{"guid": "5ae0d38c-ea4f-4acf-b595-082e05a836b7:ae1f40e5-e6bb-4e72-b027-4927286a633c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3899896848.1", "spisova_znacka": "11CoE/194/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/194/2015 z 9. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. februára 2016, sp. zn. 11CoE/194/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3899896848.1", "identifikacne_cislo": "3899896848", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2016-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae1f40e5-e6bb-4e72-b027-4927286a633c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3899896848.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3899896848.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3899896848.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/194/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3899896848
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3899896848.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom
Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, pobočka Prievidza so sídlom Prievidza, Včelárska 1 proti
povinnému: V. U., t. č. bytom K., M. XX/XX/XXX, o vymoženie 1.235,81 eur, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. januára 2015, č. k. 0Er/754/1999-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 19.04.1999 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.235,81
eur na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. k. 278/97 zo dňa 23.07.1997, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.1997 a vykonateľnosť dňa 03.09.1997. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi udelené súdom dňa 10.05.1999. Povinný
podaniami zo dňa 27.03.2013 a zo dňa 16.07.2014 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že na jeho
osobu bol vyhlásený konkurz z dôvodu nemajetnosti povinného a súčasne povinný vzniesol námietku
premlčania vymáhanej pohľadávky. Súd prvého stupňa rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že nie je dôvodný. Uviedol, že povinný nenamieta žiadne okolnosti, ktoré by
spôsobovali neprípustnosť exekúcie, alebo by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, resp. by boli
dôvodmi uvedenými v § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Zastával názor, že pohľadávka oprávneného
aj právny dôvod jej vzniku je jasne preukázaný. V zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení platnom v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie (19.04.1999) právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. Konštatoval, že v posudzovanej exekučnej veci nedošlo
k premlčaniu práva vymáhať pohľadávku z exekučného titulu vydaného dňa 23.07.1997 a právoplatného
dňa 22.08.1997. Návrh na začatie exekúcie bol podaný dňa 19.04.1999. Keďže bol návrh podaný
v 3-ročnej premlčacej lehote, je možné viesť exekúciu, a preto súd prvého stupňa návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol. Súčasne uviedol, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,
ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia. Počas exekúcie teda premlčacia doba neplynie. Ďalej mal súd prvého stupňa z
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K/92/99-70 zo dňa 11.02.2000 preukázané, že predmetným
uznesením bol na povinného vyhlásený konkurz, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8K 92/99-441 zo dňa 29.07.2011 zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Zo súdneho spisu
je zrejmé, že oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 26.03.1999,
teda pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Konštatoval, že vymáhaná pohľadávka bola
prihlásená do konkurzného konania prihláškou zo dňa 15.03.2000 a uznaná správcom konkurznej
podstaty, čo vyplýva z uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 8K/92/99-425 zo dňa 31.12.2010 o



rozvrhu speňaženého majetku z konkurznej podstaty úpadcu zverejnenej v OV 24B/2011. Uviedol, že
z ustanovení § 14 ods. 1 písm. d, e) a § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení účinnom v čase začatia exekučného konania je zrejmé, že exekúcia na majetok povinného
bola prerušená a po zrušení konkurzu možno v exekúcii pokračovať. Pokiaľ ide o návrh povinného na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvého stupňa
uviedol, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie) ako dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý povinný
navrhol vo svojom podaní podaným na tamojšom súde dňa 27.03.2013, nie je možné aplikovať, nakoľko
toto sa stalo účinným dňa 01.02.2002 v zmysle novely Exekučného poriadku č. 32/2002 Z.z., a teda
vzťahuje sa iba na exekučné konania, ktoré začali dňom 01.02.2002. Predmetné exekučné konanie
začalo pred účinnosťou citovaného ustanovenia (26.03.1999). Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku
exekučné konania začaté pred 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Z vyjadrenia
súdneho exekútora zo dňa 28.10.2014 je zrejmé, že exekúciu vykonáva zrážkami z iných príjmov
povinného, a síce z dôchodku povinného, kde je predpoklad vymoženia pohľadávky v plnom rozsahu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý
konštatoval, že exekučný titul v predmetnej exekučnej veci nadobudol vykonateľnosť dňa 08.01.1999
a exekúcia sa začala 21.04.1999. Teraz sa píše rok 2014 (v čase podania odvolania - poznámka
odvolacieho súdu) a exekúcia sa doposiaľ nevykonala, pretože na firmu povinného bol od roku
12.02.2000 do roku 2012 vyhlásený konkurz. V zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní malo byť toto
exekučné konanie zastavené. Povinný ďalej poukázal na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku,
podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. V tejto
súvislosti poukázal na § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 25, § 30 zákona č.
274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorých bolo možné právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. V danom prípade lehota
desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula
dňa 10.05.1999, a preto podľa neho došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Preto žiadal
exekúciu zastaviť. Zároveň k odvolaniu priložil lekársku správu MUDr. Réveszovej o zdravotnom stave
povinného a preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že oprávnený vymáha pohľadávku
predpísanú exekučným titulom Platobný výmer č. 0278/97 zo dňa 23.07.1997 s právoplatnosťou dňa
22.08.1997 a vykonateľnosťou dňa 03.09.1997 v exekučnom konaní, ktoré sa začalo dňa 19.04.1999, t.j.
v lehote 3 roky odo dňa právoplatnosti exekučného titulu. Dňom začatia exekučného konania premlčacia
doba neplynula. Oprávnený ďalej uviedol, že nemá vedomosť, že by zaniklo právo priznané exekučným
titulom, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že na výkon zdravotného poistenia sa nevzťahujú
predpisy zákona o sociálnom poistení. Zároveň vyjadril názor, že námietka premlčania povinného
je irelevantná. Pohľadávka je vymáhaná v rámci exekučného konania, ktoré bolo len prerušené
počas trvania konkurzu, pričom táto pohľadávka bola prihlásená do samotného konkurzného konania,
premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie a po skončení konkurzného konania
sa pokračuje v prerušenom exekučnom konaní. Záverom uviedol, že nemá vedomosť o nemajetnosti
povinného, ale na základe informácií od súdneho exekútora má vedomosť o vykonávaní zrážky z
dôchodku povinného. Navrhol, aby súd zamietol odvolanie povinného v plnom rozsahu.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
JUDr. Jozefovi Kaduchovi dňa 19.04.1999, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
pohľadávky vo výške 37.230,- Sk (1.235,80 eur), a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný
výmer č. 0278/97, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Prievidza dňa 23.07.1997, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.1997 a vykonateľenosť dňa 03.09.1997.
Okresný súd Prievidza udelil vyššie menovanému súdnemu exekútorovi dňa 10.05.1999 poverenie na
vykonanie exekúcie proti povinnému.



Podaniami zo dňa 25.03.2013 a 16.07.2014 povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti
povinného a z dôvodu, že na povinného bol vyhlásený konkurz. Povinný zároveň vzniesol námietku
premlčania. Následne sú prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

Odvolací súd považuje za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s odvolacou námietkou povinného, že
v prejednávanom prípade uplynula doba na vykonanie exekučného titulu podľa § 148 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni.

Predmetné právne predpisy v uvádzaných ustanoveniach stanovujú, že rozhodnutia o pohľadávkach
na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie (podľa zákona č. 274/1994
Z.z., resp. o pohľadávkach na sociálnom poistení podľa novšieho zákona č. 461/2003 Z.z.) možno
vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. V danej veci sa však
od povinného nevymáha pohľadávka na nemocenskom poistení či dôchodkovom zabezpečení, resp. na
sociálnom poistení, ale pohľadávka na zdravotnom poistení. To je v súčasnosti upravené zákonom č.
580/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a do 31.12.2004 (teda aj v čase vydania exekučného titulu pôvodnou oprávneným)
bolo upravené zákonom č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len ,,zákon č. 273/1994 Z.z.“). Tieto na rozdiel od uvedených
právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie (zákon č. 274/1994 Z.z. a č. 461/2003 Z.z.)
nestanovovali a nestanovujú lehotu na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na zdravotnom poistení,
ale len premlčaciu dobu práva vymáhať poistné na zdravotnom poistení, ktorá je tri roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo (§ 21 ods. 3 zákona č.
273/1994 Z.z. a § 21 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.).

Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka z rozhodnutia
oprávneného, ktorým je Platobný výmer č. 0278/97 vydaný dňa 23.07.1997 Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou, pobočka Prievidza, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.1997. Oprávnený podal dňa
19.04.1999 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Je teda zrejmé, že v tomto prípade sa
právo oprávneného vymáhať od povinného poistné na zdravotnom poistení nepremlčalo, keď návrh na
vykonanie exekúcie bol podaný v premlčacej dobe troch rokov, ktorú zákon stanovil.

Pokiaľ ide o konkurz vyhlásený v priebehu exekúcie na majetok povinného, odvolací súd má z obsahu
spisového materiálu za preukázané, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K/92/99-70 zo
dňa 11.02.2000 bol na povinného - Juraj Ulbrik - CY - SY, cestoviny a špagety s miestom podnikania
Žiarska č. 87, Handlová, IČO: 17 824 800 vyhlásený konkurz. Prihláškou zo dňa 15.03.2000 oprávnený
prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku priznanú exekučným titulom, t.j. platobným výmerom č. 0278/97
zo dňa 23.07.1997, ktorá pohľadávka bola následne uznaná správcom konkurznej podstaty. Uvedené
vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K/92/99-425 zo dňa 31.12.2010 o rozvrhu
speňaženého výťažku majetku z konkurznej podstaty úpadcu, zverejneného v Obchodnom vestníku pod
sp. zn. 24B/2011. Z predmetného uznesenia má odvolací súd preukázané, že pohľadávka vymáhaná v
tejto exekúcii, prihlásená oprávneným do konkurzu, nebola uspokojená.

Následne Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8K/92/99-441 zo dňa 29.07.2011, zrušil konkurz
vyhlásený uznesením tamojšieho súdu zo dňa 11.02.2000, č.k. 8K/92/99-70 po splnení rozvrhového
uznesenia. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že správca čiastočne vyplatil pohľadávky proti
podstate, čiastočne pohľadávku s nárokom na oddelené uspokojenie, svoju odmenu a súdny poplatok
spolu so zaplatením nákladov a poplatkov spojených s realizáciou uspokojenia uvedených pohľadávok.
Vo zvyšku pohľadávky neboli uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov.

Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že povinný do dnešného dňa z obchodného registra
vymazaný nebol. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinný ako podnikateľský subjekt
ukončil svoju činnosť k 31.03.2000.

K námietkam povinného, že po vyhlásení konkurzu malo byť toto exekučné konanie zastavené, odvolací
súd uvádza, že účinky vyhlásenia konkurzu na povinného sa spravujú zákonom č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého bol na povinného súdom konkurz vyhlásený. Uvedené platí



napriek tomu, že tento zákon je už od 01.01.2006 nahradený zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, pretože zákon č. 7/2005 Z.z. v § 206 stanovil, že na konkurzy a vyrovnania
vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa
spravujú podľa doterajších právnych predpisov. V tomto zmysle potom účinky vyhlásenia konkurzu
na povinného vyplývajú z § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a patrí medzi ne aj
prerušenie predmetného exekučného konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona. Vyhlásenie
konkurzu na povinného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní tak nemalo za následok
zastavenie exekúcie, ale len jej prerušenie. Potom zároveň podľa § 45 zákona č. 328/1991 Zb. platí,
že zrušením konkurzu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu, teda v tomto prípade aj prerušenie tohto
exekučného konania, a ďalej možno viesť exekúciu pre vymoženie pohľadávky oprávneného, ktorá
nebola v konkurznom konaní uspokojená.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd námietky povinného považoval za
nedôvodné. Preto súd prvého stupňa správne návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0Er/754/1999", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}