Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/152/2012 z 14. 5. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. mája 2013, sp. zn. 15Co/152/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6211205516.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/152/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6211205516.1 | 2013-05-14 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo
Citované ustanovenia: § 175k ods. 3 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f0cb3c1-760f-448b-a2a9-dd67e9e5d63f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6211205516.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/152/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211205516
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6211205516.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľky H. X., rod. P., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom P. W., P. XXX/X, proti odporcom 1/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., W. cesta
XXX/XX, 2/ P. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., W. cesta XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, o návrhu na určenie, že nehnuteľnosti
nepatria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo
dňa 30. 05. 2012, č. k. 9C/99/2011-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je   p o v i n n á   nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 79,58
eur JUDr. Jozefovi Veselému, advokátovi, so sídlom vo Veľkom Krtíši, na jeho účet vedený v U. U. a. s.,
pobočka P. W., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť
odporcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 717,77 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
právneho zástupcu odporcov. Prvostupňový súd rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom
zo dňa 09. 08. 2011 domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností kat. územie
L. na LV č. XX, XXX. XXX, XXX, XXX,XXXX,XXXX a v kat. území J. U. na LV č. XXXX nepatria do
dedičstva po poručiteľke Y. P., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX.

Uviedla, že bola spolu s odporcami povolaná dediť, pričom v dedičskom konaní vydal súd dňa 11. 07.
2011 pod č. k. 8D/99/2011-55 uznesenie, ktorým dedičské konanie prerušil a uložil jej, aby do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia podala na okresnom súde návrh na určenie, že do dedičstva po poručiteľke
nepatria nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 25. 02. 2011 medzi
poručiteľkou Y. P., ako darkyňou, a H. X., ako darovanou.

Zmluva o prevode nehnuteľností nebola vkladovaná Správou katastra P. W. z dôvodu, že v zmluve bol
uvedený nesprávny podiel na LV č. XXX. Správa katastra P. W. vydala dňa 31. 03. 2011 rozhodnutie,
ktorým za účelom odstránenia tohto nedostatku prerušila konanie na dobu 30 dní.

Dňa 12. 04. 2011 vydala nové rozhodnutie, ktorým prerušila vkladové konanie až do právoplatnosti
rozhodnutia o dedičstve po predávajúcej Y. P.. Napokon Správa katastra P. W. dňa 24.05. 2011 vydala



opravné uznesenie, ktorým vkladové konanie prerušila až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve s
odvolaním sa na opravu nepresností v predošlom rozhodnutí.

V dedičskom konaní po poručiteľke Y. P. vznikol medzi ňou a odporcami rozpor v tom, či súd predmetné
nehnuteľnosti predmetom dedičstva. Podľa jej názoru aj keď darkyňa zomrela až po podaní návrhu na
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď návrh bol podaný dňa 01. 03. 2011, teda v čase jeho
podania bola poručiteľka plne správne spôsobilá, preto sa domáhala, aby súd jej návrhu vyhovel.

Tvrdila, že o darkyňu sa so svojím manželom dlhé roky starali, pričom matka mala dve deti, a to ju a
brata, ktorý zomrel, po ňom do dedičských práv vstúpili odporcovia. Matka zomrela vo veku 87 rokov a
netrpela žiadnou psychickou chorobou. S odporcami nemá vytvorený dobrý vzťah, lebo sa nezaujímali
a nestarali o starú matku.

Odporcovia sa v konaní bránili tým, že pokiaľ otec žil, vadilo mu správanie Y. P., ktorá sa k nemu správala
šikanózne, a keď otec prišiel z L. od svojej matky domov, vždy bol znechutený jej správaním. Matka za
života mala vytvorený bližší vzťah k dcére, navrhovateľke. Až po smrti starej matky sa dozvedeli, že za
života mala uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností. Vyslovili domnienku, že zmluvu podpísala v čase,
keď nemohla dostatočným spôsobom ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky.

Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov, pričom mal
preukázané, že účastníci konania boli povolaní ako zákonní dedičia dediť po poručiteľke Y. P.. Dňa 01.
03. 2011 bol doručený na správu katastra návrh na vklad vlastníckeho práva s pripojenou zmluvou o
prevode splniť nehnuteľnosti zo dňa 25. 02. 2011 uzavretou medzi Y. P. a navrhovateľkou.

Prvostupňový súd aplikoval ust. § 80 písm. c/, § 175k ods. 2, 31a zákona č. 162/1995 ako aj § 28 ods.
2 Katastrálneho zákona.

Dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila naliehavosť právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c/
O. s. p., pretože súd ju uznesením v dedičskom konaní dňa 11. 07. 2011 vyzval, aby do 30 dní podala
návrh na určenie, že do dedičstva po poručiteľke nepatria sporné nehnuteľnosti. Súd uviedol, že práve
jej úspešnosť v takomto sporovom konaní by spôsobila, že do aktív dedičstva by nemohli byť zahrnuté
nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností.

Mal preukázané, že k uzavretiu zmluvy došlo za života poručiteľky, taktiež návrh na vklad do katastra
nehnuteľností bol podaný ešte za jej života. Aj keď sa zmluva stala platnou dňom jej uzavretia, jej
vecno-právne účinky nenastali, pretože zmluvy nebola vkladovaná Správou katastra vo P. W., čo
vyvolalo dôsledok, že nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy sa stali v čase smrti darkyne voľne
disponovateľnými s povinnosťou prejednávajúceho notára zahrnúť ich do súpisu aktív dedičstva. Nestalo
sa tak, pretože navrhovateľka predložila Notárskemu úradu rovnopis zmluvy, pričom priamym dôsledkom
tejto spornej skutočnosti je to, že pokiaľ jeden dedič popiera právo druhého dediča, okresný súd vydal
procesné rozhodnutie o prerušení dedičského konania.

Súd konštatoval, že procesný postup Správy katastra nepovažoval za správny, pretože Správa katastra
P. W. mala konanie o návrhu na vklad podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. zastaviť po
uplynutí 30 dňovej lehoty od vydania rozhodnutia o prerušení konania. Príčinou zastavenia konania mala
byť neodstrániteľná prekážka, ktorou je smrť účastníka vkladového konania.  Záverom konštatoval, že
z výpovede svedkov mal nespochybniteľné, že prevodkyňa v čase uzavretia zmluvy netrpela chorobou
a stavom, aby nemohla rozpoznať zmysel úkonu a posúdiť jeho právne následky. Vecno-právne účinky
zo zmluvy nenastali, keďže Správa katastra P. W. zmluvu odvkladovať nemohla pre taký nedostatok
konania, ktorý nebolo možné odstrániť. Odstrániť ho nemôže ani súd rozhodnutí, a preto návrh zamietol.



Proti tomuto rozsudku sa odvolala navrhovateľka. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť a návrhu
vyhovieť v celom rozsahu, pričom do odvolacieho petitu doplnila parcelu č. CKN XXXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 2600 m2,  ktorú vo svojom návrhu neuviedla a na čo poukázal aj prvostupňový súd.

Napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za chaotický a nezrozumiteľný v rozpore s Ústavou,
Občianskym súdnym poriadkom a zákonom o rodine, ako aj so základnými zásadami občianskeho
súdneho konania. Považuje ho za nezákonný, lebo má závažné formálne a procesné vady.

Prvostupňový súd nezistil riadne skutkový stav veci, nakoľko to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorý obsahuje neurčité, nejasné a obecné konštatovania. To, že súd nedostatočný spôsobom
zistil skutkový stav veci, vyplýva tiež z nepochopiteľných záverov súdu, keď na jednej strane ustálil, že
poručiteľka uzatvorila s ňou platný právny úkon, pretože darovacia zmluvy je platným právnym úkonom a
jeho vecno-právne účinky nenastali len z dôvodu, že Správa katastra P. W. zmluvu nemohla odvkladovať,
je toho názoru, že ak súd ustálil, že darovacia zmluvy je platným právnym úkonom, tak potom je zrejmé,
že záväzok poručiteľky z tejto darovacej zmluvy prechádza na dedičov ako právnych nástupcov. Je
nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti nemôže nadobudnúť dedičia. Poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 44/99. Je pravdou, že pri písaní zmluvy došlo k chybe
v písaní, nemá to však žiadny vplyv na obsah vôle poručiteľky, ktorej vôľou jednoznačne bolo prenechať
jej vlastníctvo ku všetkým sporným nehnuteľnostiam. Táto chyba v písaní však nemôže mať v žiadnom
prípade za následok neplatnosť celej zmluvy.

V rozpore s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je právny názor prvostupňového
súdu na postup Správy katastra P. Krtíš. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu z dôvodu úmrtia účastníka
darovacej zmluvy, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad
vlastníckeho práva, a to ani podľa ustanovení Katastrálneho zákona ani podľa Občianskeho zákonníka.
Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je
svojím zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť prechádza
z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia nastupujú na
jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného vlastníka.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporcovia Žiadali odvolací súd, aby preskúmal, či
odvolanie navrhovateľky bolo podané riadne a včas.

Vo veci samej žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázali na to, že
prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, kde jednoznačne bolo preukázané, že darovacia
zmluva bola napísaná zo strany laickej osoby a podpisy boli podpísané pracovníčkou notárskeho úradu,
kde bolo bezpečne preukázané, že v čase podpisu poručiteľky táto bola vážne chorá, pripútaná o lôžko
a bezprostredne po podpise takejto darovacej zmluvy, ktorá jej ani prečítaná nebola, táto zomrela.

Správa katastra prerušila vkladové konanie za účelom odstránenia vád darovacej zmluvy, ktoré spočívali
v nepresnom označení jednotlivých parciel, ako aj v označení navrhovateľky - je priezviska. Je zrejmé, že
účastníci doteraz neodstránili vady, a teda Správa katastra mala vo veci konať tak, že návrh na povolenie
vkladu mala zamietnuť, čo sa nestalo.

V rozhodovanom prípade navrhovateľka podala negatórnu žalobu, kde sa domáha, nie toho, že je
vlastníčkou sporných nehnuteľností, ale, že tieto nepatria do dedičstva. V prípade vyhovenia takémuto
návrhu by nastal taký stav, že v podstate vlastníčkou sporných nehnuteľností zapísaných v katastri by
bola poručiteľka a predmetom dedičského konania by tieto nehnuteľnosti neboli a ani navrhovateľka
by sa takýmto rozsudkom nestala vlastníčkou týchto nehnuteľností. Preto tvrdia, že súd mal zamietnuť
návrh navrhovateľky aj z dôvodu, že nepreukázala naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.
s. p. na takomto určení. Nedovolia si tvrdiť, či predmetná zmluva je platná z dôvodu, že poručiteľka v
čase jej uzavretia bola schopná rozpoznať svoj prejav, lebo táto okolnosť nie je a nebola predmetom
skúmania prvostupňovým súdom, avšak z okolností, za ktorých bola uzatvorená, možno predpokladať,



že poručiteľka bola určitým spôsobom využitá z hľadiska prejavu toho, že darovala nehnuteľnosti len
navrhovateľke.

Skutkový stav považujú za ustálený a objektívne zistený, keď je zrejmé, že doteraz nedošlo k povoleniu
vkladu Správou katastra a tieto vady nie je možné odstrániť, čo je prekážkou akéhokoľvek zápisu v
Správe katastra.

Pokiaľ navrhovateľka napadla rozsudok z dôvodu, že je chaotický a nezrozumiteľný, navrhovateľka svoje
tvrdenia nepreukazuje, nepreukazuje ani to, že konanie by bolo v rozpore s Ústavou, či Občianskym
súdnym poriadkom. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. za použitia ust. § 213 ods. 2 O. s. p. rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku vecne
správny, odvolací súd sa však nie v plnej miere stotožnil s dôvodmi odvolania uvedenými prvostupňovým
súdom, preto v súlade s ust. § 213 ods. 2 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
iného ustanovenia, ako toho, na základe ktorého rozhodol prvostupňový súd.

Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že nebolo potrebné v konaní vykonávať dokazovanie v takom
rozsahu, ako to urobil prvostupňový súd k otázke, či poručiteľka bola v čase podpisovania kúpnej zmluvy
spôsobilá alebo nespôsobilá rozpoznať svoje konanie, pretože toto nie je predmetom dokazovania vo
vzťahu k petitu, ktorý navrhla navrhovateľka.

Okresný súd ustálil skutkový stav, z ktorého odvolací súd vychádza. Bolo nepochybne preukázané,
že navrhovateľka a poručiteľka uzatvorili darovaciu zmluvu, bol podaný návrh na vklad, avšak k
zavkladovaniu zmluvy nedošlo a v tomto období poručiteľka zomrela. Je nepochybná aj tá skutočnosť, že
zmluva mala vadu, preto Správa katastra účastníkov zmluvy vyzvala, aby v lehote danú vadu odstránili.

K úvahám prvostupňového súdu ohľadom postupu Správy katastra a jeho správnosti treba dodať, že
prvostupňový súd nemôže zasahovať do kompetencie tohto orgánu, pretože v danom prípade ide o
osobitný režim, kde v konečnom dôsledku v daných veciach rozhoduje súd v správnom konaní, kde
aj navrhovateľka môže uplatniť argumenty, na ktoré poukazuje v návrhu na začatie konania, ale aj vo
svojom odvolaní, keď argumentuje prevažne a zásadne rozhodnutiami správneho kolégia Najvyššieho
súdu, ktoré sa práve vzťahujú k vkladovému konaniu.

V danom prípade súd je povinný skúmať v súlade s § 80 písm. c/ O. s. p., či existuje naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Súd v súlade s argumentáciou odporcov
uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uvádza, že naliehavý právny záujem na určení, že
nehnuteľnosti nepatria do dedičstva nemôže byť daný, pretože v prípade vyhovenia takémuto návrhu
by nastala situácia, kedy vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri by zostala poručiteľka a v
dedičskom konaní by tieto teoreticky nemohli byť prejednané a navrhovateľka by sa takýmto rozsudkom
nestala ich vlastníčkou.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že ide o teoretickú úvahu, ktorá nie je potrebná v prípade, že by bol
dodržaný správny postup v dedičskom konaní, pretože práve z tohto dôvodu došlo k situácii, že taktiež
Správa katastra v dôsledku neštandardného postupu v dedičskom konaní musela riešiť stav, ktorý bol
spôsobený odkazom navrhovateľky podať tento návrh. Na takomto návrhu totiž navrhovateľka nemôže
mať žiaden právny záujem, pretože sa nijakým spôsobom neodstráni sporný stav, naviac, aj v prípade,
že by súd návrhu vyhovel, súd nemôže prikázať Správe katastra, ako má vo svojej veci ďalej postupovať
a rozhodnúť a k akému záveru dôjde, pretože dané otázky sa preskúmavajú v inom nezávislom konaní.



Okresný súd aplikoval v danej veci ust. § 175k ods. 2 O. s. p., na základe ktorého začalo v dôsledku
odkazu toto konanie. Už zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že toto umožňuje odkázať účastníka,
aby žalobou uplatnil svoje dedičské právo. Takémuto zneniu zákona zodpovedá žalobný petit na určenie,
že žalobca je dedičom po poručiteľovi, prípadne že žalovaný nie je dedičom. Žaloba iba na určenie,
či niekto je alebo nie je dedičom po poručiteľovi nie je však vždy za každých okolností namieste.
Pri odkazovaní účastníka na podanie žaloby v prípade spornosti dedičského práva treba starostlivo
zvažovať, čoho sa má odkázaný účastník domáhať. Ak by podal účastník inú žalobu, než akú mal podľa
uznesenia podľa § 175k ods. 2 podať, nešlo by o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o
inú určovaciu žalobu a žalobca by bol v spore zrejme neúspešný pre existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

V danom prípade nie je zrejmé, že by existoval spor v otázke o kruhu dedičov, resp. že by dedičské
právo medzi účastníkmi bolo sporné.

V zmysle ust. § 175k ods. 3 O. s. p. platí, že ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí
sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku sa na ne neprihliada.

Citovaný odsek rieši postup v prípade spornosti aktív a pasív dedičstva. Teda ide o situáciu, keď tvrdenia
účastníkov o stave majetku poručiteľa a ich skutkových dôvodoch zo strany účastníkov sú rozdielne.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o dedičstve súd tento spor nie je oprávnený riešiť, a ani nemôže
rozhodnúť o ich zaradení alebo nezaradení do dedičstva. Preto sa jeho postup zo zákona obmedzuje
len na zistenie ich spornosti a pri zistení čistého majetku na ne neprihliada. Účastníci konania sa môžu
domáhať čo do sporného majetku ochrany svojich práv podaním žaloby mimo konania o dedičstve. Táto
žaloba sa prejednáva v sporovom konaní.

Medzi účastníkmi v tomto konaní je sporné, či nehnuteľnosti vyššie uvedené predstavujú aktíva
dedičstva, alebo nie, a to z dôvodu, že navrhovateľka tvrdí, že tieto jej boli už darované predtým na
základe platnej zmluvy, ktorá však nebola zavkladovaná.

Ako už bolo konštatované, všetky uvádzané argumenty navrhovateľkou v odvolaní sú relevantné pre
vkladové konanie pred Správou katastra P. W.. Prvostupňový súd na strane 6 svojho odôvodnenia
práve uvádza, že vyhovením tomuto návrhu by došlo k stavu, že do aktív dedičstva by nemohli byť
dané nehnuteľnosti zahrnuté, čo nasvedčuje postupu podľa § 175k ods. 3 O. s. p.. Je správny záver
prvostupňového súdu v tom, že vzhľadom na to, že nehnuteľnosti neboli zavkladované, bolo povinnosťou
prihliadnuť na ne pri súpise aktív dedičstva. To, že navrhovateľka predložila rovnopis zmluvy o prevode,
znamená len toľko, že tvrdí, že sporné nehnuteľnosti nepredstavujú aktíva dedičstva. Predmetom
konania, ako to správne uvádza vo vyjadrení zástupca odporcov, nebola otázka, či poručiteľka trpela
chorobou a či mohla rozpoznať zmysel úkonu a posúdiť jeho právne následky. Treba poukázať aj
na to, že záver prvostupňového súdu o tom, že správa katastra nemohla zmluvu odvkladovať pre
nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, nie je taktiež správy, v tomto odvolací súd dáva za pravdu
navrhovateľke s prihliadnutím na znenie zákona 162/1995 ako aj príslušnú rozhodovaciu prax súdov v
danej veci. Správa katastra P. W. totiž zmluvu môže odvkladovať za určitých podmienok, ktoré musia
byť splnené. Pokiaľ sa také nestane, konanie o návrhu na vklad zastaví podľa § 31b ods. 1 písm. f/.
Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny, avšak z iného právneho
dôvodu po aplikovaní postupu v zmysle ust. § 213 ods. 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.
s. p., keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní odporcovia, preto im súd priznal náhradu
trov za právne  zastupovanie podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej pomoci podľa § 14
ods. 1 písm. b) vo výške podľa § 11 ods. 1 písm. a)  a § 13 ods. 2, keď tarifná odmena je 58,69 eur,
keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila



o 50%, t. j. za 29,345 eur, pre dve osoby 58,69 eur, režijný paušál 7,63 eur (ô 16 ods. 3), spolu 66,32
eur + 13,26 eur 20% DPH, celkom trovy 79,58 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.