Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/67/2016 z 19. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2016, sp. zn. 23CoP/67/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2516205314.1 Krajský súd Trnava | 23CoP/67/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2516205314.1 | 2016-12-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4358351c-e680-4e89-ad2e-15ed87c32e2b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2516205314.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516205314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2516205314.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matky: Mgr. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. P. XXX, P. W., a otca:
MDDr. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka so
sídlom Hlavná 44, Trnava, o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. 9P/62/2016-63 zo dňa 03. novembra 2016 vo vyhovujúcej
časti, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
sa s maloletou stýkať každý utorok v týždni od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú sobotu v párnom
kalendárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod., matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a
v určenom čase ju otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný maloletú matke v určenom
čase v mieste jej bydliska vrátiť.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol tak, že maloletú N. ponecháva v starostlivosti matky a výrokom II. rozhodol o tom, že vo zvyšnej
časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Po právnej stránke odôvodnil svoje
rozhodnutie aplikáciou ust. §324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods.
1, § 330 ods. 2 CSP a § 2, § 366 CMP. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisového
materiálu mal osvedčené, že rodičia maloletej od septembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy
osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva matka, pričom maloletá aj navštevuje materskú školu. Zo
správy kolízneho opatrovníka mal osvedčené, že maloletá tu má vytvorené vhodné podmienky na
starostlivosť o maloletú a taktiež má za osvedčené, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú na
požadovanej úrovni. Matka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že otec sa voči
matke správal agresívne a má podozrenie, že požíva omamné látky, pričom poukázala na správanie
otca maloletej pri ich spoločných stretnutiach dňa 9.10.2016 a 10.10.2016. Uviedla, že sa stalo, že otec
maloletú prevzal zo škôlky bez jej vedomia a predchádzajúcej dohody. Otec svoje agresívne správanie
voči matke poprel a tiež poprel, že by niekedy požíval omamné látky. Na základe uvedeného súd
konštatoval, že z obsahu spisu nemal osvedčené, že by otec maloletej užíval omamné látky, zároveň
však nemá ani osvedčené, že otec omamné látky neužíva. Otec síce doložil výsledky laboratórnych
vyšetrení moču na drogy, vyhotovené na jeho žiadosť, avšak súd nemá spoľahlivo zistené, komu patrila
vyšetrovaná vzorka a za akých okolností bola odobratá. Zároveň nemá osvedčené agresívne správanie
otca k matke. Matka neoznačila žiaden dôkaz na preukázanie, že modriny na priložených fotografiách



matke spôsobil otec a z oznámenia vyšetrovateľa mal zistené, že ku dňu vydania uznesenia nebolo
vznesené obvinenie na otca za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, dosiaľ bolo len vydané uznesenie
o začatí trestného stíhania pre tento zločin. Z uvedeného možno vyvodiť, že z vykonaného vyšetrovania
dosiaľ nevyplynul dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Iné dôkazy
na preukázanie agresívneho správania otca voči matke matka súdu neoznačila a ani iné skutočnosti
súd nezistil, keďže pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
ako pri rozhodovaní vo veci samej, pričom je časovo limitovaný. Preto súd vychádzal zo skutočností
odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré musí mať aspoň osvedčené. Na
základe uvedeného preto súd v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov konania a
tiež zabezpečenia stabilného výchovného prostredia rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia
ponechaním mal. Ivany v starostlivosti matky, ktoré rozhodnutie zodpovedá odporúčaniu kolízneho
opatrovníka a reflektuje faktický stav výkonu osobnej starostlivosti o maloletú za posledný rok, keďže
rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Ďalej doplnil, že mal za osvedčené, že vzhľadom na
nízky vek maloletej a na skutočnosť, že od času odsťahovania sa matky od otca, starostlivosť o maloletú
zabezpečuje výlučne matka, je v záujme maloletej ponechať ju v starostlivosti matky, teda v prostredí, na
ktoré je zvyknutá. Súd v závere uvádza, že ani otec vo svojich vyjadreniach nespochybnil potrebu matky
u maloletej. Naopak zdôraznil potrebu otca popri matke a tiež zohľadnil, že sociálnym šetrením ani z
vyjadrení otca neboli zistené žiadne nedostatky v doterajšom výkone osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa zo strany matky, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v tejto časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností. Čo sa týka návrhu matky, aby súd nariadením neodkladného opatrenia uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne uviedol, že v zmysle § 366 CMP
súd neodkladným opatrením môže nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, teda v
rozsahu určenom na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávnenej osoby, ktorou je
v tomto prípade maloleté dieťa. Vzhľadom na zhodné tvrdenia oboch rodičov v tom, že otec pravidelne
prispieva na výživu maloletej mesačne po 200 eur možno usúdiť, že otec si pravidelne a dobrovoľne plní
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, s ktorou toho času nežije v spoločnej domácnosti.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, kde súd návrhu vyhovel podal odvolanie otec maloletej.
V odvolaní namietal, že neboli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 234, § 325 a § 326 CSP
ako aj § 367 CMP, na základe ktorých má za to, že naliehavá potreba bezodkladnej nutnosti úpravy
pomerov účastníkov nie je daná a tiež neboli preukázané zo strany matky žiadne okolnosti vedúce k
intenzívnej potrebe rýchleho a efektívneho zákroku neodkladným opatrením. Matka svojim návrhom
nepreukázala a ani neosvedčila odôvodňujúcu obavu, že by sa maloletá mohla, resp. mala ocitnúť
bez potrebnej starostlivosti, resp. že by jej výchova alebo výživa boli vážne ohrozené a ani žiadne
dôvody odôvodňujúce naliehavú potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením. Ďalej uviedol, že
popiera akékoľvek svoje agresívne správanie, resp. agresívne črty svojej osobnosti Po tom, ako bol
vyzvaný k opätovnému vyšetreniu psychickej spôsobilosti ako držiteľ zbrojného preukazu sa podrobil
komplexnému psychologickému vyšetreniu PhDr. T. L., klinickým psychológom a dňa 3.11.2016 mu bol
vystavený psychologický posudok o psychickej spôsobilosti na držanie alebo nosenie strelných zbraní
a streliva. Má za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov nevystala a ani nie je daná. Záujem
maloletej ohrozený nie je. Jedine je ohrozený a to zásadne vzťah maloletej s otcom, nakoľko matka
svojvoľne určuje, kedy sa otec môže a to zásadne iba na ňou určenom mieste a v jej prítomnosti stýkať
s maloletou, jedná sa o taký styk, ktorý nepokrýva ani minimálnu dobu, počas ktorej by otec mohol
zachovávať svoje väzby s maloletou a ktorým by aj naďalej upevňoval svoj vzájomný úzky citový vzťah
s maloletou. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa snažil zachovávať a udržiavať korektný
vzťah s matkou, nekonal proti jej vôli, nerobil žiadne schválnosti a o maloletú sa neustále zaujímal.
Sám matke posielal finančné prostriedky určené na výživu maloletej a to aj napriek tomu, že zásadne
nesúhlasí s tým, aby výlučne matka sa starala o maloletú a vo všetkých starostlivostiach rozhodovala
výlučne sama. Vo veci samej sa domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a nesúhlasí s tým, aby bez preukázania resp. osvedčenia naliehavosti nariadenia predbežného
opatrenia súd matke odobril jej monopol v rozhodovaní o maloletú. Maloletú zbožňuje je jeho jediným
dieťaťom. Riadne sa o maloletú staral a snaží sa aj v súčasnosti o ňu starať. Nesúhlasí s konštatovaním
kolízneho opatrovníka v tom smere, že starostlivosť o maloletú je zabezpečená výlučne zo strany matky,
nakoľko i on sa snaží pokiaľ mu to zo strany matky je dovolené a nikdy neodmietol pomoc matky so
starostlivosťou. Nie je možné súhlasiť so záverom súdu, že maloletá žije v prostredí, na ktoré je zvyknutá,
keď maloletá od svojho narodenia do septembra 2015 žila v domácnosti otca spolu s matkou a otcovou
matkou. Je jej toto prostredie blízke a maloletá ho považovala za svoj domov, zo dňa na deň bola z tohto
prostredia vytrhnutá, keď pri stretnutiach s otcom sa maloletá návratu do tohto prostredia dožaduje a



matkou nastolenej situácii nerozumie. Matka uvedené dobre vie a zakazuje otcovi, aby maloletú vzal
do tohto prostredia, a to bez akéhokoľvek náležitého dôvodu, keď matka zakázala, aby maloletá prišla
gratulovať svojej starej matke k jej 65. narodeninám. Absolútne popiera, že by užíval akékoľvek omamné
látky, čo preukázal laboratórnymi výsledkami svojho moču. Nekonal vo vzťahu k matke schválne a nikdy
nekonal matke poza chrbát a pokiaľ prišiel po maloletú do materskej školy, nikdy s maloletou neodišiel
spoza bránu materskej školy a vždy spolu s maloletou na matku počkal. Správanie matky k otcovi je
nevysvetliteľné. Dňa 26.10.2016 mala doručiť svoje emailové podanie, z ktorého vyplýva, že si mal dňa
21.10.2016 bez jej vedomia vyzdvihnúť maloletú v materskej škole. Uvedené nie je pravdou. Matke o
15:26 hod. oznámil, že pôjde pre maloletú do materskej školy a že na matku počká na dvore, a tak sa
aj stalo. Následne odišli spolu otec s matkou a strávili spolu popoludnie, kedy sa matka začala k otcovi
správať zvláštne v tom zmysle, že začala otca bozkávať a s otcom sa zbližovať, čo pokračovalo ešte aj
počas spoločného stretnutia dňa 22.10.2016. Dňa 19.11.2016 sa otec dožadoval stretnutia s maloletou,
čo mu matka umožnila, nakoľko však táto ako aj maloletá boli choré, tak otca pozvala dnu do rodinného
domu svojich rodičov, kde otec prišiel. Počas ostatných troch mesiacov matka zámerne minimalizuje
zbližovanie sa otca s maloletou a je jednoznačné, že vo veku maloletej je táto separácia neprípustná
a môže mať za následok ochladnutie vzťahu medzi otcom a maloletou. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé,
na základe čoho navrhol kolízny opatrovník nariadiť neodkladné opatrenie a ponechať maloletú v
starostlivosti matky, nakoľko toto kolízny opatrovník neodôvodnil a pomery u matky prešetril, pričom nie
u otca. Má za to, že je možné vyvodiť podozrenie o tom, že sa kolízny opatrovník pozná s matkou. Matka
je zamestnankyňou E. O. a sama je kolíznym opatrovníkom a má známosti, spolupracuje aj s úradom
v Piešťanoch. S poukazom na uvedené, kedy matka neosvedčila a neuviedla také skutočnosti a stav
vzťahov, ktorý by nezniesol odklad, navrhuje, aby krajský súd ako súd odvolací uznesenie OS Piešťany
zo daň 3.11.2016 č. k. 9P/62/2016 zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne, alternatívne žiada v prípade, ak by bola maloletá ponechaná v starostlivosti matky, aby bol
súdom v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia priamo odvolacím súdom upravený
styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 15:30
hod. do 19:00 hod. a každý párny víkend od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18:30 hod., pričom matka
je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a maloletú otcovi v čase začatia styku odovzdať a
otec je povinný maloletú matke vrátiť v čase skončenia styku.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) vo veci rozhodoval podľa ustanovení
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016 a podľa
Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 01.07.2016,
potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), prejednal vec
nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 CMP), pretože konanie možno začať i bez návrhu
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje
naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

6. Ak z obsahu spisu (predovšetkým z podaní otca aj matky) nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom,
že od septembra 2015 rodičia maloletej nežijú spolu, dôvody prerušenia spolužitia rodičov detí môžu
mať len pomocný význam a naopak zásadný význam tu má potreba úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom v takomto prípade i bez návrhu.

7. Pretože však predbežné opatrenia súdy vydávajú spravidla bez výsluchu účastníkov aj
zabezpečovania ich vyjadrení a teda i bez vykonávania dokazovania, je tu logicky aj zvýšená miera
povinností kladených na navrhovateľa predbežného opatrenia a to najmä v smere takého osvedčenia
tvrdení, vedúcich k záveru o potrebe celkom konkrétnej predbežnej úpravy pomerov účastníkov,



pri ktorom obmedzenia práv inej osoby možno považovať za vyvážené záujmom na spravodlivom
usporiadaní vecí. Povinnosť preukazovania rozhodných skutočností je tu nahradená povinnosťou takéto
skutočnosti len osvedčiť (čím treba rozumieť, že súd nemá mať z predložených podkladov žiadne vážne
pochybnosti o pravdivosti verzie predostieranej návrhom a ani o opodstatnenosti navrhovanej úpravy).
Z už uvedeného tak plynie aj praktický zákaz použitia úpravy predbežnými opatreniami tam, kde právo
s požadovanou predbežnou ochranou a/alebo podmienky úpravy pomerov predbežným opatrením nie
sú osvedčené celkom dostatočne a kde by tak fakticky malo (mohlo) ísť o šikanu súpera navrhovateľa
predbežného opatrenia v spore. Predbežné opatrenia v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu však
majú zároveň tú osobitosť, že (na rozdiel od predbežných opatrení v konaniach zahájiteľných len na
návrh) ich možno nariadiť aj v prípade nie celkom dostatočného osvedčenia potreby navrhnutej úpravy
či dokonca aj pri takom osvedčení, ktoré za osvedčenie ani považovať nemožno.

8. Predmetom konania je návrh matky maloletej o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
zveriť maloletú do svojej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa od doby kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti (podľa
tvrdenia matky z dôvodu agresivity otca a užívania omamných látok otcom maloletej) žije so svojou
matkou a styk otca s maloletou prebiehal podľa dohody, avšak v poslednej dobe (od septembra 2016) sú
tu konflikty, pričom otec maloletej mal byť pod vplyvom omamných látok, resp. ju i dieťa ohrozoval svojím
nezodpovedným správaním. Ďalej uviedla, že otec si maloletú vyzdvihol z predškolského zariadenia
bez jej vedomia. Tak sa stalo i 31.10.2016, kedy na ňu slovne útočil a kričal, že si maloletú zoberie.
Zároveň sa voči nej správal agresívne a má strach, že otec maloletej by jej maloletú zobral a môže
byť pod vplyvom návykovej látky. Na druhej strane otec akékoľvek užívanie omamných látok poprel,
i matkou tvrdené agresívne správanie voči nej či už verbálne alebo fyzické. K incidentu popísaného
matkou, ktorý sa mal stať 23.09.2016 uviedol, že to, že maloletú vydvihne zo škôlky matke oznámil
vopred SMS správou o 15:23 hod.. V odvolaní uviedol, že si podal návrh na zverenie maloletej do
striedavej výchovy a nemôže súhlasiť s tvrdením súdu, že maloletá žije v prostredí, na ktoré je zvyknutá,
nakoľko od svojho narodenia do septembra 2015 žila v domácnosti otca spolu s matkou a jeho matkou.
Počas troch mesiacov matka zámerne minimalizuje zbližovanie sa maloletej s otcom. Nie je mu zrejmé,
prečo kolízny navrhol nariadiť neodkladné opatrenie a ponechať maloletú v starostlivosti matky, nakoľko
toto neodôvodnil, pomery prešetril u matky a u otca nie. Tiež bolo možné zistiť postoj maloletej k tejto
veci, čo sa nestalo.

10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.10.2016 vyplýva, že matka spolu s maloletou bývajú v
8 izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky. Majú vlastnú bytovú jednotku, ktorá
pozostáva z 3 izieb a príslušenstva. Maloletá má vlastné lôžko a v domácnosti matky má vytvorené
vhodné podmienky. Maloletá N. navštevuje materskú škôlku vo P. W.. Otec platí matke pravidelne
výživné na maloletú po 200 eur. Styk sa realizuje 2-3 krát týždenne na pár hodín v prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník odporúča nariadiť neodkladné opatrenie a zveriť maloletú do starostlivosti matky.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že dňa 18.10.2016 sa pokúšali prešetriť
pomery v domácnosti otca mal. MDDr. T. Z., pričom v čase šetrenia sa v domácnosti nikto nenachádzal.
Dňa 20.10.2016 ich kontaktoval otec maloletej a uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletej do
starostlivosti matky a dôvody, ktoré matka uvádza považuje za vykonštruované. Maloletú bude žiadať
do striedavej starostlivosti. Ďalej uviedol, že stretávanie fungovalo na základe dohody rodičov, s dcérou
sa stretáva obdeň, kedy maloletú vyzdvihol z MŠ a bol s ňou až do večera. Styk sa niekedy realizoval
na základe dohody aj za prítomnosti matky. Kolízny opatrovník odporučil nariadiť neodkladné opatrenie
a ponechať maloletú v starostlivosti matky.

12. Súd prvej inštancie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom zverenia maloletej
vyhovel a v časti uloženia povinnosti otcovi platiť výživné zamietol s tým, že je v záujme nastolenia
právnej istoty v pomeroch účastníkov a tiež v zabezpečení stabilného výchovného prostredia dôvodným
návrhu v časti zverenia vyhovieť.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie. Charakteristickým
znakom neodkladného opatrenia je jeho potrebnosť. Osvedčenie potrebnosti nariadenia neodkladného
opatrenia vždy zabezpečuje ochranu porušeného alebo ohrozeného práva účastníka konania. Toto
zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich



na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu
ktorého sa žiada aj vo veci samej. Z tvrdení účastníkov konania je osvedčená potreba dočasne
upraviť pomery účastníkov. Otec uviedol, že matka svojim návrhom nepreukázala a ani neosvedčila
odôvodňujúcu obavu, že by sa maloletá mohla, resp. mala ocitnúť bez potrebnej starostlivosti, resp. že
by jej výchova alebo výživa boli vážne ohrozené a ani žiadne dôvody odôvodňujúce naliehavú potrebu
úpravy pomerov neodkladným opatrením. Najmä s ohľadom na vyjadrenia rodičov maloletej, i keď
matka ani netvrdí, že sa mohla maloletá ocitnúť bez potrebnej starostlivosti resp. že by jej výchova alebo
výživa boli vážne ohrozené, je odvolací súd toho názoru, že je potrebné upraviť pomery účastníkov.
Sám otec maloletej uviedol, že podal návrh o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, že maloletá
je zvyknutá na prostredie, kde otec žije, čím naznačil, žeby mohol mať záujem ponechať si maloletú
vo svojej starostlivosti a potvrdil tvrdenia matky. Preto je v záujme maloletej, ktorá navštevuje materskú
škôlku a doteraz žila v spoločnej domácnosti s matkou, aby jej bolo zabezpečené stabilné výchovné
prostredie. Vzhľadom k možným konfliktom medzi rodičmi, ktoré majú negatívny vplyv na fyzický i
psychický vývin dieťaťa, má súd osvedčenú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie a maloletú ponechať
v starostlivosti matky, tak ako to učinil súd prvej inštancie.

14. Tým bol už vytvorený podklad pre rozhodovanie o styku (tým, že tu už bola ustálená osoba rodiča,
v ktorého osobnej starostlivosti má dieťa byť a takto nepriamo i osoba rodiča vykázaného do pozície
toho, kto má a môže svoje výchovné pôsobenie na maloletého realizovať len v rámci výkonu práva na
styk s ním).

15. I keď zverenie maloletej matke neodkladným opatrením má iba dočasný charakter (to je do doby,
kým sa nerozhodne vo veci samej), netreba zabúdať ani na to, že po túto dobu by otec nemal možnosť
stýkať sa s maloletou (pokiaľ by mu to matka neumožnila, nakoľko styk otca s maloletou neodkladným
opatrením nebol upravený), maloletá by stratila kontakt nielen s otcom, ale i so svojom starou matkou,
s ktorou otec maloletej žije. Na to, aby nebolo možné vykonávať tieto rodičovské práva musia byť
osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú takéto rozhodnutie, ktoré však v tomto prípade nevidel.
Argumentácia matky ohľadom užívania omamných látok zo strany otca maloletej a jeho agresívneho
správania voči matke resp. nezodpovedného správania sú v tomto štádiu iba v rovine jej nepreukázaných
tvrdení. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie i v časti úpravy styku otca s
maloletou, nakoľko je odvolací súd toho názoru, že otec bude môcť vykonávať svoje rodičovské práva
a zároveň fyzický a psychický vývoj maloletej nebude ohrozený. Bude preto potrebné zo strany matky,
ale i otca rešpektovať nariadené neodkladné opatrenie a dodržiavať termíny určených stretnutí.

16. Pokiaľ odvolací súd nevyhovel návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu,
odvolací súd poukazuje na jeho dočasnosť. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia je obsahom aj
formou konaním skráteným, keď súd vychádza len zo skutočností, ktorú sú osvedčené, (pravdepodobné)
tvrdení rodičov v ich návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zo spisového materiálu.
Nakoľko odvolací súd nemá preukázanú intenzitu stykov otca s maloletou, okolnosti za ktorých prebiehal,
(výpovede oboch rodičov sú rozdielne a nedostatočné) s ohľadom na vek maloletej považoval za
dostatočnú úpravu styku v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, to je tak, aby väzby otca s
maloletou zostali zachované.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti s poukazom na § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle ust. § 362 nariadil neodkladné
opatrenie ohľadom styku otca s maloletou.

18. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia ust.
§ 52 CMP.

19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul
(ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.