Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 31CoE/18/2017 z 12. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. júla 2017, sp. zn. 31CoE/18/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8415202471.1 Krajský súd Prešov | 31CoE/18/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8415202471.1 | 2017-07-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e8d552d-afa5-4850-80e7-dea04cd20f26 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8415202471.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 31CoE/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202471
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415202471.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: D. F., A.. XX.XX.XXXX,
W. XXX XX X. W., F. XXX/XX, o vymoženie 34,21 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/159/2015-19 zo dňa 13.7.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Oprávnený v odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom prvoinštančného súdu a uznesenie navrhol zrušiť z
dôvodu nezákonného rozhodnutia exekučného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol,
že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Podľa jeho
názoru dospel súd na základe nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnemu rozhodnutiu v
merite veci. Namietal, že vec nesprávne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a je neplatnou, rovnako, ak tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
vyjednaná. Poukázal na to, že predložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách klienta, na základe
ktorého preukázal individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na to, že súd odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď viedol konanie ex offo, pričom v rozpore s judikatúrou
ESD, ale i Ústavou SR čl. 48 ods. 2, porušil právo na kontradiktórne konanie. Ďalej uviedol, že súd dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní neúplne zohľadnil Smernicu 93/13/EHS.
Namietal, že vydaním predmetného uznesenia, došlo k porušeniu zákona č. 233/1995 Z. z. a zákona č.
385/2000 Z. z., ako aj Ústavy SR. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

3. Zákonný sudca, ktorému bola vec daná na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a postúpil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný
od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle ustanovení § 378 a
nasl. CSP, riadiac sa tým, že a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.



5. Pre devolutívne účinky spojené s realizáciou opravného prostriedku oprávneným má relevantný
význam práve cit. ust. § 470 ods. 2 CSP. Obsahom princípu vyjadreného v tomto ustanovení je
skutočnosť, že procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a
účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie
samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Justifikujú sa účinky všetkých procesných
úkonov realizovaných nielen stranami, ale aj samotného súdu. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne
následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy,
ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Predmetné, opravným prostriedkom
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti
predchádzajúcej procesnej normy (O.s.p.). Rozhodnutie obsahuje i poučenie o opravnom prostriedku
zodpovedajúce vtedy účinnej procesnoprávnej norme. Niet preto dôvodu, aby sa pri vyššie uvedenej
aplikácii neakceptoval pri uplatnenom opravnom prostriedku postup podľa vtedy účinného ust. § 374 ods.
4 O.s.p.. Ak sudca súdu prvej inštancie vyjadril, že nemieni podanému opravnému prostriedku vyhovieť
a predložil vec odvolaciemu súdu, nebolo prekážok, aby s podaným opravným prostriedkom boli spojené
i devolutívne účinky zakladajúce oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť o podanom odvolaní.

6. Odvolací súd tak prejednal odvolanie oprávneného zodpovedajúco ustanoveniu § 385 ods. l CSP
bez nariadenia pojednávania. Mal pritom na zreteli jeho preskúmavacie oprávnenia dané ustanovením
§ 379 a § 380 CSP podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania
a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené. Po takomto preskúmaní podaného odvolania, napadnutého uznesenia a konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, v zmysle ktorého:

8. „Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný
titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto
štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí
exekúcie.

9. Ak teda dovolateľka vyvodzovala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej neprítomnosti, išlo aj v
tejto časti jej dovolania o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola znemožnená
realizácia jej procesných oprávnení.

10. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci
vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

11. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá



neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

12. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo §
40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského
konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska
právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži
svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení
v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by
tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak
nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

13. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, ţe nebola individuálne dojednaná a ţe spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené
oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre
životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto
fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje
aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.“

14. Rozhodcovská doložka v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve
vyžaduje, aby spory medzi zmluvnými stranami boli riešené v rozhodcovskom konaní v zmysle XV. časti
Všeobecných poistných podmienok.

15. Aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 majú charakter formulárovej zmluvy. Obsahom čl. 2
týchto osobitných dojednaní tvoriacich rozhodcovskú doložku je priamo odkaz na všeobecné poistné
podmienky čl. XV, ktoré upravuje rozhodcovské konanie. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
nespĺňa kritériá osobitne vyjednanej zmluvnej podmienky.

16. V tomto smere je odvolacia námietka oprávneného nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská
doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti - „Rozhodcovské
konanie“.

17. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si
z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

18. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, nie je o individuálne vyjednanom
rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým



oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku.

19. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymieňoval rozhodcovské
konanie. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti ust. § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o
platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého oprávnený má možnosť
nájsť modus vivendi, ak chce docieliť arbitrážny proces pre prípad sporu so spotrebiteľom (pred ponukou
rozhodcovskej zmluvy banka vysvetlí a poučí spotrebiteľa o význame rozhodcovského inštitútu) a keď
tomu tak rozumie, tak akceptuje prípadný návrh arbitrážneho konania.

20. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice, podľa ktorej
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

21. Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne
vyjednať. Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že
oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý
má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly Takéto správanie sa
dodávateľa odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29
„o nekalých obchodných praktikách“, čl. 5 a nasl. Len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ
poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto
rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných poistných podmienok.

22. Odvolací súd považoval za nevierohodnú odvolaciu námietku o individuálnom vyjednávaní
(vyžadovaní, podmieňovaní) rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa, o pravidlách postupu
ktorého, zdá sa, nemá ani tušenia. Oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana
práv, a to aj práv povinného v zmysle tak judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo
Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannon), ako aj v zmysle primárneho práva EÚ Charty základných
práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to
všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľov (čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie). V predmetnej veci napr. trovy rozhodcu prevyšujú vymáhanú istinu
pohľadávky (pohľadávka 189,17 Eur, trovy spojené s rozhodcom 276 Eur). Už len táto skutočnosť
indikuje neprimeranosti spochybneného arbitrážneho procesu.

23. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej
vyjednávacej pozície judikoval vo viacerých svojich rozhodnutiach Súdny dvor (porov. rozsudok súdneho
dvora MOSTAZA CLARO, bod. 25). Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

24. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

25. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami (Rozsudok Súdneho dvora
C-240/08 Oceano Grupo Editorial).

26. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi
zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva



obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

27. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

28. Na potvrdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa1.11.2011.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 CSP).

30. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).