Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/25/2015 z 29. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. apríla 2015, sp. zn. 17CoE/25/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6714213565.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/25/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6714213565.1 | 2015-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/afaaa3e9-511a-4ff3-b608-e1daf8432fb0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714213565.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714213565.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, za ktorú koná JUDr. Martin
Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnej I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo F. G., G. č. XXX/XX, vedenej
pod sp. zn. EX 27443/2014, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1611,44 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 4Er/240/2014-19
zo dňa 22.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor dňa 30.05.2014 požiadal exekučný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pre vymoženie pohľadávky v sume
1611,44 EUR s príslušenstvom. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 01818/08 zo dňa 20.03.2008, ktorý sa stal právoplatný dňa
14.04.2008 a vykonateľný dňa 17.04.2008. Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý
vyvodil svoju právomoc z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX z 21.09.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Ustanovenie bodu
17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré upravuje riešenie sporov zmluvných strán zo
zmluvy o úvere (rozhodcovskú doložku) je podľa okresného súdu v rozpore s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a je neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Právomoc rozhodcovského súdu v danej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z
Exekučného poriadku a nadväzne z ustanovení z § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného
konania však nemá právo skúmať rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Exekučný súd teda nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská



a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom
v konaní vedenom podľa ZoRK, pričom povinnej dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá
ani možnosť, aby sa domáhala ochrany aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že tento
nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
v texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 30.05.2014 exekučný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v
Bratislave proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 01818/08 z 20.03.2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 14.04.2008 a
vykonateľným dňa 17.04.2008. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2007 uzatvorenej medzi žalobcom (oprávnený) a
žalovanou (povinnou). Exekučným titulom rozhodcovský súd povinnej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu vo výške 1263,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 899,22 EUR od 20.12.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
278,43 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou
rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka. Okresný súd
napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Vychádzal z názoru,
že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou, pretože
napĺňa znaky, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t.j. také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože takéto
podmienky sú vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Mal
za to, že rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v bode 17. Zmluvy o úvere vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, a ktorá upravuje riešenie sporov je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá je neplatná, pretože spotrebiteľovi fakticky odopiera možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v
prípade sporu na všeobecnom súde. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy o
úvere, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahom ktorých je rozhodcovská doložka



- vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že
daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a
následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v
súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu
spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje nesprávnu aplikáciu právneho predpisu, ktorý exekučný súd
v odôvodnení uznesenia citoval, konkrétne pokiaľ aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, napriek tomu, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola
uzatvorená dňa 21.09.2007. Pri posúdení charakteru posudzovanej úverovej zmluvy je nutné vychádzať
z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere. Napriek nesprávnej citácii v čase
uzatvorenia zmluvy ešte neúčinného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka však odvolací súd
konštatuje, že táto nesprávna aplikácia a citácia ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2008 nemá vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia, nakoľko na právny
vzťah vyplývajúci z konkrétnej zmluvy o úvere je nutné aplikovať spotrebiteľské právo a ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 21.09.2007.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (v znení účinnom do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Aj keď je možné pripustiť, že ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka platného v danom čase,
ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej
strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na
Obchodný zákonník (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto
skutočnosti však nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou
zmluvou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov z ktorých pri definícii
spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať
za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Je nutné v širšom kontexte
vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy. Už zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý bol zrušený dňa 01.07.2007, zmluvu o úvere nesporne považoval za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ustanovenia § 23a. Podľa tohto ustanovenia, odseku 1, sa za spotrebiteľské zmluvy pokladali
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Túto konštrukciu prevzal aj zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 3 ods. 3 účinnom v čase uzavretia zmluvy zakotvoval
právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom sa
za takúto zmluvu považovali tak zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a
povinnou Zmluvou o úvere č. 6115673 zo dňa 21.09.2007 je nutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

V tomto smere považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že i keď sa malo na prejednávanú
vec aplikovať ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, k
uplatneniu ustanovenia § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepristúpil, a to z toho dôvodu,



že v prejednávanej veci malo pre posúdenie veci tak zo strany okresného súdu ako aj zo strany
odvolacieho súdu ťažiskový význam znenie prvého odseku ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka,
a teda posudzovanie spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska obsahu ustanovení, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľných
podmienok), a toto sa z hľadiska obsahu nezmenilo.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01818/08 z 20.03.2008 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Krajský súd v prvom
rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy,
buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní). Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzavretá ako
jeden dokument a bolo dôvodné, aby exekučný súd preskúmal jej obsah z hľadiska, či táto podmienka
spotrebiteľskej zmluvy nie je neprijateľná a podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase
jej uzatvorenia neplatná.

Uzavretú rozhodcovskú doložku, koncipovanú v znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, okresný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Aj podľa odvolacieho súdu ide o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože spôsobuje nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto
zmluvného dojednania je fakt, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná,
spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že v predtlači Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý
je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Ak právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je nesporné, že



rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom. Exekučný titul nie je materiálne vykonateľný a tento nedostatok bráni vo vykonaní
exekúcie. Okresný súd z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora dôvodne zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného o tom,
že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať ust. § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho
konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej doložky, keď okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej
doložky, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.