{"guid": "604d4d59-5b38-40a7-acd8-dfb8d8cd655e:aafc01e1-e0fa-40f9-869e-414a0f8459df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1212202217.1", "spisova_znacka": "8Cob/57/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/57/2014 z 17. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2015, sp. zn. 8Cob/57/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1212202217.1", "identifikacne_cislo": "1212202217", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "nazov": "§ 536 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "nazov": "§ 536 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546.odsek-1", "nazov": "§ 546 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-546.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-546"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-546", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aafc01e1-e0fa-40f9-869e-414a0f8459df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1212202217.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1212202217.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1212202217.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202217
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212202217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Y. V. - V.,
Ž. XXX/XX, XXX XX Z. Z., C.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúca prostredníctvom Mgr. Gabriela Goliašová,
advokátka a konateľka, proti žalovanému (odporcovi): P&P GROUP s. r. o., Ružinovská 1, 821 02
Bratislava, IČO: 44 619 529, o zaplatenie istiny 3.528 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 24 Cb/93/2012 - 115 zo dňa 12.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 24 Cb/93/2012 - 115 zo dňa
12.11.2013    p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.940 eura istiny s 9,5 % - ným ročným úrokom z omeškania od 27.10.2011 do zaplatenia, sumu
588 eura istiny s 9,5 % - ným ročným úrokom z omeškania od 27.10.2011 do zaplatenia a súčasne
rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.222,50 eura titulom náhrady trov konania
pozostávajúcich zo súdneho poplatku                     v sume 211,50 eura a z trov právneho zastúpenia
v sume 1.011 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2012  sa žalobca
domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.940 eur               s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % denne od 27.10.2011 do zaplatenia a istinu 588 eur                  s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % denne od 27.10.2011 do zaplatenia, t.j. istina spolu vo výške 3.528 eur z
titulu neuhradenej ceny za dodaný tovar predstavujúci reklamné aromatické visačky.

Písomným podaním zo dňa 08.02.2012, doručeným súdu dňa 13.02.2012, žalobca prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne zobral žalobu čiastočne späť v časti uplatňovaných úrokov z omeškania, a to
tým spôsobom, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.940 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne od 27.10.2011 do zaplatenia a sumy 588 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 27.10.2011 do zaplatenia. V znení v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby súd
vydal vo veci dňa 28.2.2012 platobný rozkaz pod č. k. 33Rob/236/2012, proti ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal opodstatnenosť uplatňovaných nárokov.

Na základe ústnej a elektronickej komunikácie žalovaný objednal u žalobcu dodávku tovaru
predstavujúceho reklamné aromatické visačky, ktoré žalobca dodal žalovanému                        v



celkovom počte 6.000 kusov. Dohodnutú kúpnu cenu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č.
XXXXXXX splatnou dňa 26.10.2011 v čiastke 2.940 eur za 5.000 kusov reklamných aromatických
visačiek a faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 26.10.2011 v čiastke 588 eur za 1.000 kusov reklamných
aromatických visačiek. Predmetné faktúry neboli zo strany žalovaného uhradené.

Medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená dohoda o výške úrokov z omeškania,                   z toho
dôvodu žalobca v predmetnom konaní okrem nároku na zaplatenie istiny v celkovej výške 3.528 eur
predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu uplatnil tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej
výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedla, že žalobca predmetné
faktúry riadne eviduje v účtovníctve a odviedol z nich daň z pridanej hodnoty. Súčasne právna
zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo nikdy smerom na
žalobcu k požiadavke, aby si dodaný tovar žalobca zobral späť. Je nesporné, že tovar bol žalovanému
riadne dodaný a stále sa u neho nachádza, čo vyplýva aj z SMS komunikácie konateľa žalovaného
pána P., ktorý nikdy nenamietal výšku fakturovanej ceny a opakovane úhradu faktúr žalobcovi sľuboval.
Tvrdenie žalovaného o tom, že si objednal len vzorky v menšom počte kusov, vyvracia skutočnosť,
že reklamná kampaň už v tom čase bežala, pričom predmetné reklamné visačky boli reklamované aj
v motoristickom časopise, kde bol uverejnený kontakt na žalovaného.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na svedeckú výpoveď svedka Y. V., ktorý na
pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 vo svojej výpovedi uviedol, že bol v pracovnom pomere so
žalovaným, v období mesiacov september až december 2011, kde pôsobil ako šéf marketingu, pričom na
základe kontaktu na internete kontaktoval žalobcu za účelom výroby a dodávky aromatických visačiek,
ktoré žalovaný potreboval pre vtedy pripravovanú reklamnú kampaň.

Svedok sa so žalobcom ústne dohodol na dodávke 6.000-8.000 kusov, a to čo najskôr niekedy v
septembri až októbri 2011 s tým, že celková objednávka mala byť väčšia počas celého obdobia reklamnej
kampane.

Na otázku súdu svedok uviedol, že súčasťou dohody bola aj dohoda o cene cca vo výške 0,40 eura.

K reálnej dodávke 6.000-8.000 kusov došlo medzi svedkom a žalobcom na benzínovej pumpe Slovnaft
na Zlatých pieskoch, pričom dodávka obsahovala 6 až 8 druhov vôní.

Dodané visačky svedok naložil do svojho vtedajšieho služobného auta a odviezol na E. Č.. X do sídla
žalovaného a nechal ich v aute. Toto auto patrilo sekretárke žalovaného pani T., svedok neskôr dostal
iné služobné auto a visačky nechal                   v pôvodnom aute.

Svedok ďalej uviedol, že faktúru žalobcu videl na stole u žalovaného, fakturovaná suma bola okolo 4.000
eur.

Fotokópia strany z časopisu, na ktorú poukázala právna zástupkyňa žalobcu, pochádza z časopisu „. U.
niekedy z októbra alebo novembra 2011 a túto reklamu zo svojej pozície u žalovaného zadával svedok
Y. V..

Uviedol tiež, že potom, ako mu žalobca oznámil, že nemá faktúru uhradenú, opakovane za týmto  účelom
kontaktoval vtedajšieho konateľa žalovaného pána P.. Svedok nepozná dôvod, pre ktorý pán P. neuhradil
žalobcovi dodaný tovar.

Pán P. bol informovaný o objednávke predmetného tovaru, aj o jeho dodaní, vedel o cene tovaru a jeho
množstve a v priebehu realizácie dodávky sa na to svedka Y. V. často pýtal, keďže bol už september
alebo október a reklamná kampaň sa blížila, a teda bol na jej realizáciu krátky čas.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia Okresný súd Bratislava II citoval znenie ustanovenia § 536 ods. 1,
2 a 3 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúce
zmluvu o dielo, ako aj §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 upravujúce sadzbu úroku z omeškania.



Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá platná zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bola výroba a
dodávka reklamných aromatických visačiek. Na základe predmetnej zmluvy žalobca riadne splnil svoje
zmluvné povinnosti zhotoviteľa v rozsahu tvrdeného dodania 6.000 kusov reklamných aromatických
visačiek, čo jednoznačne preukázala svedecká výpoveď vtedajšieho zamestnanca žalovaného Y. V..
Naproti tomu žalovaný nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť objednávateľa, t.j. zaplatiť
v lehote splatnosti dohodnutú cenu diela, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie istiny
predstavujúcej dohodnutú cenu diela spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v
zákonnej výške, keďže medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o výške úrokov z omeškania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

Súčasne súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy
konania v sume 1.222,50 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 211,50 eura a z trov právneho
zastúpenia v sume 1.011 eur za päť úkonov právnej pomoci po 131,13 eura (prevzatie a príprava veci
dňa 21.12.2011, podanie žaloby zo dňa 30.01.2012 na súd, písomné vyjadrenia zo dňa 26.06.2012 a zo
dňa 27.08.2012, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013), jeden úkon právnej pomoci
po 32,78 eura (1/4 odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 30.01.2013, ktoré bolo
odročené bez prejednania veci), jedenkrát režijný paušál po 7,41 eura, trikrát režijný paušál po 7,63 eura,
dvakrát režijný paušál po 7,81 eura, náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom v súvislosti s
cestami na pojednávania konané v dňoch 30.01.2013 a 12.11.2013 na trase Trenčín - Bratislava a späť
v celkovej sume 146,45 eura a náhrada za stratu času v súvislosti s cestami na pojednávania konané
v dňoch 30.01.2013 a 12.11.2013 na trase Trenčín - Bratislava a späť v celkovej sume 130,20 eura (10
polhodín po 13,02 eura, nakoľko výpočtový základ na rok 2013 predstavuje sumu 781,- eur, z čoho 1/60
predstavuje čiastku 13,02 eura).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p..

Odvolateľ uviedol, že vo vzťahu k preukázaniu riadneho odovzdania a prevzatia tovaru žalobca
nedisponuje žiadnym dodacím listom potvrdeným žalovaným.

Poukázal tiež na to, že v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že prejavil záujem o vyhotovenie
reklamných tovarov (reklamné aromatické visačky) a so žalobcom sa dohodol na dodaní vzorky v počte
100 kusov, po 5 kusov z každého druhu.

Žalovaný zastáva názor, že k objednávke došlo výhradne zo strany pána V., ktorý celú záležitosť dohodol
bez jeho vedomosti. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach
zmluvy, t. j. o predmete, cene, ani množstve.

Poukázal tiež na skutočnosť, že k dodávke 6.000 kusov reklamných visačiek došlo dňa 12.10.2011
na benzínovej pumpe Slovnaft v Bratislave v smere od Trenčína, kde sa žalobca stretol s pánom V. a
odovzdal mu 6.000 kusov reklamných aromatických visačiek. Dodací list však podpísaný nie je.

Odvolateľ má za to, že pokiaľ si chce žalobca uplatniť škodu, ktorá mu vznikla, je povinný svoj nárok
smerovať voči osobe, s ktorou dojednal tvrdené zmluvné podmienky.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odporca žiadal návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietnuť,
upozornil tiež na podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu zo strany pána V., pričom uvedené
skutočnosti budú predmetom dokazovania v trestnom konaní. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.05.2006 sp. zn.                 25 Cdo 670/2005, podľa ktorého, ak
bola škoda spôsobená pri činnosti, ktorou škodca, hoci v pracovnom, či služobnom pomere sledoval
výlučne uspokojovanie svojich záujmov, či potrieb, ide o tzv. exces a v takom prípade zodpovedá za
škodu priamo sám.

Odporca preto žiadal, aby Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
24 Cb/93/2012 - 115 zo dňa 12. novembra 2013 tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a



rozhodne o povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania  alternatívne aby predmetný rozsudok
Krajský súd v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru sú
všetky vyjadrenia žalovaného účelové a zavádzajúce.

Zdôraznil, že nikdy, až do podania žaloby, pán P. ako jediný konateľ žalovaného nespochybnil poverenie
svojho zamestnanca pána V.. Žiadne pochybnosti nevyjadril ani po doručení predžalobných výziev zo
strany žalobcu.

Sám žalovaný súdu predložil zápočtový list pána V., kde bolo uvedené jeho pracovné zaradenie ako
obchodný manager, z čoho je zrejmé, že pán V. bol na takej vedúcej pozícii zamestnanca, že bol
oprávnený dohadovať obchodné prípady takého druhu a rozsahu, aké sú predmetom prejednávanej
veci. Žalovaný až do podania žaloby nikdy nespochybňoval prevzatie tovaru, jediné o čo sa konateľ
žalovaného pán P. snažil, bolo vyjednanie splátok úhrady svojho záväzku.

V závere svojho stanoviska žalobca zdôraznil, že riadne preukázal existenciu svojho nároku voči
žalovanému, ako aj to, že tovar prevzal poverený zamestnanec žalovaného a skutočnosť, že to nebol
štatutárny zástupca žalovaného, nie je dôvodom na neplnenie jeho záväzkov.

Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 24 Cb/93/2012 - 115 zo dňa 12.11.2013 potvrdil v celom rozsahu. Žalobca zároveň žiadal priznanie
trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O. s. p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania odporcu ako aj s
vyjadrením navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                                     s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zaujal stanovisko len k tým
argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

Základom argumentácie odvolateľa je tvrdenie, že žalobca nedisponuje žiadnym dodacím listom
potvrdeným žalovaným, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k dohode o podstatných
náležitostiach zmluvy, a to o predmete, cene ani o množstve a že v prípade, pokiaľ si chce žalobca
uplatniť škodu, ktorá mu vznikla, je povinný smerovať svoj nárok voči osobe, s ktorou dojednal tvrdené
zmluvné podmienky.

V prejednávanej veci došlo k vzniku zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť
cenu za jeho vykonanie.

Zmluva o dielo vo všeobecnosti predstavuje činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k dosiahnutiu určitého
dohodnutého výsledku, týkajúceho sa zhotovenia.



Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme, alebo v ústnej forme. Nepatrí medzi zmluvné typy,
pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje jej uzavretie v písomnej forme.

Podstatné časti zmluvy sú dohoda o predmete plnenia a dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť.

Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia.

Dôkazný prostriedok preukazujúci splnenie môže byť predložený aj v inej, ako listinnej forme.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Dôkazmi v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 132 sa rozumejú všetky správy o rozhodných
skutočnostiach, získané tak v občianskom súdnom konaní ako aj mimo neho, o ktorých pravdivosti musí
súd rozhodnúť.

Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti
súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazov z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti,
uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v občianskom súdnom konaní predstavuje
veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu.

Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci.

Súd hodnotí správy o skutočnostiach (z hľadiska vierohodnosti) v podstate v priebehu celého
občianskeho súdneho konania predbežným (resp. čiastočným) spôsobom, ktorý ešte nemá povahu
hodnotenia dôkazov v zmysle § 132; môže len ovplyvniť rozsah dokazovania. Toto predbežné (čiastočné)
hodnotenie umožňuje súdu správne rozhodnúť o tom, či určitú skutočnosť treba v konaní dokazovať
alebo či ju dokazovať vôbec netreba. Ku konečnému hodnoteniu dôkazov súd pristúpi až po ukončení
dokazovania bez prítomnosti účastníkov konania. Postupuje pri tom tak, že každý dôkaz hodnotí najskôr
individuálne a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd vykoná len také dokazovanie, ktoré je
pre posúdenie veci dôležité (zdroj Števček, M., Ficová, S., a kol., Občiansky súdny poriadok. Komentár.
Prvé vydanie. Praha: C. H. BECK, 2009, 346s.).

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní
bolo preukázané, že žalobca si riadne splnil svoje zmluvné povinnosti zhotoviteľa v rozsahu tvrdeného
dodania 6.000 ks reklamných aromatických visačiek, čo jednoznačne preukázala svedecká výpoveď
vtedajšieho zamestnanca žalovaného Y. V., ako aj rozsiahla mailová komunikácia medzi účastníkmi
konania tak, ako je zdokumentovaná na č. l. 12 až 24 spisu súdu prvého stupňa. Žalovaný však nesplnil
riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť objednávateľa, t. j. zaplatiť v lehote splatnosti dohodnutú cenu
diela, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie istiny predstavujúcej dohodnutú cenu diela,
spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania v zákonnej výške.

Odporca opak nepreukázal, preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní. Nakoľko žalobca trovy
odvolacieho konania nevyčíslil, odvolací súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O. s. p. rozhodol tak,
že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.



Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/93/2012", "guid": "76809737-2257-41d6-8413-586b6502c7e1:ebdbe99b-7141-4e21-8166-547c29bb6d19", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}