{"guid": "643d27ee-147d-471e-b266-33f0a24e992e:1b8f07eb-e9fa-4ea9-9e13-0bf2c07a2821", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1", "spisova_znacka": "3Cob/174/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/174/2016 z 22. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 22. januára 2017, sp. zn. 3Cob/174/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1", "identifikacne_cislo": "7116216752", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "nazov": "§ 329 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b8f07eb-e9fa-4ea9-9e13-0bf2c07a2821", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/174/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216752
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116216752.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: XXXX s.r.o., P. č.XX, P., zastúpeného
advokátskou kanceláriou R. & H., s.r.o., S. č.XX, P., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: O. shop s.r.o.,
H. pluku č.XXX/Xa, XX XXX H. X - P., Česká republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpenému advokátskou
kanceláriou I. partners, s.r.o., R. XX, T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/96/2016-73 zo dňa 25.8.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í    uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia    z a
m i e t a.

M e n í    uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zobrazovania
všetkých výrobkov značky „Le G.“ na webovom portáli www.parfums.sk, a taktiež zdržať sa predaja z
webového portálu www.parfums.sk, umiestňovania na trh a akejkoľvek reklamnej propagácie všetkých
výrobkov značky „Le G.“ na území Slovenskej republiky, ako aj  zamedziť možnosti vytvorenia
objednávok na všetky výrobky značky „A.“ z územia Slovenskej republiky z týchto webových stránok,
ktoré žalovaný prevádzkuje: www.H..cz; www.O.; www.O..hu; www.I.ro; www.H..ua; www.J..si; www.L.g
<http://www.L..bg> a zdržať sa doručovania výrobkov značky „Le G.“ na územie Slovenskej republiky.
Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie  rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia v znení  uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia, keď uviedol, že ako
obchodná spoločnosť svoju činnosť sústreďuje na predaj a výrobu luxusných parfumov a kozmetických
výrobkov patriacich do kategórie tzv. „niche“ produktov, pričom ide o výrobu luxusných  výrobkov
z najdrahších zložiek a v obmedzenom rozsahu.  Podnikateľská činnosť žalovaného je sústredená
na internetový predaj parfumov, kozmetiky a súvisiacich produktov od veľkého množstva výrobcov a
ponúka ich cez viaceré internetové stránky so zameraním aj na trh Slovenskej republiky. Ďalej uviedol,
že predkladá  Zmluvu o výhradnom predaji so spoločnosťou: I. Parfum J., sídlom: XX rue vieille du
Q., XXXXX H., zo dňa 22.11.2015, na základe ktorej nadobudol výhradne právo na predaj niche
kozmetických výrobkov a parfumov značky: „A.“, a to s teritoriálnou pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky. Z uvedenej zmluvy je žalobca oprávnený najmä na to, aby ako jediný subjekt
uvádzal na trh v rámci územia Slovenskej republiky predmetné výrobky a aby si voči osobám, ktoré
obmedzujú žalobcu vo výkone jeho výhradného práva, uplatňoval všetky prostriedky právnej ochrany, v
rovnakom rozsahu ako spoločnosť Aether H. SARL (ďalej len „Značka“). Žalobca ďalej tvrdí,  že Značka
je jediným výrobcom a teda výhradným nositeľom práv  k výrobkom značky „Le G.“ čo deklaruje aj na



svojej oficiálnej stránke výrobkov a je oprávnená samostatne rozhodovať o spôsobe distribúcie a predaja
svojich  výrobkov.

3. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 1223/2009 z 30.11.2009 o kozmetických výrobkoch, podľa ktorého  sa za výrobcu
kozmetického výrobku považuje „fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába kozmetický výrobok, alebo
ktorá si dala takýto výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza tento kozmetický výrobok na trh pod
svojím menom alebo ochrannou známkou“, na ustanovenie čl. 4 ods. 1 nariadenia, podľa ktorého môžu
byť na trh uvedené „iba výrobky, ku ktorým je určená právnická alebo fyzická osoba v Spoločenstve
ako „zodpovedná osoba“ a v spojení  s ustanovením čl. 4 ods. 3 nariadenia „v prípade kozmetického
výrobku vyrobeného v Spoločenstve, ktorý sa následne nevyvezie a opäť nedovezie do Spoločenstva, sa
zodpovednou osobou stáva výrobca“,  na čl. 13 nariadenia,  podľa ktorého výrobcovia musia registrovať
všetky kozmetické produkty, ktoré budú umiestnené na trh Európskej únie u Komisie, pričom Komisia
informácie o týchto výrobkoch následne zverejní v neverejnom elektronickom Notifikačnom portáli
kozmetických výrobkov (tzv. CP NP - B. H. F. H.). Zároveň žalobca tvrdí, že predmetný portál uvádza ako
zodpovednú osobu - t.j. výrobcu kozmetických výrobkov - Značku, pričom kontaktnou osobou je osoba
oprávnená konať za Značku, a to pán Nicolas B., pri výrobkoch, ktoré v návrhu špecifikoval. Dôkazom
podľa tvrdenia žalobcu sú  výpisy z európskeho registra kozmetických výrobkov (CP NP), z čoho vyvodil,
že zodpovednou osobou v zmysle čl. 4 ods. 3 nariadenia je výrobcom výrobkov značky „Le G.“ práve
Značka a ako výrobca  uvádza na slovenský trh kozmetické výrobky pod svojimi ochrannými známkami.
Žalobca zároveň exemplifikatívne uvádza ochranné známky, obsahujúce slovný prvok „Le G.“, a to
predovšetkým registrovanú slovnú ochrannú známku Spojených štátov amerických č. XXXXXXX v znení
„Le G.“, pre parfumy, toaletné vody, a podobne. Rovnako uvádza, že pán F. B. - osoba oprávnená konať
za Značku má rozsiahle spektrum ochranných známok, obsahujúcich slovné označenie „Le G.“, a to
najmä kombinovaná ochranná známka Európskej únie č. XXXXXXXXX v znení „LE G.“; kombinovaná
francúzska ochranná známka č. XXXXXXX v znení „LE G. J.“; kombinovaná francúzska ochranná
známka č. XXXXXXX v znení „LE G. 111“;kombinovaná francúzska ochranná známka č. XXXXXXX
v znení „LE G. 222“;kombinovaná francúzska ochranná známka č. XXXXXXX v znení „LE G. B.“;
kombinovaná francúzska ochranná známka č. XXXXXXX v znení „LE G. V.“; kombinovaná francúzska
ochranná známka č. XXXXXXX v znení „LE G. J.“; kombinovaná francúzska ochranná známka č.
XXXXXXX v znení „LE G. R.“, kombinovaná francúzska ochranná známka č. XXXXXXX v znení „LE
G. B.“; kombinovaná francúzska ochranná známka č. XXXXXXX v znení „LE G. Q.“; Všetky označené
ochranné známky pritom chránia kozmetické výrobky a parfumy.

4. Žalobca ďalej tvrdí, že predmetné Zmluvy, z pohľadu práva hospodárskej súťaže majú charakter
povolených vertikálnych dohôd v zmysle nariadenia Komisie č. XXX/XXXX z 20.04.2010  o uplatňovaní
článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov. Predmetné nariadenie ako bloková výnimka pritom vytvára predpoklad legálnosti pre
vertikálne dohody, pričom podľa nariadenia sa čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej
len „ZFEÚ“) na vertikálne dohody nevzťahuje. Uzatváranie vertikálnych dohôd explicitne umožňuje aj
výhradné pridelenie určitého územia pre autorizovaného dodávateľa na princípe udelenia exkluzívneho
súhlasu distribútora na predaj výrobkov výlučne na konkrétnom území alebo konkrétnym zákazníkom.
Prostredníctvom modelu výhradnej distribúcie Značka spotrebiteľom garantuje autenticitu predaja jej
originálnych výrobkov, keď na vlastnej internetovej stránke identifikuje podniky svojich predajcov,
ktorým dodáva výrobky a ktorým udelila výhradný súhlas na predaj produktov. Ak by značka nemohla
predaj vlastných niche produktov prostredníctvom vertikálnych dohôd  pri uvedení výrobkov na nový
trh obmedzovať len na luxusné obchody, nevyhnutne by tým riskovala svoje vyradenie zo sféry
výrobkov radených do najvyššej kvalitatívnej i cenovej kategórie. Vertikálne obmedzenie tak umožňuje
vytvorenie konkrétneho imidžu určitej značky na trhu. Žalobca tvrdí, že žalovaný prostredníctvom
svojich internetových stránok ako aj na svojich ďalších zahraničných internetových stránkach, na ktoré
poukázal, smeruje internetový predaj týchto produktov na územie Slovenskej republiky, všetky uvedené
stránky môžu technicky umožniť konečnému zákazníkovi objednať si predmetné produkty z územia
Slovenskej republiky a žalovaný následne po spracovaní objednávky tieto produkty na území Slovenskej
republiky môže priamo doručiť. Žalovaný je tak pripravený uzatvárať s koncovými zákazníkmi Zmluvy
prostredníctvom internetového obchodu. Vzhľadom na to, že táto činnosť žalovaného je v rozpore so
Zmluvou žalobcu o výhradnom predaji označených výrobkov na území SR, žalobca dňa 26.4.2016,
resp. dňa 27.04.2016 doručil žalovanému Oznámenie o exkluzívnom  práve na predaj výrobkov a vyzval
žalovaného, aby predaj označených výrobkov na území SR zastavil a aby neponúkal a neumožňoval



predaj výrobkov značky „Le G.“ na územie Slovenskej republiky. Napriek tomu, že žalobca na výzve
trval, žalovaný ju nerešpektoval. Zároveň podotkol, že týmto návrhom nebráni len svoje práva, ale
aj dotknuté práva Značky ako výrobcu predmetných produktov, keďže správanie žalovaného vedie k
obmedzeniu výhradných práv žalobcu ako aj k narušeniu distribučného systému predaja výrobkov „A.“,
ktorý je založený na exkluzívnom predaji v kamenných obchodoch vybraných distribútorov. Žalobca tvrdí,
že žalovaný svojim konaním porušuje jeho exkluzívne práva na predaj, že zo strany žalovaného ide o
konanie v rozpore s generálnou klauzulou, lebo ide o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je spôsobilé
privodiť žalobcovi a aj spotrebiteľom ujmu. Zdôraznil žalobca, že spôsob predaja niche výrobkov „Le G.“
vychádza z odklonenia sa od komerčného predaja kozmetických produktov širokej verejnosti, predajom
týchto výrobkov ako luxusného sortimentu výhradne v Značkou schválených predajniach. Okrem toho,
podľa informácii žalobcu, žalovaný uvádza na trh výrobky „A.“ výrazne pod trhovú cenu, čím sa deformuje
trh s niche kozmetickými výrobkami a dochádza k vzniku materiálnej a imateriálnej ujmy na strane
Značky a žalobcu. Poukázal na to, že konanie žalovaného teda porušuje pravidlá predaja kozmetických
niche výrobkov, rešpektované súťažiteľmi na dotknutom trhu, čím dochádza k rozrieďovaniu luxusného
charakteru výrobkov Značky a takéto konanie je spôsobilé privodiť tak žalobcovi, ako i samotnej Značke,
nemateriálnu i materiálnu ujmu. Z týchto dôvodov považoval konanie žalovaného za rozporné s dobrými
mravmi súťaže spĺňajúce atribúty ustanovenia § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda za konanie
nekalosúťažné.

5. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 písm. c/, d/ zák. č. 160/2015 Z.z.
teda Civilného sporového poriadku  uviedol, že neodkladné opatrenie ako zákonný inštitút má slúžiť
na rýchlu ochranu a pružné riešenie spornej situácie, ktorá medzi stranami konania nastala. Okrem
existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol výkon rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť, že
vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Ďalej uviedol, že nariadenie neodkladného
opatrenia podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku je prípustné a
opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, že tieto právne vzťahy
vyžadujú dočasnú úpravu, že táto úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
stranami. Citujúc čl. 2 ods. 1 CSP a § 1 CSP uviedol,  že nenariadením neodkladného opatrenia by
mohlo dôjsť k obmedzeniu a ohrozeniu práv žalobcu k škode.

6. Ďalej uviedol, že bez nariadenia neodkladného opatrenia existuje dôvodná hrozba vzniku ďalšej ujmy,
resp. zväčšenie rozsahu doteraz utrpenej ujmy, a to jednak na strane žalobcu a Značky, ako aj na
strane spotrebiteľov. Porušovaním výlučných práv na predaj, uvedených v Zmluve, vzniká žalobcovi
len ťažko napraviteľná majetková a nemajetková ujma, ktorú žalobca nemôže ďalej trpieť. Zároveň
tým dochádza k deformácii trhu s exkluzívnymi niche výrobkami a k rozrieďovaniu výlučnej autorizácie
výrobcu (Značky) na predaj predmetných výrobkov pre územie Slovenskej republiky prostredníctvom
žalobcu. Trvajúcim porušovaním práv žalobcu  žalovanému vzniká neodôvodnené obohatenie, nakoľko
dané výrobky nie je možné umiestňovať na trh bez súhlasu Značky, pričom na získanie tohto súhlasu
žalobca vynaložil značné náklady. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu spočíva preto aj
v snahe predchádzať ďalším škodám, spôsobovaným konaním žalovaného na strane žalobcu, resp.
predchádzanie zväčšovaniu rozsahu doteraz utrpenej ujmy. Dôvodná potreba neodkladne regulovať
právne vzťahy medzi stranami pritom nastáva vtedy, ak hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.
Ďalší predaj výrobkov značky „A.“ prostredníctvom internetového obchodu zo strany žalovaného na
stránke www.H.sk <http://www.H..sk> na územie Slovenskej republiky  môže spôsobiť, že žalobcovi
budú aj naďalej vznikať ďalšie škody z dôvodu porušovania výhradných práv žalobcu a nekalosúťažného
konania zo strany žalovaného. Všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov konania, pričom protiprávny stav zapríčinený konaním žalovaného v čase
podania tohto návrhu trvá. Negatórne neodkladné opatrenie voči žalovanému je navyše proporcionálne,
nakoľko žalobca nežiada prerušenie prevádzky celého internetového obchodu žalovaného, týka sa len
zdržania sa uvádzania výrobkov presne vymedzenej značky na presne špecifikovaný trh a zabráni
ďalšiemu porušovaniu a ohrozovaniu práv žalobcu, pričom  žalovaný pri uložení tejto zdržovacej
povinnosti nemôže utrpieť ani zásadnejšiu ujmu. Týmto rozhodnutím sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov
medzi stranami. V danom prípade existuje naliehavá potreba nariadenia neodkladného opatrenia,
vzhľadom na jednotlivé úkony. Takýto stav ohrozuje práva žalobcu a bezprostredne mu hrozí ujma.



Potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami je naliehavá z toho dôvodu, aby sa zamedzilo vzniku
ujmy žalobcovi konaním žalovaného.

7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd citovaním ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a  ust. § 262
ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
neodkladné opatrenie zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.  Zastával názor, že skutočnosti
rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia zostali zo strany navrhovateľa iba v rovine tvrdení,
neboli osvedčené a teda zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli zo strany
navrhovateľa podaným návrhom splnené.  Navrhovateľ teda svoje tvrdenia rozhodné pre uloženie
povinnosti neodkladným opatrením v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčil a listiny
osvedčujúce jeho tvrdenia nedoložil. Žalovaný predovšetkým tvrdí, že navrhovateľ neosvedčil, že
spoločnosť Aether H. J. so sídlom XX rue vieille du Q., XXXXX H., Francúzsko, (ďalej len „J.“) je
skutočným výrobcom, či držiteľom akýchkoľvek práv k výrobkom LE G. a nepreukázal existenciu
spoločnosti J., predložením úradného prekladu z úplného výpisu z obdoby francúzskeho obchodného
registra, nedoložil ani žiadnu listinu preukazujúcu predmet činnosti spoločnosti J.  a nepreukázal, čím
sa táto spoločnosť zaoberá, či jej predmetom činnosti vôbec je výroba parfumov, či skutočne vyrába
výrobky LE G., pričom uvedené informácie nie sú verejné dostupné.

9. Zo zmluvy o výhradnom predaji výrobkov medzi žalobcom a J. zo dňa 22.11.2015 nie je možné
spoľahlivo určiť vzťah žalobcu ku spoločnosti  J., ktorá mala právo exkluzívneho predaja na území
Slovenskej republiky k výrobkov LE G. žalobcovi poskytnúť, teda nemožno zistiť, či J. je výrobcom
alebo distribútorom, že žalobca žiadnymi listinami neosvedčuje vzťah J. k výrobkom LE G., t.j. napríklad
právo výhradného zastúpenia na ich predaj od výrobcu, oprávnenie vyrábať alebo predávať na základe
výhradnej licencie udelenej vlastníkom práv k výrobkom LE G.. Aj keď žalobca tvrdí, že Zmluva zo dňa
22.11.2015 osvedčuje oprávnenie spoločnosti J. disponovať takýmto právnym vzťahom k výrobkom LE
G., ktorý im umožňuje samostatne sa  rozhodnúť ako budú výrobky uvádzať na trh, vrátane možnosti
udelenia výhradného práva na ich predaj, na žiadnom mieste nie je uvedené ustanovenie Zmluvy, z
ktorého by takýto právny vzťah vyplýval, a takéto ustanovenie sa v nej nenachádza. Pokiaľ teda žalobca
nepredložil listiny, z ktorých by vyplývalo, že spoločnosť J. bola oprávnená poskytnúť navrhovateľovi
výhradné právo na predaj výrobkov   LA G. na území SR, žalobca sa nemôže domáhať ochrany proti
tvrdenému nekalosúťažnému konaniu odporcu.

10. Pokiaľ žalobca odkazuje na http: //A., okrem toho, že stránka pod ním sa zobrazujúca je v anglickom
jazyku a teda nie je preložená do úradného jazyka SR, neobsahuje okrem adresy internetových adries a
údaja o základnom imaní žiadnu informáciu týkajúcu sa vzťahu spoločnosti J. k výrobkom A.. Dokonca na
uvedenej stránke sa nachádza veľkým písmom varovanie, na ktoré poukázal a  v zmysle tohto varovania
sa teda užívateľ nemôže bezvýhradne spoliehať na správnosť a pravdivosť údajov na tejto stránke.
Žalovaný sa teda dôvodne domnieva, že žalobca  neosvedčil skutočnosť, že  Zmluva o výhradnom
predaji výrobkov medzi žalobcom a J.  má za následok vznik akýchkoľvek  práv týkajúcich sa výrobkov
LE G., J. v predmetnej zmluve ani nedeklaruje, aký by mala mať k výrobkom LE G. vzťah.

11. V súvislosti s registrom CPNP uviedol, že tam uvedená „zodpovedná osoba“ nijakým spôsobom
neosvedčuje oprávnenie J. k výrobkom LE G. v tom zmysle, že by sa jednalo o výrobcu, či oprávneného
distribútora výrobkov, žalobca poukázal iba na prvú časť znenia ust. čl. 4 ods. 3 Nariadenia EP a
Rady (ES) č. 1223/2009, ktorý ďalej znie, že výrobca môže formou písomného poverenia určiť ako
zodpovednú osobu osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá toto poverenie písomne príjme„ a teda v
tomto (neverejnom) registri (ktorý je dostupný iba „kompetentným autoritám“) uvedená osoba môže byť
rovnako iba registrátorom, prípadne tiež iba dovozcom (čl. 4 ods. 5 Nariadenia), preto tento register nie
je schopný naisto osvedčiť vzťah medzi spoločnosťou J. a výrobkami LE G. v súvislosti  s oprávnením
rozhodnúť, ako budú výrobky uvádzané na trh, vrátane možnosti udelenia výhradného práva na ich
predaj.

12. Pokiaľ žalobca označil ochrannú známku L. „LE G.“ č. XXXXXXXXX a aj ochranné známky americké
a francúzske, ktoré sa však slovenského  trhu netýkajú,  jediná relevantná ochranná známka pre tento
prípad je tak L. ochranná známka LE G., ktorá je registrovaná na osobu F. B., nie na J., a táto ochranná
známka rovnako nepreukazuje právny vzťah spoločnosti J. a výrobkov LE G. v zmysle vzniku oprávnenia



uzatvárať zmluvy ohľadom výhradnej distribúcie na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na
vyššie uvedené poukázal na to, že žalobca na základe podobných zmlúv sa dlhodobo pokúša vytlačiť
žalovaného z trhu a poukázal na rozhodnutie sp. zn. 27 CbPv/3/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/50/2016, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia.

13. Rovnako žalobca neosvedčil existenciu modelu výhradnej distribúcie a jeho legitimitu, výhradný
distribučný systém musí byť uzavretý a konzistentný. V prípade, že výrobky LE G. sú výrobcom
predávané mimo systém výhradnej distribúcie, takýto systém údajnej výhradnej distribúcie je
nelegitímny. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tu existuje model výhradnej distribúcie prostredníctvom osobného
predaja, ktorý sa dá preukázať prostredníctvom http:// legalionparfums.com/store-locator, zo samotného
náhľadu na vyhľadávanie na internete je zrejmé, že výrobky LE G. sú predávané v on-line parfumériach
mimo akýkoľvek systém výhradnej distribúcie (napr. (http://amazon.com,  http://pharmacydirect.co.nz, a
ďalšie, na ktoré poukázal,  a teda sa nejedná o žiadny výhradný osobný predaj s prípadnou „medzerou“
v podobe výnimky narúšajúcej uzavretý systém, ale o výrobcom  otvorene tolerovanú prax, prípadne o
spôsob predaja zvolený priamo výrobcom (čo taktiež predpokladá čl. 8 Zmluvy). Rovnako sa výrobky
LE G. predávajú online aj z e-shopu www.legalionparfums.com a to aj samotným žalobcom. Nie je preto
pravdou tvrdenie žalobcu, že je možné uvedené parfumy predávať iba formou osobného predaja, že
tu existuje uzavretý a konzistentný systém výhradnej distribúcie osobným predajom zákazníkom a  nie
je možné konštatovať, že dochádza k porušeniu dobrých mravov hospodárskej súťaže, keďže žiaden
model výhradnej distribúcie nefunguje.

14. Rovnako žalobca neosvedčil, že Zmluva o výhradnom predaji výrobkov spadá pod výnimky podľa
čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“) v zmysle Nariadenia komisie č.
XXX/XXXX zo dňa 20.4.2010, keďže to žalobca opäť iba tvrdí, a ničím neosvedčuje. Odvolateľ vyslovil
pochybnosť o tom, že uvedené Zmluvy spĺňajú kritéria ustanovené v čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
EU, teda, že prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo
hospodárskeho pokroku, že spotrebiteľ z nej má prospech, že obmedzenie súťaže je primerané vyššie
uvedenému cieľu a že zmluvy neumožňujú vylúčiť súťaž k podstatnej časti týchto výrobkov. Odvolateľ
poukázal aj na čl. 2 Zmluvy o výhradnom predaji, kde je obsiahnuté tzv. tvrdé územné obmedzenie
o obmedzení okruhu zákazníkov (tzv. location clause) a mal za to, že ide v zmysle čl. 101  ods. 1
ZFEU  o zakázanú dohodu. Je teda zrejmé, že žalobca neosvedčil, že by predmetné zmluvy mali
prejsť testom podľa čl. 101 ods. 3 ZFEU, ktorý zakazuje všetky dohody, ktoré by mohli mať dopad
na obchod medzi členskými štátmi EU, ktoré cielene alebo svojimi dôsledkami zabraňujú, obmedzujú
alebo deformujú hospodársku súťaž, a teda aj vertikálne dohody, akými sú distribučné zmluvy, ktoré
znemožňujú, obmedzujú a narušujú hospodársku súťaž a ktoré sú uzatvárané subjektmi pôsobiacimi na
rôznej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca. Je teda nepochybné, že predmetná distribučná
zmluva obmedzuje, znemožňuje a narušuje hospodársku súťaž a teda nespĺňa podmienky čl. 101 ods.
3 ZFEU, navyše je zrejmé, že žalobca predáva aj pasívnym spôsobom (prostredníctvom internetu), z
toho dôvodu územné obmedzenie v čl. 2 Zmluvy predstavuje vytvorenie hard-core kartelu, pri ktorom sa
neuplatní ani pravidlo de minimis, a teda táto Zmluva je neplatná pre obmedzovanie, znemožňovanie a
narušovanie hospodárskej súťaže. V nadväznosti na to uviedol, že je zrejmé, že na trhu  s F. parfumami
pôsobia na území SR iba dva subjekty, žalobca  a žalovaný, a aj keď žalovaný podniká na trhu už od roku
2007, čo vyplýva aj z komunikácie strán vo veci predaja výrobkov LE G. s tým, že má žalobca v portfóliu
viac ako 30 značiek, pričom sa cíti byť jediným súťažiteľom na celom trhu a konkurenciu neuznáva, je
zrejmé, že žalobca tu koná s cieľom vytlačiť žalovaného z trhu s F. parfumami.

15. Zdôraznil, že faktom je, že žalobca vstúpil s výrobkami A. až dňa 22.11.2015, pričom na základe
predloženej distribučnej zmluvy sa pokúša žalovanému, a teda súťažiteľovi, ktorý na trhu pôsobil už
skôr, zabrániť, aby na slovenskom trhu predával tovar, ktorý žalovaný za účelom jeho predaja nakúpil už
skôr, než vôbec žalobca uzatvoril distribučnú zmluvu so spoločnosťou J..  Žalobca sa teda snaží vstúpiť
na otvorený trh,  s tým, že sa ho odo dňa 22.11.2015 pokúša uzavrieť a nechať si ho iba pre seba.
Je však evidentné, že už otvorený trh nemožno uzavrieť na základe predloženej distribučnej zmluvy.
Žalobca teda nijako neosvedčil, že by na trhu bol skôr ako žalovaný, resp., že žalovaný na dotknutom
trhu nepredáva so súhlasom (skutočného) výrobcu.

16. Pokiaľ sa žalobca snaží preukázať vznik materiálnej a nemateriálnej ujmy svojim tvrdením, že
výrobky značky LE G. predáva žalovaný výrazne pod cenu. Toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal
a ani neosvedčil. K osvedčeniu  pritom stačilo poukázať na skutočnú cenu a túto doložiť a zároveň



doložiť za akú cenu má tieto výrobky predávať žalovaný. Z tohto dôvodu mal za to, že žalobca
neosvedčil ani pravdepodobnosť vzniku   materiálnej či nemateriálnej ujmy. Podotkol tiež, že zmluva
o výhradnej distribúcii nekladie na distribútora žiadne požiadavky vrátane predaja, pričom e-shop
žalovaného je kvalitatívne porovnateľný, pokiaľ aj nie na vyššej úrovni, než e-shopy uvedené na http://
legalionparfums.com/store-locator, napr. essenza-nobile.de, či nederveencosmetics.nl., a to jednak
celkovou prezentáciou a kvalitou webových stránok aj poskytovaného servisu.

17. Žalobca rovnako ničím neosvedčil, že z domén www.H..cz, www.. možno tovar objednať a nechať
si ho doručiť na územie Slovenskej republiky, pretože v skutočnosti sa tak nemôže stať a zákazník
si nemôže objednať z webových stránok pod uvedenými doménami tovar doručovaný na územie SR.
Pokiaľ by svoje tvrdenia na nariadenie neodkladného opatrenia chcel osvedčiť, uvedenú skutočnosť by
sám zistil(testovacím nákupom).

18. Pokiaľ dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia bola žalobcom tvrdená potreba dočasne
upraviť pomery strán sporu a jeho tvrdenie o naliehavosti potreby dočasne upraviť pomery strán spočíva
iba na tom základe, že sa žalovaný dopúšťa nekalosúťažného konania a že v dôsledku porušovania
generálnej klauzuly nekalej súťaže údajným porušovaním zmluvy o výhradnej distribúcii dochádza
na strane žalobcu k neustálemu zväčšovaniu škody vo forme materiálnej aj nemateriálnej ujmy, tieto
tvrdenia sú veľmi všeobecné a nepreukazujú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu
tak, aby boli pre nariadenie neodkladného opatrenia dostačujúce.

19. Zdôraznil, že z tohto dôvodu musí byť potreba dočasnej úpravy právnych pomerov relevantne
preukázaná (uznesenie vrchného súdu v Z., sp. zn. 7CMo/365/2014-31 zo dňa 27.11.2014). Z tvrdených
skutočnosti žalobcu a predložených dôkazov, potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nemožno označiť
za naliehavú aj z dôvodu, že je nevyhnutné riadiť sa najvýznamnejším hľadiskom ovplyvňujúcim
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. časovou kontinuitou doby, kedy sa mal
žalovaný nekalosúťažného konania dopustiť, kedy sa s takým konaním žalobca oboznámil, prípadne
následky tvrdeného nekalosúťažného konania vo svojej podnikateľskej sfére pocítil a v nadväznosti
na to, kedy faktický podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak tvrdí žalobca, že mu
vzniklo exkluzívne právo na distribúciu výrobkov LE G. už dňa 22.11.2015, pričom výzvu na upustenie
od nekalosúťažného konania zaslal žalovanému až dňa 22.4.2016, v žiadnom prípade nemožno
považovať potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu za preukázanú a odôvodnenú. Tým, že
žalobca reagoval návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia až v auguste 2016, sám poprel, že
by existovala naliehavá potreba tak mimoriadneho zásahu do existujúcich právnych vzťahov, akým
nariadenie neodkladného opatrenia bez pochyby je. Už  len z dôvodu uplynutia tak dlhého časového
úseku, po ktorý žalobca „rešpektoval“ podľa jeho tvrdenia „závažný stav“, nie je možné dospieť k
inému záveru, len k tomu, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal ani
naplnenie esenciálnej zákonnej podmienky na jeho nariadenie, a to existenciu potreby dočasnej úpravy
pomerov strán spôsobom, ktorého sa návrhom domáhal.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil
rozhodujúce skutočnosti, keďže vzhľadom na účel neodkladného opatrenia a konštantnú judikatúru
súdov (napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 32Cdo/1375/99, uznesenie NS SR, sp.zn. 1 Obdo/6/2010,
uznesenie NS SR, sp. zn. 6M Cdo/5/2012, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/149/2010), je pre konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené dokazovanie v rovnakom rozsahu ako v konaní vo
veci samej, v konaní ide iba o osvedčenie rozhodných skutočnosti. Na nariadenie neodkladného
opatrenia teda postačuje, aby účastník osvedčil svoj nárok a najvýznamnejšie skutočnosti a potrebu
nevyhnutnej predbežnej ochrany práv, keďže prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. Pokiaľ žalovaný požaduje predloženie „úplného výpisu z obdoby francúzskeho
obchodného registra“ za účelom preukázania existencie subjektu výrobcu - spoločnosti I. H. J.,
táto požiadavka je podľa názoru žalobcu vysoko nad rámec požiadavky osvedčenia rozhodujúcich
skutočností. Existenciu právnej subjektivity výrobcu nespochybniteľne preukázal, a to výpisom z
francúzskeho obchodného registra, ktorý je vedený na internetovej stránke www. infogreffe.com/
societes/. Z uvedenej stránky francúzskeho obchodného registra predložil žalobca  informatívny výpis o
existencii uvedenej spoločnosti, a preto považoval námietku za irelevantnú. S poukazom na predloženú
zmluvu  o výhradnom predaji označených výrobkov značky „LE G.“, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom



a spoločnosťou I. H. J., jednoznačne deklaruje vôľu tejto spoločnosti ako výrobcu kozmetických
výrobkov značky „ Le G.“ uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky prostredníctvom žalobcu,
uvedená spoločnosť disponuje takým právnym vzťahom k výrobkom, ktorý jej umožňuje samostatne
sa rozhodnúť, ako budú výrobky uvádzať na trh, vrátane možnosti udelenia výhradného práva na ich
predaj. Žiadna právna norma pritom zmluvným stranám neukladá povinnosť v zmluve deklarovať vzťah
k predmetu zmluvy, v tomto prípade k výrobkom.

21. Poukazujúc na bod 11. návrhu uviedol, že spoločnosť I. H. J. je jediným výrobcom a teda výhradným
nositeľom práv k predmetným kozmetickým výrobkom,  oprávnená rozhodovať o spôsobe ich distribúcie
a predaja, je subjektom pôvodným, svoje práva neodvodzuje od akýchkoľvek listinných dôkazov, ale od
samotnej skutočnosti, že výrobky vyrába, ako aj od skutočnosti, že disponuje absolútnymi právami k
označeniu „ Le G.“.

22. V nadväznosti na uvedené opakovane poukazuje, že na tzv. CP NP je ako zodpovedná osoba
kozmetických výrobkov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1223/2009 z
30.11.2009 o kozmetických výrobkoch  deklarovaná spoločnosť I. H. J., ktorá je výrobcom predmetných
výrobkov, na ustanovenia čl. 2 ods. 1 písm. d) nariadenia, že  za výrobcu kozmetického výrobku sa
považuje „fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába kozmetický výrobok, alebo ktorá si dala takýto
výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza tento kozmetický výrobok na trh pod svojím menom alebo
ochrannou známkou\", že spoločnosť I. H. J. spoločne so svojim konateľom pánom F. B. vlastní práva
k označeniu „Le G.\", pričom toto označenie používa aj tým spôsobom, že ho umiestňuje na vlastné
vyrobené výrobky, ktoré sú následne určené k predaju (bod 16. Návrhu), pričom bez súhlasu týchto osôb
nesmie nikto na chránenom území predmetné označenie používať bez súhlasu majiteľa ochranných
známok a že zo zmluvy o výhradnom predaji uzatvorenej dňa 22.11.2015 vyplýva jednoznačné
oprávnenie nakladať s predmetnými výrobkami v zmluve dohodnutým spôsobom.

23. Z  uvedených skutočností mal žalobca  za to,  že osvedčil existenciu subjektu spoločnosti I. H. J.
a riadne preukázal aj platný vzťah uvedenej spoločnosti k označeniu „Le G.\", a teda aj k oprávneniu
umiestňovať na trhu výrobky s uvedeným názvom, pričom základ dotknutých práv žalobcu aj  práv
výrobcu vyplýva z predloženej zmluvy, a preto  ak mal žalovaný pochybnosti o pravdivosti preukázaného
skutkového stavu, tieto pochybnosti nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, ktorým by vyvrátil vyššie
uvedené okolnosti.

24. K ďalšej časti odvolania žalovaného žalobca uvádza, že  právne posúdenie zmluvy o výhradnom
predaji žalovaným nie je správne, že predmetné zmluvy sú vertikálnou dohodou, na ktorú sa vzťahuje
bloková výnimka nariadenia Komisie č. XXX/XXXX z 20. apríla 2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov, že  nariadenie
pritom vytvára predpoklad legálnosti pre vertikálne dohody, pričom podľa nariadenia sa čl. XXX ods.
1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ\") na vertikálne dohody nevzťahuje a zároveň
dodáva, že subsumovanie danej zmluvy o výhradnom predaji pod spomenuté nariadenie je otázkou
právnou a nie skutkovou.

25. Nariadenie teda predstavuje tzv. blokovú výnimku a na rozdiel od individuálnych výnimiek podľa
čl. 101 ods. 3 ZFEÚ (na ktoré sa nesprávne odvoláva odporca), blokové výnimky nie sú z povahy
veci závislé na konkrétnom posúdení toho, či podmienky pre udelenie výnimky podľa citovaného
ustanovenia ZFEÚ sú skutočne splnené. Aby dohoda splňovala podmienky blokovej výnimky, musí
len vyhovieť kritériám stanoveným v príslušnom nariadení o blokovej výnimke (rozsudok J. vo veci
T-XX/XX, Q. H. v Komisia).Nariadenie pritom explicitne umožňuje aj výhradné pridelenie určitého
územia pre autorizovaného dodávateľa na princípe udelenia exkluzívneho súhlasu na predaj výrobkov
výlučne na konkrétnom území alebo konkrétnym zákazníkom. Preto nie je možné prijať tvrdenie
žalovaného, podľa ktorého by malo ísť v danej veci bez ďalšieho o zakázanú dohodu. Tieto tvrdenia
sa okrem iného nachádzajú iba v úvahovej rovine bez akéhokoľvek reálneho nadviazania na skutkové
okolnosti pertraktovaného prípadu. Vertikálne obmedzenia sú spravidla menej škodlivé ako horizontálne
obmedzenia a odborná literatúra konzistentne prijíma názor, že negatívne dopady vertikálnych dohôd
reálne hrozia len tam, kde dodávateľ alebo kupujúci disponujú výraznou trhovou silou.

26. Ustanovenie čl. 101 ods. 1ZFEÚ sa podľa názoru žalobcu pritom nevzťahuje na dohody, ktoré nie sú
schopné výrazne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ani významne neobmedzujú hospodársku



súťaž, a to najmä vzhľadom na pravidlá de minimis. Okrem toho dohody medzi mikropodnikmi, malými
či strednými podnikmi v zásade nepatria do pôsobnosti uvedeného článku ZFEÚ.

27. V segmente kozmetických výrobkov a parfumov na trhu existuje značná hospodárska súťaž, pričom
ani výrobca a ani navrhovateľ nemajú vo vlastnej sfére podnikania na trhu významný vplyv, a preto
nie je na mieste obava z ohrozenia hospodárskej súťaže v dôsledku existencie zmlúv o výhradnom
predaji, nakoľko vzhľadom na veľkosť trhu s kozmetickými výrobkami a na minimálny podiel na tomto
trhu žalobcu je takéto ohrozenie nepravdepodobné. V tejto súvislosti je potom podstatné zohľadniť aj
postavenie konkurenčných podnikov žalobcu, resp. postavenie podniku žalovaného na trhu, pričom platí,
že čím silnejšie sú konkurenčné podniky a čím vyšší je ich počet, tým je nižšie riziko, že zmluvné strany
vertikálnej dohody budú mať na trhu vplyv na priebeh hospodárskej súťaže.

28. Žalobca ďalej uviedol, že vertikálne dohody (ako je tá vo veci samej) majú na trh a pre spotrebiteľskú
verejnosť pozitívne účinky,  spočívajú v otvorení slovenského trhu novým luxusným kozmetickým a
parfumerskym značkám. Výrobca (ako aj iný výrobcovia niche parfumov) ako nositeľ práv k exkluzívnym
produktom z kategórie niche si pre jednotlivé trhy vyberá konkrétnych predajcov a  nakoľko ako
distribútor  musel pred získaním práva na ich predaj vynaložiť značné počiatočné investície, systém
vertikálnych dohôd s územnou ochranou na výhradný predaj mu umožňuje tieto investície chrániť
a aspoň z časti dostať späť. Ak by dodávateľ či výrobca niche produktov nemohol prostredníctvom
vertikálnych dohôd pri uvedení výrobkov na nový trh obmedzovať svoj predaj len na luxusné obchody,
nevyhnutne by tým riskoval svoje vyradenie zo sféry výrobkov radených do najvyššej kvalitatívnej i
cenovej kategórie. Vertikálne obmedzenie tak umožňuje vytvorenie konkrétneho imidžu značky na trhu,
pričom spotrebiteľovi sa tak dostane najvyšší štandard služieb spojených s predajom určených výrobkov.
Okrem iného žalobca uviedol, že nezodpovedajúce skutočnosti sú aj výroky žalovaného o tom, že
má byť údajne „zrejmé\", že „žalobca predáva aj pasívnym spôsobom (prostredníctvom internetu)\", k
uvádzanému spôsobu predaja nedochádza, citované webové stránky sú buď súčasťou predajného
systému spoločnosti J., alebo ide stránky poskytujúce elektronickú databázu parfumov, uvedené však nie
je predmetom konania,  že žalobca sa usiluje vytlačiť žalovaného z trhu z niche parfumami, žalobca bráni
jedine svoje práva a práva výrobcu podľa predmetnej zmluvy o výhradnom predaji. Tvrdenie o vytlačení
žalovaného z trhu  je pritom nereálne aj vzhľadom na úplne rozdielnu veľkosť a rozsah obchodnej činnosti
oboch subjektov.  Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebráni žalobca len svoje práva
ale aj práva výrobcu, preto nariadené neodkladné opatrenie je jediným prostriedkom právnej obrany
dotknutých práv, ktoré môže efektívne obmedziť potenciálnu materiálnu i nemateriálnu ujmu žalobcu i
výrobcu.

29. K  tvrdeniu žalovaného,  že zákazník žalovaného nie je technicky spôsobilý zo zahraničných
webových stránok s označenými doménovými menami objednať si tovary na Slovensko, žalobca uvádza,
že zdržovací petit má aj preventívnu funkciu, pričom pôsobí do budúcnosti s cieľom vylúčiť akékoľvek
obchádzanie uloženej povinnosti v petite I. predmetného uznesenia. Uložené povinnosti v zdržovacom
návrhu tak môžu smerovať aj proti konaniu, pri ktorom existuje dôvodná obava, že k protiprávnemu
stavu v budúcnosti dôjde, a teda zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie,
ktorým sú poškodené jeho práva opakovalo, poprípade tým odvracia hrozby, že by k takému zásahu
mohlo dôjsť (rozsudok NS ČR, ČR sp. zn. 23 Cdo 2939/2011). K uloženiu zdržovacieho nároku postačuje
podľa samotná hrozba závadného konania a podľa názoru žalobcu tu existuje dôvodná obava, že ak
žalovanému bude zabránené predávať výrobky zo slovenskej domény, môže na predaj v rámci územia
Slovenskej republiky využívať aj svoje zahraničné domény.

30. K námietke, že žalobca nekonal bezodkladne pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, žalobca uvádza, že žalovaného kontaktoval okamžite, ako sa dozvedel o porušovaní svojich
práv, t.j. koncom apríla 2016, následne prebiehala medzi účastníkmi konania písomná komunikácia. Hoci
žalovaný v liste zo dňa 10.05.2016 odmietol vyhovenie žiadosti o zastavenie predaja výrobkov, žalobca
ďalej zvažoval sporové a mimosporové  možnosti vyriešenia celej situácie. Nakoniec však  pristúpil k
príprave a podaniu návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré bolo  podané 29.07.2016, teda po uplynutí
cca dvoch mesiacoch od poslednej komunikácie so žalovaným. Podľa názoru žalobcu ide o legitímne
obdobie, počas ktorého žalobca zvažoval právne a ekonomické možnosti a dôsledky potenciálneho
sporu, pričom  následne musel zhromaždiť dôkazný materiál na riadne preukázanie svojich tvrdení v
konaní.



31. Žalobca vo  vyjadrení k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného  zdôraznil, že
žalobca adresoval iba niektoré z odvolacích námietok žalovaného, zrejme z dôvodov, že proti uvedeným
(vynechaným) nebol schopný argumentovať, žalovaný však na záveroch, ktoré  učinil vo svojom odvolaní
a  na ktoré  odkazuje, zotrval v celom rozsahu.

32. Opakovane zdôraznil,  že žalobca neosvedčil, že spoločnosť I. H. J. so sídlom XX rue vielle
du Q., XXXXX H., IČ: XXXXXXXXX, Francúzsko (ďalej len „J.\") je skutočným výrobcom či držiteľom
akýchkoľvek práv k výrobkom LE G., že žalobca nedoložil existenciu tejto spoločnosti ani úradným
prekladom akéhokoľvek úplného výpisu z obdoby francúzskeho obchodného registra, pokiaľ tvrdí, že sa
jedná o francúzsku spoločnosť, že nedoložil ani to, čím sa táto spoločnosť má zaoberať, či jej predmetnou
činnosťou je vôbec výroba parfumov, prípadne, či skutočne vyrába výrobky LE G.. Tieto informácie nie
sú nikde verejne dostupné.

33. K tvrdeniu žalobcu, že preukázanie existencie zahraničnej právnickej osoby výpisom z obchodného
registra je vysoko nad rámec požiadaviek osvedčenia rozhodných skutočnosti uviedol, že úplný výpis z
obchodného registra je naopak úplne štandardnou, bežnou, dostupnou a riadnou metódou k preukázaniu
existencie právnickej osoby a predmetu jej činnosti. Navyše, s ohľadom na skutočnosť, že konanie je
vedené v slovenskom jazyku, je s ohľadom na zásadu rovnosti a rovnako zásadu legitímneho očakávania
žalovaného rovnako nevyhnutný úradný preklad takej listiny.

34. Žalovaný poukázal na to, že žalobca až teraz vo svojom vyjadrení (nie v návrhu predbežného
opatrenia) uvádza odkaz na zahraničnú webovú stránku https://e-justice.europa.eu., z ktorej má
vyplývať, že stránky Infogreffe poskytujú centralizovaný prístup k informáciám v obchodnom registri vo
francúzštine a v angličtine. V doloženej listine je rovnako uvedené, že iba „Výpis P. vydaný súdnymi
úradníkmi predstavuje skutočný preukaz totožnosti podniku zapísaného v obchodnom registri“. Nielen,
že stránky O. teda neposkytujú oficiálny výpis z obchodného registra, ani z nich nemožno overiť
existenciu spoločnosti J. - je uvedené „no matches found\", čo je najskôr spôsobené skutočnosťou, že
väčšinu informácií obsiahnutých v databáze  možno získať len za poplatok.

35. Ak teda žalobca uvádza, že viac ako dva mesiace zvažoval právne a ekonomické možnosti a
dôsledky potenciálneho sporu, než pristúpil k podaniu návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
bezpochyby mal dostatok priestoru zabezpečiť si oficiálny výpis z obchodného registra spoločnosti J. a
nechať ho preložiť do jazyka, v ktorom je vedené konanie.

36. Proti námietke žalovaného, že hypertextový odkaz http://legalionparfums.com/legal-notes, ktorý
okrem toho, že stránka zobrazujúca sa pod ním je v anglickom jazyku a nie je teda preložená do
úradného jazyka Slovenskej republiky, neobsahuje okrem adresy, internetových adries a údaja o
základnom kapitále, žiadnu informáciu týkajúcu sa vzťahu spoločnosti J. k výrobkom LE G., a na stránke
je varovanie, aby sa užívateľ nespoliehal na uvedené údaje na tejto stránke. Žalobca sa ani nebránil,
takže je jasné, že mu je zrejmé, že týmto odkazom nie je možné preukázať akúkoľvek skutočnosť
ohľadne vzťahu spoločnosti J. a výrobkov LE G..

37. Žalobca sa pokúša zdôvodniť svoje tvrdenie, že spoločnosť J. je skutočným výrobcom či držiteľom
akýchkoľvek práv k výrobkom LE G. na základe Zmluvy o výhradnom predaji výrobkov medzi žalobcom
a J. zo dňa 22. 11. 2015, a to tak, že SARL na základe uvedenej zmluvy údajne „implicitne disponuje
právnym vzťahom k výrobkom\". Žalobca dokonca uvádza, že „žiadna právna norma pritom zmluvným
stranám neukladá povinnosť explicitne v zmluve deklarovať vzťah k predmetu zmluvy (v danom
prípade k výrobkom)\". Žalovaný k tomu uvádza, že síce skutočne žiadna právna norma neukladá
povinnosť explicitne v zmluve deklarovať vzťah k výrobkom, avšak potom sa žalobca nemôže dovolávať
skutočnosti, že by takáto zmluva osvedčovala vzťah takejto zmluvnej strany k výrobkom. Je to teda sám
žalobca, ktorý sa priznáva, že dotknutá Zmluva zo dňa 22. 11. 2015 neosvedčuje vzťah k výrobkom
A.. Žalovaný zdôraznil, že sám žalobca uvádza (čl. 13 vyjadrenia), že skutočnosť, že J. je jediným
výrobcom, a teda výhradným nositeľom práv k predmetným výrobkom, iba tvrdil vo svojom návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, a neosvedčil ju. Opakovane poukázal na to, že ochranná známka L. je
registrovaná na osobu F. B., nie na spoločnosť J., a preto nie je zrejmé, aké práva k výrobkom LE G. by
mali spoločnosti J. patriť, a teda že by žalobca osvedčil vzťah spoločnosti J. k výrobkom LE G..



38. Pokiaľ ide o register B. žalobca uviedol, že nevie vyvrátiť námietky žalovaného, lebo uvedená
„zodpovedná osoba\" neosvedčuje oprávnenie J. k výrobkom LE G. v tom zmysle, že by sa jednalo o
výrobcu či oprávneného distribútora výrobkov, keďže žalobca uviedol iba prvú časť textu čl. 4 odsek 3
nariadenia EP a rady (ES) č. 1223/2009 napriek tomu, že ďalej sa uvádza, že výrobca môže formou
písomného poverenia určiť ako zodpovednú osobu usídlenú v Spoločenstve, ktorá toto poverenie
písomne prijme, takže v tomto (neverejnom) registri uvedená osoba môže byť takisto iba registrátorom,
prípadne tiež iba dovozcom (čl. 4 ods. 5 nariadenia), a tak na základe tohto registra nie je možné s
istotou určiť vzťah medzi spoločnosťou J. a výrobkami LE G. v zmysle oprávnenia rozhodnúť, ako budú
výrobky uvádzané na trh strán s možnosťou udelenia výhradného práva na ich predaj. Zotrval na tom, že
tento register nie je verejný a dostupný je iba „Kompetentným autoritám\", takže informácie, ktoré uvádza
žalobca, sú len ťažko overiteľné, pričom tvrdenie žalobcu, že spoločnosť J. je výrobcom výrobkov LE
G. ostáva iba v rovine tvrdenie, nie dôkazov.

39. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku uvádzanom v odvolaní, že sa na žalobcu nevzťahuje bloková
výnimka. Uviedol tiež, že na trhu Slovenskej republiky niche parfumov sa nachádza len žalobca a
žalovaný, čo žalobca nenamietal, a preto zotrval na tom, že týmto neodkladným opatrením sa žalobca
snaží vytlačiť žalovaného z trhu. Rovnako zotrval na tom, že žalobca nepreukázal existenciu modelu
výhradnej distribúcie a jeho legitimitu, pretože výrobky LE G. sú predávané v on-line parfumériách na
žalovaným uvedených webových stránkach a tiež on-line z e-shopu legalionparfums.com.  Poukázal tiež
na to, že žalobca sa úmyselne nevyjadril k tomu, že niche parfumy, vrátane parfumov LE G., žalovaný
predáva na slovenskom trhu omnoho skôr, než vôbec žalovaný uzatvoril distribučnú zmluvu so J.  (22. 11.
2015). Pokiaľ sa žalobca snaží preukázať vznik materiálnej a nemateriálnej ujmy tvrdením, že výrobky
značky LE G. predáva žalovaný výrazne pod cenu, žalovaný uviedol, že toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nepreukázal. Zdôraznil, že žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného, že zo zahraničných
domén  nemožno objednať tovar doručením do Slovenskej republiky.

40. Pokiaľ sa žalobca snaží argumentovať tým, že zdržovací petit má tiež preventívnu funkciu a pôsobí
do budúcna s cieľom vylúčiť akékoľvek obchádzanie uloženej povinnosti, a to za situácie, že existuje
dôvodná obava, že k protiprávnemu stavu v budúcnosti dôjde, žalovaný uviedol, že žalobca ním tvrdenú
obavu žiadnym spôsobom nešpecifikuje, len cituje z judikatúry. Žalovaný zotrval na tvrdení, že neexistuje
naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov, pretože žalobca od zistenia ním tvrdeného porušovania
svojich práv nekonal bezodkladne pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým sám
poprel, že by existovala naliehavá potreba takého mimoriadneho zásahu, akým nariadenie predbežného
opatrenia nesporne je.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie  ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), spor prejednal podľa § 379 a 385 C. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

42. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

43. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

44. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo
právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. c/ a písm. d/ C.
s. p.).

45. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.



46. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

47. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie a to, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie
aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené  skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

48. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania,
spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, teda dôkazných
prostriedkov, na základe ktorých môže súd dané tvrdenia považovať za osvedčené.

49. Neodkladné opatrenie teda  slúži na  zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv
účastníkov konania, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, pred ich nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, to však neznamená, že súd
môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

50. Právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia). Z judikatúry súdov vyplýva,
že pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o takom návrhu. Pri ich zisťovaní
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

51. V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť
ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a už samotné nesplnenie tejto podmienky má za
následok nemožnosť nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

52. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje existenciou zmluvy o
výhradnom predaji výrobkov - niche kozmetických výrobkov a parfumov značky LE G., podľa ktorých
má výhradné právo, aby ako jediný subjekt uvádzal na trh tieto výrobky na celom území Slovenskej
republiky s odkazom na prípustnosť vertikálnych dohôd podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. XXX/XXXX
o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd
a zosúladených postupov. Posúdenie, či v predmetnej veci vzhľadom na námietky žalovaného ide
o vertikálnu dohodu spĺňajúcu podmienky uvedeného nariadenia, nemá v súvislosti s navrhovaným
neodkladným opatrením rozhodný význam. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je však potrebné na základe žalobcom predkladaných dôkazov posúdiť, či osvedčil dôvodnosť a trvanie



nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana . Odvolací súd zastáva názor, že len na základe žalobcom
predloženej zmluvy nemožno dospieť k takémuto záveru.

53. Zo zmluvy o výhradnom predaji označených výrobkov totiž nemožno zistiť vzťah obchodnej
spoločnosti I. H. J., ktorá toto právo exkluzívneho predaja na území Slovenskej republiky žalobcovi
poskytla, k označenému výrobku, t. j. či ide o výrobcu alebo distributéra. Žalobca nepredložil s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia preložený výpis z príslušného registra spoločností J., predložil
len  cudzojazyčnú (nepreloženú do slovenského jazyka) internetovú informáciu o existencii spoločnosti
SARL, z ktorého nemožno zistiť jej predmet činnosti, teda ani to či je výrobcom označeného výrobku
alebo jeho distributérom alebo či vôbec má nejaký vzťah k výrobkom značky A..

54. Žalobca tvrdí, že spoločnosť I. H. J. je výrobcom výrobkov značky LE G., toto svoje tvrdenie
však v podstate opiera len o citáciu a výklad ustanovení nariadenia. Ak v tejto súvislosti poukazuje
na predložené listinné dôkazy, tieto  bez pochybnosti jeho tvrdenia nepreukazujú, lebo sú jednak
nepreložené do slovenského jazyka, a okrem toho ich výkladom možno dospieť aj k iným záverom, t.
j. že uvedená spoločnosť nemusí byť výrobcom, môže byť len distribútorom uvedenej značky, prípadne
len osobou poverenou výrobcom alebo distribútorom zabezpečovať dodržiavanie príslušných povinností
stanovených v nariadení.

55. Pokiaľ v nadväznosti na uvedené žalobca tvrdí, že spoločnosť I. H. J. spoločne so svojim konateľom
F. B. vlastní práva k označeniu LE G., teda tvrdí, že spoločne vlastnia ochranné známky k výrobkom
LE G., toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože z predložených listín nepochybne vyplýva, že
vlastníkom ochranných známok je len fyzická osoba F. B.. V prípade, že by išlo o konateľa spoločnosti
I. H. J., bez ďalšieho (napríklad licenčnej zmluvy) to neznamená, že vlastníkom ochranných známok je
automaticky aj spoločnosť.

56. Napriek tomu, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného tvrdil, že zmluva o výhradnom predaji
výrobkov osvedčuje oprávnenia spoločností J.  disponovať takým právnym vzťahom   k výrobkom,
ktorý jej umožňuje samostatne sa rozhodnúť, ako budú výrobky uvádzať na trh vrátane možnosti
udelenia výhradného práva na ich predaj, neuviedol ustanovenie zmluvy, z ktorej by takýto právny vzťah
spoločnosti k označeným výrobkom vyplýval a takéto ustanovenie sa v zmluve ani nenachádza. Možno
súhlasiť s námietkou žalobcu, že žiadna právna norma neukladá zmluvným stranám povinnosť v zmluve
deklarovať vzťah  k predmetu zmluvy, v tomto prípade k označeným výrobkom. Pokiaľ však žalobca tvrdí,
že uvedenej spoločnosti patria práva k označeným výrobkom a toto oprávnenie nevyplýva zo zmluvy o
výhradnom predaji, musí toto svoje tvrdenie preukázať iným spôsobom. V predmetnej veci svoje tvrdenia
takýmito listinnými dôkazmi žalobca neosvedčil.

57. Odvolací súd zastáva názor, že predloženie takýchto dôkazov (listín) je nevyhnutné  aj v konaní
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože inak žalobca nemôže osvedčiť, že
označená obchodná spoločnosť bola oprávnená mu výhradné právo na predaj parfumov značky LE G.
na území Slovenskej republiky udeliť a môže sa preto domáhať ochrany proti nekalosúťažnému konaniu
žalovaného.

58. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, pričom
žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, zrejme z dôvodu, že zastával názor, že týmto
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 C. s.
p.), aj keď to z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Odvolací súd vzhľadom na žalobcom
predložené listiny, ktoré nepreukazujú jeho tvrdenia a tiež na námietky žalovaného dospel k záveru, že
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, to však nebráni žalobcovi, aby
podal žalobu, domáhal sa svojho práva súdnou cestou a dôvodnosť svojho nároku zrejme na ochranu
proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného preukazoval v konaní o veci samej.

59. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie napadnutého
uznesenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

60. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov celého konania. O výške



náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/96/2016", "guid": "95d6aa5b-6d6b-4f54-a534-a171256e1b3e:fa60767c-7e47-498b-8145-1882afddc433", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "b52ba0a8-bd40-4329-9b07-67810e3cf3ac:15fb4361-73c0-4242-b4d9-04a117dd8bc6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7115232357.1", "spisova_znacka": "4Cob/50/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/50/2016 z 16. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-05-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7115232357.1"}], "citovane_v": []}