{"guid": "5f87bdcd-1abe-4c68-9aca-fe2000fb5f41:a8921cff-71a3-4308-a01b-8bdf7e259406", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1", "spisova_znacka": "5Cdo/81/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/81/2016 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. 5Cdo/81/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1", "identifikacne_cislo": "1111244680", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erik Uhlár", "sudca_id": 258, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erik-uhlar-258", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8921cff-71a3-4308-a01b-8bdf7e259406", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244680
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1111244680.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej
a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcu Ing. N. N.,
bývajúceho v D., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka
Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, IČO: 30 844 789, o náhradu škody 3 141,06 € s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 12C/197/2011, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2015 sp.zn. 5Co/74/2015, 5Co/75/2015,
5Co/76/2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie  o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. decembra 2014 č.k.
12C/197/2011-504 návrh žalobcu vo veci samej, ako aj návrh na prerušenie konania zamietol a
žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že v prejednávanej veci
nebola preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné
uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Výrok tohto rozsudku vo veci
samej napadol žalobca odvolaním.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. januára 2015 č.k. 12C/197/2011-539 uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €. Toto uznesenie napadol žalobca
odvolaním.

3. Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. januára 2015 č.k. 12C/197/2011-541 uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní vo výške 36,40 €.
Toto uznesenie napadol žalobca odvolaním.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. novembra 2015 sp.zn. 5Co/74/2015, 5Co/75/2015,
5Co/76/2015, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie
o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.);
uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisov elektronických
podaní zrušil ako vecne nesprávne (§ 221 ods.1 písm. i/ O.s.p.) a žalovanej nepriznal  náhradu
trov odvolacieho konania. Výrok, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok, odôvodnil vecnou správnosťou
skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Na odôvodnenie výroku potvrdzujúceho napadnuté
uznesenie uviedol, že podaním odvolania vznikla žalobcovi poplatková povinnosť; na tom nič nemení
skutočnosť, že v čase podania žaloby bolo konanie v tejto veci oslobodené od platenia súdnych
poplatkov. K zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie pristúpil odvolací súd z dôvodu, že na konanie



o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa od 1. októbra 2012  vzťahuje zákonné vecné
oslobodenie od súdnych poplatkov vrátane poplatkov za úkony súdu uvedené v časti II. Sadzobníka
súdnych poplatkov, preto žalobcovi nevznikla poplatková povinnosť a napadnuté rozhodnutie bolo vecne
nesprávne.

; 5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v potvrdzujúcich výrokoch a tiež  v jeho zrušujúcom
výroku podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť jeho podania vo veci samej
odôvodňoval ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi
sa postupom súdu odňala možnosť konať), ako dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 241 ods. 2
písm. b/, c/ O.s.p.  (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ vytýkal odvolaciemu
súdu, že pristúpil k rozhodnutiu o jeho odvolaní svojvoľne, arbitrárne a formalisticky. Neprípustným
spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú citoval, ale
ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, alebo ju ani nespomenul. Podľa jeho názoru sú rozhodnutia
súdov nepreskúmateľné, vykonané dokazovanie neúplné a jeho výsledky boli súdmi nižšieho stupňa
nesprávne vyhodnotené. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo tiež založené na nesprávnych právnych
záveroch. Dovolanie v časti smerujúcej proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu o
súdnom poplatku za odvolanie odôvodnil tým, že súdy nesprávne rozhodli o poplatkovej povinnosti,
lebo v čase podania žaloby bolo konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. oslobodené
od súdneho poplatku, čím mu odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Vo
vzťahu k zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu poukázal na vecné oslobodenie konania
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. od poplatkovej povinnosti v zmysle zákona o
súdnych poplatkoch a tiež uviedol, že by sa uloženie poplatkovej povinnosti za vyhotovenie rovnopisu
podaní urobených elektronickými prostriedkami priečilo zmyslu elektronického podania so zaručeným
elektronickým podpisom ako aj ustanoveniu § 42 ods. 1 O.s.p. Žiadal, napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila a uviedla, že rozhodnutia súdov nižších stupňov sú
vecne správne a podané dovolanie nie je dôvodné, navrhla, aby ho dovolací súd odmietol.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443
CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu smerujúce proti potvrdzujúcim výrokom
rozsudku odvolacieho súdu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP) a dovolanie žalobcu v časti smerujúcej proti zrušujúcemu
výroku je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané neoprávnenou osobou (§ 447 písm. b/ CSP). Na
stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.

9. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 a 2, 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.

10. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1  písm. a/ až
e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd, nepreukázaná bola tiež vada konania
namietaná žalobcom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

11. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p. išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal strane sporu jej procesné práva priznané občianskym súdnym poriadkom [napríklad právo
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si
z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123



O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do
vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

12. Žalobca videl odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
preskúmateľné.

13. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá
tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.1 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad
uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne
len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

14. Za neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľ spochybňuje
predvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre neho priaznivej judikatúry, ktorú ale v dovolaní
nekonkretizuje, čo vylučuje možnosť objektívneho preskúmania pravdivosti jeho tvrdení. Napriek tomu
dovolací súd uvádza, že rozhodnutia súdov v danej veci sa neodkláňajú od doterajšej relevantnej a
doposiaľ konzistentnej rozhodovacej súdnej praxe (prvoinštančných, odvolacích, či dovolacieho súdu)
v identických alebo obdobných prípadoch (porovnaj napr. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016, 2 Cdo
932/2015, 2 Cdo 38/2016, 3Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016, 4 Cdo 7/2016, 4 Cdo 431/2015, 4Cdo
48/2016, 5 Cdo 174/2015, 5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015, 5 Cdo 796/2015, 5 Cdo 664/2015, 6 Cdo
143/2016, 6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016, 7 Cdo 111/2016, 8 Cdo 142/2016, 8 Cdo 143/2016 a  ďalšie),
čím je rešpektovaný princíp predvídateľného rozhodovania súdov (právnej istoty) a vylúčený prípadný
negatívny dôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

15. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo nedostatočné zistenie
rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené
závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho
súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010,  2Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo
244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

16. Pokiaľ žalobca v dovolaní tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené  na nesprávnom
právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci ako dovolací dôvod
v zmysle § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p. prípustnosť dovolania nikdy nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré
rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo
68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa dovolací súd
týmito námietkami žalobcu nemohol zaoberať.

17. Výrok, ktorým odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny
poplatok, má povahu uznesenia, i keď tvorí súčasť rozsudku (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Predmetný výrok
odvolacieho súdu nemá znaky uznesení, proti ktorým bolo dovolanie prípustné (§ 239 ods.1 a 2 O.s.p.),
prípustnosť dovolania proti nemu mohla preto vyplývať len z ustanovenia § 237 ods.1 O.s.p. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods.1 písm. f/ O.s.p.) vyrubením
súdneho poplatku za odvolanie bez opory v zákone, dovolací súd poukazuje na stanovisko R 1/2016
a pripomína, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodnímali žiadne procesné
oprávnenia a nedochádzalo k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (viď tiež rozhodnutia najvyššieho



súdu sp.zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a
8 Cdo 27/2016).

18. Pokiaľ žalobca napadol aj výrok, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o
povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, v tejto
časti dovolanie nie je subjektívne prípustné, pretože napadnutým rozhodnutím odvolací súd odvolaniu
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutím, ktoré bolo vydané v prospech dovolateľa, žiadna ujma
na jeho právach a oprávnených záujmoch nemohla vzniknúť. Ak nie je dovolanie subjektívne prípustné,
je potom bezpredmetné zaoberať sa otázkou, či dovolanie mohlo byť prípustné objektívne podľa § 239
a § 237 ods. 1 O.s.p.

19. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu smerujúceho proti potvrdzujúcim výrokom rozsudku
odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani z
ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c/
CSP ako procesne neprípustné a dovolanie smerujúce proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho
súdu odmietol z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b/ CSP.

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21.  Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/74/2015", "guid": "72bf0fe0-77ae-4d6b-ba2f-5eaecbaf6fa5:4616a989-3822-4aa4-96aa-e03ccf162d25", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "9db83be2-4506-4705-8aee-f6ab6a4ed9ce:9c96af80-ef22-4ef0-8b68-f521b994e279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1", "spisova_znacka": "4Cdo/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/7/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "c092ed88-90da-4198-9ea1-5863441fff4a:5de66117-5d22-40b5-8bcb-3bd8a30141f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1", "spisova_znacka": "6Cdo/133/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "e762dce2-0b0e-41cd-bcb9-78f650089e7c:7366095d-667a-47cf-819e-5d8319129ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/431/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/431/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1"}, {"guid": "decee70c-9afd-433e-a542-09bbbeaed324:9d22d51c-0235-449e-97e6-51f60266d72c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1"}, {"guid": "92733d97-f98b-4278-9e71-ae014d33d6f9:596ab63f-21c4-4c43-8fdd-a34d69d2d611", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112231969.1", "spisova_znacka": "5Co/76/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/76/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231969.1"}, {"guid": "b07cbc90-1a2f-4d45-a50d-9d538bc100a6:e3a8f61b-99f3-4d1e-860c-770ea1a2040a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112230381.1", "spisova_znacka": "5Co/75/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/75/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112230381.1"}], "citovane_v": []}