Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/216/2014 z 9. 2. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. februára 2016, sp. zn. 13S/216/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3014200734.1
Krajský súd Trenčín | 13S/216/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3014200734.1 | 2016-02-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc245a43-0f10-44ef-877b-94cf33df1e06
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200734.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/216/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200734
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu DS REALITY GROUP, s.r.o.,
so sídlom SNP 124/8, Trenčianske Teplice, IČO: 44 548 001, zastúpeného JUDr. Soňou Grošaftovou,
advokátkou so sídlom Žilina, Makovického 7, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100306/1/324572/ 2014/5041 zo dňa 15. júla 2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/1477163/2014/Mat zo dňa 14.04.2014, ktorým podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej
činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2010                 vo výške 3891,76 eur, keď správca dane s
poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona                   č. 595/2003 Z.z. posúdil odmenu, ktorú
vyplácal žalobca svojmu konateľovi a spoločníkov D. Y. (s ktorým mal uzatvorený obchodno-záväzkový
vzťah) za vykonanú prácu na základe ním vystavených faktúr v brutto výške 23 204,92 eur bez zrážky
preddavkov na daň ako príjmy zo závislej činnosti, z ktorých bol žalobca povinný v súlade s ust. § 35
ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. zrážať preddavky na daň a tieto odviesť správcovi dane, pričom
výšku uvedených preddavkov na daň vyčíslil správca dane za jednotlivé mesiace roku 2010 v celkovej
sume 3891,76 eur.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že u daňovníka D. Y. sa nejednalo o podnikanie v súlade                           s definíciou podnikania uvedenou
v § 2 Obchodného zákonníka, nakoľko výkonom činnosti vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť
sa rozumie, že podnikateľ uzatvára zmluvy sám vo svojom mene a zodpovedá celým svojím majetkom
za ich porušovanie. Zmluva                            o poskytovaní služieb (uzatvorená medzi žalobcom a D. Y.)
bola len podľa názvu zmluvou obchodno-záväzkovou, ale podľa skutočného obsahu právneho úkonu
obsahovo a vecne spĺňala znaky charakteristické pre závislú činnosť (žalovaný zdôraznil,               že
pre správne zaradenie vyplatených príjmov a následne pre ich správne zdanenie bolo potrebné skúmať
skutočný obsah právneho úkonu a skutočnosti z neho vyplývajúce). Definičný prvok závislosti pri závislej
činnosti je daný predovšetkým povahou vykonávanej činnosti, znakmi a okolnosťami, za ktorých sa práca
vykonáva. D. Y. ako spoločník          a konateľ žalobcu nepracoval pre seba, ale plnil predmet činnosti



žalobcu, za účelom ktorej bol žalobca zriadený, čo sú hlavné znaky príjmov zo závislej činnosti. Činnosti,
ktoré D. Y. ako konateľ a spoločník žalobcu vykonával pre žalobcu v postavení osoby samostatne
zárobkov činnej sú bežné činnosti žalobcu, bez ktorých by žalobca nemohol fungovať.                Z
uvedeného vyplýva, že D. Y. v postavení osoby samostatne zárobkovo činnej vykonával bežnú činnosť
žalobcu. Pre zatriedenie predmetného príjmu nemá vplyv druh zmluvy, na základe ktorej spoločník a
konateľ spoločnosti prácu vykonáva. V danom prípade, i keď spoločník a konateľ spoločnosti D. Y. mal
na činnosť uzavretú so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb, príjem za prácu spoločníka a konateľa s
ručením obmedzeným sa z daňového hľadiska považuje za príjmy zo závislej činnosti podľa ustanovenia
§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným v súlade
s ustanovením § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/003 Z.z. je zamestnancom, preto predmet činnosti
spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva ako zamestnanec, a to aj keď nie je povinný pri výkone
práce pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Na základe uvedeného mal žalobca ako platiteľ
príjmu povinnosť v zmysle § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona                č. 595/2003 Z.z. zrážať v príslušnom
kalendárnom mesiaci z vyplácaných príjmov svojmu spoločníkovi a konateľovi D. Y. preddavky na daň a
zrazené preddavky na daň podľa ustanovenia § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. bol žalobca povinný
odviesť na účet správcu dane. Keďže žalobca ako platiteľ dane postupoval v rozpore s uvedenými
ustanoveniami, keď preddavky na daň nezrážal, vznikol žalobcovi nedoplatok na dani u daňovníka D.
Y. za jednotlivé mesiace roka 2010 v celkovej sume 3891,76 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením,                               že
rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vytýka
žalovanému, že pre klasifikovanie činnosti konateľa a spoločníka žalobcu D. Y. ako činnosti závislej
nepostačuje zistenie správcu dane, že D. Y. vykonával pre žalobcu činnosti na základe živnostenského
oprávnenia s totožným predmetom podnikania ako má žalobca, a že pri výkone svojej práce nebol
povinný dodržiavať príkazy inej osoby. Žalobca zdôraznil, že o závislú činnosť ide len v prípade, ak
táto činnosť naplní komplex definičných znakov upravených v zákonníku práce, pričom ide o podmienky
kumulatívne, čo znamená, že v prípade absencie čo i len jedného znaku charakteristického    pre závislú
činnosť, nemôže ísť o závislú činnosť. Spoločník a konateľ žalobcu D. Y. vykonáva činnosť realitného
makléra, čo je činnosť špecifická, ktorej náplňou                                je sprostredkovanie predaja a kúpy
nehnuteľností. Táto činnosť sa vykonáva predovšetkým              v popoludňajších hodinách, rovnako
aj cez dni pracovného voľna a počas sviatkov. Podľa názoru žalobcu tak činnosť D. Y. nenapĺňa znaky
závislej činnosti. O závislú činnosť podľa názoru žalobcu ide len vtedy, keď výkon práce zamestnanca
pre zamestnávateľa je osobný, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase,                 na
náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami, na zodpovednosť zamestnávateľa.

Žalobca zdôrazňoval, že z dikcie ust. § 5 zák.č. 595/2003 Z.z. vyplýva že príjmami               zo závislej
činnosti sú aj príjmy spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a to iba v prípade,
ak nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Pre zatriedenie príjmu
pod príjem zo závislej činnosti je podstatné, aby spoločníci a konatelia pri výkone práce pre spoločnosť
neboli povinní dodržiavať príkazy inej osoby. Okrem vyššie uvedeného definičného znaku „neexistencie
dodržiavania príkazov inej osoby“, však všetky ostatné definičné znaky závislej práce  podľa legálnej
definície upravenej                         v ust. § 1 zákonníka práce.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých                              pri rozhodovaní vychádzal (ide
o skutočnosti, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zdôraznil, že v súlade s
ustanovením § 5 ods. 1 písm. b) zákona                           č. 595/2003 Z.z. je potrebné spoločníka
a konateľa žalobcu D. Y. považovať                    za zamestnanca, a preto nie je možné príjem, ktorý
plynul D. Y. od žalobcu                  ako od spoločnosti, ktorej je spoločníkom a konateľom z výkonu
jeho podnikateľskej činnosti, ktorá je totožná s predmetom činnosti spoločnosti (žalobcu) zaradiť medzi
príjmy                z podnikania podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z..

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie              (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie                a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených                     v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j



ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250
ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti
rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§
247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods.
1 O.s.p.). Po oboznámení  sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho
spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného
v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto
rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného                            č.
1100306/1/324572/2014/5041 zo dňa 15. júla 2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona                 č.
563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/1477163/ 2014/Mat zo dňa
14.04.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z
príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2010 vo výške 3891,76 eur, keď
správca dane s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. posúdil odmenu, ktorú
vyplácal žalobca svojmu konateľovi a spoločníkov D. Y. za vykonanú prácu na základe ním vystavených
faktúr v brutto výške 23 204,92 eur bez zrážky preddavkov na daň ako príjmy zo závislej činnosti, z
ktorých bol žalobca povinný v súlade s ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. zrážať preddavky
na daň a tieto odviesť správcovi dane, pričom výšku uvedených preddavkov                    na daň vyčíslil
správca dane za jednotlivé mesiace roka 2010 v celkovej sume 3891,76 eur.

Žalobca je jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným. Jej jediným spoločníkom a konateľom
je D. Y..

Krajský súd v Trenčíne, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, ako                            i
zo samotnej správnej žaloby, zdôrazňuje, že v súdenej veci medzi účastníkmi nie je sporný skutkový
stav, t.j. nie je sporné, že aj žalobca a rovnako aj jeho spoločník a konateľ D. Y. mali v rozhodnom
období živnostenské oprávnenie na realitnú činnosť (sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľností).
D. Y. vykonával prácu realitného makléra pre žalobcu (ako živnostník). Za vykonanú prácu vystavoval
žalobcovi faktúry. Spornou zostáva otázka právneho posúdenia tejto činnosti D. Y., a to, či pre účely
zákona č. 595/2003 Z.z. ide o činnosť závislú alebo o podnikanie, príp. inú samostatne zárobkovú
činnosť.

Podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne, činnosť D. Y. ako realitného makléra, ktorú činnosť vykonával
pre žalobcu D. Y. ako spoločník a konateľ žalobcu, napĺňa znaky závislej činnosti v zmysle zákona č.
595/2003 Z.z., a teda príjem z tejto činnosti je v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.
príjmom zo závislej činnosti. Príjmom zo závislej činnosti v zmysle cit. ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b)
zákona                  č. 595/2003 Z.z.. je príjem spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným,
a to aj v tom prípade, keď nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že príjmy spoločníkov a konateľov
podliehajú dani z príjmov zo závislej činnosti, bez ohľadu na to,                či spoločník a konateľ je
povinný dodržiavať príkazy inej osoby.

Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že závislú činnosť v zmysle zákona č. 595/2003
Z.z. nemožno stotožňovať so závislou prácou podľa zákonníka práce,                 čo znamená, že znaky
závislej práce podľa zákonníka práce nie sú určujúcimi znakmi                  pre posúdenie, či určitá činnosť
je závislou činnosťou pre účely zákona č. 595/2003 Z.z.. Podľa zákonníka práce (§ 3 ods. 1 zákonníka
práce) ide o závislú prácu výlučne len v prípade založenia pracovného pomeru, čo podľa zákona č.
595/2003 Z.z. neplatí, keď príjem                         z pracovného pomeru (§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 595/2003 Z.z.) je len jedným z viacerých príjmov (§ 5 ods. 1 písm. a/ až k/ zákona č. 595/2003 Z.z.),
ktoré sa považujú za príjem                       zo závislej činnosti (závislá činnosť je širší pojem ako závislá
práca, čo znamená, že o závislú činnosť ide nielen v prípade závislej práce, ale i v mnohých ďalších
prípadoch). Preto                        pre daňové účely je potrebné pre posúdenie, či v konkrétnom prípade
ide o príjem zo závislej činnosti vychádzať len zo znakov závislej činnosti, ktoré sú upravené v zákone
č. 595/2003 Z.z. (nie je možné vychádzať zo zákonníka práce).

Jediným určujúcim a rozhodujúcim znakom, pre posúdenie, či konkrétna práca konateľa a spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným je závislou činnosťou podľa zákona č. 595/2003 Z.z. je potom len



to, či táto práca bola vykonaná pre spoločnosť                     (v záujme spoločnosti); právne irelevantným
je to, či bol konateľ a spoločník povinný                      pri výkone tejto práce pre spoločnosť dodržiavať
príkazy inej osoby. Preto o príjem                           zo závislej činnosti pôjde vždy, ak konateľ a spoločník
spoločnosti s ručením obmedzeným bude mať príjem za činnosť, ktorú vykonal pre túto spoločnosť (a
to bez ohľadu na to, či jeho činnosť naplní znaky závislej práce podľa zákonníka práce). V súdenej veci
vykonal D. Y. ako konateľ a spoločník žalobcu v rozhodnom období pre žalobcu činnosť, za ktorú mal
príjem, pričom išlo konkrétne o sprostredkovanie kúpy a predaja nehnuteľností, teda o činnosti, ktoré
sám žalobca poskytoval v rámci svojho podnikania. Niet teda pochýb, že príjem D. Y. z tejto činnosti je
príjmom zo závislej činnosti v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z..

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci je odmena vyplatená zo strany žalobcu svojmu
konateľovi a spoločníkovi D. Y. príjmom zo závislej činnosti, z ktorého dôvodu bol potom žalobca povinný
v zmysle ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona                   č. 595/2003 Z.z. zrážať preddavky na daň a tieto
odviesť správcovi dane.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne                          sa nestotožnil
so žalobnými námietkami obsiahnutými v správnej žalobe a tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Krajský súd
v Trenčíne konštatuje, že právna klasifikácia príjmu D. Y., tak ako ju vykonal správca dane a žalovaný je
správna, t.j. v súlade so zákonom,                 a teda správne orgány oboch stupňov nezaťažili svoje konanie
a rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia, ako to tvrdí žalobca. Právny názor žalobcu, že
o závislú činnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. ide len vtedy, ak táto činnosť
vykazuje zároveň znaky závislej práce v zmysle zákonníka práce, nie je správny (z dôvodov ako Krajský
súd v Trenčíne uviedol vyššie). Ani charakter práce realitného makléra nemôže nič zmeniť na klasifikácii
tejto činnosti, nakoľko charakter posudzovanej činnosti nie je podľa zákona č. 595/2003 Z.z. určujúcim
znakom pre posúdenie či tá - ktorá činnosť je pre daňové účely činnosťou závislou.

So zreteľom k vyššie uvedenému Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu
obsiahnuté v správnej žalobe ako neopodstatnené.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu
likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov   a konateľov spoločností s
ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,  a to aj keď nie sú povinní pri výkone
práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu               na ich právny
dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú
k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec")
od platiteľa týchto príjmov (ďalej len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok
na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných
príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných                            a vyplatených zamestnancovi za kalendárny
mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený                       o a) sumy zrazené na poistné a príspevky,
ktoré je povinný platiť zamestnanec,                                b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka
[§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane                      na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac
sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm.
a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), 3, 6, 8 a 10 zamestnávateľ, ktorý je
platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.
Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa
§ 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti
zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25
% z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.
Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z., preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní,
alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto
zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov



zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý
kalendárny mesiac. Zamestnancovi, a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení,
pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa prílohy č. 6 alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť
zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom
peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania
(§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v
termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú, b) ktorého príjem zo závislej
činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene,
preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti                   a časti v
cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu o zrážkach preddavku na daň sa
nepoužijú, c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa
osobitného predpisu, preddavok na daň sa zrazí                   zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu
eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva povinnosť zamestnávateľa zrážať preddavky na daň a
tieto odviesť správcovi dane, pričom pod pojmom „zamestnávateľ“                   je potrebné pre daňové účely
chápať i toho (platiteľa príjmu), kto vyplatil príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z..

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov správne ustálili, že žalobca mal                     vo vzťahu
k svojmu konateľovi a spoločníkov D. Y. postavenie zamestnávateľa, a preto bol povinný z príjmu, ktorý
vyplatil D. Y. zraziť preddavky na daň a tieto odviesť správcovi dane. Keďže tak žalobca neučinil, nesplnil
si svoju povinnosť uloženú mu zákonom, čím porušil ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel                k záveru, že rozhodnutie
a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade                        so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní    od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu                         na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné.                         Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.