Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/161/2014 z 27. 8. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. augusta 2014, sp. zn. 6Tos/161/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2114011042.1
Krajský súd Trnava | 6Tos/161/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2114011042.1 | 2014-08-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež
Citované ustanovenia: TZ, § 208 ods. 1 písm. a) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/debf7847-404d-47b0-a7eb-e3bfb62faaef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2114011042.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/161/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011042
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114011042.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariana
Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti odsúdenému E. C., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 30PP/73/2014 zo dňa 24.07.2014, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 28. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. C., nar. XX.XX.XXXX,
sa z a m i e  t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 30PP/73/2014 zo dňa 24.07.2014 tento (okresný súd)
podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona žiadosť odsúdeného E. C., nar. XX.XX.XXXX,
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Komárno
rozsudkom zo dňa 10.11.2011 pod sp.zn. 14T/118/2011 podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 4
roky 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, zamietol.

Z uznesenia okresného súdu vyplýva, že k negatívnemu rozhodnutiu (o zamietnutí žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody) došlo s poukazom predovšetkým na jeho
osobný profil. V konkrétnosti tento (prvostupňový súd) poukázal na skutočnosť, že v minulosti bol 7-
krát súdne trestaný, a to v období rokov 1977 až 2012, z toho v troch prípadoch na nepodmienečný
trest odňatia slobody (v jednom prípade bolo nariadené vykonať podmienečne odložený trest odňatia
slobody). Išlo v jeho prípade o odsúdenia prevažne pre majetkovú trestnú činnosť.

Týmto (opakovaným stíhaním) zrejme sa minuli predchádzajúce ním vykonané tresty účinku, a preto
absentujú materiálne podmienky umožňujúce vo veci rozhodnúť pozitívnym výrokom (o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), keďže nie sú prítomné reálne záruky, že v prípade
podmienečného prepustenia by na slobode viedol riadny život.

K takémuto (záveru) dospel prvostupňový súd aj napriek celkom priaznivému hodnoteniu
nachádzajúcemu sa v príslušnej (hodnotiacej správe) spracovanej riaditeľom ústavu, kde t.č. odsúdený
trest vykonáva. Z tejto  (hodnotiacej správy) rezultuje aj doporučenie na podmienečné prepustenie tohto
(odsúdeného E. C.).
Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený E. C. sťažnosť bezprostredne po jeho vyhlásení,
pričom podanú sťažnosť aj písomne odôvodnil.

V tejto (písomne odôvodnenej sťažnosti) odsúdený poukázal predovšetkým na priaznivé hodnotenie
riaditeľa ústavu oboznámené v rámci konania prvostupňového súdu rezultujúceho do odporúčania na
jeho podmienečné prepustenie. Má za to, že v jeho prípade boli splnené príslušné zákonné podmienky
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ sa v príslušnom (napadnutom



uznesení) poukazuje na jeho predchádzajúci život, považuje túto (argumentáciu) za „diskriminujúcu“ a
má za to, že v prípade predchádzajúcich odsúdení si príslušné (tresty) riadne vykonal, a preto nie je
možné opakovane na tieto (v predchádzajúcich prípadoch vykonané tresty) prihliadať.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti),
odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného E. C. je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

Odvolací súd oboznamujúc sa s napadnutým uznesením, samotnou sťažnosťou, ako i na vec
vzťahujúcim sa spisovým materiálom zistil, že súd I. stupňa rozhodujúc o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval zákonne súladným spôsobom,
pokiaľ tejto (žiadosti) nevyhovel.

Podkladom pre takéto (negatívne) rozhodnutie sú práve skutočnosti obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého uznesenia.

Zodpovedá na jednej strane reálnemu stavu konštatovanie, že počas realizovaného výkonu trestu
odňatia slobody sú k osobe odsúdeného T. C. konštatované prevažne priaznivé referencie súvisiace
s aktuálne vykonávaným trestom u tohto (odsúdeného). V konečnom dôsledku príslušné (priaznivé
referencie) vyúsťujú aj do odporúčania riaditeľa ústavu na jeho podmienečné prepustenie.

Na strane druhej je potrebné z pohľadu skúmania zákonných kritérií tieto (kritériá) posudzovať v
kontexte širšom ako je len samotné hodnotenie riaditeľa ústavu, kde t.č. odsúdený trest vykonáva.
Oboznámenie sa s osobným profilom osoby odsúdeného aj z hľadiska jeho predchádzajúceho života
patrí k imanentným súčastiam skúmania materiálnych podmienok zakotvených zákonom na skúmanie
podmienok pre podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Pri oboznámení
sa s odpisom z registra trestov na tohto odsúdeného (T. C.) je potrebné konštatovať, že v minulosti
bol opakovane trestne stíhaný za majetkovú trestnú činnosť, a to jednak trestom podmienečným,
resp. nepodmienečným. Z hľadiska skúmania časových súvislostí je potrebné konštatovať, že sa tejto
(majetkovej trestnej činnosti) odsúdený dopúšťal v krátkom časovom slede. Je preto potrebné vysloviť
záver, že zrejme predchádzajúce aj nepodmienečné tresty nemali na neho dostatočne odstrašujúci
účinok, aby sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Zistené skutočnosti preto narúšajú materiálny
zákonný predpoklad na konštatovanie, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu by nedošlo
k páchaniu ďalšej trestnej činnosti týmto odsúdeným E. C. tak, ako sa nakoniec konštatuje v napadnutom
uznesení.

Odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie nezistil akýkoľvek dôvod na jeho zmenu, resp.
zrušenie, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.