Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/81/2012 z 13. 5. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. mája 2013, sp. zn. 13Co/81/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8511206033.1
Krajský súd Prešov | 13Co/81/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8511206033.1 | 2013-05-13 | Rozsudok
Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8328983f-3c86-4037-ad3e-808dca84333f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8511206033.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/81/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511206033
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8511206033.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so
sídlom Skalica, Petrovská 10, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Chorvátsky
Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 1.614,07 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 5.6.2012 pod č. k. 2C/241/2011-40, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
nároku žalobcu v časti zmluvného úroku vo výške 801,65 eur.

Z a s t a v u j e   odvolacie konanie, pokiaľ odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 79,64 eur, poplatku za výber z bankomatu vo
výške 18,32 eur a mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 26,85 eur.

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a   žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
661,94 eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne z tejto sumy od 14.11.2009 do zaplatenia v
pravidelných mesačných splátkach po 35,- eur mesačne, splatných vždy do 20-tého dňa toho-ktorého
mesiaca vopred, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanej trovy konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca podaným návrhom žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny
661,94 eur, zmluvného úroku vo výške 801,65 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 18,32 eur,
zmluvnej pokuty vo výške 79,64 eur, sankčného úroku vo výške 25,67 eur, mesačného poplatku za
vedenie účtu vo výške 26,85 eur a úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 661,94 eur od
14.11.2009 do zaplatenia. Uplatnený nárok vyvodil z uzavretej Úverovej zmluvy č. 3608048452 zo dňa
8.8.2006. Žalovaná priznala, že žalobcom jej bola zaslaná úverová karta, z ktorej vyčerpala cca 2.000,-
eur s tým, že tento dlh žalobcovi doposiaľ nevrátila, pretože dostala sa do finančnej tiesne. Súčasne
požiadala o možnosť splácať dlh žalobcovi v splátkach.



Uzavrel, že dňa 8.8.2006 účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s dohodnutými
podmienkami ako individuálne špecifikovanú zmluvu, v rámci ktorej žalobca vopred vnútil žalovanej aj
iný právny úkon, než ten, o ktorý mala v danom čase záujem, teda poskytnutie finančných prostriedkov
na nákup tovaru (chladničky). Ako totiž vyplýva z predtlače úverovej zmluvy, žalovaná súčasne jedným
a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj tú časť listiny, ktorá sa týka absolútne iného
právneho vzťahu. Teda ak chcela získať úver na zakúpenie chladničky, čo bolo jej primárnou pohnútkou k
vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemala na výber a musela popísať predloženú predtlač listiny,
ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. Teda účastníci neuzavreli platnú zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru a preto súd neskúmal rovnováhu prijateľnosti podmienok upravených
v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca poskytol žalovanej z uvedeného neplatného právneho úkonu sumu
2.374,33 eur, ktorú vyčerpala a preto žalobcovi vzniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške poskytnutého plnenia. V konaní bolo preukázané, že žalovaná plnila v prospech
žalobcu 1.712,39 eur pred podaním žaloby, preto žalobe vyhovel v sume 661,94 eur a zvyšok návrhu
ako nedôvodný zamietol.

Zároveň žalobcovi priznal aj 0,024 % úrok z omeškania denne zo sumy 661,94 eur od 14.11.2009 do
zaplatenia. Vzhľadom na výšku príjmu žalovanej povolil jej dlh splácať v mesačných splátkach po 35,-
eur, splatných vždy do 20-tého toho-ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení
čo i len jednej splátky (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci.
Úspech žalobcu predstavuje 41,01 %, úspech žalovanej 58,99 %, teda prevyšuje úspech žalovanej o
17,98 %. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, tieto jej priznané neboli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty vo
výške 79,64 eur, zmluvného úroku 801,65 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 18,32 eur a
mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 26,85 eur, podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol v
tejto časti zmeniť rozsudok tak, aby mu bola priznaná aj táto časť uplatneného nároku. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka,
upravujúce úverovú zmluvu, nezakazuje možnosť, ak na základe jednej písomnej úverovej zmluvy bolo
dohodnutých viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne
i obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa.
Nepoprel skutočnosť, že žalovaná podpísaním Úverovej zmluvy č. 5703200546 podpísala a súhlasila aj
s tou časťou textu, ktorý sa dotýka revolvingového úveru. Pri čítaní návrhu úverovej zmluvy si musela
byť vedomá, že uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pretože žalobca o dojednaní
takéhoto druhu úveru informuje svojich klientov na líci zmluvy, a neide teda o „skrytie“ zmluvy do
úverových podmienok. V druhom rade uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere nadobudla účinnosť
podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú činnosť až na budúcnosť, a to uskutočnením aktivácie
karty. Uzavretím revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalovanej nevznikli, pretože k
účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany žalovanej - k aktivovaniu
karty. K aktivovaniu karty nedošlo automaticky alebo konkludentne či náhodne, ale slobodným a
vážnym prejavom vôle, resp. priamym a zamýšľaným úkonom žalovanej, a to zavolaním na určené
telefónne číslo a aktivovaním karty prostredníctvom operátora, či automatického telefónneho centra
IVR až uvedením identifikačných údajov za účelom predchádzania zneužitia. Samotná karta je ešte
pred týmto úkonom spotrebiteľovi zaslaná a spolu s ňou sú zasielané tiež predzmluvný formulár,
brožúrka obsahujúca informácie o tom, ako úver čerpať, ako karta funguje, spolu so sadzobníkom služieb
poplatkov. Ďalej konštatoval, že žalovanej nevznikla žiadna povinnosť v okamihu uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Pred
aktivovaním karty žalovaná mala dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a
úverovými zmluvnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výškou zmluvného úroku, rozhodnúť sa,
či s nimi prejaví súhlas a aktivuje si úverovú kartu. Zo samotnej úverovej zmluvy žalobcovi nevznikli
žiadne práva, iba povinnosť zaslať spotrebiteľovi kartu, čo bolo podmienené tým, že žalovaná musela
splniť dohodnuté podmienky týkajúce sa splácania poskytnutého úveru na kúpu tovaru. Žalovaná mala
evidentný záujem  na tom, aby platná revolvingová zmluva sa stala aj účinnou, pretože vykonala
prejav vôle smerujúci k aktivovaniu karty a úver začala čerpať. Potvrdila svoju slobodnú vôľu čerpať
revolvingový úver, a teda aktivovať vykonateľnosť zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, t. j. vôle



vstúpiť do nového zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý vznikol zo zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade nemožno uvažovať o nedostatku vôle žalovanej
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s ním. Pri podpise zmluvy nebolo na žalovanú vyvíjané žiadne násilie
a ani nepriamy nátlak, preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencia vôle bola v tomto prípade
naplnená, čo dokladuje skutočnosť, že žalovaná si sama aktivovala kartu, čerpala úver a čerpaný úver aj
splácala. Úverovú zmluvu podpisovala a uzatvárala predmetný úverový vzťah so žalobcom v rozhodnom
období ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisovala dobrovoľne, nikto ju k tomu
podpisu nenútil, mala dostatok času v pohodlí svojho domova návrh zmluvy si riadne preštudovať,
oboznámiť sa s jeho obsahom, a až potom sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie, to znamená, že si
plne uvedomovala záväzky voči žalobcovi v zmysle úverovej zmluvy. Žalobca nesúhlasil so záverom
súdu prvého stupňa týkajúceho sa kvalifikovaného uzavretia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
ako nekalej praktiky, ktorá vychádza z úsudku súdu o nedostatku konajúcej osoby, s čím dodávateľ
vopred kalkuluje. Uzavretím zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nedošlo medzi žalobcom a
žalovanou k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach, a už vôbec nie k nerovnováhe značnej ku
škode žalovanej. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyjadrenie Generálnej advokátky Verici Trstenjak
pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ (C-453/10), ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok
úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť
jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 21.8.2012 v podstate súhlasila so zaväzujúcim
rozsudkom súdu prvého stupňa, pričom uviedla, že od rozhodnutia okresného súdu pravidelne uhrádza
splátky vo výške 35,- eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k ustanoveniu právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
Na predmetný právny vzťah aplikoval zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení Zákona NR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
pričom žalobca v tejto súvislosti uviedol, že výhrady k jeho aplikácii nemá. Potvrdil, že predmetná zmluva
o revolvingovom úvere bola uzavretá práve  v súlade s týmto zákonom. Zároveň uviedol, že pri tzv.
revolvingovom úvere nie možné v zmluve uviesť náležitosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods.
2 písm. a/ zákona, teda počet  a termíny splátok. Ide o tzv. zmluvu otvorenú, pri ktorej má uchádzač o úver
stále možnosť úver dočerpať. Vzhľadom na platnú legislatívu k dátumu 8.8.2006 tvrdil, že revolvingová
zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ v revolvingovej zmluve nebola uvedená
výška RPMN, táto sa v tomto čase ani nevyžadovala.

Odvolací súd ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aplikoval preto, lebo
toto ustanovenie v ods. 2 upravuje obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá okrem všeobecnej
náležitosti musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. To znamená,
že nestačí odkázať na sadzobník poplatkov k predmetnej zmluve, ale v nej musí byť obsiahnutá
výška, počet termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak takáto náležitosť nie je v zmluve o
spotrebiteľskom úvere obsiahnutá, potom podľa § 4 ods. 4 uvedeného zákona, pri nesplnení podmienok
podľa ods. 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo služba. Od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
(§ 4 ods. 5 citovaného zákona).

Teda ak súd prvého stupňa zamietol žalobu ohľadom zmluvného úroku vo výške 801,65 eur, poplatku za
výber z bankomatu vo výške 18,32 eur, zmluvnej pokute vo výške 79,64 eur, sankčného úroku vo výške
25,67 eur a mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 26,85 eur, v tejto časti je jeho rozhodnutie
vecne správne.



Na odvolacom pojednávaní dňa 14.5.2013 zástupkyňa žalobcu vzala odvolanie späť ohľadom zmluvnej
pokuty vo výške 79,64 eur, poplatku za výber z bankomatu vo výške 18,32 eur a mesačného poplatku
za vedenie účtu vo výške 26,85 eur, s čím žalovaná vyslovila súhlas. Z tohto dôvodu odvolací súd v tejto
časti odvolacie konanie zastavil (§ 207 ods. 2, 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania zostal nárok žalobcu vo výške 801,65 eur v časti zmluvného úroku.
Keďže veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného
k 8.8.2006), pričom zmluvný úrok v úverovej zmluve zo dňa 8.8.2006 uvedený nie je, v tejto časti je
návrh žalobcu nedôvodný. Pokiaľ by bol dohodnutý v úverových podmienkach žalobcu, tieto úverové
podmienky (č. l. 5) nie sú nikým podpísané, teda ako také sú neplatné. Z tohto dôvodu nemôžu nahrádzať
vôľu účastníkov obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve zo dňa 8.8.2006.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku o zamietnutí nároku žalobcu v časti zmluvného úroku vo výške 801,65 eur ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.). To isté sa týka aj výroku o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojní s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešná žalovaná si náhradu trov odvolania výslovne nežiadala, ich náhrada jej priznaná nebola.

V záhlaví označený vedľajší účastník vstúpil do konania na ochranu záujmov žalovanej podaním zo dňa
1.10.2012 (č. l. 71), a to podľa  § 93 ods. 3 O.s.p.. V súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy
nevznikli, ani si ich neuplatnil, a preto vo vzťahu k nemu odvolací súd o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.