Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/50/2012 z 25. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2012, sp. zn. 20CoP/50/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1511206304.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/50/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1511206304.1 | 2012-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Pestúnska starostlivosť Citované ustanovenia: § 96 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06e02e86-0293-4a96-aafd-5763ad9ec31b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1511206304.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511206304
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511206304.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. X., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, K. Q.. Č.. X/A, I., dieťa rodičov:
matka - S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q.. Č.. X, I., toho času Ú. na K. J. F. S., P., otec - neurčený, o
návrh O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, na zverenie maloletého do pestúnskej starostlivosti,
za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, Prokofievova ul. č. 4, Bratislava, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. júna 2012, č. k. 22P 91/2011-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 O.s.p. a vecne
späťvzatím návrhu navrhovateľom v celom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a v konaní ďalej pokračovať. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že vo februári 2012 sa
uskutočnilo prvé pojednávanie pred súdom prvého stupňa, ktorého sa zúčastnil otec detí, ich matka na
pojednávaní prítomná nebola, nakoľko je vo výkone trestu, a keďže ďalšie pojednávanie dňa 19.06.2012
bolo odročené z dôvodu, že matku je potrebné vypočuť, sa nahneval a v skrate zobral svoj návrh späť.
Poukázal na skutočnosť, že keď to oznámil maloletej W. (sestre B. X.), táto sa rozplakala a prosila ho,
aby ich (obe deti) nevracal do domova a preto dňa 25.06.2012 súdu prvého stupňa oznámil, že na svojom
návrhu naďalej trvá, nakoľko deti má rád, stará sa o ne a zabezpečuje im starostlivosť.

Okresná prokuratúra Bratislava V vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že v prípade,
ak kolízny opatrovník nenavrhol v konaní pokračovať podľa § 96 ods. 2 O.s.p., navrhuje napadnuté
uznesenie, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre zastavenie konania, potvrdiť z dôvodu jeho
vecnej správnosti.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje odvolaniu
navrhovateľa vyhovieť z dôvodu, že maloletý v jeho rodine dobre prosperuje a jeho návrat do detského
domova by bol preňho traumatizujúci. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že maloletý je v starostlivosti
navrhovateľa od marca 2011 (aj so sestrou W. X.), deťom zabezpečil základné osobné, školské potreby
na vlastné náklady, keďže jednorazové príspevky mu prináležia až pri zverení detí do pestúnskej
starostlivosti.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je predovšetkým
nepreskúmateľné a preto je potrebné ho zrušiť.



Predovšetkým odôvodnenie napadnutého uznesenia nemá náležitosti podľa § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1
O.s.p., takže uznesenie je nepreskúmateľné, keď sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho uznesenia,
odôvodnením výroku o zastavení konania vôbec nevysporiadal.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia.

V porovnaní s obsahom písomného vyhotovenia rozsudku (§ 157) zákon pripúšťa, aby bolo v
písomnom vyhotovení uznesenia upustené od niektorých formálnych náležitostí, ktoré sú inak typické
pre rozhodnutie formou rozsudku. Okolnosť, že zákon neobsahuje podrobnejšie ustanovenia o obsahu
odôvodnenia uznesenia ešte neznamená, že nie je v niektorých prípadoch nutné a prospešné analogické
použitie ustanovenia o náležitostiach odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Uznesenie,
ktorým súd schvaľuje dispozičné úkony účastníkov, t. j. aj uznesenie, ktorým súd konanie pre späťvzatie
návrhu na začatie konania zastavuje, však riadne odôvodnenie obsahovať musí.

Súd prvého stupňa sa citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil, keď z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je možné iba zistiť, že navrhovateľ zobral návrh späť a preto súd podľa § 96 ods. 1, 2, 3
O.s.p. konanie zastavil.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj odôvodnenie uznesenia musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Zákonom požadované
riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p. a § 157 ods. 2 O. s. p. ) je totiž nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať
správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky uznesenie súdu prvého
nespĺňa.

Súd prvého stupňa odôvodňujúc zastavenie konania iba citáciou zákonných ustanovení a odkazom na
ne, opomenul, že jeho povinnosťou bolo svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním
zákonného ustanovenia, na základe ktorého o zastavení konania rozhodol, ale najmä, že aplikáciu
konkrétneho zákonného ustanovenia bol povinný aj vecne zdôvodniť.

Súd prvého stupňa v rozpore so zásadami formálnej logiky však zastavenie konania odôvodnil právne aj
ust. § 96 ods. 2 a 3 O.s.p., avšak jeho postup podľa týchto zákonných ustanovení z obsahu spisu vôbec
nevyplýva, keďže o stanovisko ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu vôbec nežiadal a
vecné odôvodnenie odkazu na tieto zákonné ustanovenia, v napadnutom uznesení absentuje úplne.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvého stupňa bolo dňa 22.06.2012 (piatok) doručené späťvzatie
návrhu navrhovateľa a súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávanie (!) na deň 26.06.2012 (utorok),
účastníkov nepredvolal a na tomto pojednávaní, konanie napadnutým uznesením zastavil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví.



Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrh z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Ustanovenia § 96 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Späťvzatie návrhu
na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa ďalej
nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi súd nie je oprávnený skúmať, aké
dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže iba v prípade, ak nejde o späťvzatie návrhu
na rozvod manželstva, je povinnosťou súdu skúmať len to, či odporca má vážne dôvody nesúhlasiť so
zastavením konania, v dôsledku ktorých v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu,
alebo byť ukrátený na svojich právach.

Napriek uplatneniu dispozičnej zásady, pre účinnosť späťvzatia sa niekedy vyžaduje stanovisko odporcu.
Súd má preto povinnosť, skôr ako rozhodne o tom, či konanie zastaví vyzvať odporcu, aby sa vyjadril,
či so späťvzatím súhlasí alebo nie, k tejto výzve môže pripojiť aj doložku, že ak sa stanovenej lehote
nevyjadrí, bude mať za to, že so späťvzatím návrhu alebo jeho časti súhlasí (§ 101 ods. 3). K späťvzatiu
návrhu môže dôjsť aj v konaní, ktoré mohlo začať na základe rozhodnutia súdu, pričom pre ďalší
procesný postup bude rozhodujúce to, či sa so späťvzatím stotožnil aj súd. V konaní, ktoré mohlo
začať na základe rozhodnutia súdu, súd má iba možnosť, nie však povinnosť konanie zastaviť, stačí,
ak v odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia iba uvedie, že dispozičné oprávnenie navrhovateľa s
predmetom konania je obmedzené dispozičným oprávnením súdu, ktorý je oprávnený iniciovať začatie
konania, pričom to isté platí v konaní, ktoré sa síce začalo na základe návrhu účastníka (prejednávaná
vec), avšak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu
však súd nemôže zobrať do úvahy a ani ho nemusí zisťovať v prípade, ak je späťvzatie účinné bez
ďalšieho, pričom ide o prípady, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie.

V posudzovanej veci ide o návrh navrhovateľa na zverenie maloletého do jeho pestúnskej starostlivosti,
t. j. ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je možné začať aj bez návrhu (§ 81
ods. 1 O.s.p.) a jeho účastníkmi je maloleté dieťa, zastúpené kolíznym opatrovníkom (§ 83 Zákona o
rodine), ďalej rodičia maloletého dieťaťa, pokiaľ nie sú pozbavení rodičovských práv podľa ust. § 44 ods.
3 Zákona o rodine alebo spôsobilosti na právne úkony (§ 34 ods. 2 Zákona o rodine), budúci pestún
(alebo spoloční pestúni).

V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe návrhu podaného navrhovateľom dňa 21. 3. 2011
a preto bolo povinnosťou súdu vyžiadať si stanovisko kolízneho opatrovníka, zastupujúceho v konaní
maloleté dieťa k späťvzatiu návrhu, vzhľadom na jeho právne dôsledky (návrat dieťaťa do detského
domova a jeho ďalšiu traumu), prípadne jeho matky a nie konanie zastaviť, nakoľko nejde o prípad
uvedený v ust. § 96 ods. 3 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď súd svojim
postupom, tým, že nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili, či so späťvzatím návrhu súhlasia v zmysle §
96 O.s.p., odňal im možnosť konať pred súdom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.