Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/181/2013 z 19. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. marca 2014, sp. zn. 26Sd/181/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6013201733.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/181/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6013201733.1 | 2014-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250j ods. 2 písm. d) OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cf3a3cc-3de6-4ea5-8a71-051b1d9b08ff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6013201733.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/181/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201733
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201733.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa O. A.,
nar. XX. C. XXXX, bytom A. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
z 9. septembra 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 9. septembra 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm.
d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
z 9. augusta 2013, pretože posudkový lekár neuznal navrhovateľa pri konštatovanej 20 % miere
jeho zníženej pracovnej schopnosti za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok
nevznikol. Výsledok posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa bol obsahom odborného posudku o
invalidite z 22. augusta 2013, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal bez uvedenia konkrétnych výhrad voči jeho
správnosti.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju
neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto postupoval
krajský súd v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a pri
rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
písomného vyjadrenia z 28.novembra 2013, v ktorom konštatovala, že navrhovateľovi sa podaným
odvolaním nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a posudkoví lekári dospeli
k zhodnému posudkovému záveru, ktorý náležite odôvodnili.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľa, a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť



podľa § 250j ods. 2, písm. d) Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu opakovane o priznanie
invalidného dôchodku žiadosťou z 9.augusta 2013 a žiadal ho priznať od 1.januára 2013. Za
účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár pobočky
Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia
navrhovateľa z opakovaných hematologických, kožných a neurologických vyšetrení z priebehu rokov
2012 a 2013 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie krvi a krvotvorných
orgánov, polycytemiu vera, ktorú zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod kapitolu
II., pol. 6, písm. a) a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho
rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľ, vyučený sústružník, pracujúci v robotníckych profesiách
je sledovaný na hematologickej ambulancii pre histologicky verifikovanú diagnózu chronického
myeloproliferatívneho ochorenia typu polycytemia vera. Je na liečbe Interferonom alfa - II.A. Na základe
správ a údajov z dokumentácie určil pokles jeho pracovnej schopnosti 20 %. Ďalšie zdravotné postihnutia
označil za posudkovo nezávažné. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného
prostriedku a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity posudzoval jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár
ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku z 5. novembra 2013 vychádzal z
totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel k rovnakému posudkovému
záveru vo všetkých jeho častiach. V posudku označil priznaný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa
za súladný s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s totožným obsahom posudku s doplnením
údaju o normálnej hodnote červených krviniek a hemoglobínu navrhovateľa na aplikovanej liečbe, bez
zväčšenia sleziny.

Z ust. § 209 ods. 1-4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie
musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia
má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovala.

Podľa judikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má účastník právo a nie
povinnosť poznať svoj zdravotný stav. Údaje o zdravotnom stave sú osobnými údajmi, preto sa ich
konkrétny výpočet, charakteristika a posudkové vyhodnotenie neuvádzajú v odôvodnení rozhodnutia
o dôchodkovej dávke ale v prílohe rozhodnutia, ktorým je odborný posudok posudkového lekára,
na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. Vzhľadom na zákonnú požiadavku preskúmateľnosti
rozhodnutia musí lekárska správa a posudok posudkového lekára, na základe ktorého bolo rozhodnutie
vydané, obsahovať všetky relevantné údaje o zdravotnom stave poistenca a ich vplyve na jeho pracovnú
schopnosť a to vyčerpávajúcim, konkrétnym, zrozumiteľným, presvedčivým a logickým spôsobom
tak, aby bolo možné jeho skutkové závery, týkajúce sa závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca
preskúmať. Jeho posudkový záver musí byť podložený výsledkami odborných vyšetrení.

V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi sporné percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej
schopnosti navrhovateľa pri jeho objektívne zistených zdravotných ťažkostiach, ktoré spôsobovali jeho
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Súd považuje za nepreskúmateľné rozhodnutie, v ktorom odporkyňa bez uvedenia konkrétnych
skutkových zistení ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa a ich medicínskeho vyhodnotenia
konštatovala jednoznačný záver o 20 % poklese jeho pracovnej schopnosti. Podrobnosti o jeho



zdravotnom stave neuviedla, hoci pre rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je podstatná
práve vedomosť o stave jednotlivých ochorení poistenca a o ich vplyve na jeho pracovnú schopnosť.
Uvedené zistenia, týkajúce sa charakteru, rozsahu a závažnosti zdravotných ťažkostí poistenca
s vyhodnoteným vplyvom na jeho pracovnú schopnosť musia vyplývať z odborných posudkových
záverov tak, aby rozhodnutie odporkyne bolo s poukazom na pripojený posudok posudkového lekára
spôsobilým predmetom preskúmania pre krajský súd a dostatočným zdrojom informácií pre účastníka,
aby mohol posúdiť jeho správnosť a prípadne sa domáhať nápravy prostredníctvom argumentačne
podloženého opravného prostriedku. Posudkový záver obidvoch posudzujúcich posudkových lekárov, že
„na základe lekárskych správ a údajov z dokumentácie je určená miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti 20 % a ďalšie zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné“ neposkytuje žiadny priestor
na jeho preskúmanie, pretože neobsahuje žiadne skutkové a odborné medicínske argumenty, ktoré by
odôvodňovali vyslovený posudkový záver.

Z uvedeného krajský súd vyvodil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, preto ho zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je povinnosťou odporkyne postupovať a opätovne vo veci rozhodnúť pri dodržaní zásad
administratívneho konania, článku 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o minimálnej
norme sociálneho zabezpečenia č. 102. Rozhodnutie je potrebné skutkovo a právne zdôvodniť tak,
ako to Sociálnej poisťovni ukladá zákonné ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, aby neboli
pochybnosti o úplnom a správnom zistení zdravotného stavu navrhovateľa a jeho správnom právnom
vyhodnotení vo vzťahu k určeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil, postupujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo veci samej nie je odvolanie prípustné . Proti výroku o náhrade trov
konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch
vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / §
42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.