Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoE/126/2011 z 21. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. decembra 2011, sp. zn. 42CoE/126/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6710204089.1 Krajský súd Banská Bystrica | 42CoE/126/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6710204089.1 | 2011-12-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 52nas OZ, /SK/ZZ/0/0, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a435405-ada2-4f8e-bb67-54719149f01d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6710204089.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/126/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710204089
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6710204089.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom
U. XX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky vo výške 187,31 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava
pod sp. zn. EX 4333/10u, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
27Er/282/2010-9 zo dňa 18. augusta 2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 27Er/282/2010-9 zo dňa 18. augusta 2010 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 27Er/282/2010-9 zo dňa 18. augusta 2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
sp. zn. EP 62502/09 zo dňa 20. 11. 2009, vydaný na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 03. 2006 (ďalej
len „zmluva“), uzavretej medzi oprávneným a povinným. Ďalej okresný súd uviedol, že predmetný právny
vzťah posúdil ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z obchodného
registra, ako aj vzhľadom k tomu, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných
prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy a
najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy - subjektov právneho vzťahu mal za zrejmé, že veriteľ pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom. To, že formulár, na ktorom bola zmluva uzavretá má názov „zmluva
o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva Slovenskej republiky obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje
pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd pri
posudzovaní daného vzťahu ako spotrebiteľského vzal do úvahy povahu úveru, ktorý bol poskytnutý na
základe zmluvy o úvere, postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie zmluvy.
Mal jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je nutné okrem ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré sa odôvodnenie
rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia smernice rady 93/87/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán a bez ohľadu na to, či
zmluva bola uzavretá podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.



Ďalej okresný súd uviedol, že v posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice rady č. 93/13/
EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. q) výslovne nekalá, ale ide aj podmienku, ktorej
účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie
záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu - úrok z omeškania 0,05 % denne tak, ako si
ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Zmluvné dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,05
% denne obsiahnuté vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je podľa názoru okresného súdu
podľa ustanovení smernice 93/13/EHS samo osebe nekalou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej
zmluve. Účinkom dojednania rozhodcovskej doložky bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie
na základe tejto neprimeranej podmienky oprávnenému priznal. Svoj názor o neprimeranej povahe
rozhodcovskej doložky oprel o stanovisko súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04. 06. 2009
Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi.

Ďalej okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci rozhodoval rozhodcovský súd určený oprávneným so
sídlom v Košiciach, ktorý je podnikateľským subjektom a jeho cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený
zmluvy o úvere uzaviera v rámci svojej podnikateľskej činnosti a za prejednanie veci v rozhodcovskom
konaní platí rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu preto je,
aby bol tento súd ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom počte prípadov, za prejednanie ktorých
mu bude prislúchať odmena. Táto okolnosť môže mať vplyv aj na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský
súd absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Absolútne opomenul skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, pričom jej súčasťou sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzavierania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru okresného súdu povaha zmluvy je adhézna,
teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Aj obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. V predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky, čím došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o
svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 187,31
Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 187,31 Eur, čo predstavuje 18,25 %
ročne a zmluvnej pokuty vo výške 10 %, čo podľa názoru okresného súdu v úhrne prekračuje medze
sankcií, ktoré by bolo možné považovať za sankcie v súlade s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Tieto sankcie sú podľa názoru okresného súdu aj neprimerane vysoké podľa
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a dôsledky dojednania rozhodcovskej doložky sú nežiadúce,
nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútu právom dovoleného a predvídaného
došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Podľa názoru okresného súdu je
z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd
povinnosť prihliadnuť ex offo.

Okresný súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru,
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených
dôvodov okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.



Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
vyplývajúcej z Exekučného poriadku. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného
rozhodcovského rozsudku rovnako, ako ich pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky
upravuje Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je
vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ustanovenie § 44 Exekučného
poriadku upravuje povinnosť exekučných súdov zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul je v rozpore so zákonom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie skúma vlastnosti predložených podkladov, a nie vlastnosti právneho základu pre ich
vydanie, keďže na takýto prieskum nemá právomoc. Z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa ustanovenia § 45 citovaného zákona,
tak exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie. Súd, ktorý koná
vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným
konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Platný právny poriadok Slovenskej republiky exekučnému
súdu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo
veci samej. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neumožňuje súdu
skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu,
vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Citované ustanovenie
rovnako neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu.
V tomto smere odvolateľ poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, najmä rozhodnutie C-40/08. Podľa
jeho názoru, z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu
exekučnému súdu priamu povinnosť preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem
prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza
k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 19,44 Eur s DPH.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ako súd odvolací) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

Odvolací súd zo spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal dňa 19. 03. 2010 na okresný
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sp.
zn. EP 62502/09 zo dňa 20. 11. 2009, vydaného Rozhodcovským súdom, zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu
oprávneného a povinný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 187,31 Eur, úroku z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 187,31 Eur od 21. 09. 2006 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 18,73 Eur
a trov konania v sume 143,51 Eur, a to z titulu nesplateného úveru, poskytnutého na základe zmluvy o
pôžičke č. U.zo dňa 08. 03. 2006. Uznesením č.k. 27Er/282/2010-9 zo dňa 18. augusta 2010 okresný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.



Aj podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah
zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa
ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom bolo preto
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť
aj ďalší procesný postup okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok
249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa
má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb., t.j. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (jedná
sa o ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), a to s účinnosťou od 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pretože
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to predovšetkým
z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 upravujúceho zákaz diskriminácie
spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ustanovení § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len
príkladmo uvádza, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné. Podľa ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy aj podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pokiaľ tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bodu 1 smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke č.Z.o dňa 08.
03. 2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská
doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka
je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len
„Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke, pričom v článku XI. písm.
r) týchto podmienok si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o pôžičke a
v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými
stranami k dohode, zmluvné strany sa dohodli, že spory budú riešené v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s.r.o., a to jediným rozhodcom, v súlade so
štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu, zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu tohto
súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zmluvné strany ďalej vzali na
vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha



tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo
ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj
z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy,
čo je v právnom štáte neprijateľné. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č.
93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, keď
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku, a to pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.