Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/31/2013 z 8. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 8. apríla 2013, sp. zn. 14CoP/31/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6912216864.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/31/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6912216864.1 | 2013-04-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ab8b14c-bca9-4656-8407-d3779c57b0b2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6912216864.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216864
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6912216864.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová predsedníčka
senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová členovia senátu v právnej veci starostlivosti o
maloleté dieťa: N. U. Y., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom u M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., ul. I. č.
XX/XX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Z. H., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov matky D. J., nar. X.X.XXXX, bytom G., ul. I. č. XX a otca N. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G., ul. I.
č. XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so sídlom v O., o návrhu M. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., ul. I. č. XX/XX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a určenia
výživného o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 5.2.2013
č.k. 13P/100/2012-30 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej N. U.
Y.  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú N. U. Y. do náhradnej osobnej starostlivosti M.
W., zároveň určil rozsah vykonávania osobnej starostlivosti, ako aj zastupovanie maloletého dieťaťa a
spravovanie jeho majetku. Matke a tiež otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona mesačne (v súčasnosti 26,65 Eur) s tým, že počnúc právoplatnosťou
rozsudku vždy do 25. dňa každého mesiaca vopred budú tieto peniaze poukazovať k rukám M. W..

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o určení povinnosti prispievať na výživu maloletej podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, nie je pracovne zaradený a nemá žiadne finančné prostriedky na uhrádzanie výživného. Nie
je poberateľom žiadneho príspevku, ani dôchodku do Sociálnej poisťovne. Nevlastní žiaden hnuteľný
ani nehnuteľný majetok a nemá ani blízku rodinu, ktorá by za neho uhrádzala súdom určenú povinnosť.
Žiada, aby ho odvolací súd oslobodil od povinnosti určenej v rozsudku.

Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zaslal kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý s
poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. uviedol, že ide o zákonnú povinnosť
každého rodiča bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť vyživovaciu
povinnosť aspoň v určenom minimálnom rozsahu. Preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.



Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť za zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrení neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy - Zákona o rodine je súd povinný určiť rodičovi plniť výživné v
minimálnej výške. Ustanovenie odseku 3 je špeciálnou úpravou vo vzťahu k odseku 2. To znamená, že
každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (teda bez ohľadu na to, či má
nejaký majetok, alebo má nejaké príjmy, či má z čoho plniť vyživovaciu povinnosť) má zákonnú povinnosť
voči dieťaťu plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrení neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto osobitným
zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, ktorý každoročne určuje sumy životného minima
(v ustanovení § 2).

Z uvedeného vyplýva, že aj v takom prípade, na aký poukazuje otec maloletého dieťaťa, to znamená,
že nemá žiadny majetok a vzhľadom na svoje terajšie umiestnenie vo výkone trestu odňatia slobody,
keď nie je zaradený do pracovnej činnosti nemá ani žiadne príjmy, jeho zákonnú povinnosť nie je možné
zmeniť a oslobodiť ho od plnenia vyživovacej povinnosti. Pretože v napadnutom rozsudku prvostupňový
súd otcovi uložil povinnosť len v minimálnom v zákone v určenom rozsahu, neostalo odvolaciemu súdu
iné, ako rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť vzhľadom na jeho vecnú správnosť (§ 219 ods. 1,2
O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.