Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/239/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2014, sp. zn. 8Co/239/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1311204978.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/239/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1311204978.1 | 2014-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru Citované ustanovenia: § 47 ods. 1 písm. b) ZP, § 63a ods. 1 písm. b) ZP, § 68 ods. 1 písm. b) ZP, § 68 ods. 2 ZP, § 70 ZP, § 77 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a37153e-dd9e-4958-8abd-e7229fc5fa4f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1311204978.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/239/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311204978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311204978.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Y. Č., bytom C.
XXXX/XXX, F., zastúpeného AK Šimko Legal, s.r.o., so sídlom Pečnianska 1198/3, Bratislava, proti
odporcovi: AZ AUDITING, s.r.o., so sídlom Bajkalská 5, Bratislava, IČO: 35 872 021, zastúpenému JUDr.
Pavlom Torňošom, advokátom, so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 10.októbra 2012, č.k. 28C 72/2011-325, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 67,88 €,
k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru daného mu odporcom listom zo dňa
07.03.2011 a náhrady mzdy. Rozhodol tak podľa § 47 ods. 1 písm. b/, 63a ods. 1 písm.
b/, 68 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, § 70 a § 77 Zákonníka práce, keď vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že navrhovateľ bol na základe pracovnej zmluvy č. 07/2009 zo dňa 02.10.2009 v
riadnom pracovnom pomere u odporcu, a to vo funkcii asistent audítora s dohodnutou skúšobnou
dobou 3 mesiace, s dohodnutým pracovným pomerom na dobu neurčitú; dňa 17.02.2011 mu bola daná
odporcom výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 61 a 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce - z
dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta - asistenta audítora, keďže odporca nedisponuje žiadnym
iným voľným pracovným miestom a nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Podľa predmetnej
výpovede sa pracovný pomer navrhovateľa u odporcu mal skončiť 30.04.2011. Dňa 07.03.2011 bolo
doručené navrhovateľovi okamžité skončenie jeho pracovného pomeru u odporcu v zmysle § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce, v ktorom odporca porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom vymedzil
v prvom bode tak, že navrhovateľ mal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom
podnikania odporcu, a to počas pracovnej doby, pričom neoprávnene používal hospodárske prostriedky
vo vlastníctve odporcu, ktoré mu boli zverené, avšak tento dôvod skončenia pracovného pomeru
v konaní nebol jednoznačne preukázaný, keď žiadnym spôsobom nebolo preukázané vykonávanie
zárobkovej činnosti navrhovateľa v prospech iných osôb počas pracovnej doby u odporcu. V druhom
bode okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že dňa 15.02.2011 sa navrhovateľ
odmietol podrobiť plánovanému prevereniu plnenia si jeho zmluvných povinností vzdelávania sa, a
to vyplnením prípravného testu, pričom predložený test odmietol vyplniť a vymedzený čas na jeho
vyplnenie strávil v zasadačke pozeraním sa z okna. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že tento skutok sa stal, ale porušenie povinnosti uloženej navrhovateľovi odporcom ako
jeho zamestnávateľom podrobiť sa preskúšaniu jeho vedomostí a znalostí formou testu, nie je takým



závažným porušením pracovnej disciplíny, s ktorým by Zákonník práce umožňoval zamestnávateľovi
ukončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžitým zrušením. V treťom bode okamžitého skončenia
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu uviedol odporca tri porušenia pracovnej disciplíny, a
to, že na porade zamestnancov konanej dňa 08.02.2011 bol navrhovateľ upozornený na závažné
porušenie jeho pracovných povinností, ktoré malo spočívať v tom, že neoznámil klientovi výšku jeho
daňovej povinnosti do 25.01.2011, a ktorá pre neho vyplynula z uskutočnených zdaniteľných obchodov
realizovaných v období 4.štvrťroka 2010, čím spôsobil zmeškanie tejto lehoty a poškodil dobré meno
odporcu a vystavil odporcu hrozbe vzniku škody, resp. uloženia sankcií. Zároveň v období október
2010 až január 2011 navrhovateľ riadne neviedol účtovníctvo klienta odporcu a v dohodnutých lehotách
nevyhotovil a nepredložil klientovi zmluvne dohodnutú účtovnú evidenciu, pričom danú prácu za
neho vykonal iný pracovník odporcu. Napriek zmluvne dohodnutému pracovnému času opakovane
a aj napriek upozorneniu konateľa odporcu v dňoch 07.02.2011 a 08.02.2011 prišiel oneskorene
na pracovisko. Dospel k záveru, že oneskorené príchody navrhovateľa do zamestnania v dvoch po
sebe nasledujúcich dňoch aj napriek upozorneniu zamestnávateľa nemali za následok žiadne ďalšie
skutočnosti, ktoré by nejakým spôsobom poškodili zamestnávateľa a nie sú teda takým konaním,
s ktorým by bolo možné spojiť ukončenie pracovného pomeru okamžitým spôsobom. Vykonaným
dokazovaním mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ si nedôsledne splnil svoje pracovné povinnosti
voči dvom klientom odporcu tým, že aj keď vypracoval podklady pre oznámenie daňovej povinnosti
spoločnosti EUROSOURCE, tieto sa nedostali do disponibilnej sféry tejto spoločnosti, za čo nesie
vinu navrhovateľ, ktorý tieto údaje spoločnosti riadne neoznámil sám, hoci mu v tom nič nebránilo,
ale požiadal kolegyňu o odoslanie údajov, ktoré ona nebola povinná uskutočniť a ani si nepreveril,
či ním vypracované povinnosti voči tejto spoločnosti skutočne sa jej dostali riadne a včas. Týmto
konaním navrhovateľa vznikla v konečnom dôsledku odporcovi škoda v súvislosti s oneskoreným
podaním daňového priznania spoločnosti. Zároveň navrhovateľ napriek opakovaným výzvam, ktoré
mu boli riadne doručované, si nesplnil v lehote svoju pracovnú povinnosť - vypracovanie tabuliek pre
spoločnosť PEDERSEN. Dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa došlo k naplneniu porušenia
pracovnej disciplíny v oboch týchto prípadoch a prihliadol na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny
navrhovateľom z hľadiska škodlivých následkov pre odporcu, ktorému vznikla škoda vo finančnej
sume 104,- € a zároveň mohlo dôjsť k poškodeniu dôvery medzi danými klientmi k odporcovi a s
prihliadnutím na osobu navrhovateľa ako pracovníka odporcu, jeho oneskorené príchody do práce,
odmietnutie podrobenia sa testu preverenia jeho vedomostí, ako aj tú skutočnosť, že počas doby v
mesiacoch december 2010 a január 2011, kedy bol uznaný dočasne práceneschopným, sa zúčastnil
dovolenky a vyhodnotil všetky tieto dôvody za také, ktoré umožňovali odporcovi ukončiť pracovný pomer
navrhovateľa okamžitým skončením. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením,
že si v zákonnej lehote troch pracovných dní, ktorá uplynula dňa 15.10.2012, vo veci úspešný odporca,
ktorému priznal náhradu trov konania, trovy konania nevyčíslil, a preto mu ich nepriznal, keďže by mu
prináležali len trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke existencie jeho povinností oznámiť
klientovi výšku daňovej povinnosti, a teda nesprávne právne posúdil existenciu porušenia pracovnej
disciplíny, ktoré tým malo nastať; taktiež v rozpore so znením písomného vyhotovenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru právne posúdil omeškanie s odoslaním reportu o účtovnej evidencii
ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Uviedol, že skutkové a právne zistenia súdu
prvého stupňa nenapĺňajú skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru
uvedené odporcom a v dôsledku toho nesprávne súd prvého stupňa aplikoval príslušné zákonné
ustanovenia odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru. Uviedol, že podľa znenia bodu
3.písm. a/ a b/ okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.03.2011 malo byť dôvodom
okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru u odporcu závažné porušenie pracovných povinností
tým, že neoznámil klientovi Eurosorce & Consulting AG výšku jeho daňovej povinnosti v lehote, aby klient
nezmeškal zákonom stanovenú lehotu pre zaplatenie daňovej povinnosti k DPH aj po predchádzajúcom
upozornení zamestnávateľa, a v období október 2010 až január 2011 riadne neviedol účtovníctvo
spoločnosti PEDERSEN & PARTNERS s.r.o. a v lehote dohodnutej v zmluve
uzatvorenej medzi touto spoločnosťou a zamestnávateľom ako zamestnanec nevyhotovil a klientovi
nepredložil zmluvne dohodnutú účtovnú evidenciu. S poukazom na § 70, § 47 ods. 1 písm. b/, § 81



písm. a/ Zákonníka práce namietal, že odporca tvrdené porušenie pracovných povinností ním ako
zamestnancom v konaní nepreukázal a platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je podmienená preukázanou existenciou dôvodov skutkovo vymedzených v písomnom
vyhotovení okamžitého skončenia; preukázanie existencie takýchto dôvodov zaťažuje odporcu ako
zamestnávateľa, ktorý existenciu týchto dôvodov v konaní tvrdil. V danom prípade nebola preukázaná
existencia jeho povinnosti oznamovať klientom odporcu, teda aj spoločnosti Eurosource Trading &
Consulting AG výšku jeho daňovej povinnosti, takáto povinnosť mu nevyplývala z pracovnej zmluvy
a nebolo ani preukázané, že by mu zamestnávateľ takúto povinnosť ako zamestnancovi stanovil a
pokiaľ odporca tvrdil, že táto povinnosť bola obsiahnutá v súpise úloh, s ktorými bol on oboznámený
predchádzajúcou zamestnankyňou, v konaní bolo preukázané, a to výpoveďou svedkyne K.. U.,
že táto predchádzajúca zamestnankyňa mu tento súpis neodovzdala. Súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vychádzal z existencie takejto jeho povinnosti, neuviedol však ktorými
dôkazmi ju mal za preukázanú, uviedol len obsah výpovedí vypočutých svedkýň, ktorý je v tejto otázke
rozporný a s týmto rozporom vo výpovediach svedkýň sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ďalej mal
súd prvého stupňa za preukázané oneskorené zaslanie tabuliek klientovi PEDERSEN & PARTNERS
s.r.o., avšak takéto porušenie pracovnej disciplíny v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedené nebolo. Odporca nepreukázal porušenie jeho povinností viesť riadne
účtovníctvo alebo predložiť účtovnú evidenciu. Ďalej uviedol, že súdom prvého stupňa konštatovaná
jeho účasť na dovolenke počas jeho práceneschopnosti, je založená len na tvrdení odporcu, na túto
skutočnosť súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie a takýto dôvod nie je ani uvedený v
písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 07.03.2011.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, podal odvolanie odporca, žiadal
rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy
prvostupňového konania v sume 784,12 €. Uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.10.2012,
ospravedlnil svoju neúčasť, pričom oznámil, že žiada priznať náhradu trov konania. Vzhľadom na §
151 ods. 1 O.s.p. nebol upovedomený, že na tomto pojednávaní došlo k ukončeniu konania a má si
uplatniť trovy konania do troch pracovných dní, keď súd mohol rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že súd je povinný vyzvať účastníka konania,
aby vyčíslil trovy konania v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy iba v
prípade, že sa rozhodnutie nevyhlasuje. Na pojednávaní dňa 10.10.2012 bol prítomný len navrhovateľ,
a preto on nevedel, že mu bola uložená povinnosť, a ďalej uviedol, že písomné uznesenie sa doručuje
účastníkom v troch prípadoch, a to: ak je proti uzneseniu prípustné odvolanie, ak je to pre vedenie
konania potrebné, ak sa účastníkovi konania ukladá nejaká povinnosť. Podľa jeho názoru súd mu mal
doručiť uznesenie o tom, že má vyčísliť trovy konania v lehote troch pracovných dní, a keďže súd prvého
stupňa tak neurobil, došlo vo veci rozhodnutia o trovách konania k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že konaním
navrhovateľa vo veci neoznámenia údajov spoločnosti Eurosource Trading & Consulting AG došlo
k nedôslednému plneniu pracovných povinností, je preukázané vykonanými dôkazmi; z výpovede
svedkov bolo preukázané, že každý zamestnanec u odporcu, ak bol poverený vedením účtovnej
a daňovej evidencie klienta, preberal na seba všetky povinnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva,
komunikácie s klientom, poskytovanie klientovi relevantných informácií, ktoré vyplynuli pre klienta z
vedeného účtovníctva. Prevzatie týchto záväzkov, ako aj komunikáciu s klientmi potvrdila aj svedkyňa
Vallová. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ komunikoval mailom s klientmi, avšak v danom
prípade si svoje úlohy riadne nesplnil. Svedkyňa K. uviedla, že všetky maily vo veci EOROSOURCE
preposielala navrhovateľovi na vyjadrenie a stanovisko, navrhovateľ však nikdy nenamietal, že to nie
je jeho povinnosť. Taktiež nepreukázal, prečo sa mohol oprávnene domnievať, že túto povinnosť za
neho splní iná pracovníčka. Ďalej uviedol, že vo veci oneskorenia vypracovania reportu pre spoločnosť
PEDERSEN, túto povinnosť za navrhovateľa po viacerých urgenciách klienta vykonala K.. F., čo
potvrdil aj navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.06.2012 a uviedol, že si povinnosť
nesplnil. Porušením povinnosti navrhovateľa bolo predovšetkým zavádzanie zamestnávateľa, že všetky
povinnosti má splnené a termíny včas a riadne splní, čo sa nestalo a spoločnosť musela tieto práce
zabezpečiť iným pracovníkom. Termín pre predloženie reportu bol 12. január a v skutočnosti
bol tento klientovi predložený až 02. februára, t.j. 20 dní po lehote. Súd prvého stupňa na základe



vykonaných dôkazov správne konštatoval, že navrhovateľ si nedôsledne plnil pracovné úlohy, pričom
pochybenie v prípade EROURCE a PEDERSEN-u možno považovať za obzvlášť závažné.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že svojím odvolaním napadol
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj v časti výroku o trovách konania, pretože
žiada priznať ich náhradu proti odporcovi. Odôvodnenie výroku rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa
nepriznal náhradu trov konania odporcovi, považuje za vecne správne a v súlade s právnym stavom
veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie, ktorým sa konanie v predmetnej veci na prvom
stupni končí, vyhlásil na pojednávaní dňa 10.10.2012 a odporca si v zákonom stanovenej lehote trovy
nevyčíslil. Povinnosť vyčísliť trovy konania v lehote troch pracovných dní je povinnosťou ustanovenou
zákonom, nie povinnosťou, ktorú účastníkom ukladá súd a nebol preto daný dôvod pre aplikáciu ust. §
151 ods. 4 O.s.p. a súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust.
§ 151 ods.1 a 2 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, avšak čiastočne z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práca okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.
V písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v ust. § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce musí zamestnávateľ uviesť konkrétne konanie zamestnanca, ktoré považuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom pre skončenie pracovného pomeru týmto
výnimočným spôsobom nemôže byť akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, ale len
také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré vzhľadom na stupeň intenzity porušenia možno považovať
za závažné.

V prejednávanej veci odporca v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 07.03.2011 skutkovo vymedzil viacero dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, z ktorých súd prvého stupňa na základe
výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané a z hľadiska škodlivých následkov pre odporcu
posúdil ako odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom porušenie
pracovnej disciplíny navrhovateľom tým, že si nedôsledne plnil svoje pracovné povinnosti voči dvom
klientom odporcu, a to spoločnostiam Eurosource Trading, ktorej včas neoznámil výšku jej daňovej
povinnosti za obdobie posledného štvrťroka roku 2010 a spoločnosti PEDERSEN, ktorej nevyhotovil
a nepredložil účtovnú evidenciu v dohodnutej lehote a nesplnil si svoju pracovnú povinnosť voči tejto
spoločnosti, a to vypracovať tabuľky pre spoločnosť.

V písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.03.2011 odporca porušenie
pracovných povinností navrhovateľom voči spoločnosti EOROSOURCE skutkovo vymedzil tak, že v
lehote, aby klient spoločnosti, spoločnosť Eurosource Trading & Consulting AG
nezmeškal zákonom stanovenú lehotu pre zaplatenie daňovej povinnosti k DPH vykázanú za zdaniteľné
obdobie 4.štvrťroka 2010, do 25.januára 2011 aj po predchádzajúcom upozornení zamestnávateľa,
neoznámil klientovi výšku jeho daňovej povinnosti, ktorá pre neho vyplynula z uskutočnených
zdaniteľných obchodov realizovaných v období 4.štvrťroka 2010 a spôsobil tým zmeškanie tejto lehoty,
čím poškodil dobré meno zamestnávateľa vo vzťahu ku klientovi a vystavil zamestnávateľa hrozbe
vzniku škody a uloženia sankcií, ktoré v príčinnej súvislosti s jeho konaním a jeho neuposlúchnutím
príkazu zamestnávateľa bude zamestnávateľ povinný uhradiť klientovi škodu, ktorá mu nečinnosťou
zamestnanca vznikla.



V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ tejto spoločnosti neoznámil výšku daňovej povinnosti, čo potvrdil
aj vo svojich výpovediach na pojednávaniach dňa 23.08.2011 a dňa 18.06.2012, keď uviedol, že tejto
spoločnosti viedol účtovníctvo, kontroloval DPH, urobil priznanie včas a požiadal kolegyňu, aby oznámila
klientovi výšku daňovej povinnosti, keďže nemal sám kontakt na klienta. Súd prvého stupňa preto
správne dospel k záveru, že voči tejto spoločnosti si navrhovateľ ako zamestnanec odporcu nesplnil
svoju úlohu, pretože i keď podklady pre oznámenie daňovej povinnosti spoločnosti EUROSOURCE
vypracoval, tieto sa nedostali do disponibilnej sféry spoločnosti, ktorej navrhovateľ tieto údaje sám
neoznámil, hoci mu v tom nič nebránilo, ale požiadal kolegyňu o oznámenie týchto údajov spoločnosti.

Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku navrhovateľa, že v konaní nebola preukázaná existencia
jeho povinností oznámiť spoločnosti EUROSOURCE výšku jej daňovej povinnosti, keď navrhovateľ
sám potvrdil, že tejto spoločnosti viedol účtovníctvo a kontroloval DPH a podľa Smernice č. 2/2009 -
Pracovný poriadok spoločnosti AZ AUDITING s.r.o., čl. 1.4. bod 1.4.1. zamestnanec,
ktorý je poverený vedením účtovnej a daňovej evidencie konkrétneho klienta, je pre zabezpečenie
plnenia dohodnutých prác oprávnený a povinný komunikovať s poverenými pracovníkmi klienta. I keď
svedkyňa U. vo svojej výpovedi uviedla, že daňovú agendu tejto spoločnosti odovzdala kolegyni F.
a nie navrhovateľovi, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že následne túto agendu prevzal
navrhovateľ, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi a bol teda v zmysle Pracovného poriadku odporcu
nielen oprávnený, ale aj povinný pre zabezpečenie plnenia dohodnutých prác komunikovať s poverenými
pracovníkmi klienta. Svedkyňa K.. R. F. vo svojej výpovedi potvrdila, že Pracovný poriadok je verejne
prístupný na serveri, a taktiež sa preberal na poradách, pracovníci boli s ním oboznámení a potvrdila tiež,
že s niektorými klientmi priamo komunikujú pracovníci. Ďalej svedkyňa V. K. vo svojej výpovedi potvrdila,
že vnútropodnikové smernice odporcu sú verejne prístupné na serveri a pokiaľ ide o komunikáciu
so spoločnosťou EUROSOURCE, táto komunikovala s bývalou zamestnankyňou a po jej odchode
chodila komunikácia na jej e-mail, ktorú však preposielala navrhovateľovi a potvrdila, že navrhovateľ
ju požiadal, aby obom firmám oznámila ich daňovú povinnosť, ktorú mal vypracovať a vypracoval
navrhovateľ, pričom ona uskutočnila oznámenie firme PEDERSEN a navrhovateľovi povedala, že
s firmou EUROSOURCE nekomunikuje, a že jeho povinnosť nesplní. Vykonaným dokazovaním aj
podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že oznámenie výšky daňovej povinnosti spoločnosti
Eurosource Trading & Consulting AG bolo povinnosťou navrhovateľa a táto skutočnosť vyplýva aj zo
samotnej výpovede navrhovateľa, v ktorej uviedol, že o oznámenie výšky daňovej povinnosti tejto
spoločnosti požiadal kolegyňu K., pretože ak by to nebolo jeho povinnosťou, nemal by navrhovateľ
dôvod žiadať o to kolegyňu. Porušenie tejto povinnosti navrhovateľom odvolací súd posúdil ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny, keď týmto konaním navrhovateľ poškodil dobré meno zamestnávateľa
vo vzťahu ku klientovi a vystavil ho hrozbe vzniku škody a boli preto splnené zákonom stanovené
podmienky § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu
s navrhovateľom.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že navrhovateľ si nedôsledne splnil svoje pracovné povinnosti
aj voči spoločnosti PEDERSEN, ktorej nevyhotovil a nepredložil účtovnú evidenciu v dohodnutej lehote
a nesplnil si svoju pracovnú povinnosť vypracovať tabuľky pre túto spoločnosť, pričom v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 07.03.2011 odporca skutkovo vymedzil toto porušenie
pracovných povinností navrhovateľom tak, že v lehote dohodnutej v zmluve o poskytovaní ekonomických
a účtovných služieb uzatvorenej medzi zamestnávateľom a klientom, spoločnosťou PEDERSEN &
PARTNERS s.r.o. v období október 2010 až január 2011 riadne neviedol účtovníctvo tejto spoločnosti
a v lehotách dohodnutých v zmluve, do 30.11.2010 za obdobie október 2010, do 31.12.2010 za
obdobie november 2010 a do 31.01.2011 za obdobie december 2010 a štvrťrok 2010, ako zamestnanec
nevyhotovil a klientovi nepredložil zmluvne dohodnutú účtovnú evidenciu; túto prácu musel za neho
vykonať iný poverený pracovník. V konaní však nebolo preukázané, že by navrhovateľ pre uvedenú
spoločnosť riadne neviedol účtovníctvo a nepredložil zmluvne dohodnutú účtovnú evidenciu a pokiaľ
ide o nevypracovanie tabuliek pre túto spoločnosť, porušenie tejto povinnosti nie je uvedené ako
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 07.03.2011.

Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané porušenie povinností navrhovateľom voči klientovi
odporcu, a to spoločnosti Eurosource Trading & Consulting AG, ktoré vzhľadom na následky pre odporcu
ako zamestnávateľa, je závažným porušením pracovnej disciplíny, správne súd prvého stupňa rozhodol,



keď návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru daného
mu odporcom listom zo dňa 07.03.2011 zamietol.

Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania, keď odporcovi s poukazom na ust. §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa
10.10.2012, avšak odporca, ktorému prisúdil náhradu trov konania, v zákonom stanovenej lehote podľa
§ 151 ods. 1 O.s.p. trovy konania nevyčíslil, vyčíslenie trov konania podal na súde osobne až dňa
05.12.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust.
§ 151 ods. 2 O.s.p., keď odporcovi vzhľadom na to, že trovy konania nevyčíslil v lehote podľa ods. 1,
náhradu trov konania nepriznal.

Odporca vo svojom odvolaní nedôvodne namietal, že súd mu mal doručiť uznesenie o tom, že si
má vyčísliť trovy konania v lehote troch pracovných dní, keď takáto povinnosť z cit. ustanovení súdu
nevyplýva, ale podľa § 151 ods. 4 O.s.p. súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných
dní od doručenia výzvy len v prípade, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje, avšak v
danom prípade konanie skončilo vyhlásením rozsudku dňa 10.10.2012, a preto nemožno aplikovať toto
ustanovenie na rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu
vznikli právnym zastúpením v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k
odvolaniu) po 60,07 € spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,81 €, t.j. spolu v sume 67,88 € v
zmysle § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.