{"guid": "5cc130dd-0872-4155-aaa1-15ce2d40f6ee:c17e53af-c0b4-4e33-b8bf-9ce9b7d2e340", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8414203011.1", "spisova_znacka": "3CoE/78/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoE/78/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. decembra 2015, sp. zn. 3CoE/78/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8414203011.1", "identifikacne_cislo": "8414203011", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c17e53af-c0b4-4e33-b8bf-9ce9b7d2e340", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8414203011.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8414203011.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8414203011.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/78/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203011
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203011.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, X., o vymoženie 561,79 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er 283/2014 - 11 zo dňa
25.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o  t v  r d z  u  j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o  udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V  odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 08989/12 zo
dňa 20.03.2013. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
16.11.2011, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd uviedol, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd pritom dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky v bode 13. všeobecných
podmienok poskytnutia úveru poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu a spôsobuje tak značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože ponecháva
len na dodávateľovi (veriteľovi), aby určil, aká je výška jeho nárokov voči spotrebiteľovi (dlžníkovi) ku dňu
vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez
toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon. Dohoda o vyplnení
zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na rubovej strane
zmluvy o úvere a ktoré veriteľ používal vo vzťahu ku neurčitému počtu svojich klientov, teda  nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd
nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitosti exekučného titulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať



samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v  súlade s  ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v  Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 10 ods. 1
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a  dospel k  záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným
ako vzťah spotrebiteľský. Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že v predmete činnosti
má uvedené okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Oprávnený má teda postavenie
dodávateľa, t.j. osoby, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený
ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Samotné zaškrtnutie políčka, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, ešte neznamená, že povinný aj v skutočnosti
vystupoval pri kontraktácii s oprávneným v pozícii podnikateľa. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu
použitia finančných prostriedkov „na výkon povolania“, ktorý údaj neposkytuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako
veriteľovi). Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne uzavrel, že predmetná zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.

K námietke oprávneného týkajúcej sa prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu preskúmať
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, odvolací súd pripomína, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011). Rovnaký právny
názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa
ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd vyjadruje pochybnosti o tom, v akom rozsahu sa oprávnený oboznámil s obsahom
napadnutého uznesenia, lebo odvolacie námietky takmer vôbec (až na namietané prekročenie
právomoci exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok) nereflektujú na dôvody uvádzané
v uznesení. Súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z



dôvodu, že dohodu o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve. Súd ďalej zdôraznil, že plnenie zo zmenky priznané rozhodcovským rozsudkom sleduje cieľ
obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa domnieva, že oprávnený sa dostatočne
neoboznámil s odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolanie vykazuje známky formulárového
podania bez znalosti predmetu konania, preto nie je možné zaujať vecné stanovisko k neexistujúcim
námietkam.

Napriek takto formulovanému odvolaniu odvolací súd na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia
(a vzhľadom k  odvolacej námietke oprávneného) uvádza, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť
právomoc exekučného súdu vec prejednať a rozhodnúť predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku (ods. 2 odôvodnenia) vyplýva, že účastníci konania sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorú
oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie,
ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil v  rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.
Predložená rozhodcovská zmluva (čl. 26) má taktiež ako aj celá úverová zmluva charakter formulárovej
zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne
oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol
vopred predformulovaný oprávneným a ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej
blízkosti. Rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť
rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je nepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú zmluvu
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú. Nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručenú Ústavou
Slovenskej republiky.

Z  týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a  preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v  súlade s  ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v  pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/283/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}