Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/351/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. septembra 2015, sp. zn. 7Co/351/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5407205511.3 Krajský súd Žilina | 7Co/351/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5407205511.3 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e9b600c-56c3-4d31-be1f-aa45f1ee1609 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5407205511.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/351/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407205511
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5407205511.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XX, R. - N., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom C. XX, O., proti
odporcovi: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, právne zastúpený Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
advokátom so sídlom M. F. XX, R., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/239/2008-354 zo dňa 13. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím vydaným v prejednávanej veci) okresný súd zamietol návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.184,16 Eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že od roku 2003, kedy na základe neplatnej kúpnej zmluvy motorové vozidlo patriace
navrhovateľovi získal odporca, až do jeho vrátenia navrhovateľovi dňa 18.04.2006, odporca uvedené
vozidlo využíval vo svoj prospech.
Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na vydanie úžitkov, ktoré týmto užívaním odporca získal
a nárok na náhradu škody za poškodenie a nadmerné opotrebovanie motorového vozidla. Okresná súd
konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že odporca nejaké úžitky v
priebehu držby motorového vozidla získal. Vychádzal z vyjadrenia odporcu, ktoré potvrdili aj výpovede
svedkov, že motorové vozidlo využíval predovšetkým na dovoz stavebného materiálu na stavbu svojho
domu, potom ustálil, že odporca nepoužíval predmetné motorové vozidlo na zárobkovú činnosť pre
seba alebo pre tretie osoby. Ďalej poukázal na závery znaleckého dokazovania, že predmetné motorové
vozidlo bolo ku dňu 31.03.2003 vyradené z evidencie motorových vozidiel, nemohlo sa pohybovať po
cestných komunikáciách a nemohlo byť využívané na komerčné účely, teda nemohlo priniesť žiadne
ekonomické úžitky. Nárok navrhovateľa na úhradu úžitkov tak považoval za nedôvodný.
V súvislosti s nárokom na náhradu škody za poškodenie a nadmerné opotrebenia motorového vozidla
okresný súd uviedol, že odporca riadne preukázal garážovanie motorového vozidla a vykonávanie
bežnej údržby. Naopak, navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať vznik a rozsah poškodenia a tým aj
dôvodnosť žalovaného nároku na náhradu škody.
Rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p. okresný súd ponechal na čas po
právoplatnom rozhodnutí vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ak za úžitky získané z predmetného
motorového vozidla považoval iba odplatu za jeho použitie ako zárobkovej činnosti a k aplikácii tohto
pojmu pristúpil ako k výhradne ekonomickej kategórii. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že odporca úžitky, ktoré presahujú výlučne komerčnú sféru, čerpal. V súvislosti s tým však nebolo
možné aplikovať závery znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené v prejednávanej veci. Navrhovateľ
poukázal na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v jeho uznesení vydanom v konaní sp. zn.



6Co/157/2011 zo dňa 22.11.2011, že úžitky zodpovedajú užívaniu predmetného vozidla. Podľa tohto
názoru preto nie je významné, či bolo užívané vozidlo odporcom pre seba alebo pre tretie osoby.
V súvislosti so zamietnutím žalovaného nároku na náhradu škody odvolateľ uviedol, že okresný súd
v odôvodnení svojho rozsudku úplne opomenul viaceré dôkazné prostriedky. Svedok O. O. vo svojej
opakovanej výpovedi uviedol, že v čase pred získaním predmetného motorového vozidla odporcom,
bolo toto auto v poriadku a pojazdné a po návrate išlo o starý vrak. Opomenuté boli aj čestné vyhlásenia
MUDr. V. B. a Mgr. R. G. z decembra 2010, ako aj čestné vyhlásenia T. A. a A. Z. z marca 2012 týkajúce
sa stavu predmetného vozidla pred jeho predajom odporcovi.
Na záver navrhovateľ uviedol, že z dôvodu nepoužiteľnosti záverov znaleckého dokazovania vo vzťahu
k zisteniu výšky úžitkov nastala situácia predpokladaná v ust. § 136 O.s.p., v zmysle ktorého mal okresný
súd určiť výšku uplatneného nároku na základe svojej úvahy.

Predmetné odvolanie podané v mene navrhovateľa jeho právnym zástupcom doplnil navrhovateľ
podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.04.2015 označeným ako „Odvolanie navrhovateľa“. V
tomto podaní navrhovateľ opätovne podrobne opísal celý priebeh súdeného sporu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny v
celom rozsahu potvrdiť.
Uviedol, že okresný súd doplnil dokazovanie v takom rozsahu, že už navrhovateľ nemôže jeho zistenia
spochybňovať. Bolo preukázané, že sporné motorové vozidlo nebolo spôsobilé riadnej prevádzky.
Jej obnovenie by vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov. Rovnako sa odporca stotožnil so
závermi okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené poškodenia predmetného motorového
vozidla.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom žalobnom návrhu tvrdil, že odporca sporné nákladné
motorové vozidlo používal protiprávne od jeho prevzatia dňa 10.06.2003, kedy uzatvoril neplatnú
kúpnu zmluvu, do jeho vrátenia navrhovateľovi dňa 18.04.2006. Okresný súd na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že v tomto období bolo uvedené motorové vozidlo v dispozícii odporcu (tieto závery
okresného súdu neboli odvolaním navrhovateľa namietané).
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatňoval nárok špecifikovaný ako náhrada za neoprávnené používanie
motorového vozidla. Krajský súd vo svojom uznesení č.k. 6Co/157/2011-205 zo dňa 22.11.2011, ktorým
zrušil v poradí druhý rozsudok okresného súdu vydaný v prejednávanej veci, uviedol, čo možno za úžitky
z hľadiska aplikovaného ust. § 130 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka považovať. V tejto súvislosti
konštatoval, že úžitky zodpovedajú užívaniu predmetného vozidla. Zdôraznil, že je právne nevýznamné,
či užíval odporca predmetné motorové vozidlo pre seba alebo pre tretie osoby. Úžitky, ktoré je povinný
vydať, spočívajú vo výkone, faktickom používaní, resp. možnosti takéhoto používania vozidla. Ďalej
uviedol, že majetkovým vyjadrením takéhoto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynaloženým obvykle v danom mieste a čase na užívanie rovnakých vecí aj s prihliadnutím k účelu
užívania a k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu
a spôsobu zakladá.

Napriek takémuto jednoznačnému záveru odvolacieho súdu, z ktorého v zmysle § 226 O.s.p. bol
prvostupňový súd povinný pri ďalšom prejednávaní veci vychádzať, okresný súd tento neakceptoval.
Zistil, že odporca užíval sporné motorové vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve navrhovateľa ako vlastné.
Ustálil, že išlo o neoprávnenú držbu (s ohľadom na zistenia o chýbajúcej dobrej viere odporcu v zmysle
§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že odporca je spolu s vydaním veci navrhovateľovi
povinný vydať tiež všetky jej plody a úžitky, ako aj nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.
Nevychádzal však z toho, že úžitkom nie je to, čo sa odporcovi ako neoprávnenému držiteľovi reálne
dostalo ( ani prípadne od tretej osoby), ale čo by sa mu za obvyklých podmienok mohlo dostať.
Úžitkom, ktorého sa mohlo odporcovi dostať, nie je reálna odplata, ktorú získa, ak by ho používal na
podnikateľské účely, ale suma, ktorú „ušetril“ tým, že mohol užívať predmetné vozidlo.



Možno prisvedčiť odvolateľovi, že závery znaleckých posudkov, ktoré boli v tejto súvislosti vyhotovené,
a to Znalecký posudok č. 26/2013 doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. a Znalecký posudok č. 40/2014 Ústavu
súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline sú v súdenej veci ťažko použiteľné .

Predmetné motorové vozidlo bolo spôsobilé na prepravu stavebného materiálu tak, ako to uvádzal aj
odporca vo výpovedi, na ktorú v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukazuje. Znalecké
dokazovanie sa tak malo zaoberať posúdením úžitkov, ktoré boli získané odporcom tým, že mohol
predmetné motorové vozidlo užívať na dopravu stavebného materiálu, teda koľko „ušetril“ tým, že na
tento účel nemusel použiť iné motorové vozidlo, za užívanie ktorého by musel platiť náhradu. Bolo
významné posúdenie, aká bola nosnosť uvedeného vozidla, resp. aké množstvo stavebného materiálu
mohlo odviesť a následne porovnať, koľko by musel odporca vynaložiť na zabezpečenie motorového
vozidla obdobných parametrov.

Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd nepostupoval dôsledne podľa § 226 O.s.p. a v
ďalšom konaní nevychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, krajský
súd v časti o nároku navrhovateľa na náhradu za užívanie motorového vozidla rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V súvislosti so zamietajúcim rozhodnutím okresného súdu o nároku navrhovateľa na náhradu škody
krajský súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový
stav z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení o stave predmetného motorového
vozidla v čase predtým, ako bolo odovzdané odporcovi na základe neplatnej kúpnej zmluvy a v čase
po jeho vrátení navrhoval vykonať dôkazy oboznámením sa s čestnými vyhláseniami MUDr. V. B.,
Mgr. R. G., T. A. a A. Z.. Okresný súd bez bližšieho zdôvodnenia, prečo uvedené čestné vyhlásenia
nepovažoval za skutočnosti preukazujúce tvrdenia navrhovateľa, jeho nárok na náhradu škody ako
nepreukázaný čo do základu aj výšky zamietol. Bolo potrebné, aby sa s obsahom predmetných čestných
vyhlásení oboznámil a tieto následne vyhodnotil. Keďže okresný súd navrhované dôkazy nevykonal,
nevyhodnotil a bez ďalšieho ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojho nároku na náhradu škody, jeho závery, vzhľadom na uvedené pochybenia, sú predčasné a
nemožno ich považovať za správne. Okresný súd preto v ďalšom konaní tieto dôkazy vykoná, vyhodnotí
ich z hľadiska formálneho aj materiálneho (t.j. z hľadiska obsahu či preukazujú tvrdenia uvádzané
navrhovateľom) a následne opätovne o tomto nároku rozhodne. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
spĺňalo zákonné náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p.. Najmä, aby bolo zrejmé, z ktorých
konkrétnych dôkazov vychádzal pri ustálení skutkového stavu veci a ako dôkazy jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach hodnotil.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.