Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/10/2012 z 21. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 21. marca 2013, sp. zn. 21Co/10/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8411207911.1 Krajský súd Prešov | 21Co/10/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8411207911.1 | 2013-03-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 137 OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/070eee2c-0bb9-44ef-a8ca-009fa1559ae2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8411207911.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411207911
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411207911.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovaným: 1./ H. Q., trvale bytom Q. XX, t.č. P. D. XX, O. a 2./ H. Q., trvale bytom Q. XX, t.č. P. D.
XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom Nám. SNP č. 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.582,20 eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C/186/2011-67 zo dňa
20.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec vracia
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil,
žalovaným v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane náhradu trov konania nepriznal a
žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 147,87 eur cestou Daňového úradu Bratislava.

Rozhodnutie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka odôvodnil s poukazom na § 150 O.s.p. tým, že za
dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že samotným cieľom Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenia“) je ochrana spotrebiteľa, a preto jeho zastúpenie
advokátom súd nepovažoval za účelné ale za nehospodárne. Navyše vedľajší účastník (Združenie)
udelil právnemu zástupcovi generálnu plnú moc a súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že
právny zástupca vedľajšieho účastníka vstupuje do konaní bez toho, aby mal vedomosť o ich predmete
(vymení len číslo konania a účastníkov) a uplatňuje si trovy konania.

Proti uzneseniu sa vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka v zákonnej lehote odvolal vedľajší
účastník. Uznesenie žiadal s poukazom na množstvo rozhodnutí v obdobných veciach v napadnutej časti
zmeniť tak, že odvolací súd zaviaže žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
konania vo výške 535,13 eur a odvolacieho konania vo výške 93,82 eur na účet jeho právneho zástupcu.
Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s jeho argumentáciou, žiadal konanie prerušiť a požiadať Súdny
dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach v znení, ktoré naformuloval v odvolaní.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu taktiež s poukazom na viaceré rozhodnutia krajských súdov žiadal
uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,75
eur s DPH.



Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách vedľajšieho účastníka (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie je
dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z procesného hľadiska v zásade platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní zastavenie konania a v
takom prípade spravidla je daný dôvod, aby uhradil vzniknuté trovy (R49/1993). Tento postup môže súd
prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods.
1 O.s.p.). Odvolací súd preto podrobil prvostupňovým súdom označené skutočnosti vyhodnoteniu, či
predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Prvostupňový súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval to, že vedľajší účastník musí byť sám
spôsobilý hájiť záujmy spotrebiteľov bez právneho zastúpenia a že jeho právne zastúpenie je neúčelné
(úkony právneho zástupcu sú v rôznych konaniach rovnaké). S týmto názorom však nie je možné
súhlasiť. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že práve vstup vedľajšieho účastníka do konania bol dôvodom,
prečo žalobca vzal žalobu späť. Po vstupe vedľajšieho účastníka do konania totiž prvostupňový súd
oznámil žalobcovi vstup vedľajšieho účastníka do konania a následne vzal žalobca žalobu v celom
rozsahu späť.

Pokiaľ prvostupňový súd spochybnil účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto
konaní advokátom, je potrebné skonštatovať, že účel vedľajšieho účastníka v tomto spore bolo
zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, čo sa nakoniec aj stalo, pretože
žalobca vzal žalobu proti žalovaným späť, pričom Združenie na ochranu spotrebiteľa správne
zabezpečovalo a presadzovalo oprávnené záujmy žalovaných ako spotrebiteľov. Ďalej odvolací súd
udáva, že žalobca je silná spoločnosť, ktorá vymáha množstvo pohľadávok, pričom disponuje sama
právnym oddelením a naviac sa dáva zastupovať advokátskou kanceláriou, teda vo vzťahu k žalobcovi je
namieste otázka účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia (aj žalobca si v tomto konaní uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia). Vo vzťahu k žalovaným táto účelnosť je jednoznačne daná už aj z
charakteru vedľajšieho účastníka.

Z článku 47 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom.

Aj skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné aplikujúc ust. § 47
ods. 2 Ústavy SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy konania sú účelne vynaložené
už aj s poukazom na to, že v Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sú angažovaní laici z
oblasti práva, a preto už aj vzhľadom na uvedenú okolnosť a jej špecifické postavenie v súdnom spore
mala právo na zastúpenie advokátom.



Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto opodstatnené.

Nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. v tomto prípade neexistovali, o trovách
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných malo byť rozhodnuté podľa prvej vety § 146 ods. 1 O.s.p.

Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi mu prvostupňový súd odňal možnosť konať
pred súdom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušuje a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.