{"guid": "5ec9f13e-3f55-48b8-9ed8-60d70ec7dd7d:4e959e3d-51ce-4f4e-85af-4655c8b7640f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6911203961.1", "spisova_znacka": "17Co/326/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/326/2011 z 21. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2012, sp. zn. 17Co/326/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6911203961.1", "identifikacne_cislo": "6911203961", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-23", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e959e3d-51ce-4f4e-85af-4655c8b7640f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6911203961.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6911203961.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6911203961.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/326/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911203961
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6911203961.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky
I. J., rodenej T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. č. XXXX/XX, XXX XX S. J., toho času bytom R. č.
XX, XXX XX S. J., v konaní zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, 810
05 Bratislava 15, v mene ktorého koná Centrum právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, nám. M.
Tompu 2, 979 01 Rimavská Sobota, proti odporcovi H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. č. XXXX/
XX, XXX XX S. J., právne zastúpenému JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému H. J., nar. XX. XX. XXXX a maloletému H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako
navrhovateľka, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Rimavskej Sobote, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/70/2011-56 zo dňa 20. 09. 2011 a následného späťvzatia odvolania odporcu proti výroku uvedeného
rozsudku o rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu o rozvode
manželstva účastníkov konania  z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými upravil výkon rodičovských práv a povinností k
maloletému H. J., nar. XX. XX. XXXX a maloletému H. J., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode a v
súvisiacich výrokoch o trovách konania a súdnom poplatku   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 20. 09. 2011 rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzatvorené
na Okresnom úrade S. J., E. úrade v T. dňa 22. 02. 1997. Zároveň upravil pomery rodičov k maloletému
H. J., nar. XX. XX. XXXX a maloletému H. J., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že ich zveril do
osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca
(odporcu) zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého H. J.  a maloletého H. J. výživným v
sume 40 Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť, vždy do 15-teho dňa tohto ktorého mesiaca,
k rukám navrhovateľky (matky). Styk odporcu (otca) s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania
rozhodol tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že odporca
nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.

V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa rozvodu manželstva okresný súd konštatoval, že manželia
spolu nežijú „takmer 10 mesiacov“ a že vzťahy medzi nimi „sú veľmi napäté a vážne narušené“,



pričom navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia. Preto manželstvo
účastníkov rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva uviedol „zlé správanie sa odporcu“, ale i „neveru
navrhovateľky“.

V súvislosti s rozhodnutím týkajúcim sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 7P/99/2011-20 zo dňa 25. 08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.
09. 2011, bola rodičmi maloletých detí schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matke (navrhovateľke) a otec bol zaviazaný s účinnosťou od 01.
07. 2011 prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 40 Eur mesačne, na každé maloleté
dieťa zvlášť. Zároveň bolo v uvedenej rodičovskej dohode upravené, že otec (odporca) je oprávnený
stýkať sa s maloletými deťmi na základe vzájomnej dohody rodičov. Pretože od doby vydania uvedeného
rozhodnutia, do doby rozhodovania okresného súdu v tejto veci uplynul veľmi krátky čas a v tomto období
nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane rodičov a na strane maloletých detí, rozhodol okresný
súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rovnako, ako bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. 7P/99/2011-20 zo dňa 25. 08. 2011, t.j. maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a otca zaviazal
prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 40 Eur mesačne, na každé maloleté dieťa zvlášť,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky (matky). Styk otca s maloletými deťmi neupravil,
pretože rodičia úpravu styku nežiadali a „je reálny predpoklad, že stretávanie otca s deťmi sa bude môcť
realizovať aj naďalej bez súdneho rozhodnutia, vzhľadom na dobrý vzťah detí k otcovi“.

Proti tomuto rozsudku podal odporca (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej lehote odvolanie.
Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za vecne
nesprávny a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky
zamietol. V prípade, ak odvolací súd neuzná jeho argumenty a návrh navrhovateľky v plnom rozsahu
nezamietne, a vo výroku o rozvode manželstva rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdí, žiadal, aby
zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu aspoň vo výroku o výživnom a to tak, aby mu určil výživné v
nižšej sume, konkrétne v zákonom určenej minimálnej výške 25,99 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť,
pretože výživné určené prvostupňovým súdom momentálne nedokáže platiť. V tejto súvislosti poukázal
„na novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo až po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu“ a to, že prišiel
o prácu a nie svojim zavinením je nezamestnaný a i napriek tejto skutočnosti nepoberá nijaké dávky
od štátu.

Po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o uvedenom odvolaní, doručil odporca
odvolaciemu súdu dňa 13. 02. 2012 písomné podanie, ktorým vzal späť svoje odvolanie proti výroku
uvedeného rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň uvedeným podaním žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode tak, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti
a aby navrhovateľka (matka) bola zaviazaná k povinnosti prispievať na výživu mal. H. výživným vo
výške 40 Eur mesačne a na výživu mal. H. výživným vo výške 30 Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa
v mesiaci vopred, k jeho rukám. Odôvodnil to tým, že „došlo k zmene pomerov, nakoľko sa matka (...)
o maloleté deti riadne a pravidelne nestará“ a z toho dôvodu súd maloleté deti od novembra 2011 v
jeho osobnej starostlivosti a to mal. H. od novembra 2011 nepretržite a mal. H. striedavo u matky a
u neho, pričom 70 % času trávi u neho. Zároveň konštatoval, že deti majú u neho vytvorené všetky
podmienky pre zdravý rast a vývoj. Styk maloletých detí s matkou (navrhovateľkou) nežiadal upraviť,
pretože sa na ňom s matkou (navrhovateľkou) vedia dohodnúť a on styku brániť nebude a kedykoľvek
je ochotný vzájomnému styku detí s matkou vyhovieť. V závere poukázal na to, že dňa 30. 12. 2011
podal na Okresný súd Rimavská Sobota  nový návrh, v ktorom žiada zverenie maloletých detí do svojej
osobnej starostlivosti. Túto skutočnosť preukázal predložením fotokópie uvedeného návrhu, na ktorej je
realizačná pečiatka Okresného súdu Rimavská Sobota s dátumom doručenia návrhu 30. 12. 2011.

Navrhovateľka (prostredníctvom Centra právnej pomoci) v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu
žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
Nesúhlasila s tvrdením odporcu uvedeným v odvolaní, že rozhodnutie prvostupňového súdu  o rozvode
manželstva bolo unáhlené, pretože manželstvo je ešte možné zachrániť. V tejto súvislosti uviedla, že
svoje rozhodnutie nezmenila a na rozvode manželstva stále trvá. Poukázala na to, že odporca mal dosť



času odvrátiť rozvod manželstva počas ich rozdeleného spolužitia, avšak jeho konanie v tomto období
bolo opačné, neustále ju prenasledoval, robil jej problémy a slovne a fyzicky ju napádal. Okrem toho
uviedla, že od rozvodu odporca nejaví záujem ani o maloleté deti a nestretáva sa s nimi. Nesúhlasila ani
s argumentom odporcu, ktorý uviedol v odvolaní voči výroku o určení výživného pre maloleté deti. V tejto
súvislosti poukázala na to, že pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti v tomto konaní nedošlo na
strane odporcu k žiadnej zmene pomerov oproti stavu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní (vedenom
pod sp. zn. 7P/99/2011), pretože odporca bol už v dobe rozhodnutia vydaného v uvedenom konaní
nezamestnaný. Keďže u odporcu od uvedeného rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov, nie je dôvod
na zmenu výživného pre maloleté deti.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu (otca) navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. I on konštatoval, že od predchádzajúceho rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/99/2011-20 zo dňa 25. 08. 2011, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, nedošlo k žiadnej rozhodujúcej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala zmenu
pôvodného rozsudku.

Podľa § 207 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), dokiaľ o odvolaní nebolo
rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Ako už bolo uvedené, odporca podal pôvodne ovolanie proti celému rozdudku okresného súdu. Skôr, ako
odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol, vzal ovolanie proti výroku o rozvode manželstva späť. Odvolací
súd preto na základe uvedenej procesnoprávnej skutočnosti odvolacie konanie o odvolaní odporcu proti
výroku rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva účastníkov konania podľa vyššie citovaných
ustanovení zastavil, s tým, že predmetom odvolacieho konania bolo už len odvolanie odporcu proti
výrokom rozsudku okresného súdu, ktorými upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
H. J., nar. XX. XX. XXXX a maloletému H. J., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode a súvisiacim výrokom
o trovách konania a súdnom poplatku.

Na základe toho potom krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a/  O. s. p., bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3      O. s. p. a rozsudok okresného
súdu vo výrokoch, ktorými upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a súdnom poplatku podľa  § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
ako vecne správny potvrdil a to z týchto dôvodov:

Podľa § 24 ods. 1 ZR, „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“

Podľa § 24 ods. 3 ZR, „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“

Keďže v tomto prípade z manželstva účastníkov konania pochádzajú maloleté deti, v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami bolo potrebné rozhodnúť i o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k nim na čas po rozvode. Je nesporné, že maloleté deti boli v dobe rozhodovania okresného
súdu (a i v predchádzajúcom období) v osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky). V jej osobnej
starostlivosti o maloleté deti neboli zo strany okresného súdu zistené žiadne nedostatky. V konečnom
dôsledku, schopnosť navrhovateľky (matky) na riadnu osobnú starostlivosť o maloleté deti de facto



akceptoval i samotný odporca tým, že súhlasil so schválením rodičovskej dohody, ktorá bola potvrdená
rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/99/2011-20 zo dňa 25. 08. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 09. 2011. Preto okresný súd rozhodol vecne správne, keď maloleté
deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odporca v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 13. 02.
2012 síce tvrdil, že „došlo k zmene pomerov“, ktorá má spočívať v tom, že „matka sa o maloleté deti
riadne a pravidelne nestará“, ale neuviedol a už vôbec nepreukázal také konkrétne skutočnosti alebo
okolnosti, ktoré by objektívne preukazovali pravdivosť tohto závažného tvrdenia. V konečnom dôsledku,
túto možnosť bude mať v konaní o zmenu výchovného prostredia, ktoré sa na základe jeho návrhu zo
dňa 30. 12. 2011 vedie na Okresnom súde Rimavská Sobota.

Z ustanovenia § 78 ods. 1 ZR vyplýva, že „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery“.

Z obsahu spisu je nesporné, že rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/99/2011-20
zo dňa 25. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 09. 2011, bola schválená  rodičovská
dohoda, ktorou bol odporca (otec) zaviazaný s účinnosťou od 01. 07. 2011 prispievať na výživu
maloletých detí výživným vo výške 40 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Keďže rozhodnutie o určení
výživného pre maloleté deti na čas po rozvode bolo v tomto konaní (o rozvod manželstva) vydané
necelý mesiac po vyššie uvedenom rozhodnutí č. k. 7P/99/2011-20, je logické a aj vecne správne, že
okresný súd v tomto rozhodnutí           (o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode) vychádzal
z predchádzajúceho rozhodnutia okresného súdu č. k. 7P/99/2011-20 zo dňa 25. 08. 2011, pričom
správne skúmal, či od vydania uvedeného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane niektorého z
účastníkov konania. Po zistení, že na strane maloletých detí, a najmä na strane odporcu (otca) nedošlo
k zmene pomerov (otec bol nezamestnaný v dobe rozhodnutia okresného súdu č. k. 7P/99/2011-20
zo dňa 25. 08. 2011 i v dobe vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia), nemal okresný súd
inú možnosť, ako rozhodnúť o určení výživného na čas po rozvode rovnako, ako bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. 7P/99/2011-20 zo dňa 25. 08. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť len jeden deň pred
vydaním napadnutého rozhodnutia. Argument odporcu (otca) uvedený v odvolaní, že v dobe pôvodného
rozhodnutia o výživnom mu nebolo známe, že mu nebude priznaná dávka v nezamestnanosti, je
nedôvodný a neopodstatnený, a teda z hľadiska rozhodovania o výživnom irelevantný, pretože už
i v dobe predchádzajúceho rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný a nedeklaroval poberanie
akýchkoľvek dávok, teda rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rimavská Sobota zo dňa 26. 09.
2011 o tom, že nemá nárok na dávku nezamestnanosti nespôsobilo na jeho strane žiadnu faktickú zmenu
pomerov.

Pre úplnosť odvolací súd záverom v tejto súvislosti uvádza, že odporca (otec) neuviedol v odvolaní
žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by mu objektívne bránili zabezpečiť si pravidelný príjem, ktorý by mu
umožňoval plniť si svoju základnú zákonnú povinnosť, ktorou je vyživovacia povinnosť voči maloletým
deťom.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo
výrokoch, ktorými upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a súdnom poplatku podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., a preto rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/70/2011", "guid": "75eeeede-bf38-4574-a959-56a8c208597d:27a2b9a0-21e7-4852-b1f8-665c37221319", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}