Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/66/2015 z 7. 12. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. decembra 2015, sp. zn. 14Co/66/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1512223792.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/66/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1512223792.1 | 2015-12-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcdfa522-2f9e-4937-9f0a-583e49a3dbfb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223792.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/66/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223792
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223792.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a
členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave
zo dňa 06.10.2014, č.k. 10C/171/2012-135, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06.10.2014, č.k.
10C/171/2012-135  p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 175,- eur ako náhrady škody a sumy 331,92 eur ako nemajetkovej ujmy
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento
nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4260507 dlžníkom U. S., nar. XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14630/2011). Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu
náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku údajného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava V. Najprv skonštatoval, že na zrušenie
pojednávania vytýčeného na deň 06.10.2014 v zmysle žiadosti žalobcu zo dňa 02.10.2014 nebol dôvod.
Žalobca žiadal o zrušenie tohto pojednávania a o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti. O jeho obsahovo rovnakej žiadosti o
prerušenie konania už rozhodol uznesením zo dňa 29.01.2014. Uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 5Co/275/2014-109 zo dňa 14.05.2014 súd odvolanie žalobcu odmietol. Dôvodom odmietnutia bola
skutočnosť, že odvolací súd zistil, že o tejto ústavnej sťažnosti žalobcu bolo rozhodnuté dňa 10.09.2013
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.k. III. ÚS 424/2013-11, ktorým bola ústavná
sťažnosť žalobcu pre nedostatok právomoci ústavného súdu odmietnutá, a teda žalobca už nemôže
mať záujem na prerušení konania z tohto dôvodu. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov
konania (žalovaný svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal).



Svoje rozhodnutie súd právne oprel o ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a § 44 ods. 8
zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.05.2010), pričom dospel k záveru,
že návrh žalobcu nie je dôvodný. Podľa súdu je nesporné, že v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
(ďalej len EP) je uvedená lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora, a to od doručenia
tohto návrhu, avšak pokiaľ v exekučnom konaní došlo zo strany súdu k prekročeniu tejto zákonnej
lehoty, tak je potrebné skúmať, či k tomuto došlo pre zložitosť veci, správanie účastníkov konania alebo
z dôvodu samotného postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Samotná
skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v lehote 30 dní, ešte nemusí zakladať
nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pretože okolnosti,
ktoré predchádzali návrhu a postup súdov v exekučných veciach v nasledujúcom období nasvedčujú
tomu, že z ich strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu i keď rozhodnutia o návrhoch na zmenu
súdneho exekútora boli vydávané po uplynutí lehoty 30 dní. V tejto súvislosti súd poukázal na existenciu
objektívnych okolností, pre ktoré súd nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu za
zmenu exekútora.

Uviedol, že tieto návrhy boli podávané zo strany oprávneného hromadne do jednotlivých exekučných
konaní a vzhľadom na zaťaženosť súdov nebolo možné o týchto návrhoch rozhodnúť v zákonom
stanovenej lehote 30 dní. Na Okresnom súde Bratislava V v čase nápadu tejto veci v exekučnom
konaní, bolo v oddelení Er už 4251 vecí. Okrem toho uvedené návrhy na zmenu exekútora podávané
oprávneným Pohotovosť s.r.o. boli viac ako diskutabilné, pretože oprávnený navrhoval zmenu exekútora
a žiadal poveriť ďalším vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého napriek tomu,
že mal vedomosť o tom, že tento súdny exekútor bol v minulosti, a to v rokoch 2006 až 2007 jeho
zamestnancom a samotná táto skutočnosť vylučovala, aby súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý mohol
byť poverený vykonaním exekúcie s poukazom na § 30 ods. 1 EP, čo nakoniec viedlo k tomu, že Ústavný
súd SR vo svojom náleze sp.zn. III. ÚS 322/2010 z 13.04.2011 konštatoval nezlučiteľnosť činnosti
(funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného, a teda skutočnosť, že pokiaľ
súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, tak je to okolnosťou vylučujúcou
ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 EP povinný súdny
exekútor bezodkladne oznámiť súdu. Uvedený nález Ústavného súdu SR mal za následok, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý do prebiehajúcich exekučných konaní formálne posielal oznámenia o
týchto skutočnostiach vylučujúcich ho z vykonávania exekúcie, avšak vyjadroval sa v tom smere, že
by nemal byť vylúčený z exekučných konaní a poukazoval na rozhodnutia niektorých okresných súdov.
Napriek tomu súdy následne vydali rozhodnutia, ktorými bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený
z exekučných konaní a proti týmto rozhodnutiam dokonca podával JUDr. Rudolf Krutý odvolania a
zastupovaním poveroval spoločnosť Fridrich Paľko s.r.o., ktorá zároveň zastupovala aj oprávneného. Z
uvedených dôvodov teda oprávnený, ktorý vedel o okolnostiach vylučujúcich súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému, nemal logicky podávať návrhy
na zmenu exekútora a žiadať, aby vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý. Pokiaľ tak
urobil, tak to bolo v rozpore s ust. § 30 ods. 1 EP a o týchto okolnostiach spočiatku súdy nemali vedomosť,
a preto aj pripúšťali zmenu exekútora. Pokiaľ by si bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý splnil svoju
zákonnú povinnosť podľa § 30 ods. 3 EP a bezodkladne oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu
v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o., nakoľko bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo
strany súdu  by nebolo vydané rozhodnutie o povolení zmeny exekútora a nemusel vo väčšine prípadov
nasledovať taký procesný postup, že súd si najskôr žiadal stanovisko pôvodného súdneho exekútora a
až potom vo veci rozhodoval. Oprávnený spoločne so súdnym exekútorom    JUDr. Rudolfom Krutým teda
svojou úmyselnou nečinnosťou a hromadným podávaním návrhov na zmenu exekútora spôsobili, že
súdy  rozhodovali o týchto návrhoch až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, avšak vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody uvedenú činnosť súdov nie je možné hodnotiť za nesprávny úradný postup spočívajúci
v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Skutočnosť, že v konaní sp.zn.
37Er 1732/2005 Okresný súd Bratislava V nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora doručeného mu dňa
22.11.2010 v lehote 30 dní, ale až dňa 08.06.2011, preto nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný
postup zo strany tohto súdu. Súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základ svojho nároku
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to nesprávny úradný postup súdu. Preto návrh
ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností  a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu postupujúc podľa ust.      § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na
pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa §
101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol,
že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie
je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.
Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho
vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami,
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť
vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho,
aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a
právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa
k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca má za to, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Namietal tiež, že ak žalovaný nereagoval na výzvu
súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým základom sa mal stať skutkový stav tvrdený žalobcom.
Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je
dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156 ods.
3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 08.12.2015.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných,
než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je to žalobca, ktorý zodpovedá za obsahové
vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Vo veci podal odvolanie obsahovo zhodné s
odvolaniami podanými v iných obdobných veciach, a to napriek tomu, že mnohé jeho procesno-
právne odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú, resp. tieto námietky vôbec nezodpovedajú
skutočnostiam vyplývajúcim zo spisu.

V prejednávanej veci žalobca vo svojom odvolaní nijako nereagoval na súdom tvrdené dôvody
zamietnutia žaloby. Závery súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu,
sú podľa názoru odvolacieho súdu správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a
presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca. K argumentácii žalobcu odvolací súd preto uvádza, že ako nadriadený súd o námietke zaujatosti



uplatnenej žalobcom, a tým aj o jeho žiadosti prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov
Okresného súdu Bratislava V (o návrhu na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol uznesením zo
dňa 22.10.2012, č.k. 11NcC/117/2012-15 (okrem iného) tak, že vec prejednávajúca sudkyňa Okresného
súdu Bratislava V - JUDr. Alena Martinusová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci
vedenej pod sp. zn. 10C/117/2012. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal
a rozhodol vylúčený sudca.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces.
Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa vo veci dňa 24.10.2013 stanovil termín pojednávania na
deň 09.12.2013. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
13.11.2013 (doručenka na č.l. 48 spisu). Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa však na pojednávanie
nedostavili. E-mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.12.2013 (č.l. 61 spisu), navrhol
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť. Dôvodom
tohto návrhu žalobcu bolo podanie sťažnosti na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Sťažnosťou (č.l.
66) napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11NcC/117/2012 a domáhal sa vydania
nálezu, že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces
a na zákonného sudcu. Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur,
ako aj zrušenia rozhodnutia zo dňa 22.10.2012, sp.zn. 11NcC/117/2012 a vrátenia veci krajskému súdu
na ďalšie konanie. Pojednávanie bolo preto odročené bez prejednania veci s tým, že súd rozhodne
o žiadosti žalobcu na prerušenie konania. Uznesením zo dňa 29.01.2014, č.k. 10C/171/2012-78
súd návrh na prerušenie konania zamietol. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol
odvolací súd uznesením zo dňa 14.05.2014, č.k. 5Co/275/2014-109 tak, že odvolanie žalobcu odmietol.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo spolu s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa
25.11.2013 doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.06.2014 (doručenka na č.l. 111 spisu).

Následne, dňa 15.07.2014, súd prvého stupňa stanovil nový termín pojednávania na deň 06.10.2014.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 08.08.2014 (doručenka
na č.l. 113 spisu). Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa však na pojednávanie opäť nedostavili, len
e-mailovým podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.10.2014 (č.l. 116 spisu), navrhol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávanie zrušiť a konanie prerušiť do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti, ktorou napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
11NcC/117/2012. Návrh žalobcu zo dňa 02.10.2014 (ani zo dňa 05.12.2013) na prerušenie konania
však nemal akýkoľvek vecný a právny základ, pretože ho žalobca podal v čase, keď o jeho ústavnej
sťažnosti týkajúcej sa tejto veci už Ústavný súd SR rozhodol uznesením zo dňa 10.09.2013,  č.k. III. ÚS
424/2013-11, ktorým bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného
súdu na jej prerokovanie (č.l. 99 spisu). Súd prvého stupňa preto zjavne nemal dôvod na to, aby bolo
zrušené nariadené pojednávanie na deň 06.10.2014, a aby bolo konanie vo veci prerušené.

Ako už bolo konštatované vyššie, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 23.06.2014. Žalobca tak mal dostatočný časový priestor na prípravu
pojednávania, ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise, spolu s kópiou exekučného spisu sp.zn. 37Er/1722/2005, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších
dôkazov. Z uvedených dátumov je tiež zrejmé, že žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s písomným
vyjadrením žalovaného k žalobe, ako aj možnosť vyjadriť sa k nemu či už písomne alebo ústne na
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Ostal však nečinný. O realizáciu svojich procesných
práv v rámci súdneho pojednávania sa obral sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou
na súdnom pojednávaní. Súd prvého stupňa nepostupoval svojvoľne, procesný postup súdu bol v
súlade s ustanoveniami procesnej normy, a preto ho nemožno považovať za odopretie ústavného
práva účastníkovi na spravodlivý súdny proces a právo na verejné prerokovanie veci pred všeobecným
nezávislým súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.