Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/48/2017 z 18. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. septembra 2017, sp. zn. 3To/48/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2116010042.1 Krajský súd Trnava | 3To/48/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2116010042.1 | 2017-09-18 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 289 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd19d109-5727-4795-8b96-701f7b56a9bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116010042.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010042
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116010042.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému D. R., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, na základe odvolania
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08.06.2017 sp. zn. 7T/5/2016 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 19.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

obžalovaný D. R., nar. XX.XX.XXXX v C. J.,
bytom J., D. XXX/XX

o s l o b o d z u j e :

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 08.01.2016 sp. zn. 1 Pv 715/14/2207 - 35 pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 09.08.2014 v čase okolo 22,58 hod. v obci J. po ulici D. v smere od reštaurácie P. k rodinnému domu
so súpisným číslom XX viedol osobné motorové vozidlo zn. VAZ bielej farby ev. č. TT-746EF, pričom bol
predpísaným spôsobom zastavovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín, na čo nereagoval a s
vozidlom vošiel až do dvora rodinného domu na D. ul. Č. XX v J., kde vozidlo zastavil a po vystúpení
bol vyzvaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín, aby sa podrobil orientačnej dychovej skúške na
alkohol, čo bezdôvodne odmietol, taktiež bol poučený o možnosti podrobenia sa lekárskemu vyšetreniu
spojenému s odberom krvi na zistenie požitia alkoholických nápojov, čo taktiež odmietol a aj po vydaní
príkazu na prehliadku tela a odborné úkony v zmysle § 155 odsek 2 Trestného poriadku sa dňa
10.08.2014 v čase o 02.42 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trnave odmietol odberu krvi podrobiť,

pretože nebolo dokázané , že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného D. R. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že



dňa 09.08.2014 v čase okolo 22.58 hod. v obci J. po ulici D. v smere od reštaurácie P. k rodinnému domu
so súpisným číslom XX viedol osobné motorové vozidlo zn. VAZ bielej farby, ev. č. TT746EF, pričom bol
predpísaným spôsobom zastavovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín, na čo nereagoval a s
vozidlom vošiel až do dvora rodinného domu na D. ul. č. XX v J., kde vozidlo zastavil a po vystúpení
bol vyzvaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín, aby sa podrobil orientačnej dychovej skúške na
alkohol, čo bezdôvodne odmietol, taktiež bol poučený o možnosti podrobenia sa lekárskemu vyšetreniu
spojenému s odberom krvi na zistenie požitia alkoholických nápojov, čo taktiež odmietol a aj po vydaní
príkazu na prehliadku tela a obdobné úkony v zmysle § 155 odsek 2 Trestného poriadku sa dňa
10.08.2014 v čase o 02.42 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trnave odmietol odberu krvi podrobiť.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 36 písm. j/ § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na dobu 1 roka.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých
dôkazov ako aj spôsob, akým tieto dôkazy súd I. stupňa vyhodnotil. Obranu obžalovaného ako aj
svedecké výpovede jeho rodinných príslušníkov považoval okresný súd za účelové a nelogické.
Neuveril, že obžalovaný v kritickom čase neriadil motorové vozidlo, v tejto súvislosti poukázal na to,
že vozidlo patrilo obžalovanému ako aj na rozpory vo výpovediach obžalovaného a jeho rodinných
príslušníkov o tom, akým spôsobom sa obžalovaný v inkriminovaný deň dostal do A.. Obžalovaný so
svedkom D. R. ml. vypovedali, že prišli pešo, pričom svedok E. U. uvádzal, že pre neho ako aj pre
obžalovaného a jeho manželku prišiel D. R. ml. na svojom vozidle zn. VW Sharan.

Postup zasahujúcich príslušníkov polície vyhodnotil ako zákonný s poukazom na ustanovenie § 103
odsek 1 Trestného poriadku, § 19 odsek 1 veta prvá zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a § 9
odsek 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu bližšie odôvodnil a domáhal sa jeho zrušenia a oslobodenia spod obžaloby.

Nestotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy. Niet pochybností o tom,
že v prejednávanej veci boli vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré svedčili o dvoch možných verziách o
tom, kto v kritickom čase viedol osobné motorové vozidlo zn. VAZ e. č. TT 746/EF. Obžalovaný a jeho
rodinní príslušníci popreli, že by v kritickom čase viedol predmetné motorové vozidlo obžalovaný, naproti
tomu, zasahujúci príslušníci polície E. E. a E. B. usvedčovali obžalovaného ako vodiča motorového
vozidla. Namietal spôsob, akým súd I. stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy. Súd bezdôvodne nevzal
do úvahy svedeckú výpoveď D. R. ml., ktorý vypovedal, že šoféroval on a otec - obžalovaný, sedel
hneď rovno za ním a mama vedľa neho. Keď vychádzal na cestu pri Koniarni, videl z ľavej strany na
ceste svetlá iného auta, boli to stretávacie svetlá, iné autá tam nevidel. Keď prišiel na dvor bolo mu
zle, vyskočil z auta, išiel do záhrady spraviť potrebu, neregistroval nič zvláštne, keď sa vrátil matka
mu povedala, že policajti zobrali otca, nevedela prečo. Túto výpoveď potvrdila aj U. R. - manželka
obžalovaného. Pokiaľ z výpovedí oboch policajtov vyplýva záver, že prvotným impulzom na to, aby
sa rozhodli prenasledovať motorové vozidlo zn. VAZ TT 746 EF bolo to, že uvedené vozidlo nedalo
znamenie o zmene smeru jazdy a následne pri kontrole obžalovaného zistili, že tento nemá pri sebe
doklady, bolo povinnosťou policajtov riešiť tieto priestupky na úseku cestnej premávky ako nedanie
znamenia o zmene smeru jazdy a jazdu bez dokladov, k čomu nedošlo. Súd I. stupňa bezdôvodne
považoval svedecké výpovede D. R. ml. a U. R. ako aj E. U. za nevierohodné, preto potom dospel aj k
nesprávnemu záveru o vine obžalovaného. Pochybnosti o vine obžalovaného neustále pretrvávajú, preto
v zmysle zásady v pochybnostiach prospech obžalovaného mal byť tento spod obžaloby oslobodený.

Okresný prokurátor sa vzdal odvolania.



Na verejnom odvolacieho súdu obžalovaný ako aj jeho obhajca zotrvali na písomných dôvodoch
odvolania. Obžalovaný naviac, v súlade s doteraz prednášanou obranou, poukázal na rozpory vo
výpovediach policajtov, ktorí uvádzali rôzne vzdialenosti, z ktorých sledovali ich vozidlo (2 až 10 metrov)
a poukázal tiež na to, že po celú dobu zadržania mu neoznámili, že malo dôjsť k dopravnému priestupku
- odbočeniu bez svetelnej signalizácie. Pokiaľ k tomuto priestupku došlo, policajti nespravili nič, aby
priestupok riešili, mali možnosť ich vozidlo predbehnúť, k čomu nedošlo, nepoužili zvukovú ani svetelnú
signalizáciu.. Vodičom predmetného vozidla bol v kritickom čase jeho syn, ktorý vošiel cez nefunkčnú
otvorenú bránu do dvora bytovky, po vystúpení z vozidla zabuchol dvere vodiča a utekal do záhrady na
vykonanie potreby. Policajti vošli do areálu dvora v čase, keď už bol obžalovaný vystúpený z vozidla,
nachádzal sa od neho vzdialenosti 4 až 5 metrov. Uvedené vozidlo je dvojdverové, má dvere len
na strane vodiča a spolujazdca. Vzhľadom k tomu, že sedel vzadu za vodičom, musel vystúpiť cez
sklopené sedadlo vodiča. Pokiaľ by boli policajti urobili aspoň vizuálnu prehliadku vozidla, museli by
vidieť sklopené sedadlo vodiča potom, ako z auta vystúpil. Tiež by videli fľaše, ktoré boli naložené v
mechoch, a ktoré bránili vo výhľade a tak policajti nemohli vôbec vidieť koľko osôb sa v aute nachádza.
Dychovú skúšku odmietol z dôvodu, že nebol vodičom a bol rozhorčený postupom policajtov.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V prejednávanej veci je nesporné, že v kritickom čase, bol obžalovaný vo dvore rodinného domu na D.
ulici č. XX v J. potom, ako vystúpil z motorového vozidla, vyzvaný policajnou hliadkou, aby sa podrobil
orientačnej dychovej skúške na alkohol čo odmietol, následne, po vydaní príkazu na prehliadku tela a
obdobné úkony v zmysle § 155 odsek 2 Trestného poriadku sa vo Fakultnej nemocnici v Trnave odmietol
podrobiť aj odberu krvi zo zdravotných dôvodov, ktoré zdravotné dôvody boli v konaní preukázané
lekárskymi správami MUDr. Q. R. (č.l. 208), a MUDr. O. J. (č.l. 209).

Na to, aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného prečinu je nevyhnutné bez
akýchkoľvek povinností preukázať, že to bol práve obžalovaný, kto v kritickom čase riadil motorové
vozidlo.
Oprávnenie policajtov vyzvať osobu na podrobenie sa dychovej skúške na alkohol sa viaže výlučne k
osobe vodiča motorového vozidla a nie k osobám jeho spolujazdcov.
Krajský súd na základe dokazovania vykonaného aj súdom I. stupňa dospel k záveru, že práve
skutočnosť, že to bol obžalovaný kto v kritickom čase riadil motorové vozidlo, nebola v prejednávanej
veci bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.

Súd I. stupňa správne poukázal na dve skupiny dôkazov. Krajský súd sa však nestotožňuje s
tým, ako tieto dôkazy okresný súd vyhodnotil. Nemožno považovať za účelové a nevierohodné
výpovede tých svedkov, ktorí potvrdzujú obranu obžalovaného len z dôvodu, že sa jedná o jeho
rodinných príslušníkov. Rovnako nemožno založiť rozhodnutie o vine obžalovaného len na svedeckých
výpovediach zasahujúcich policajtov, najmä za situácie, keď sú tieto výpovede rozporné.

O tom, že bol obžalovaný v kritickom čase vodičom zastavovaného vozidla nemožno rozhodnúť len
na základe svedeckých výpovedí zasahujúcich policajtov E. E. a E. B. napriek tomu, že títo zhodne
vypovedali, že videli obžalovaného vystupovať z miesta vodiča, a to z nasledovných dôvodov :

Vo výpovediach týchto svedkov sú rozpory keď rozdielne uvádzajú vzdialenosť, z akej v kritickom čase
sledovali vozidlo VAZ EČV TT 746 EF. Táto vzdialenosť má význam z hľadiska ustálenia časového
rozpätia, v akom policajti pristavili svoje vozidlo vo dvore domu na D. ul. č. XX v J. po dojazde a odstavení
vozidla VAZ, ktoré mal podľa obžaloby riadiť obžalovaný.

Krajský súd nemá pochybnosť o tom, že policajti videli vystupovať z dverí na mieste vodiča
obžalovaného. Táto skutočnosť však sama osebe nevylučuje jeho obranu, že sedel ako spolujazdec
na zadnom sedadle za vodičom, nakoľko nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z listiny na č.l. 132



vyplýva, že vozidlo typu VAZ je dvojdverové, z čoho je zrejmé, že osoba, sediaca na zadnom sedadle
za vodičom, inú možnosť ako vystúpiť z vozidla nemá.

Len na základe výpovedi svedkov E. a B. nemožno jednoznačne vylúčiť ani obranu obžalovaného, že
v kritickom čase viedol vozidlo jeho syn - D. R. ml., ktorý po dojazde vozidlo náhle opustil, pretože na
základe dostupných dôkazov nie je možné ustáliť, či doba, kedy policajné auto pristavilo vo dvore za
vozidlom VAZ bola resp. nebola dostatočná na to, aby vodič náhle opustil vozidlo a tiež z dôvodu, že
svedok E. na hlavnom pojednávaní dňa 14.03.2017 (č.l. 188 pv) vypovedal, že si nevšimol či bolo vo
vozidlo sklopené predné sedadlo. Súčasne tento svedok vypovedal, že nevie, či bolo možné zistiť, koľko
ľudí bolo v aute ešte predtým ako z neho vystúpili.

Pri neexistencii kamerového záznamu ako objektívneho dôkazu mal krajský súd za to, že v
prejednávanej veci nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že vodičom vozidla VAZ EČV
TT 746 EF bol v kritickom čase obžalovaný, ktorý sa odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní preto nemožno ani urobiť jednoznačný
záver o tom, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.

Krajský súd, na základe dôkazov vykonaných súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní a po ich
vyhodnotení v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, dospel k záveru, že nebol
jednoznačne preukázaný subjekt žalovaného trestného činu ako obligatórny znak skutkovej podstaty,
nie je jednoznačné, či obžalovaný bol resp. nebol vodičom v kritickom čase, teda páchateľom.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa
bol porušený zákon, preto tento rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku
zrušil a sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, keď mal za to, že pokiaľ
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný bol v kritickom čase vodičom vozidla
VAZ, nebolo dokázané ani to, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.