{"guid": "60b2ea4e-0264-40ca-b3ac-7a27ff41ba7f:c8c990a6-86e0-4b60-bcd8-bbf08569fd31", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6813203007.1", "spisova_znacka": "43Co/382/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/382/2015 z 28. 7. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júla 2015, sp. zn. 43Co/382/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6813203007.1", "identifikacne_cislo": "6813203007", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 1531, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-1531", "datum_vydania": "2015-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8c990a6-86e0-4b60-bcd8-bbf08569fd31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6813203007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6813203007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6813203007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 43Co/382/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6813203007\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6813203007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nDrahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej\nveci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,\nzast. AK Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, menom\nktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát proti odporcovi Slovenská republika, v mene\nktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava na\nnáhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu\nRevúca č.k. 7C/402/2013-55 zo dňa 26. februára 2015 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok  Okresného  súdu  Revúca  č.k. 7C/402/2013-55 zo  dňa 26. februára 2015\np o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie majetkovej škody\na nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu\nexekučného pri výkone verejnej moci. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nRozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď navrhovateľ podal na súd návrh na náhradu škody a nemajetkovej\nujmy pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie jeho nároku stanovenej zák.č.\n514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov, ktorý nebol zo strany odporcu uspokojený, takéto predčasné podanie návrhu nebránilo\nokresnému súdu preskúmať existenciu všetkých zákonných predpokladov pre uplatnený nárok, pretože\nmedzitým zákonom stanovená lehota 6 mesiacov uplynula. Striktné dodržiavanie 6-mesačnej lehoty za\ntakýchto okolností považoval okresný súd za zbytočne prísny formalizmus, ktorý by obchádzal zmysel a\núčel § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ktorým je predchádzanie súdnym sporom v prípade, ak štát uspokojí\nnárok poškodeného v danej lehote. Na tomto závere okresného súdu nič nemení ani to, že navrhovateľ\npri predbežnom prerokovaní nároku s odporcom nespolupracoval, pretože aj v prípade poskytnutia\nsúčinnosti a oznámenia odporcom požadovaných informácií by postoj odporcu zostal nezmenený,\npretože zo stanoviska odporcu vyplynulo, že žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku\nnemienil vyhovieť ani sčasti.\n\nOkresný súd považoval návrh navrhovateľa za dostatočne špecifikovaný podľa § 42 ods.3 a § 79\nO.s.p. a bol toho názoru, že navrhovateľ nezvládol dôkazné bremeno ohľadom preukázania zákonných\npredpokladov priznania nároku na náhradu škody, a to bez ohľadu na to, že pri prejednávaní tejto veci\nvychádzal súd aj z konkrétneho exekučného spisu konajúceho súdu, ktorý si pripojil a skutočnosti v ňom\n\nuvedené považoval podľa § 121 O.s.p. za také, ktoré z dôvodu, že sú mu dostatočne známe, netreba\ndokazovať.\n\nV odôvodnení rozhodnutia poukázal na základné predpoklady vzniku nároku poškodeného na náhradu\nškody a nemajetkovej ujmy, ktoré spočívajú predovšetkým v nesprávnom úradnom postupe, resp.\nnezákonnom rozhodnutí spôsobenom orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda konajúcim\nexekučným súdom, v preukázaní vzniku škody - nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi jej\nvznikom a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím exekučného súdu. Okresný\nsúd bol toho názoru, že zo strany navrhovateľa nebol preukázaný prvý zákonný predpoklad, a to\nnesprávny úradný postup exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Exekučné\nkonanie  týkajúce sa prejednávanej veci začalo dňa 16.06.2005, preto sa v zmysle prechodných\nustanovení § 238 a 240 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré začali pred 01.09.2005, resp.\n01.12.2006 dokončia podľa doterajších predpisov, až na výnimky, medzi ktorými ust. § 44 Exekučného\nporiadku zaradené nie je. Z § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.08.2005 vyplýva, že v tom\nčase nebola stanovená 30 denná lehota na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho\nexekútora., preto ani k žiadnym prieťahom nemohlo dôjsť.\n\nV tejto súvislosti uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je potrebné pri posudzovaní,\nči došlo k porušeniu práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov skúmať\ntri základné kritéria, a to zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. (rozhodnutie ÚS SR sp.\nzn. I.ÚS 41/02)\n\nPoukázal tiež na tú skutočnosť, že v exekučnej veci výkonom exekúcie poverený exekútor vykonával túto\nfunkciu až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora, preto následným rozhodnutím súdu o\nzmene exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor\npokračoval vo vymáhaní pohľadávky, na čo mal poverenie. Ani z tohto dôvodu k žiadnym zbytočným\nprieťahom v konaní pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo, pretože exekučný\nsúd postupoval v súlade s § 44 ods.6 EP a zisťoval stanovisko nového exekútora a trovy pôvodného\nexekútora.\n\nV prejednávanej veci nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia\nexekučného súdu, keďže navrhovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní, ani\nsťažnosť na Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva, preto z týchto dôvodov, ale ani z\ndôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nie je možné požadovať náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy.\n\nS rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní\npoukázal na tú skutočnosť, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., keď sa mu\nako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods.2 písm.a/\nO.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, keď\nrozhodoval vylúčený sudca, ako aj k vadám podľa § 221 ods.1 O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne\nvec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil\nskutkový stav, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\n\nNamietal tiež, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho\nzástupcu napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody s predložením\nlistiny, ktoré tieto preukazovali. Podľa jeho názoru nemohol okresný súd postupovať podľa § 101 ods.2\nO.s.p. a ak tak urobil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.\n\nPoukázal na tú skutočnosť, že okresný súd neakceptoval jeho žiadosť o prerušenie konania a ani žiadosť\no zrušenie pojednávania z dôvodu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť.\nTá okolnosť, že krajský súd neprihliadol na ním uvádzané dôvody, ktoré vylúčenie sudcu z prejednávania\ntejto veci odôvodňovali nič nemení na tom, že v jeho očiach, a objektívne v očiach verejnosti, nie je\nmožné takéhoto sudcu považovať za nestranného. Tvrdil preto, že v konaní bolo možné uskutočniť\nlen také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom pojednávanie súd vo veci odložiť mohol. Z dôvodu\njeho neprítomnosti na pojednávaní sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých okresný súd pri\nrozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z\ntýchto dôvodov preto došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti, jeho práva na súdnu ochranu, ako aj\n\nk odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Z dôvodu, že sa nemohol vyjadriť ku skutkovým\na právnym otázkam prejednávanej veci, ako aj z dôvodu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a\nprednesov, ku ktorým sa tiež nemal možnosť vyjadriť a ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,\npovažoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne.\n\nPodľa jeho názoru nemohol okresný súd vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo\nna kontradiktórny súdny proces porušil tým, že vykonal dokazovanie obsahom exekučného spisu, pre\nktorý dôkaz sa rozhodol sám, pričom nie je zrejmé, či šlo o dôkazy, ktoré boli založené v exekučnom\nspise. Záverom sa vyjadroval k majetkovej škode, ktorú si v návrhu uplatnil a ohľadom ktorej súd návrh\nzamietol. V odvolaní uviedol, že súd skúmal len škodu, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas\nnečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka, čo však\nz odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva. Okresný súd sa podľa jeho názoru žiadnym spôsobom\nnevysporiadal ani so znaleckým posudkom o vzniku a výške vzniknutej škody, ktorý navrhovateľ predložil\nsúdu.\n\nK nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že okresný súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nedošlo k\nporušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy\nSR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote, keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté\nv zákonom stanovenom čase a nezdôvodnil ani, prečo konal vo veci, keď navrhovateľ predložil návrh\nna prerušenie konania pred pojednávaním vo veci samej.\n\nK odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané\nprvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §\n156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom\ndospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\n\nZo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie\nsumy ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom\nokresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Už v návrhu navrhovateľ žiadal,\naby z dôvodu námietky predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať z dôvodu, že svojim\nkonaním sám vyvolal skutočnosť, ktorá založila právo navrhovateľa uplatňované týmto návrhom, a\nto jeho nesprávnym úradným postupom, nemôže byť ako štátny orgán, ktorý je škodcom v spore\nmedzi navrhovateľom a štátom objektívne rozhodujúcim orgánom v prejednávanej veci, preto navrhol\npostup podľa § 12 O.s.p., a teda, aby nadriadený súd rozhodol pred prvým prejednaním veci o jej\nprikázaní inému súdu, pretože sudcovia konajúceho súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania\nveci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej\nnavrhovateľom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov konajúceho súdu\nby právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo porušené, keďže\nneexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, predložil okresný\nsúd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom. Nadriadený\nsúd o nej rozhodol tak, že v prejednávanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý konal\nv navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania a\nrozhodovania tejto veci nevylúčil.\n\nNavrhovateľ si návrhom uplatnil právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z toho dôvodu,\nže exekučný súd potom, ako dostal od oprávneného návrh na zmenu súdneho exekútora, nekonal pri\nrozhodovaní o nej v zákonom stanovenej lehote tak, ako to ukladá § 44 EP a keď o nej nerozhodol do 30\ndní od doručenia, ale až po uplynutí stanovenej lehoty. Nesprávny úradný postup, ktorý mal podľa neho\nza následok vznik majetkovej škody je tak daný účelne vynaloženými nákladmi v súvislosti so správou\npohľadávky za čas, ktorý zbytočne uplynul medzi doručením návrhu oprávneného na zmenu súdneho\nexekútora a rozhodnutím súdu o nej, nákladmi v súvislosti so správou pohľadávky prostredníctvom\nvýkonov zamestnancov cez informačný systém, na udržiavanie a správu zamestnancov informačného\nsystému a na administráciu listín.\n\nNevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných\nprieťahov došlo u navrhovateľa aj k nemajetkovej ujme, ktorá má základ v požiadavke na spravodlivé\nusporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie\nzákladných práv navrhovateľa a princípov právneho štátu.\n\nOdporca sa k návrhu nevyjadril.\n\nPreskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec\nprávne správne posúdil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia.\n\nLen na zdôraznenie správnosti, a to s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa v odvolaní uvádza\nďalšie skutočnosti. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú námietkami procesného, ale aj\nhmotnoprávneho charakteru. K procesným námietkam odvolateľa, ktoré sa týkajú tej skutočnosti, že\nvec prejednal a rozhodol zaujatý sudca je potrebné uviesť, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako\nsúd nadriadený právoplatne rozhodol o námietke navrhovateľa týkajúcej sa zaujatosti všetkých sudcov\nokresného súdu, ako aj jeho návrhu na prikázanie veci inému súdu, v dôsledku čoho je súd prvého\nstupňa rozhodnutím nadriadeného súdu viazaný.\n\nAj keď je podkladom práva navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny\núradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu\nk veci, preto neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a\nrozhodovania tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a\nmiestne príslušnom súde nemôže vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci len tá skutočnosť, že\npostupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo\n102/2013). Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že navrhovateľ nesúhlasil s postupom okresného\nsúdu, keď v prejednávanej veci nebolo prihliadnuté na jeho námietku zaujatosti a žiadosti o prikázanie\nveci inému súdu a keď okresný súd nevyčkal na výsledky konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľa,\nktorú podal na postup okresného súdu Ústavnému súdu SR z dôvodu porušenia jeho základného práva\nzaručeného mu čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd na spravodlivý súdny proces. Odvolaciemu súdu je z iných rozhodnutí Ústavného\nsúdu SR, napr. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06.02.2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými už\nrozhodoval o rovnakej sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že návrh\nnavrhovateľa bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovania a rozhodnutie\nodmietnutý a keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania\ntejto veci vylúčený okresným, ale ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka navrhovateľa o tom,\nže vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná. Odvolací súd preto nepovažoval postup\nokresného súdu, keď vec prejednal a rozhodol za také porušenie, ktoré by mohlo mať za následok\nnesprávne rozhodnutie v prejednávanej veci.\n\nOdvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa o tom, že postupom okresného súdu, keď tento\npredbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania\nz dôvodu rozhodovania o nestrannosti sudcu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, pretože\nokresný súd sa s dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ navrhol prerušenie konania v prejednávanej veci až\ndo rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti podrobne zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia,\nktorým jeho návrh na prerušenie konania zamietol sa s nimi vysporiadal. Okresný súd musel vychádzať\nz právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu, ktorým ho ako zákonného sudcu z prejednávania veci\nnevylúčil, preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm.b/ a ods.2 písm.c/\nO.s.p. nepovažoval správne za dôvodný. Navrhovateľom uvádzaný dôvod na prerušenie konania v čase\nrozhodovania súdu neexistoval, pretože okresný súd bol v čase rozhodovania tejto veci rozhodnutím\nnadriadeného súdu o jeho nevylúčení, viazaný.\n\nPodľa § 101 ods.1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný\núčastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec\nprejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.\n\nOdvolací súd s tvrdením navrhovateľa o tom, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v\nneprítomnosti jeho právneho zástupcu napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol\n\ndôležité dôvody s predložením listiny, ktoré tieto preukazovali, nestotožnil. Ak okresný súd prejednal vec\nna nariadenom pojednávaní bez účasti navrhovateľa, nie je možné procesný postup okresného súdu\npovažovať za nesprávny a za rozporný s § 101 ods.2 O.s.p. a ani za taký, ktorý by mal za následok\nodňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Okresný súd neznemožnil navrhovateľovi realizáciu\njeho procesných práv tým, že vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti, pretože o odročenie tohto\npojednávania navrhovateľ súd nepožiadal. Nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že žiadosť o zrušenie\npojednávania je žiadosťou o jeho odročenie, pretože pre odročenie pojednávania musí účastník súdneho\nkonania uviesť dôležitý dôvod, ktorý má za následok jeho odročenie. Okresný súd správne vyhodnotil\ndôvod uvedený navrhovateľom v jeho žiadosti o zrušenie pojednávania, a to podanie sťažnosti na\nÚstavný súd SR proti rozhodnutiu  nadriadeného súdu z dôvodu jeho nesúhlasu za taký, ktorý nespĺňal\npodmienky pre odročenie pojednávania, a to aj preto, že rozhodnutie nadriadeného súdu bolo v čase\npojednávania právoplatné a z prejednania a rozhodnutia tejto veci vylúčený nebol.\n\nNie je podstatná ani ďalšia jeho námietka o tom, že sa nemohol vyjadriť k dôkazom predloženým\nodporcom, pretože tento žiadne dôkazy nepredložil a k veci sa ani nevyjadroval. To, či sa navrhovateľ\nzúčastní pojednávania a svoje právo vyjadriť sa k veci a ku skutočnostiam a dôkazom predloženým\nodporcom využije je výlučne v jeho právomoci. Navrhovateľ bol na pojednávanie súdom riadne\npredvolaný, v predvolaní  na pojednávanie bol podrobne poučený o všetkých jeho právach a\npovinnostiach a keďže neexistoval žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, o ktoré odročenie\nani navrhovateľ súd nežiadal, bol postup okresného súdu pri vykonávaní a hodnotení dôkazov správny.\nNavrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a stanoviskami, vyjadriť\nsa k nim a ak sa na súdom nariadené pojednávanie z vlastnej vôle nedostavil, nesie za takýto prístup\nzodpovednosť výlučne sám. (rozhodnutie NS SR 1 Cdo 100/2011)\n\nOkresnému súdu nie je možné vytknúť ani procesný postup, ktorým vykonal dokazovanie aj obsahom\nexekučného spisu, ktorý sa prejednávanej veci týkal, pretože práve v exekučnom konaní mala vzniknúť\nnavrhovateľovi ním uvádzaná škoda. Sám navrhovateľ nemal výhrady k tomu, aby rozhodujúce\nskutočnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu nedodržaním 30-dňovej lehoty pre rozhodnutie\nsúdu o zmene súdneho exekútora a nerozhodovanie bez zbytočných prieťahov preskúmal, inak by\nnemohol vo veci bez takto zisteného skutkového stavu rozhodnúť. Takýmto postupom okresného súdu\nnemohlo v žiadnom prípade dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie, pretože\ndôkazná povinnosť je výlučne na tom účastníkovi, ktorý porušenie práva tvrdí. V právomoci súdu, ktorý\nprejednávanú vec rozhoduje je zasa posúdenie významu dôkazov a potreba ich vykonania, pričom sám\nzváži, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie podľa toho, či sú pre rozhodnutie veci potrebné alebo nie. Z\nObčianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení, pričom súd nie je nimi viazaný a nemusí vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie\nnávrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov súd vykoná a ktoré nie je podľa § 120\nods.1 O.s.p. vecou súdu, a nie účastníkov konania. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru\nnepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy\npreberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 3/97 a sp.zn. II.ÚS 251/03).\n\nZ vyššie uvedených dôvodov je preto odvolací súd toho právneho názoru, že navrhovateľovi nebolo\nodňaté jeho právo konať pred súdom, ani právo na kontradiktórny súdny proces. Vo veci rozhodol\nzákonný a nestranný sudca, preto takýmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho jeho práva.\n\nK hmotnoprávnym dôvodom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní ohľadom ním uplatneného nároku,\nktorému nebolo vyhovené z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu ako základného\npredpokladu pre vznik práva na náhradu škody, ktorý dôvod navrhovateľ založil na nedodržaní 30-dňovej\nlehoty stanovenej Exekučným poriadkom v § 44 ods.2 pre vydanie rozhodnutia súdu o zmene súdneho\nexekútora v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že okresný súd správne dospel k záveru, že v\nexekučnom konaní k žiadnym prieťahom nedošlo a exekučný súd ani nekonal tak, že by nebol dodržal\nzákon a že by bol svojim postupom zapríčinil vznik škody, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil. Dĺžka\nexekučného konania, ktorú navrhovateľ popísal od doručenia od doručenia jeho návrhu na vydanie\nrozhodnutia o zmene súdneho exekútora až do vydania rozhodnutia exekučného súdu, ktorým exekučný\nsúd jeho návrhu vyhovel nebola neprimeraná, pretože exekučný súd bol povinný posúdiť oprávnenosť\n\ntakto navrhovanej zmeny. Exekučné konanie týkajúce sa prejednávanej veci začalo dňa 16.06.2005,\npreto sa v zmysle prechodných ustanovení § 238 a § 240 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré\nzačali pred 01.09.2005, resp. 01.12.2006 dokončia podľa doterajších predpisov, až na výnimky, medzi\nktorými ust. § 44 Exekučného poriadku zaradené nie je. Z § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do\n31.08.2005 vyplýva, že v tom čase nebola stanovená 30 denná lehota na rozhodnutie súdu o návrhu\noprávneného na zmenu súdneho exekútora, preto ani k žiadnym prieťahom nemohlo dôjsť.\n\nOdvolací súd považuje preto postup okresného súdu ako súdu exekučného, ktorý potom, ako mu bola\ndoručený návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora za správny a primerane dlhý na vydanie\nrozhodnutia, a to o to skôr, že žiadna lehota pre vydanie rozhodnutia pre súd z Exekučného poriadku\naplikovaného v znení účinnom v čase začatia exekučného konania ani nevyplýva. Aj keď majú súdy\nkonať plynule a bez zbytočných prieťahov, k oneskorenému vydaniu rozhodnutia exekučného súdu,\nkeďže okresný súd nebol 30-dňovou zákonnou lehotou tak, ako to tvrdil navrhovateľ v exekučnom konaní\nviazaný, nedošlo.\n\nAk okresný súd nebol lehotou 30 dní pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho\nexekútora viazaný, nie je možné tvrdiť, že by nebol rozhodol v zákonnej lehote, a preto nemohol\nporušiť žiaden svoj procesný postup. Okrem toho v exekučnej veci výkonom exekúcie poverený\nexekútor vykonával túto funkciu až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene exekútora, preto\nnásledným rozhodnutím súdu o zmene exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,\npretože pôvodný súdny exekútor pokračoval vo vymáhaní pohľadávky až dovtedy, dokedy nenadobudlo\nprávoplatnosť súdom vydané rozhodnutie, na čo mal poverenie.\n\nS prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti, keď aj odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti\nznáme hromadné podávanie návrhov na začatie exekúcií, následne žiadosti súdnych exekútorov o\nudelenie poverení na vykonanie exekúcií návrhu, ako aj návrhov na zmenu súdneho exekútora v\nrelatívne krátkom čase v enormných množstvách, o čom vedel aj navrhovateľ, preto mal a mohol\nočakávať, že tieto budú vybavované postupne, nie je možné lehotu, ktorá uplynula od podania návrhu\nna zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia o jej vyhovení exekučným súdom v žiadnom prípade\nposudzovať ako neprimeranú a nie je možné ju považovať ani za neakceptovateľnú. Odvolací súd\nnesúhlasí s tým, že by takáto dĺžka konania na exekučnom súde mala nutne za následok prieťah\nv súdnom konaní, a tým porušenie práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\npretože exekučný súd nebol kapacitne schopný vybaviť viac návrhoiv, než vybavil (rozhodnutie ÚS SR\nI. ÚS 42/2001).\n\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tak, ako to vyplýva aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 4Cdo 24/2004 pod termín „postup“ možno subsumovať ako činnosť štátneho orgánu, tak aj jeho\nnekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). Nesprávny úradný postup nie je v žiadnom právnom predpise\npresne definovaný, preto v súlade s ustálenou súdnou praxou ho možno definovať tak, že ide o porušenie\nprávnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu\nštátneho orgánu, ktorý bez ohľadu na to, či súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou alebo nie, nenašiel\nsvoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom je zodpovednosťou občianskoprávnou, osobitnou,\nktorá je upravená samostatným zákonom. Základnými predpokladmi jej vzniku, keďže má charakter\nobjektívnej zodpovednosti je nielen nesprávny úradný postup súdu, ale aj existencia škody a príčinná\nsúvislosť, ktoré podmienky musia byť splnené súbežne. Bez toho, aby nebol v konaní jednoznačne\npreukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo nemajetkovej ujmy\nnie je dôvod zaoberať sa vznikom škody a ani príčinnej súvislosti. Keďže v prejednávanej veci nebol\nnesprávny úradný postup v konaní exekučného súdu zistený a ani preukázaný, nemohlo dôjsť ani ku\nvzniku zodpovednosti štátu za škodu, preto okresný súd správne postupoval, keď aj s prihliadnutím\nna zásadu hospodárnosti konania ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti, okrem predpokladu, či\nskutočne exekučný súd nesprávne postupoval, keď nedodržal navrhovateľom tvrdenú zákonnú lehotu\na nerozhodol bez zbytočných prieťahov v konaní, neskúmal.\n\nKu skutočnostiam uvedeným v závere odvolania, ktoré sa týkali námietok navrhovateľa ohľadom\nnezdôvodnenia rozhodnutia okresného súdu o škode, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas\nnečinnosti súdu odvolací súd uvádza, že táto argumentácia navrhovateľa sa prejednávanej veci netýka.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku\nvecne správne, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nPodľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania tak, že\nich náhradu odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný nepriznal, pretože si žiadne trovy\nneuplatnil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/402/2013", "guid": "47ff828d-4d7a-42ac-8e31-a08df2af826b:c1c401d8-c84c-4dab-abb1-9e384c625e2e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 1205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b18e693-f46a-405a-af39-c768cc761060"}, {"guid": "ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 1272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5ebc49b-e4f6-4d2a-ab5f-d298ee94bce3"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}