{"guid": "63ca4f2b-ec60-4107-909f-e30ef0449206:4480fae1-13d4-4ea6-bded-de7088062a2b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8107211177.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/53/2011 z 25. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2012, sp. zn. 3Co/53/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8107211177.1", "identifikacne_cislo": "8107211177", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2012-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a.odsek-1", "nazov": "§ 205a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4480fae1-13d4-4ea6-bded-de7088062a2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8107211177.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8107211177.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8107211177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/53/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107211177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8107211177.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: K. Z., K., O. XX, právne zastúpený
JUDr. Jánom Garajom, advokátom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná
73, Prešov, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C 242/2009-141 zo
dňa 14.3.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  rozsudok vo veci samej.

II. M e n í   rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania
vo výške 200 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu žalovaného do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
je povinný nahradiť žalovanému na trovách konania 2 614,83 Eur a tieto uhradiť priamo právnemu
zástupcovi žalovaného JUDr. Alojzovi Naništovi, advokátovi v Prešove, Sládkovičova 8 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vlastníkom cestnej
komunikácie na parcele 128/1, ktorú vlastní žalobca je žalovaný. Pokiaľ teda žalobca prenajal predmetnú
komunikáciu spoločnosti KP BAU na základe nájomnej zmluvy z 23.12.2004 a jej dodatku z 28.12.2004,
prenajal tak vec, ktorá mu vlastnícky nepatrí, to znamená, že prenajal cudziu vec. Vlastníkom tejto
miestnej komunikácie je žalovaný.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody je súd povinný vždy skúmať, či sú dané zákonné
predpoklady na založenie tejto zodpovednosti, ktorými sú vznik škody, zavinenie, príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a zavinením. Tieto náležitosti pre založenie zodpovednosti v zmysle § 420 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neboli preukázané. Pokiaľ žalovaný odstránil
z miestnej komunikácie zariadenie - pozostávajúce z prenosnej bunky a dvoch rámp, ktoré žalobca
umiestnil na pozemku 21.12.2004, konal tak v súlade so svojimi oprávneniami vlastníka tejto miestnej
komunikácie a v súlade aj so zákonom č. 135/1961 § 20, podľa ktorého sa na komunikáciu nesmú
ukladať prekážky bez povolenia príslušného orgánu, pričom žalobca nemal povolenie od Mesta Prešov
uložiť na takejto ceste prekážku, ani povolenie živnostenského úradu vyberať mýto, a tiež povolenie
Dopravného inšpektorátu na takýto postup. V konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi



vzniknutou škodou a zavinením žalovaného. Z tohto dôvodu nie sú splnené podmienky pre založenie
tohto zodpovednostného vzťahu. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného bola vznesená aj námietka
premlčania, súd prvého stupňa sa zaoberal touto námietkou a dospel k tomu záveru, že ide o premlčaný
nárok , lebo na uplatnenie náhrady škody platí 2-ročná lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom táto lehota žalobcovi začala plynúť dňom 1.2.2004
a uplynula 1.2.2007.  Žalobný   návrh   bol   doručený 14.5.2007,  teda po uplynutí 2-ročnej lehoty. Z
týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zistenia a z tohto dôvodu aj samotné
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že sa v danom prípade
nejedná o miestnu komunikáciu, pretože jej zaradenie do siete miestnych komunikácií by muselo
predchádzať správne konanie a musel by byť vysporiadaný vzťah s vlastníkom pozemku - žalobcom.
Všeobecné súdy nie sú oprávnené rozhodovať o druhu komunikácie, toto oprávnenie prináleží iba
príslušnému správnemu orgánu. Cestný správny orgán, príslušný na vydanie rozhodnutia, nevydal
žiadne rozhodnutie o zaradení spornej komunikácie, ktoré by sa týkalo pozemku do siete miestnych
komunikácií. Zaradenie pozemku žalobcu do pasportu miestnych komunikácií bez toho, aby tomuto
zaradeniu predchádzalo správne konanie nemôže založiť oprávnenie správcu miestnych komunikácii -
žalovaného nakladať s komunikáciou ako vlastník v zmysle ust. § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.,
resp. prevádzať údržbu takejto komunikácie.

Nepovažoval za správny ani záver súdu prvého stupňa o tom, že nie sú dané zákonné predpoklady
na založenie zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ. Z predložených dôkazov vyplynulo, že
postup žalovaného bol nezákonný a na základe tohto nezákonného postupu nemohol žalobca odovzdať
nájomcovi spoločnosti KP BAU, s.r.o. predmet nájmu v súlade s nájomnou zmluvou. K odstráneniu
prenosnej bunky s dvomi rampami došlo na základe rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove potvrdené, avšak Najvyšším súdom Slovenskej republiky (rozsudkom sp.
zn. 2Sžo 60/2007 zo dňa 16.4.2008) zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Nezákonnosť
postupu žalovaného  spočíva v neexistencii žiadneho rozhodnutia žalovaného v správnom konaní, preto
jeho konanie možno považovať za svojvôľu, ktorá v právnom štáte nemôže požívať ochranu.

Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný v zmysle ust. § 106 OZ, keďže na
vzťahy medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako verejnoprávnou korporáciou sa vzťahuje
4-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“).

Mal za to, že ak mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu škody spôsobenú žalovaným, mal mu priznať
bezdôvodné obohatenie za užívanie, mal mu priznať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku v
jeho vlastníctve, ležiacou na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Súd je vždy povinný rozhodnúť v súlade
so spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi konania vyplývajúcim z právneho predpisu.

Žalovaný v rozhodnom období - január 2005 predsa disponoval nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu
jej užívaním  stavbou komunikácie a tým plnil svoju verejnú funkciu súvisiacu s uspokojovaním potrieb
občanov, čo je jeho povinnosťou stanovenou zákonom, ktorú by však inak musel plniť iným spôsobom,
tzn. napr. podobný pozemok za rovnakým účelom kúpiť alebo prenajať. Je nesporné, že žalovaný užíval
majetok žalobcu bez právneho dôvodu a tým z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Užívanie
pozemku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje   všeobecné
poňatie princípu, ktorý bolo potrebné aplikovať na tento prípad.



K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Mal za to, že je bez pochýb preukázané, že je vlastníkom
miestnej komunikácie. Ďalej uviedol, že žalobca reálne nemohol splniť povinnosti, na ktoré sa zaviazal
v nájomnej zmluve, a to v dôsledku vydaného predbežného opatrenia. Nesúhlasil s argumentáciou
žalobcu o aplikácii ustanovení ObZ o premlčaní, nakoľko žalobca, resp. jeho nájomca nepreukázali, že
majú oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, t.j. vyberanie poplatkov tzv. „mýtne“. Rovnako
vyslovil, že pokiaľ si žalobca žalobou uplatnil nárok na náhradu škody a počas konania nenavrhol zmenu
žaloby, ktorá by bola súdom pripustená, súd prvého stupňa na základe pôvodného nároku zistil skutkový
stav, vykonal dokazovania a dospel k záverom uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca
po celý čas tvrdil, že je vlastníkom miestnej komunikácie, čo vyplýva z konania vedeného pod sp.
zn. 7C 725/2004, z dovolacieho konania a aj konania o ústavnej sťažnosti. Po tom, čo bola ústavná
sťažnosť odmietnutá , zrazu začal účelovo tvrdiť, že je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal trovy
odvolacieho konania.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 214 O.s.p. za účelom doplnenia
dokazovania. Dokazovanie doplnil oboznámením s podaním žalobcu zo dňa 1.3.2012, výsluchom
žalobcu i žalovaného. Dospel k záveru, že rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd upozornil účastníkov konania na možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ku ktorému
sa mali možnosť vyjadriť na pojednávaní dňa 26. 4. 2012.

Žalovaný uviedol, že mesto Prešov vstúpilo do práv a povinností v roku 1990. Mesto Prešov nezapríčinilo
stav nesúladu medzi vlastníctvom a napr. touto cestnou komunikáciou malo snahu sa dohodnúť so
žalobcom na vysporiadaní veci, avšak zo strany žalobcu bola ponúknutá cena za výkup pozemku vo
výške 50.000.000,- Sk a za cestu ďalších 50.000.000,- Sk. Mal za to, že takéto právne posúdenie by
nebolo spravodlivé. Ďalej poukázal na to, že mesto Prešov vstúpilo ex lege do práv a povinností a
nemohlo ovplyvniť predošlý stav. Podľa jeho názoru došlo k dohode o bezplatnom užívaní právnych
predchodcov žalovaného a tretích osôb, a to konkludentným spôsobom a takáto dohoda zrušená nebola
v súvislosti s prevádzkou a údržbou cestného telesa na nehnuteľnosti.

Žalobca v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa žiadal aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.



Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z obsahu spisu vyplynulo, že sa žalobca dňa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný k úhrade 17 605,40
Eur (580.380,-Sk) s 8,5 % úrokom z omeškania od 27.2.2007. Svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, a to parcely 128/1 - zastavaná plocha o výmere 11 386 m2 vedená na Správe katastra
Prešov na LV č. XXXX kat. územie J. I. a na nej stojacej stavby účelovej neverejnej komunikácie.
Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol kúpou od predávajúceho Karmen veľkoobchod potravín s.r.o. Prešov
bez akýchkoľvek tiarch. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 23.12.2004 a jej dodatku zo dňa 26.12.2004
prenechal žalobca spoločnosti KP BAU s.r.o. Prešov, ako nájomcovi do užívania za odplatu pozemok
špecifikovaný v článku II. bod 1 spolu s prenosnou bunkou s elektrocentrálou a dvoma rampami, ktorých
je jediným vlastníkom. Podľa článku I. bod 2 nájomnej zmluvy, sa žalobca s nájomcom dohodli, že
účelom zmluvy je využívať pozemok tak, že za vstup na neho bude nájomca vyberať od osôb, ktoré
budú chcieť na predmet nájmu vstúpiť motorovými vozidlami paušálny poplatok nájomcom v určenej
výške. Na základe tejto nájomnej zmluvy podľa článku V. bod 1 sa zaviazal  žalobca odovzdať nájomcovi
predmet nájmu v stave spôsobilom na užívanie do 31.12.2004, a to tak, že žalobca bol povinný umiestniť
zariadenie do stredu pozemku na jeho začiatok od smeru z Ľubotíc. Dňa 21.12.2004 umiestnil na
svojom pozemku zariadenie - prenosnú bunku, avšak asi o 15. hodine pracovníci Technických služieb
Mesta Prešov za asistencie Mestskej polície a ich náčelníka a štátnej polície Obvodného oddelenia
Prešov, ako aj príslušníkov Pohotovostnej motorizovanej jednotky polície Prešov odtiahli z nehnuteľnosti
zariadenie, naložili ho na auto a odviezli do areálu Technických služieb. Takýmto konaním svojvoľne a
nezákonne zabránili podnikaniu a slobodnému nakladaniu s majetkom žalobcu, čím boli porušené jeho
základné ústavne práva, ako aj občianske práva a spôsobená škoda veľkého rozsahu. Podľa článku V.
bod 6 uvedenej nájomnej zmluvy, ak nájomca bez svojho zavinenia nemôže užívať predmet nájmu, má
nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného a zmluvnú pokutu vo výške 16 596,96 Eur (500.000,-Sk)
za každý začatý mesiac, počas ktorého nemôže predmet nájmu užívať. Podľa článku IV. bod 1 nájomnej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom za užívanie predmetu nájmu vo výške 17 605,39 Eur
(580.380,-Sk) mesačne. Preto spoločnosť KP BAU s.r.o. nemohla užívať predmet nájmu, na základe
čoho nájomca nezaplatil žalobcovi dohodnuté nájomne za mesiac január 2005 vo výške 17 605,39 Eur
(580.380,-Sk), čím žalobcovi vznikla škoda na ušlom zisku v tejto výške.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu a z dôvodu, že žalobca žalobou uplatnil premlčaný nárok a žalovaný premlčanie
namietal.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie prvostupňového
súdu  a na zdôraznenie správnosti rozsudku  a v súvislosti  s odvolacími námietkami dopĺňa.

Namietané nesprávne posúdenie zo strany žalobcu odvolací súd považuje za nedôvodné.

Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V podanom odvolaní žalobca spochybňuje charakter komunikácie vo vlastníctve žalobcu. K uvedenému
odvolací súd poukazuje na to, že o tom, že ide o komunikáciu miestnu, ako aj o tom, kto je jej vlastníkom
už bolo právoplatne rozhodnuté vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 725/2004.
Takéto právoplatné rozhodnutie je záväzné pre účastníkov a pre všetky orgány čo nepochybne vyplýva
z ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. Odvolacia námietka žalobcu je preto nedôvodná.



Odvolací súd poukazuje na to, že to, že žalovaný odstránením prenosnej bunky a dvoch rámp ako
prekážok ohrozujúcich bezpečnosť  a plynulosť premávky na miestnej komunikácii vo svojom vlastníctve,
neporušil žiadnu právnu povinnosť, vyslovil Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vo viacerých
súdnych konaniach vedených pod sp. zn. 7Co 70/2011 zo dňa 21.11.2011 a 16Co 142/2010-215 zo
dňa 28.11.2011. Ani odvolací súd v predmetnej veci nedospel na  základe vykonaného dokazovania k
odlišnému záveru a žalobca v podanom odvolaní uvedený záver nevyvrátil a ani ho nespochybnil.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na náležité odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR z 10. 11.
2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. „Ústavný súd poukazuje na
svoju stabilizovanú judikatúru (napríklad IV. ÚS 75/09), podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov
právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v
tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a
rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS
10/99, II. ÚS 234/03, IV. ÚS 92/09). Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty
musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako
aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,
ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.
ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú
k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, IV. ÚS 481/2011).

Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci BEAIN vs.
Rumunsko (Sťažnosť č. 30658/05, Baranowski vs. Poľsko, sťažnosť č. 2835/95).

Napokon povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry
povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon jednoznačne vyplýva aj z
požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej
judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je
považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (napr. Alexi, R: A theory
of legal argumentation. A theory of rational discourse as theory of legal justification. Oxford: Clarendon
trest vs. 1989, s. 277 - 278, citovaný v článku autora Petra Wilflinga, vzájomne si odporujúca judikatúra je
porušením dohovoru: BEIAN V. Rumunsko na www.otvorenepravo.sk <http://www.otvorenepravo.sk> ).

Účastníci konania musia mať dôveru v určitú rozhodovaciu prax súdov v skutkovo i právne
porovnateľných veciach.

Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou v tom smere, že pokiaľ žalobcovi nebola
priznaná náhrada škody, mal mu súd prvého stupňa priznať bezdôvodné obohatenia za užívanie
pozemku v jeho vlastníctve v období januára 2005.

V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že nové skutočnosti v zmysle ust. § 205a O.s.p. môžu byť
odvolacím dôvodom iba za splnenia zákonných podmienok. Žalobca v podanom odvolaní uviedol nové
skutočnosti (bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku vo svojom vlastníctve za mesiac január
2005), ktoré nesprávne subsumoval pod ust. § 153 ods. 2 O.s.p. ako prekročenie návrhu účastníka a
prisúdenia viac, než čoho sa domáha.



V danom prípade ako je z podanej žaloby zjavné sa žaloba domáhal náhrady škody, ktorá pozostávala
z ušlého zisku. Žiaden návrh na zmenu petitu (95 O.s.p.), a to ani  priebehu odvolacieho konania, nebol
podaný. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia pritom vychádza z iného právneho a skutkového
právneho posúdenia ako právo na náhradu škody. Aplikácia ust. § 153 ods. 2 O.s.p. neprichádza do
úvahy. Odvolacie námietky žalobcu sú preto aj v tomto smere neopodstatnené.

Žalobca súdu prvého stupňa vyčíta napokon nesprávne právne posúdenie, ktoré spočívalo v tom, že
premlčacia doba sa spravuje ustanoveniami ObZ a z tohto dôvodu nebola námietka premlčania dôvodná,
keďže 4-ročná doba ku dňu podania žaloby neuplynula.

Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu vyplýva, že ten podniká s predmetom činnosti vo viacerých
oblastiach obchodu. Pokiaľ však ide predmet podnikania -  prenájom nehnuteľností, oprávnenie vzniklo
dňom 18.4.2005.

Keďže v rozhodnom období mesiaca január 2005 žalobca nemal oprávnenie na podnikanie v predmete
podnikania - prenájom nehnuteľností, aplikácia ustanovení ObZ o premlčaní nie je opodstatnená.
Žalobca v danom prípade ako podnikateľ nevystupoval.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je správny, a preto ho odvolací súd v celom rozsahu s
osvojením si dôvodov potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Vo vzťahu k trovám konania však dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu
výnimočného ust. § 150 O.s.p.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.,  znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu trov
konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované
ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní,
ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného
účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery , že  môžu predstavovať
dôvod  na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver  hodnotiaci dopad  rozhodnutia  o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov celého
konania podľa § 150 O.s.p. odvolací súd prihliadol charakter konania a neusporiadané vzťahy medzi
účastníkmi konania a má za to, že žalovaný v danom právnom vzťahu nereprezentuje len subjekt
súkromného práva, ale je osobou, ktorá má verejnoprávnu povahu. Nemalo by byť sporné, že miestna
komunikácia je stavbou na pozemku žalobcu, rovnako by nemali byť pochybnosti, že právo na majetok je
základným právom (čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane práv a slobôd). Predmetný spor
vznikol ako dôsledok neurovnaného vzťahu vlastníka komunikácie a vlastníka pozemku. Odvolací súd



nemôže prehliadať dlhodobé neurovnanie vzťahov s vlastníkom pozemku a považuje vlečúci sa problém
za dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce inak úspešnému účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Odvolací súd je toho názoru, že ak je dôvodom vznikajúcich opakovaných súdnych sporov neefektívne
riešenie kolízie verejnoprávneho subjektu so základným právom súkromnej osoby, tak je nespravodlivé
priznať náhradu trov konania práve porušovateľovi základného práva vlastniť majetok.

Odvolací súd nezistil, žeby mesto (žalovaný) využilo všetky možnosti odstránenia protiprávneho stavu,
napr. zloženie primeranej náhrady za používanie majetku žalobcu do úradnej úschovy aj nároky, či už
škoda alebo bezdôvodné obohatenie predpokladajú protiprávny stav a v danom prípade nebolo možné
prehliadnuť vtedajší protiprávny stav vzniknutý užívaním cudzej veci bez primeranej náhrady.

Odvolací súd v rámci aplikácie § 150 O.s.p. prihliadol na zjavne neprimerané postupy žalobcu, ktoré sa
veľmi vzďaľujú konštruktívnym riešeniam, a to najmä v súvislosti s vytváraním prekážok verejnosti. Z
tohto dôvodu odvolací súd aplikoval zmierňujúce ustanovenie tak, že priznal trovy advokáta žalovaného
v primeranej 200 Eurovej výške postupom podľa § 220 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/242/2009", "guid": "11e35ba4-1fb8-4f33-84c2-db6193a6741d:9475750b-3282-43a3-8840-700939da8676", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/09 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d961a96c-2767-495b-80cd-053883567bdd"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "adc7013b-90e0-49fe-8a1f-8562f48d5008:ef3cff60-ab41-4e43-8287-15c1949480f8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8105217014.1", "spisova_znacka": "16Co/142/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/142/2010 z 27. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8105217014.1"}, {"guid": "81f9d99c-daf2-406b-ad83-46ddbfd75324:7906cc00-04bb-4109-9955-c7963b199cfc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8105217098.1", "spisova_znacka": "7Co/70/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/70/2011 z 20. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8105217098.1"}], "citovane_v": []}