Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/268/2015 z 22. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. februára 2016, sp. zn. 5S/268/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1015201845.2 Krajský súd Bratislava | 5S/268/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1015201845.2 | 2016-02-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250j ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf6b50f6-a3eb-4413-ae8a-ecd5e0a99aed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015201845.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/268/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201845
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201845.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie,
IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova č. 20, Košice,
proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5461/2015-1.10.2 (16/2015 - rozkl.) zo
dňa 25. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.11.2015 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
Ministra životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“) č. XXXX/XXXX-X.XX.X (XX/XXXX
- rozkl.) zo dňa 25. augusta 2015 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“), ktorým zamietol rozklad žalobcu
proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany
prírody č. 3661/2015-2.3 zo dňa 20. marca 2015 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a toto rozhodnutie
potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods.
1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“). Výnimkou
sa žiadateľovi - Poľovníckemu združeniu Torysa Medzibrod so sídlom v Medzibrode povolilo usmrtiť
- odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri K. F., držať ho a prepravovať, a to
za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od
01.06.2015 do 15.12.2015 postriežkou na lokalitách B. (k.ú. E.), A. (k.ú. E.) alebo L. (k.ú. F.) a posliedkou
v dolnej časti revíru (v k.ú. E. a k.ú. O. a časti k.ú. F.) s vylúčením lovu v PR F..

Žalobca, ako účastník správneho konania, považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu,
že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu nebolo
postačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu spočívala nezákonnosť rozhodnutia v rozpore s ust. § 3
ods. 1 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ust. § 40 ods. 2, 3 písm. b) a c) ZOPK, čl. 1 písm. g),
čl. 12 ods. 1 písm. a) a čl. 16 Smernice o biotopoch. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa
v druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade. Poukázal na
to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zmyslom a obsahom ochrany medveďa hnedého ako
chráneného živočícha - prioritného druhu európskeho významu. Obsah ochrany medveďa hnedého nie
je totiž možné posudzovať podľa ustanovení ZOPK z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v
smernici Rady č. 92/43/EHS (Smernici o biotopoch). Európska iniciatíva pre veľké šelmy vypracovala pre
Európsku komisiu v júli 2008 Inštrukciu pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni
populácie, zaoberajúcu sa aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem vrátane medveďa
hnedého. Uvedená inštrukcia akceptuje povoľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov týchto druhov
len v prípade splnenia komplexu podmienok, ktoré v danom prípade neboli splnené a žalovaný ich ani



neskúmal. Podľa stanoviska žalobcu, v každom správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z
ochrany druhu európskeho významu, musia byť zohľadnené potreby a obsah ochrany takéhoto živočícha
komplexne, na úrovni populácie a len z takéhoto celkového zhodnotenia možno vyvodiť odôvodnený
záver o možnosti udeliť výnimku z hľadiska potrieb ochrany tohto druhu európskeho významu a o
opodstatnenosti takejto výnimky. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú údaj o
konkrétnom stave a štruktúre medvedej populácie v danom poľovnom revíri ani vyhodnotenie vplyvu a
účinku udeľovaných výnimiek na stav medvedej populácie v tomto poľovnom revíri. V preskúmavanom
rozhodnutí taktiež absentuje záver o tom, že udelením výnimky sa naplní cieľ v podobe zvýšenia
bezpečnosti ľudí či predchádzania vzniku závažných škôd. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia
neobsahujú náležitosti uvedené v ust. § 40 ods. 4 ZOPK, najmä časové a miestne okolnosti, za
ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016 žalovaný uviedol, že ministerstvo životného
prostredia vo svojom rozhodnutí špecifikovalo konkrétne skutočnosti, na základe ktorých povolilo
výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK v súlade s podmienkami
stanovenými v § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) ZOPK. Dôvodil, že prvostupňový správny orgán
mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) a z
informácií predložených žiadateľom - Poľovníckym združením Torysa Medzibrod so sídlom v Medzibrode
preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri nie je ohrozená, ba
dokonca je zvýšená. Mal za to, že aktuálnu situáciu nemožno riešiť iným spôsobom ako povolením
usmrtenia tohto živočícha. Správny orgán sa pritom zaoberal aj alternatívnymi riešeniami ako je možnosť
odchytu medveďov, ich umiestnenie do zoologických záhrad a vypustenie do iných lokalít, avšak
zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike neprejavili záujem o ich umiestnenie. Uviedol, že
zmierňujúce opatrenia vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Povolenie
výnimky ministerstvom má preventívny charakter - za účelom predchádzania vzniku závažných škôd
na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany
verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Prvostupňový správny orgán súčasne v súlade s § 82
ods. 12 ZOPK stanovil prísne podmienky vykonávania povolenej činnosti zohľadňujúce záujmy ochrany
dotknutého druhu chráneného živočícha. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením povolenia výnimky
prvostupňovým správnym orgánom, keď mal preukázané, že povolený odstrel medveďa vychádza zo
zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. Žalovaný považoval za smerodajné stanovisko
ŠOP SR č. ŠOPSR/661/2015 zo dňa 12.02.2015, v zmysle ktorého udelením výnimky nedôjde k
významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedenej lokalite. Rozhodnutie bolo vydané
v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť
vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v
zmysle ktorého má správny orgán povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb, za ktoré možno považovať ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Ďalej uviedol, že
postupom podľa ZOPK v dotknutom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o
biotopoch, ktorá takisto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho
významu za stanovených predpokladov. Mal za to, že tieto podmienky boli v správnom konaní v celom
rozsahu naplnené. Opatrenia, ktorých sa žalobca dožadoval na podklade Inštrukcie pre vytváranie
plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, podľa názoru žalovaného presahujú rámec
jednotlivého správneho konania, keďže vydaním rozhodnutia nie je možné suplovať úlohy orgánov
verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru. Ďalej
argumentoval tým, že Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov EÚ, aby mali schválené
plány pre manažment veľkých šeliem a uvedenú inštrukciu nemožno vykladať ako podmienky pre
povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch. Správne orgány vychádzali pri rozhodovaní
najmä zo žiadosti žiadateľa a jej príloh: List Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti
o životné prostredie zo dňa 20.01.2015 - Potvrdenie o výške škôd spôsobených medveďom hnedým
(poškodenie na zdraví - poškodený Ján Sokol) vrátane rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica,
odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP3-2014/017644/KP zo dňa 03.09.2014 o
potvrdení nároku na náhradu škody spôsobenej medveďom hnedým vo výške 691,70 eur vrátane
Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 29.07.2014, Protokol
zo dňa 09.04.2014 z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi, ďalej zo stanoviska
ŠOP SR vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správa Národného
parku Nízke Tatry (ďalej len „NAPANT“). Upozornil, že ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných



revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu
populácie medveďa hnedého na celom území Slovenskej republiky i v jej jednotlivých geomorfologických
celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možného ohrozenia
obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR,
hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého
na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel
medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 ZOPK. Pritom vždy
prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to
vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na
škody spôsobené týmito živočíchmi a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných
v dotknutých lokalitách. Mal za to, že ministerstvo dostatočným spôsobom zistilo skutkový stav veci z
podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení žiadateľa. Žalovaný poukázal aj na Správu
NAPANT, podľa ktorej je vysoká hrozba stretov človeka s medveďom v tejto lokalite, a to na základe
dlhodobého sledovania vývoja populácie medveďa hnedého na danom území. ŠOP SR a Správa
NAPANT vo svojich stanoviskách jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku s odôvodnením
splnenia požadovaných podmienok v zmysle ZOPK. Odvolací orgán mal za to, že v prvostupňovom
rozhodnutí boli podrobne a náležito odôvodnené všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. V
písomnom vyjadrení tiež konštatoval, že zmierňujúce opatrenia predstavujú dlhodobý rámec riešenia,
ktorý nie je možné realizovať v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky, a teda
nie sú alternatívou, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd
synantropnými medveďmi, ktoré vykazujú stratu plachosti a agresívne správanie už v čase rozhodovania
o povolení výnimky. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že obidve rozhodnutia - tak napadnuté
ako aj prvostupňové vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, sú plne zákonné, a preto žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Listom Poľovníckeho združenia Torysa Medzibrod zo dňa 26.10.2015, doručeným na Ministerstvo
životného prostredia SR dňa 02.11.2015, ktorého prílohou je aj formulár „Hlásenie o usmrtení medveďa
hnedého v roku 2015“ zo dňa 25.10.2015, bola súdu osvedčená skutočnosť, že k odstrelu medveďa
hnedého v poľovnom J., a teda výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č.
543/2002 ZOPK bola zrealizovaná.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
primárne riešil otázku splnenia podmienok pre preskúmavacie konanie v danej veci a zistil, že tomu tak
nie je.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.



Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod
na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3, písm. b) ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Vzhľadom na to, že výnimka zo zákona - povolenie usmrtiť - jedného jedinca medveďa hnedého na
základe napadnutého rozhodnutia bola časovo obmedzená do dňa 15.12.2015, nie je možné tvrdiť,
že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov
konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej
správy ochrany prírody č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa XX.XX.XXXX totiž bola priamo týmto rozhodnutím
časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo možné
odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri K. F. realizovať. Uplynutím tejto doby tak právoplatné
rozhodnutie stráca svoju účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie
mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t.j. v tomto prípade
žalobcu - Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.

Nie je pre súd možné meritórne rozhodnúť vo veci, ak doba, počas ktorej bolo možné odstrel zrealizovať,
už márne uplynula, keďže na základe takéhoto rozhodnutia nie je naďalej možné odstrel vykonať, a teda
v čase rozhodnutia súdu nemá a nemôže mať jeho existencia žiadne skutkové následky, a teda ani nie je
spôsobilé akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do práva na priaznivé životné prostredie alebo akéhokoľvek
iného práva či povinnosti žalobcu.

Napokon súd poukazuje aj na tú preukázanú skutočnosť, že k usmrteniu medveďa v zmysle povolenej
výnimky zo dňa 24.10.2015 došlo (hlásenie o usmrtení medveďa hnedého v roku 2015).

Ďalej súd už len poukazuje na skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve
je len také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Keďže ako je zrejmé z vyššie
uvedenej argumentácie, napadnuté rozhodnutie v tejto veci nespĺňa túto zákonnú náležitosť, rozhodol
súd tak, že konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Urobil tak z dôvodu, že žaloba smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré už z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho



doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.