{"guid": "645aa924-be4d-4e88-8aa3-a068adce7d39:28ad0f87-9f85-4572-8e10-02ff3fe43cde", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3808212951.1", "spisova_znacka": "6Co/200/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/200/2012 z 25. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. marca 2013, sp. zn. 6Co/200/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3808212951.1", "identifikacne_cislo": "3808212951", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28ad0f87-9f85-4572-8e10-02ff3fe43cde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3808212951.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3808212951.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3808212951.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808212951
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3808212951.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. 5, K., proti odporcovi: Mesto Bojnice, zastúpené advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Lukačovič
- advokát s.r.o., so sídlom Madvu 330/27, Prievidza, P.O.Box 22, o ochranu osobnosti, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. mája 2012, č. k. 5C/160/2008-67,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e   .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a    .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa návrhom na
začatie konania zo dňa 23.09.2008 domáhal proti odporcovi  náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
66.387,84 eur (2.000 000 Sk) , ktorú mu odporca spôsobil, podľa jeho tvrdenia tým, že si voči nemu
neplnil finančné záväzky vyplývajúce zo zmluvných vzťahov a on sa musel domáhať svojho nároku
súdnou cestou. Okrem toho ho odporca hanlivo, poškodzujúco na odbornej povesti odvolal z funkcie
likvidátora Reštaurácií V., š.p. „v likvidácii“ z dôvodu „nejasnej likvidácie“. Navrhovateľ tiež uviedol,
že odporca ho v konaní sp.zn. 7C/130/02 nepravdivo ohováral a osočoval, že si neplnil povinnosti
likvidátora, pričom tieto jeho tvrdenia Krajský súd v Trenčíne neuznal za pravdivé. Odporca tiež inicioval
trestné konanie, kde bol nepriamo obvinený z porušení zákonov vo finančnom hospodárení. Hoci bol
predvolaný ako svedok, musel sa vyviniť akoby bol obvinený. Tieto podnety odporcu sa preukázali
ako nepravdivé. Ujma mu bola spôsobená aj tým, že odporca voči nemu inicioval exekučné konanie,
ktoré sa ukázalo ako nedôvodné a ktoré mu spôsobovalo len stres a finančne ho poškodilo. Nakoniec
navrhovateľ poukázal na to, že odporca celé roky, takmer na každom zasadnutí zastupiteľstva pri
hodnotení predchádzajúcich uznesení, ho vyhlasoval za vinného za nesplnenie si úlohy - neodovzdania
agendy po š.p. Reštaurácie. Navrhovateľ uviedol, že túto agendu sprístupnil a zo strany odporcu
nebol ani najmenší záujem o riešenie veci dohodou. Toto správanie odporcu malo za následok totálnu
diskreditáciu jeho odbornej spôsobilosti v rámci okresu, ale aj Slovenska. Ďalej uviedol, že permanentný
stres prejavujúci sa zvýšenou hladinou adrenalínu, mu zapríčinil zdravotné problémy - nepracovanie
žalúdka, kŕče v svaloch, tuhnutie šije, zablokovanie otáčania krčných stavcov, nedokrvovanie hlavy,
zaseknutie nervov, zvonenie v hlave a stratu počuteľnosti až na 33%. Okresný súd svoje zamietajúce
rozhodnutie odôvodnil skutkovými zisteniami z vykonaných dôkazov, na základe ktorých konštatoval,
že nie sú dané predpoklady zodpovednosti odporcu za neoprávnený zásah podľa § 13 Občianskeho
zákonníka a nemožno považovať za neoprávnený zásah spočívajúci podľa navrhovateľa v tom, že
odporca voči nemu inicioval trestné konanie a exekučné konanie, ktoré boli bezdôvodné. V konaní



bolo zistené, že voči navrhovateľovi bolo vedené exekučné konanie pred tunajším súdom pod
sp. zn. 9Er/201/2005, predmetom ktorého bolo vydanie agendy týkajúcej sa likvidácie Reštaurácií
Prievidza, š.p. v likvidácii. Toto konanie však bol vedené na základe návrhu oprávneného Ing. J.
P., likvidátora Y. V., š.p., odporca nebol účastníkom uvedeného exekučného konania. Taktiež bolo
preukázané, že navrhovateľ bol vypočutý ako svedok v rámci trestného konania vedeného na OR PZ
v Prievidzi pod č.: ČVS:ORP-3050/6-OSV-PD-2004. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre trestný
čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.
zákona, obvinenie voči konkrétnej osobe vznesené nebolo a trestné stíhanie bolo vedené na základe
trestného oznámenia Ing. J. P.. Odporca toto trestné konanie neinicioval. V uvedených prípadoch
teda nemožno hovoriť o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv navrhovateľa zo strany
odporcu.  Za neoprávnený zásah navrhovateľ označil to, že odporca ho odvolal z funkcie likvidátora
Reštaurácií Prievidza, š.p. v likvidácii hanlivo a poškodzujúco na jeho dobrej povesti, keď ako dôvod
bol uvedený „nejasný priebeh likvidácie“. Toto odvolanie malo spôsobiť diskreditáciu navrhovateľa v
profesionálnej oblasti. Bolo preukázané, že k odvolaniu navrhovateľa došlo na základe uznesenia
mestského zastupiteľstva odporcu, teda v súlade so zákonom.  Taktiež mal neoprávnený zásah zo
strany odporcu do jeho osobnostných práv spočívať v tom, že v rámci konania vedeného pred tunajším
súdom pod sp.zn. 7C/130/02 ho odporca ohováral a osočoval, keď tvrdil, že funkciu likvidátora riadne
nevykonával. Z obsahu pripojeného spisu bolo zistené, že odporca zdôvodňoval to, že od roku 1999
nevyplácal navrhovateľovi odmenu likvidátora z dôvodu, že v danom období podľa neho túto činnosť
prakticky nevykonával. V rámci konania bolo právoplatne rozhodnuté, že odmena za žalované obdobie
navrhovateľovi patrí a jeho nárok je oprávnený. Z obsahu spisu podľa názoru súdu nevyplývajú žiadne
skutočnosti, že by zo strany odporcu na základe jeho vyjadrení došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa, teda k zásahu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom (právnym
poriadkom) a v dôsledku ktorého by došlo k poškodeniu povesti či dobrého mena navrhovateľa.
Okresný súd nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa ani ním tvrdenú
skutočnosť, že na zasadnutiach mestského zastupiteľstva ho hlavný kontrolór mesta označoval za
vinného za neodovzdanie agendy týkajúcej sa likvidácie Y. Prievidza, š.p.. Z pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 5C/227/2002 bolo zistené, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť odovzdať protokolárne
všetky doklady týkajúce sa likvidácie Y. Prievidza, š.p. so sídlom v Bojniciach v likvidácii Ing. X. V. -
likvidátorovi - vzhľadom k tomu, že po jeho odvolaní z funkcie novému likvidátorovi agendu súvisiaci s
likvidáciou neodovzdal, a to napriek  viacerým výzvam. Odporca v konaní uviedol, že na zasadnutiach
mestského zastupiteľstva hlavný kontrolór mesta len oboznamoval stav v súvislosti s odovzdaním
agendy, t.j. že agenda zo strany navrhovateľa odovzdaná nebola. Takéto konanie, resp. vyjadrenie,
podľa názoru súdu tiež nemožno označiť ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. V
konaní súd skúmal, či navrhovateľovi konaním odporcu bola spôsobená ujma ako jeden z predpokladov
pre priznanie nároku navrhovateľa. Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že v oblasti jeho rodinného
života pociťoval výčitky zo strany manželky a tiež vyčítavé pohľady detí v súvislosti s tým, že mu
odporca nevyplácal odmenu a rodina mala finančné problémy. Iné následky navrhovateľ neuvádzal.
Dokazovaním teda bolo zistené, že v tejto oblasti nedošlo k vážnejšiemu narušeniu vzájomných vzťahov.
Navrhovateľ v konaní uvádzal, že v dôsledku odvolania z funkcie likvidátora došlo k jeho profesionálnej
diskreditácii, čo vylučovalo jeho uplatnenie v obdobnej funkcii. Z jeho výpovede však vyplynulo, že
navrhovateľ sa o žiadne pracovné miesto ani neuchádzal. Nemožno preto považovať za objektívne
preukázané, že práve odvolanie z funkcie likvidátora by malo za následok nemožnosť jeho pracovného
uplatnenia. Túto skutočnosť navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v konaní vychádzal len zo
svojich subjektívnych pocitov.

Napokon sa okresný súd zaoberal aj námietkou premlčania uplatneného nároku navrhovateľa, ktorú
v konaní vzniesol odporca.  Dospel k záveru, že v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka došlo k
premlčaniu uplatneného nároku navrhovateľa, pretože k nim tvrdeným zásahom do jeho osobnostných
práv, a to v súvislosti s odvolaním z funkcie likvidátora, došlo v roku 2001, vytýkané ohováranie a
osočovanie, že si neplnil povinnosti likvidátora v konaní sp. zn. 7C/130/2002 tamojšieho súdu, došlo
v rokoch 2003-2004. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil svoj nárok  proti odporcovi za uvedené ním tvrdené
zásahy do jeho osobnostných práv a žiadal za to peňažnú satisfakciu, tento nárok si navrhovateľ
uplatnil po  uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.  Vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku
premlčania nároku navrhovateľa okresný súd uviedol, že  nebolo možné tento nárok navrhovateľovi
priznať z dôvodu premlčania.



Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p.  a úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške - v sume 393,04 eur, ktorá predstavuje náhradu za
právnu službu advokáta za 4 úkony právnej pomoci po 91,29 eur za špecifikované úkony.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.  Z obsahu jeho odvolacieho petitu
je zrejmé, že navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok
okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.   Vo svojom odvolaní namietal záver okresného
súdu, že došlo k premlčaniu jeho uplatneného nároku  na finančnú  náhradu za nemajetkovú ujmu a
namietal aj právne posúdenie skutkových okolností, z ktorých on vyvodzuje, že došlo k zásahu do jeho
osobnostných práv a patrí mu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.  Poukázal na to, že osočovanie
z nečinnosti resp. z toho, že riadne nevykonával funkciu likvidátora nebolo v roku 2003-2004, ako uvádza
okresný súd.  Pokračovalo to aj v konaní pred odvolacím súdom sp. zn. 5Co/188/2004, čoho dôkazom
sú stanoviská právneho zástupcu odporcu, uvádzané v rozhodnutí odvolacieho súdu v označenom
konaní - rozsudok zo dňa 07.03.2007, dôvodová správa mestského úradu zo 14.05.2007 k vyplateniu
odmeny bývalému likvidátorovi, zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho mestského zastupiteľstva v
Bojniciach zo dňa 14. mája 2007.   Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej vytýkal okresnému súdu
nesprávny postup pri vykonaní dokazovania. Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne a diskriminačne
vykonával dokazovanie ohľadne osočovania jeho osoby ako zodpovednej za neodovzdanie agendy. Súd
neakceptoval ním navrhovaný dôkaz - vyžiadanie všetkých správ hlavného kontrolóra, ale stanovisko
odporcu akceptoval.   Podľa jeho názoru neobjektívnosť súdu v tomto prípade je pokračovaním realizácie
súdneho rozhodnutia sp. zn. 5C/227/2002, kde mu bola uložená povinnosť odovzdať protokolárne všetky
doklady Reštaurácií. Toto nevykonateľné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko sa neskoro
odvolal.  Napriek nevykonateľnosti tohto rozsudku okresný súd umožnil exekučné konanie sp. zn.
9Er/201/2005, ktoré následne bolo zastavené na základe „podvodného konania“, na ktoré upozornil,
avšak bez odozvy.  Najvýznamnejšie je však to, že iniciátorom nebol súdom uvádzaný likvidátor,
ale odporca, na čo sú dôkazy vyjadrenie odporcu v konaní sp. zn. 5C/160/2008 zo dňa 18.12.2008,
stanovisko zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Námešného, ktorý  „priznal“, kto podal návrh na exekúciu
a ďalej už uvádzaná zápisnica zo zasadnutia mestského zastupiteľstva.  Identická je situácia aj v
zodpovednosti za iniciovanie konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorom formálne
vystupuje likvidátor Reštaurácií, avšak spísal to právny zástupca odporcu. Za nesprávne ďalej považoval
záver súdu, že v konkrétnom prípade ide o konanie v súlade so zákonom, ktoré nemôže byť považované
ako poškodzujúce v duchu § 13 Občianskeho zákonníka. Odvolanie likvidátora, naviac hanlivé, znamená
úplné profesijné odstavenie.  Spochybnením záveru súdu, že on sa o žiadne miesto neuchádzal, je
vyhlásenie štatutára (lobistickej skupiny), že sa postará, aby si nenašiel prácu v okrese Prievidza, čo
potvrdil aj svedok Q. S..  Okresný súd nepochopil jeho vnútorné zábrany, ani správne nevyhodnotil
uvedené okolnosti.  Považoval za nedôstojne posúdené dôsledky zásahov odporcu, týkajúce sa jeho
rodinných vzťahov a ďalšieho profesionálneho pôsobenia a rovnako aj zdravotné dôsledky, negatívnych
postojov a poškodzujúcich tvrdení.   Napokon akcentoval, že predčasné odvolanie pred ukončením
„misie“  s negatívnym dôvodom je, podľa jeho názoru, dehonestáciou pracovného a profesijného
pôsobenia, šikanovanie cez exekúcie a vyšetrovacie orgány, nepravdivé tvrdenia sú činiteľmi, ktoré
zapríčiňujú  zníženie dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.  Napokon uviedol, že v prípade zrušenia
veci krajským súdom a jeho vrátenia okresnému súdu na nové rozhodnutie vznáša námietku zaujatosti
sudkyne JUDr. Klaudie Šiškovej z dôvodov, uvedených v odvolaní.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 214 ods. 1 O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p., ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky zodpovednosti odporcu za zásah do jeho
osobnostných práv a od posúdenia námietky premlčania nároku, ktorú vzniesol odporca. Po preskúmaní
veci krajský súd zistil, že uplatnený odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci spôsobilým odvolacím



dôvodom.  Krajský súd sa plne identifikuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu podľa § 219 ods.
2 O.s.p., ktorý je odôvodnený v súlade s kritériami § 157 ods. 2 O.s.p., je vecne správny a presvedčivý.
K uplatnenému odvolaciemu dôvodu navrhovateľa považuje odvolací súd uviesť nasledovné.

Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka je osobnosť občan vo svojej
celistvosti: jednotlivé dielčie zložky tejto osobnosti, ktoré sú chránené, zákon uvádza demonštratívne.

Právna prax pri posudzovaní a rozhodovaní o práve na ochranu osobnosti vychádza z extenzívneho
výkladu práva na ochranu osobnosti a poukazuje na rozhodnutia Európskej komisie a Európskeho súdu
pre ľudské práva týkajúce sa interpretácie a aplikácie článku 8 ods. 1 Dohody o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Je v nich predovšetkým akcentovaná myšlienka, že rešpektovanie súkromného
života musí zahrňovať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými
bytosťami. Súčasťou súkromného práva je tiež rodinný život, ktorý zahŕňa i vzťahy medzi blízkymi
príbuznými a keď súčasťou rodinného života sú ucelené sociálne a morálne vzťahy, ale aj záujmy
materiálne (napr. vyživovacia povinnosť).

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených
ust. § 11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu
stanovenými právnym poriadkom.

Ako správne uviedol okresný súd vo svojom rozsudku, zákonná úprava v ust. § 13 Občianskeho
zákonníka upravuje predpoklady zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ktorými
sú: 1. neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva navrhovateľa, ktorý je
objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť navrhovateľa, 2. nemajetková ujma, za ktorú sa
považuje ujma na osobnosti navrhovateľa v jeho fyzickej, psychicko - morálno - sociálnej integrite, ktorá
spočíva v znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti alebo v inej závažnejšej ujme, kde nepostačuje
morálna satisfakcia, 3. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou.

Prostriedkami ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka  sú jednak právo na upustenie
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, právo na odstránenie následkov
neoprávneného zásahu,  právo na morálne zadosťučinenie a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Právo na náhradu nemajetkove ujmy v peniazoch sa svojou satisfakčnou funkciou približuje reparačnej
funkcii práva na náhradu škody, ktorá podlieha premlčaniu.  Začiatok plynutia premlčacej doby je
potrebné počítať od okamihu, kedy sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mohlo uplatniť
po prvýkrát.  Platí  tu všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Správne potom okresný súd v prejednávanej veci akceptoval námietku premlčania uplatneného nároku
navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú uplatnil odporca, keďže mal preukázané,
že navrhovateľom tvrdené zásahy do jeho osobnostných práv mali byť uskutočnené odporcom v roku
2001 (odvolanie z funkcie likvidátora), v roku 2003 a 2004 (stanoviská odporcu v rámci konania sp.
zn. 7C/130/2002). Pokiaľ teda navrhovateľ podal návrh v roku 2008, zjavne uplatnil svoj nárok proti
odporcovi po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Navrhovateľ si totiž mohol už  v uvedených obdobiach, pokiaľ tvrdil, že konanie navrhovateľa bolo
neoprávneným zásahom, uplatniť svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.



Odvolací súd však  pripomína, že v prejednávanej veci nie sú splnené ani zákonné predpoklady na
konštatovanie zodpovednosti odporcu za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa,
pretože nejde ani v jednom vytýkanom prípade o také správanie odporcu, ktoré je protiprávne.
K odvolaniu navrhovateľa z funkcie likvidátora Reštaurácií Prievidza došlo na základe uznesenia
mestského zastupiteľstva, teda v súlade so zákonom. Rovnako aj obrana odporcu v konaní
tamojšieho súdu sp. zn. 7C/130/2002, v ktorom obrana odporcu spočívala v tvrdení, že navrhovateľovi
nevyplácali odmenu likvidátora, pretože ju riadne nevykonával, nie je, podľa názoru odvolacieho
súdu, neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa.  Rovnako nie je neoprávneným
zásahom do osobnostných práv navrhovateľa to, že na zasadnutiach mestského zastupiteľstva ho
hlavný kontrolór mesta označoval za zodpovedného za neodovzdanie agendy, týkajúcej sa likvidácie
Reštaurácií Prievidza š.p. Napokon v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 5C/227/2002 bola navrhovateľovi
uložená povinnosť odovzdať doklady týkajúce sa likvidácie novému likvidátorovi Ing. X. V..   Správne
vyhodnotil okresný súd aj tvrdenie navrhovateľa, že v oblasti jeho rodinného života pociťoval výčitky
manželky a tiež vyčítavé pohľady detí v súvislosti s tým, že mu odporca nevyplácal odmenu a rodina mala
finančné problémy.  Treba v tejto súvislosti uviesť, že samotný navrhovateľ ako neoprávnený zásah do
jeho osobnostných práv neuplatňoval nevyplácanie odmeny, ale len tvrdenie odporcu o tom, že odmenu
nevyplácal preto, že funkciu likvidátora navrhovateľ riadne nevykonával.

Vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu teda, že jednak uplatnený nárok navrhovateľa je
premlčaný a jednak nie sú splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za neoprávnený zásah -
uvedené predpoklady v podstate ani nebolo potrebné zisťovať, keďže uplatnený nárok bol premlčaný,
bolo potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania, ktorú však
nežiadal, preto podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e   j e   p r í p u s t n é    .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/160/2008", "guid": "412aa08d-bd78-4fd0-8f88-ebcb3f511fde:124a47db-4a3c-4476-bc39-1c6d2e8d8f5f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}