{"guid": "63f29c9d-5891-4e06-8a2c-dfb3dfa4660c:c3076ca0-24a4-4f8b-bf10-9f522fe15c8c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111202491.2", "spisova_znacka": "3CoPr/15/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoPr/15/2012 z 20. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. novembra 2012, sp. zn. 3CoPr/15/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111202491.2", "identifikacne_cislo": "8111202491", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2012-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3076ca0-24a4-4f8b-bf10-9f522fe15c8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111202491.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111202491.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111202491.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/15/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111202491
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111202491.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne C. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., U. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou - Jenčovou, advokátkou, so sídlom v
Prešove, Slovenská 69, proti žalovanej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so
sídlom v Prešove, Hollého 14, IČO: 0061 0577, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s .
r. o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, IČO: 36 863 947, v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 11. 04. 2012 č. k. 28C 26/2011-214, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď z
pracovného pomeru daná žalobkyni podľa  § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 30. 11. 2010
zo strany žalovanej je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Náhrady vyplývajúce z neplatného
skončenia pracovného pomeru súd vylúčil na samostatné konanie.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa bola u žalovanej zamestnaná od 01. 06. 1983 vo funkcii
zdravotnej sestry a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. V posledných mesiacoch v roku 2010
žalobkyňa sa dostala do tlaku zo strany svojich nadriadených, viackrát sa sťažovala na postup vrchnej
sestry, na jej šikanózne správanie sa vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaná sťažnosti žalobkyne považoval
za neopodstatnené. Žalovaná listom zo dňa 30. 11. 2010 dala výpoveď žalobkyni z pracovného pomeru
v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny spočívajúceho v neprítomnosti žalobkyne na mieste určenom, ako miesto zdržiavania sa
počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Výpoveď odôvodnila tým, že pri vykonávaní kontrol zo strany
žalovanej, žalobkyňa sa počas práceneschopnosti nezdržiavala na mieste určenom v dňoch 13. 07.
- 14. 07. 2010, pričom na porušenie pracovnej disciplíny bola upozornená už listom zo dňa 03. 06.
2010 s tým, že ak dôjde k opakovanému menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pracovný
pomer žalobkyne je možné skončiť výpoveďou. Prvostupňový súd výpoveď zo zamestnania danú
žalobkyni považoval za neplatnú z dôvodu, že žalovaná ako zamestnávateľka žalobkyne zmeškala 2-
mesačnú subjektívnu prekluzívnu lehotu danú zamestnávateľovi zákonom na to, aby počas tejto lehoty
zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer, ak na takéto skončenie pracovného pomeru
existuje zákonný dôvod. Prvostupňový súd skonštatoval, že zo strany žalovanej nebola dodržaná 2-
mesačná lehota. Žalovaná kontrolovala žalovanú v dňoch 13. 07. 2010 a 14. 07. 2010. Preto ak
žalovaná kontrolovala, či sa žalobkyňa v týchto dňoch nachádzala na mieste, na ktorom sa počas svojej
práceneschopnosti mala nachádzať, a ak v súvislosti s touto kontrolou žalovaná zistila, že žalobkyňa
sa na danom mieste nenachádzala, mala žalovaná už od prvej odpovedi žalobkyne zo dňa 15. 08.



2010 (odpoveď žalobkyne na výzvu žalovanej zo dňa 09. 08. 2010, ktorou vysvetlila, že sa v uvedené
dni zdržiavala doma, ale nepočula zvonenie v byte, nakoľko spala, bola pod vplyvom predpísaných
liekov) uzavrieť túto situáciu a vyhodnotiť, že dôvod na skončenie pracovného pomeru buď tu je alebo
nie je. Z tohto dôvodu od 15. 08. 2010 začala žalovanej ako zamestnávateľovi plynúť 2-mesačná
prekluzívna lehota, ktorá uplynula dňa 15. 10. 2010. Ak žalovaná pristúpila k výpovedi žalobkyni až dňa
30. 11. 2010, zmeškala tak 2-mesačnú prekluzívnu lehotu. Ďalším dôvodom pre určenie o neplatnosti
výpovede je samotná pochybnosť vykonávaných kontrol zo strany žalovanej. Súd v tomto smere vykonal
rozsiahle dokazovanie svedeckými výpoveďami. Podľa názoru súdu aj v prípade, že byt nikto neotvorí,
nemôže zamestnávateľ uzavrieť, že v byte nikto nie je, pretože dôkaz na to jednoducho neexistuje.
Kontrola, ktorú môže zamestnávateľ v zmysle zákona vykonať, môže byť úspešná vtedy, ak byt alebo
dom niekto otvorí a reálne sa svedeckými výpoveďami preukáže, že v čase, kedy zamestnanec nemal
povolené vychádzky, alebo nebol ani u lekára, sa zdržiaval mimo miesta svojho bydliska. Ako ďalší
dôvod, pre ktorý je výpoveď neplatná, prvostupňový súd uviedol, že žalovaná vystavila žalobkyňu aj
diskriminácii a nerovnako s ňou zaobchádzala v porovnaní s ostatnými zamestnancami. Ako vyplynulo
z výpovedi svedkýň pani Smolnickej a pani Múdrej, tieto zamestnankyne žalovanej, ktoré kontrolu u
žalobkyne vykonávali, potvrdili, že minimálne po dobu dvoch rokov, kontroly u ostatných zamestnancov
vykonávané neboli. Iba u žalobkyne boli v priebehu 8 dní práceneschopnosti vykonané kontroly 4 x.
Toto konanie žalovanej umožňuje vysloviť pochybnosti o tom, že sa žalovaná správala rovnako aj vo
vzťahu k ostatným zamestnancom. Je dôvodné domnievať sa, že zamestnávateľ cielene žalobkyňu
kontroloval s tým, že jeho cieľom bolo ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer za každých okolností.
Pokiaľ ide o samotné sťažnosti podané na žalobkyňu (pacientmi pánom Feldešom a pánom Knapčíkom),
tieto boli počas konania spochybnené. Sťažnosť pána K. ohľadne podávania liekov preukázaná nebola,
pretože záznamy, ako aj ďalšie dôkazy - účasť na zákroku, neumožňujú vyhodnotiť sťažnosť pacienta
za opodstatnenú. Aj keď dôvody pre určenie neplatnosti výpovede boli viaceré, hlavným dôvodom pre
určenie neplatnosti výpovede je dôvod zmeškania prekluzívnej subjektívnej lehoty zamestnávateľom na
danie výpovede.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že za
najvýznamnejší dôvod neplatnosti výpovede prvostupňový súd považoval skutočnosť, že žalovaná
v rámci skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou formou výpovede zmeškala 2 - mesačnú
lehotu, v rámci ktorej je výpoveď neplatná. V tejto súvislosti zdôraznila, že ak by sa pripustila
argumentácia prvostupňového súdu o zmeškaní lehoty, jej premietnutie do reality by pre žalovanú
znamenalo nasledovné: „dňa13. 07. 2010 a 14. 07. 2010 žalovaná zistila, že žalobkyňa neotvárala
pri kontrole dvere, hoci má byť v tieto dni doma. Žalovaná vyzve žalobkyňu, aby objasnila tieto
skutočnosti. Listom zo dňa 16. 08. 2010 žalovaná uvedie, že berie sedatíva, a preto väčšinu času
spí. Uvedené v kontexte argumentácie súdu prvého stupňa znamená, že žalovaná sa práve v tento
deň musí najneskôr rozhodnúť, či žalobkyňa týmto svojim konaním porušuje pracovnú disciplínu“.
Aplikujúc názor prvostupňového súdu, žalovaná sa mala 15. 08. 2010 jednoznačne rozhodnúť, či uverí
tvrdeniam žalobkyne alebo im neuverí, čo podľa názoru súdu automaticky znamená, že žalovaná sa
dozvedela o dôvode, pre ktorý bolo možné skončiť so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou, a
teda od tohto momentu začala plynúť 2-mesačná lehota. Konajúci súd k vyššie uvedeným tvrdeniam
povedal, že na jednej strane je síce možné prešetrovať skutkové okolnosti, ktoré naznačujú predpoklad,
že u zamestnanca by mohol existovať dôvod na výpoveď, avšak na druhej strane súd povedal,
že na prešetrenie uvedených skutkových okolností postačuje vlastne jedno vyjadrenie dotknutého
zamestnanca. Takýto výklad je neprípustný. Prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy, že vyjadrenie
od žalobkyne obsahuje aj nejaké tvrdenie (neotvárala dvere, lebo brala sedatíva, a preto spala).
Je pravdou, že žalobkyňa uvedenému tvrdeniu mohla uveriť, ale na druhej strane nemusela uveriť.
Neuverenie tvrdeniam žalobkyne však nemôže ihneď znamenať, že týmto sa žalovaná dozvedela o
dôvode, ktorý mohla vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru žalovanej musí byť
prípustná aj tretia možnosť, že ak zamestnávateľ prešetruje okolnosti porušenia pracovnej disciplíny
u svojho zamestnanca, a ak je pre neho prvé vyjadrenie nedostačujúce, môže urobiť ďalšie kroky na
to, aby skutkový stav reálne zistil. Ani zákon, súd či iný orgán nemôže zamestnávateľa nútiť nech sa
v pochybnostiach rozhodne, pretože inak zmešká 2- mesačnú lehotu a navyše ďalším prešetrovaním
okolností robí nátlak na svojho zamestnanca a drží ho tým v právnej neistote. Žalovaná je toho názoru,
že ak u zamestnanca existuje predpoklad, že porušil pracovnú disciplínu, zamestnanec je povinný
strpieť vyšetrovanie skutkových okolností, pretože takého vyšetrovanie objektívneho stavu je vždy menší
zásah do práv zamestnanca, ako keby objektívny stav zamestnávateľ neprešetril a zamestnancovi



dal výpoveď len na základe predpokladu. Aj z uvedeného dôvodu nie je preto možné hodnotiť
objektívne prešetrovanie skutkových okolností zo strany zamestnávateľa ako nátlak na dotknutého
zamestnanca. Navyše zákon poskytuje zamestnancovi dostatočnú ochranu pred prípadným nátlakom
na jeho osobu zo strany zamestnávateľa tým, že vo svojom ustanovení zároveň zakotvuje aj jednoročnú
prekluzívnu lehotu na danie výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorá začína plynúť od momentu, keď
sa vôbec akýkoľvek predpoklad pochybenia zamestnanca zistil. Ak žalovaná chcela prešetriť okolnosti
u žalobkyne objektívne a chcela objektívne zistiť, či sedatíva, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva aj brala,
dňa 16. 09. 2010 požiadala žalobkyňu, aby relevantným spôsobom preukázala užívanie sedatív, ktoré
by mohli mať vplyv na jej zdravotný stav. Listom zo dňa 27. 09. 2010 žalobkyňa poskytla žalovanej
fotokópie lekárskej správy MUDr. V., ako aj fotokópiu lekárskej správy MUD. U.. Žalovaná však zistila,
že kým na lekárskej správe MUDr. V. je prekrytý dátum jej vyhotovenia, lekárska správa MUDr. U.
bola vyhotovená až po vykonaní predmetných kontrol na dodržiavanie liečebného režimu žalobkyne,
a to dňa 27. 09. 2010. Teda žalovaná opätovne nezistila objektívnu pravdu. Za účelom odstránenia
akýchkoľvek rozporov a v záujme  dôsledného prešetrenia celej situácie, žalovaná ešte raz požiadala
žalobkyňu o hodnoverné preukázanie tvrdení, že v čase vykonaných kontrol bola pod vplyvom sedatív
a z toho dôvodu nemohla počuť príchod poverených osôb žalovanej na vykonanie kontroly. Žalobkyňa
listom doručeným dňa 10. 11. 2010 len konštatovala, že túto žiadosť považuje za opakovanú a nie je
jej povinnosťou tieto skutočnosti dokazovať. Až na základe tohto posledného listu žalobkyne, žalovaná
mala za to, že žalobkyňa nevie relevantne preukázať skutočnosti a tvrdenia, ktorými ospravedlňuje
dôvody, pre ktoré neotvárala v čase kontroly dvere. Preto až týmto momentom začala plynúť 2-mesačná
subjektívne lehota na danie výpovede. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, resp.
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že žalovaná sa o konaní žalobkyne, ktoré by mohlo byť dôvodom pre výpoveď dozvedela 13. 7.
2010, najneskôr 14. 07. 2010 a odvtedy začala plynúť 2-mesačná prekluzívna lehota. Žalovaná sa bráni,
že bola povinná prešetrovať skutkové okolnosti, či je daný dôvod na podanie výpovede. Zdôraznila, že
nie je povinnosťou zamestnanca preukazovať, že sa v čase kontroly zdržiaval doma, keďže v zmysle ust.
§ 63 ods. 4 Zákonníka práce má právo, nie povinnosť, vyjadriť sa k dôvodu výpovede. Zamestnávateľ
ani na základe zaslaných výziev žalobkyni nemal preukázané, že žalobkyňa sa v čase kontroly doma
nezdržiavala, a preto ani predlžovanie subjektívnej lehoty v tomto prípade neviedlo k preukázaniu takého
konania, ktoré by odôvodňovalo postup podľa  § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Z podaného odvolania vyplýva, že odvolateľka napadla len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
bolo rozhodnuté o určení neplatnosti výpovede. Nenapadá teda výrok rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým bol nárok na náhradu mzdy z nesplatného skončenia pracovného pomeru vylúčený
na samostatné konanie. V napadnutej časti preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p..
Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah
preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa
rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky
proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods.2, § 205a O. s. p.. Nad
rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého
stupňa.

Podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, či žalovaná
výpovedný dôvod uplatnila v tzv. subjektívnej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede
dozvedela a v tzv. objektívnej lehote, teda odo dňa vzniku výpovedného dôvodu.

Podľa ust. § 63 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákonník práce), pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť



pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.

Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede zo zamestnania zo dňa 30.11.2010 z dôvodu
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorú žalovaná doručila žalobkyni dňa 02.12. 2010
(č. l. 6 spisu). Dôvod menej závažného porušenia pracovnej disciplíny k daniu výpovede spočíval
v neprítomnosti žalobkyne na mieste určenom ako miesto zdržiavania sa počas práceneschopnosti
žalobkyne s tým, že žalovaná už bola zo strany žalovanej skôr upozornená na porušenie pracovnej
disciplíny dňa 3. 6. 2010. Z obsahu výpovede z pracovného pomeru vyplýva, že zamestnanci žalovanej,
ktorí boli poverení vykonaním kontroly na dodržiavanie liečebného režimu zistili, že v dňoch 13. 07. 2010
a 14. 07. 2010 sa žalobkyňa nezdržiavala vo svojom obydlí, pričom obydlie žalobkyne bolo určené ako
miesto zdržiavania sa počas dočasnej práceneschopnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že listami zo dňa 09. 08. 2010 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby „vysvetlila,
z akých relevantných dôvodov sa v dňoch 13. 07. 2010 o 12.05 hod. a 14. 07. 2010 o 7.45 hod.
nezdržiavala na určenej adrese a nedodržiavala liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom predložením
tomu zodpovedajúcich dokladov v lehote 5. kalendárnych dní od doručenia žiadosti“ (č. l. 48 až 51
spisu). Listom zo dňa 15. 08. 2010 doručený žalovanej dňa 16. 08. 2010 žalobkyňa oznámila žalovanej,
že „kontrola na dodržiavanie liečebného režimu bola u nej vykonaná hneď na druhý deň po začatí
práceneschopnosti dňa 07. 07. 2010, tiež 15. 07. 2010. V čase týchto kontrol dvere otvoril manžel,
ktorý žalobkyňu zobudil. Pretože žalobkyňa berie sedatíva, väčšinu času spí. Ak bola kontrola vykonaná
aj v dňoch 17. 07. 2010 a 14. 07. 210, žalobkyňa môže s istotou odpovedať, že bola určite doma a
kontrola, ak bola vykonávaná, musela byť v čase neprítomnosti manžela. Bola pod vplyvom liekov a v
spánku nepočula zvonenie zo spoločnej vstupnej haly cez dvoje dverí“ (č. l. 52 spisu). Ďalším listom zo
dňa 16. 09. 2010 žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby „hodnoverne preukázala, že poberanie liekov bolo
súčasťou liečebného režimu, a že tieto lieky skutočne môžu spôsobovať únavu, prípadne ospanlivosť“ (č.
l. 53 až 24 spisu). Listom zo dňa 27. 09. 2010, ktorý bol doručený žalovanej (riaditeľke MUDr. T. L.)
dňa 29. 09. 2010 (č. l. 55 spisu), žalobkyňa oznámila žalovanej, že v prílohe listu jej zasiela kópie
z lekárskych vyšetrení u MUDr. V. a MUDr. U. a žiada, aby boli materiály po nahliadnutí zničené a
nedostali sa do „nepovolaných rúk“. Z predložených lekárskych správ nepochybne vyplýva, aké lieky
boli žalobkyni počas práceneschopnosti zo strany ošetrujúcich lekárov naordinované. Preto ďalšiu výzvu
žalovanej označenej ako žiadosť o preukázanie tvrdených skutočností zo dňa 28. 10. 2010 (č. l. 58
spisu) odvolací súd podobne ako žalobkyňa považuje za opakovanú žiadosť o opätovné preukázanie
tvrdených skutočností, lebo žalobkyňa nepochybne žalovanej listami zo dňa 15. 08. 2010 a 27. 09. 2010
(list doručený žalovanej 29. 9. 2010) objasnila skutkový stav, pre ktorý v čase vykonávaných kontrol
neotvárala dvere (spala, bola pod vplyvom liekov, ktoré jej boli predpísané zo strany ošetrujúcich lekárov,
z lekárskych správ vyplýva, aké lieky boli žalobkyni predpísané, pričom aj laik vie vyhodnotiť, že v
lekárskych správach uvádzané predpísané lieky sú utlmujúce a spôsobujúce ospanlivosť). Odvolací súd
je preto toho názoru, že žalovaná najneskôr 29. 9. 2010 mala objektívne prešetrený skutkový stav veci
a bolo len za žalovanej ako túto situáciu vyhodnotí, t. j. či vyhodnotí, že existujú dôvody na pristúpenie
k výpovedi alebo neexistujú.

Pre určenie začiatku plynutia lehoty uvedenej v ust. § 63 ods. 3 Zákonníka práce nie je významné, kedy
zamestnávateľ dôvod na výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny zistil. Nemusí ísť o zistenie, že
zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, ktoré zistenie nie je možné bez vyjadrenia zamestnanca k
dôvodom výpovede. K tomu, aby začala plynúť 2-mesančná lehota na výpoveď z pracovného pomeru
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny stačí, aby zamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel
sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na výpoveď podľa ust. §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Dvojmesačná lehota, počas ktorej musí zamestnávateľ pristúpiť k výpovedi z pracovného pomeru
(aby išlo o platný právny úkon), začína plynúť odo dňa, keď sa o dôvode výpovede zamestnávateľ
preukázateľne (skutočne) dozvedel.



Z vyššie opísaného skutkového stavu je nepochybné, že žalovaná sa o tom, či sa žalovaná dopustila
takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, musela dozvedieť najneskôr dňa 29. 09. 2010. Do uvedeného dňa žalobkyňa žalovanej
objasnila skutkový stav, pre ktorý neotvárala dvere v čase vykonanie kontroly, objasnila, že spala,
bola pod vplyvom liekov, o čom predložila dôkazy kópiu lekárskeho nálezu od MUDr. H. U. a kópiu
z lekárskeho vyšetrenia od MUDr. R. V.. Uvedené písomnosti na preukázanie tvrdení žalobkyne, pre
ktoré v čase kontroly neotvorila dvere boli do sféry žalovanej doručené dňa 29. 09. 2010. Žalobkyňa do
uvedeného dátumu preukázala aj lekárskymi správami, že poberanie liekov bolo súčasťou liečebného
režimu, a že predpísané lieky spôsobujú ospanlivosť a únavu. Preto ďalší list adresovaný žalobkyni dňa
28. 10. 2010 podľa obsahu je opakovaná žiadosť žalovanej na skutočnosti, ktoré žalobkyňa žalovanej
oznámila už listom zo dňa 27. 9. 2010.

Za začiatok plynutia 2-mesačnej lehoty treba preto považovať deň 29. 09. 2010. Žalovaná preto mohla
výpovedný dôvod uplatniť v tzv. subjektívnej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa o dôvode dozvedela
a v tzv. objektívnej lehote, teda odo dňa vzniku výpovedného dôvodu. Je nepochybné, že žalovaná v 2-
mesačnej prekluzívnej lehote nepristúpila k výpovedi žalobkyne, čo znamená, že po márnom uplynutí
2-mesačnej subjektívnej lehoty, ktorá skončila 29. 11. 2010 už žalovaná nemohla uvedený výpovedný
dôvod použiť. Hmotnoprávny charakter týchto lehôt znamená, že do ich uplynutia sa musí výpoveď
doručiť druhej strane, nestačí ju iba podať na pošte. Výpoveď zo zamestnania bola doručená žalobkyni
02. 12. 2010, t. j. po márnom uplynutí 2-mesačnej lehoty uvedenej v ust. § 63 ods. 3 Zákonníka
práce. Keďže žalovaná v 2-mesačnej prekluzívnej lehote nedoručila žalobkyni výpoveď zo zamestnania,
čím nesplnila hmotnoprávnu podmienku výpovede, je výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni
neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.

Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/26/2011", "guid": "3ba1c36d-e61c-494c-a790-9931046218d7:76f06b5a-cc78-4be2-9f93-203823b20900", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}