Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/816/2014 z 28. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2015, sp. zn. 16Co/816/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6612210435.3 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/816/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6612210435.3 | 2015-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-52, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-497 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2e69c46-1ab0-4820-af3b-b98ef136854e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6612210435.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/816/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612210435
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612210435.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi M. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. R. S. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5 , 080 05 Prešov,
právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, o zaplatenie 7 577,83 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 14C/15/2013-239 zo dňa 07. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 4.709,33 € s
príslušenstvom (v poradí prvý) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (v poradí tretí), p o t v
r d z u j e.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 294,46 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.709,33
€ s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.709,33 € od 24. 09. 2009 do zaplatenia na jeho
účet v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že vo zvyšku návrh navrhovateľa čo
do zaplatenia sumy 2.868,50 € s príslušenstvom zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a o výške týchto trov konania rozhodne
osobitným uznesením v zmysle § 151 ods. 1, 2 O. s. p.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že po doplnení dokazovania vyhodnotil právny vzťah
medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. Napriek tomu na daný právny vzťah, vzhľadom na
to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, otázku premlčania posudzoval v
zmysle Obchodného zákonníka, teda aplikoval všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Zmluvu o úvere
v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka považoval za uzavretú platne a pre posúdenie
premlčania vychádzal z ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka a ust. § 397 Obchodného zákonníka. Z platobnej histórie pre okresný súd vyplynulo, že k
zosplatneniu úveru došlo dňa 12. 07. 2009, pričom návrh podal navrhovateľ na Okresnom súde Lučenec



dňa 12. 07. 2012 prostredníctvom telefaxu a následne ho doplnil písomným podaním , ktoré podanie
odoslal dňa 16. 07. 2012 v pondelok. Z tých dôvodov súd mal za to, že nárok navrhovateľa nie je
premlčaný vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, preto na námietku premlčania nemohol prihliadať. Následne zistil, že navrhovateľ poskytol
odporcovi peňažné prostriedky vo výške 5.642,97 € s tým, že odporca na úvere celkovo splatil
sumu 933,64 €, čo po odpočítaní od výšky úveru predstavuje zostávajúcu čiastku 4.709,33 €, ktorú
navrhovateľovi zostáva uhradiť. Na základe toho súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 4.709,33 € s
príslušenstvom a návrh čo do zaplatenia sumy 2.868,50 € zamietol ako nedôvodný.

O úroku z omeškania rozhodol v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase
vzniku predmetu sporu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
odporca (č. l. 258 spisu), ktorým odvolaním namietal rozhodnutie okresného súdu v jeho prvom
výroku, teda vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.709,33 € s
príslušenstvom v spojení i s náhradou trov konania v zmysle tretieho výroku napadnutého rozsudku.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutom výroku (v poradí prvom)
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na základe vykonaných dôkazov okresný súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že právny predchodca navrhovateľa zmluvu
predčasne ukončil, čím došlo „k zosplatneniu“ celej dlžnej sumy dňom 12. 07. 2009, pričom poukázal
na platobnú históriu. V nadväznosti na to najmä namietal, že navrhovateľ síce podal žalobu podaním
na súd dňa 12. 07. 2012, avšak išlo o podanie faxové, ktoré „nedoplnil písomne včas v zákonnej
trojdňovej hmotnoprávnej lehote, keďže podanie bolo na pošte podané až dňa 16. 07. 2012 a reálne bolo
doručené súdu až dňa 18. 07. 2012“. Žaloba zaslaná faxom dňa 12. 07. 2012 preto nemohla spôsobiť
pretrhnutie plynutia premlčacej doby, pretože sa nejednalo o účinné podanie. Žaloba bola podľa neho
navrhovateľom podaná účinne až dňa 18. 07. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a teda
oneskorene. Vzhľadom na túto skutočnosť zotrval na vznesenej námietke premlčania a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Na záver pre prípad, že
by bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu v zmysle rozhodnutia súdu požiadal o zaplatenie v
splátkach, nakoľko úhrada celej sumy by mohla mať pre neho ťaživé, až likvidačné ekonomické dôsledky.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník nie je oprávnený
na podanie odvolania v zmysle ust. § 201 O. s. p. . Poukázal v tejto súvislosti aj na viaceré rozhodnutia
krajských súdov v Slovenskej republike.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, k tomu uviedol, že ani na vznesenie
námietky vedľajší účastník nemá oprávnenie a námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, teda
odporca. Súd preto na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadať, nakoľko
ju uplatnila neoprávnená osoba.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania konštatoval, že trovy konania vynaložené odporcom,
resp. vedľajším účastníkom na strane odporcu, neboli vynaložené na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Naopak, konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany
spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia.

Navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol alebo, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal a v zmysle ust. § 219 O. s. p. toto rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4.709,33 € s príslušenstvom (v poradí prvý), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

Výrok, ktorý nebol odvolaním napadnutý, a ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku - čo do zaplatenia
sumy 2.868,50 € s príslušenstvom zamietnutý, zostáva podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý.



Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odporcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v
spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi v zmysle
ust. § 212 ods. 1 O. s. p. . V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odvolanie odporcu smerovalo
len voči nesprávnemu právnemu záveru okresného súdu, ktorý nepovažoval nárok navrhovateľa za
premlčaný, nakoľko „k zosplatneniu“ celej dlžnej sumy došlo najneskôr dňom 12. 07. 2009, pričom
navrhovateľ podal žalobu na okresný súd včas, preto nárok navrhovateľ nepovažoval za premlčaný.
Odporca však v odvolaní namietal, že návrh navrhovateľa na okresný súd bol podaný po uplynutí
premlčacej lehoty z dôvodu, že síce navrhovateľ podal návrh na súd dňa 12. 07. 2012, avšak išlo o
podanie faxové, ktoré bol povinný v zákonnej trojdňovej lehote písomne doplniť, a keďže k tomu nedošlo
a na pošte bolo podanie navrhovateľa podané až dňa 16. 07. 2012, k účinnému podaniu návrhu na súd
došlo až dňa 18. 07. 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, teda oneskorene.

Keďže v danom prípade išlo dôvodom odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu bola len otázka
včasnosti podania žaloby navrhovateľom na súd vo vzťahu k plynutiu trojročnej premlčacej lehoty
na uplatnenie nároku, odvolací súd zameral preskúmanie veci najmä na okolnosti vzťahujúce sa k
premlčaniu nároku navrhovateľa.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh faxovým podaním na súd dňa 12. 07. 2012.

Podľa § 42 ods. 1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Odvolací súd uznáva, že podanie zo dňa 12. 07. 2009, teda návrh navrhovateľa, bol podaný zo
strany navrhovateľa formou faxu. Uvedené podanie urobené telefaxom je v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia § 42 ods. 1 O. s. p. nutné doplniť najneskôr do troch dní, a to predložením jeho originálu.
Do plynutia tejto lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57
ods. 1 O. s. p.), preto lehota na doplnenie tohto podania urobeného telefaxom, začala plynúť 13. 07.
2012 a uplynula dňa 15. 07. 2012, ktorý deň pripadol na nedeľu. V tejto súvislosti je preto nevyhnutná
ďalšia aplikácia ust. § 57 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného vyplýva, že
najbližší nasledujúci pracovný deň bol v pondelok dňa 16. 07. 2012, preto ak navrhovateľ v uvedený deň
doplnil podanie urobené telefaxom tým, že v tento deň odovzdal predmetné podanie orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.), potom zostáva lehota zachovaná a odvolací súd konštatuje,
že navrhovateľ doplnil podanie urobené telefaxom včas, a preto dôvodne naň okresný súd prihliadal.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedený právny záver nestotožňuje s dôvodom odvolania
navrhovateľa, ktorý tvrdí, že k účinnému podaniu návrhu na súd došlo až dňa 18. 07. 2012. Pre úplnosť
odvolací súd poznamenáva, že prvostupňový súd jednoznačne pri posúdení premlčania vychádzal z
ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 4 roky, preto i v prípade, ak
k zosplatneniu úveru došlo dňa 12. 07. 2009 a uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná,



v dôsledku čoho a preto okresný, ako aj odvolací súd z tejto skutočnosti vychádzal, potom k uplynutiu
štvorročnej premlčacej doby, by došlo až dňom 12. 07. 2013. Vzhľadom aj na túto skutočnosť preto
nie je možné považovať odvolanie odporcu za dôvodné, ak okresný súd jednoznačne ustálil dĺžku
premlčacej doby 4 roky v zmysle Obchodného zákonníka, pričom odporca v odvolaní túto skutočnosť
žiadnym spôsobom nenamietal. Ak by aj návrh bol účinne podaný dňa 18. 07. 2012, k premlčaniu nároku
navrhovateľa vzhľadom na plynutie štvorročnej premlčacej lehoty nedošlo.

Keďže ako je uvedené vyššie, odporca v odvolaní nenamietal iné skutkové, či právne závery okresného
súdu týkajúce sa posúdenia nároku navrhovateľa, a ani iné dôvody, na ktorých bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu založené nevzťahoval, nedošlo zo strany odvolacieho súdu ani k preskúmaniu
rozhodnutia prvostupňového súdu nad rámec daný ust. § 212 ods. 1 O. s. p..

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.709,33 € s príslušenstvom za vecne
správny, a to i vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, keď okresný súd dôvodne aplikoval
ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého okresný súd náhradu trov pomerne rozdelil s tým, že o
výške trov prvostupňového konania rozhodne okresný súd osobitným uznesením v zmysle § 151 ods.
1, 2 O. s. p. .

Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, čo do zaplatenia sumy 2.868,50
€ s príslušenstvom, nebol napadnutý odvolaním, preto v zmysle § 206 O. s. p. zostáva právoplatný.

Pokiaľ odporca v závere odvolania uviedol, že v prípade, že odvolanie nebude dôvodné, žiada
o zaplatenie sumy 4.709,33 € s príslušenstvom v splátkach po 250 € mesačne, odvolací súd
poznamenáva, že len všeobecné konštatovanie odporcu, že ide pre neho „o ťaživé, až likvidačné
ekonomické dôsledky“, nie je postačujúce pre posúdenie jeho žiadosti v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p.. Zo
strany odporcu ide len o všeobecné konštatovanie, ktoré nepodložil žiadnymi konkrétnymi okolnosťami
a tvrdeniami, nepredložil žiadne listinné dôkazy, na základe ktorých by mohol odvolací súd jeho žiadosť
o poskytnutie splátok posúdiť. Odvolaciemu súdu nie sú známe osobné sociálne a majetkové pomery
odporcu. Na tieto okolnosti odporca pred prvostupňovým, ale ani pred odvolacím súdom nepoukázal,
preto jeho žiadosti v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. nemohol odvolací súd vyhovieť, z dôvodu neurčitej a
nekonkrétnej žiadosti bez akéhokoľvek odôvodnenia, v dôsledku čoho bola žiadosť nepreskúmateľná.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Navrhovateľ
si trovy odvolacieho konania riadne a včas uplatnil, preto odvolací súd pristúpil k ich priznaniu s tým, že
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu - podanie zo dňa 11. 05. 2014, ktoré bolo Okresnému
súdu Lučenec doručené dňa 21. 05. 2014 ( viď č. l. 268 spisu) vo výške 284,81 € (§ 13a ods. 1 písm.
b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb - ďalej v texte len „vyhláška“) + režijný paušál vo výške 9,65 € v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky. Odvolací súd tak priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania spolu vo výške
294,46 €, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do troch dní
v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi ďalší úkon právnej služby, a
to vyjadrenie k odvolaniu - podanie zo dňa 22. 06. 2014, ktoré bolo Okresnému súdu Lučenec doručené
dňa 27. 06. 2014 (č. l. 276 spisu) s odôvodnením, že v danom prípade považuje opakované vyjadrenie
k odvolaniu za nadbytočné a nedôvodné a v dôsledku toho neúčelné v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s.
p. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že navrhovateľ zaslal okresnému súdu vyjadrenie jednak k odvolaniu
vedľajšieho účastníka, ako aj vyjadrenie k odvolaniu odporcu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že v danej
veci bolo podané len odvolanie odporcu, preto ďalšie vyjadrenie je bez akéhokoľvek súvisu s predmetom
sporu. V konaní totiž neboli podané dve odvolania, na základe čoho by bolo nutné zasielať súdu dve
vyjadrenia.

Pokiaľ ide o odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, týmto náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola vzhľadom na to, že v odvolacom konaní neboli úspešní.



Na záver odvolací súd poznamenáva, že nepristúpil k odmietnutiu odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm.
b) O. s. p., ako na to poukazoval navrhovateľ v písomnom vyjadrení, ak z obsahu spisu vyplýva, že
odvolanie podal odporca, nie vedľajší účastník (viď č. l. 258 spisu).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.