Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/389/2016 z 21. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. júna 2017, sp. zn. 10Co/389/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5615205818.1 Krajský súd Žilina | 10Co/389/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5615205818.1 | 2017-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09de75af-9b8f-491d-a3c8-6b7a0678f461 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5615205818.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/389/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205818
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615205818.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Erika Vargu a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobcu - U. U., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G. U. - P., K. XXX/X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radvanská 21, IČO: 47 239 411, proti žalovanému - Reality holding+,
s. r. o., so sídlom v Žiline, Bôrická 13, IČO: 36 427 772, o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/232/2015-216
zo dňa 4.4.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 1 500 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne z istiny 1 500 eur od
22.8.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil zároveň povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 802,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám
právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave.
Žalovaného zaviazal súd aj k povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 25,80 eur, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca právo na zaplatenie žalovanej istiny ako aj jej príslušenstva ( úrokov z omeškania ) skutkovo
odôvodnil tým, že 30. 7. 2013 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní
služieb, na základe ktorej v súvislosti s rezerváciou rodinného domu súpisné č. XXX a pozemkov C-
KN parc. č. XXX,XXX a XXX/X nachádzajúcich sa v obci a katastrálnom území T., zapísaných na liste
vlastníctva č.XX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru zaplatil rezervačnú zálohu
1.500 eur. Od zmluvy o rezervácii označených nehnuteľností podľa jej článku č. 4.1 žalobca odstúpil
listom zo dňa 13.8.2013 (žalovanému doručil 16.8.2013) a požiadal žalovaného vystupujúceho ako
sprostredkovateľa predaja nehnuteľností o vrátenie zaplatenej rezervačnej zálohy 1.500 eur. K vráteniu
tejto sumy vyzval žalovaného aj výzvou z 3.4.2014.

3. Žalovaný sa bránil najmä tým, že síce 30.7.2013 uzatvoril Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a
poskytnutí súčinnosti pri ich kúpe, avšak žalobca mu uviedol, že kúpu bude realizovať jeho dcéra R.
U., ktorá uhradila aj rezervačnú zálohu. Zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom nevznikol, od žalobcu
neobdržal žiadne financie, z tohto dôvodu namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore.



4. Súd po vykonanom dokazovaní postupujúc pri právnom posúdení veci podľa § 48 ods. 1,2, § 51,
§ 52 ods.1,2,3,4, § 451 ods.1, ods.2, § 534, § 563 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
30.7.2013, § 642, § 644, § 262 ods.1, ods.2 ( v znení účinnom ku dňu 30.7.1013 ), § 647, ods.1 veta
prvá, § 647 ods.2 Obchodného zákonníka, po aplikácii § 120 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení
účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu ) konštatoval opodstatnenosť žaloby.

5. Z dokazovania vyplynulo, že účastníci dňa 30.7.2013 uzatvorili Zmluvu o rezervácii nehnuteľností a
o poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, v ktorej sa dohodli podľa § 262 Obchodného
zákonníka aj o tom, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať týmto právnym predpisom. Nebolo
sporné, že právny vzťah je aj spotrebiteľský na ktorý treba aplikovať aj všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve, ale aj o platnosti právnych úkonov a bezdôvodnom
obohatení ( ktoré v Obchodnom zákonníku absentujú ). Podľa výpisu z obchodného registra žalovaný
vykonáva a bolo tomu tak aj v čase uzatvorenia označenej zmluvy podnikateľskú činnosť v oblasti
sprostredkovania, predaja a kúpy nehnuteľností, žalobca v danom záväzkovom vzťahu vystupoval
( čo nebolo žalovaným namietané ) ako spotrebiteľ, lebo ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. O
kúpu nehnuteľností v Gôtovanoch prejavila záujem dcéra žalobcu R. U., nevyhnutnou podmienkou kúpy
bola ich ohliadka. Verejnosti všeobecne známou a v oblasti realitného trhu bežnou praxou je uzatváranie
zmlúv o rezervácii nehnuteľností, zmyslom ktorých je v prípade vážneho záujmu o kúpu nehnuteľností
zabezpečiť, aby nehnuteľnosť nebola ďalej ponúkaná na predaj ostatným záujemcom. Túto zvyklosť bez
výhrad a pripomienok rešpektoval aj žalobca, ktorý potvrdil, že na predaj ponúkané nehnuteľnosti mali
po ňom ohliadať aj iní, na mieste samom čakajúci záujemcovia. Aj keď podľa tvrdení žalobcu a svedkyne
R. U. v ich rodine nebolo doriešené, kto bude skutočným účastníkom kúpnej zmluvy a kto nadobudne
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, pre účely tohto súdneho konania bolo podľa názoru súdu postačujúce,
že zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti dňa 30.7.2013 ako záujemca platne uzatvoril žalobca, ktorý prijal
jediný záväzok - uhradiť dňa 30.7.2013 prevodom na účet sprostredkovateľa tzv. rezervačnú zálohu
1.500 eur ako prejav svojej vážnej vôle na zablokovanie nehnuteľnosti pre jeho osobu.

6. Zmluva o rezervácii nehnuteľností a o poskytnutí služieb súvisiacich s ich kúpou súd hodnotí po
právnej stránke ako inominátnu zmluvu, neupravenú ako zvláštny zmluvný typ ani v Občianskom,
ani v Obchodnom zákonníku. S poukazom na § 35, 39 Občianskeho zákonníka zmluvné strany sa
platne dohodli na odstúpení od zmluvy ( povaha zmluvy odstúpenie od nej pripúšťa ), čo žalobca
realizoval jednostranným adresovaným písomným právnym úkonom z 13.8.2013, ktorý sa dostal do
dispozičnej sféry žalovaného doručením 16.8.2013, kedy nadobudol právne účinky. Právnym následkom
účinného odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie od začiatku ( ex tunc) a povinnosť jej účastníkov
vzájomne sa vyporiadať. Žalovaný a žalobca sa nedohodli inak a nie je to ustanovené ani právnym
predpisom. Naopak, zmluvné strany sa pre prípad odstúpenia od zmluvy výslovne dohodli na povinnosti
sprostredkovateľa vrátiť záujemcovi rezervačnú zálohu. V ďalšej časti článku IV. Zmluvy je dohodnuté,
že zmluvné strany sa riadia ustanoveniami najmä § 596 až 600 Občianskeho zákonníka. Uvedené
ustanovenia zákona sa však vzťahujú na zodpovednosť predávajúceho za vady predmetu kúpy,
predmetom zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti
však kúpa a predaj ( formou písomnej kúpnej zmluvy ) neboli, preto ide o zmluvné dojednanie v
rezervačnej zmluve nadbytočné, nesúvisiace s jej predmetom, účelom a obsahom a vzhľadom na
vymedzenie práv a povinností zmluvných strán zmätočné. Toto zmluvné dojednanie je možné oddeliť
od prvej časti článku IV. Zmluvy zakotvujúcej právo účastníka Zmluvy od nej odstúpiť a povinnosť
vrátiť záujemcovi rezervačnú zálohu. Účinnosťou odstúpenia žalobcu z 13.8.2013 od tejto zmluvy
( ktorého platnosť a dôvodnosť neboli sporné ) na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie
ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

7. Súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovaného ktorou poukazoval na nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu v spore tvrdiac, že rezervačná záloha nebola zložená ním, ale jeho dcérou R. U.,
preto žalobca nie je oprávnený požadovať jej vrátenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah
výsluchu žalobcu a jeho dcéry R. U. v spore vypočutej ako svedkyne, čo preukázalo, že tzv. rezervačnú
zálohu 1 500 eur skutočne uhradila R. U. z účtu, ktorého je majiteľkou, pričom financie poukázané
žalobcovi patrili jej a jej manželovi. Žalobca ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti neprijal záväzok zaplatiť
rezervačnú zálohu zo svojho účtu, ani záväzok zaplatiť ju z financií v jeho vlastníctve ( mohla byť
zaplatená aj z financií získaných úverom alebo pôžičkou, ktoré je dlžník veriteľovi povinný vrátiť ).
Skutočnosť, že rezervačnú zálohu zaplatí dcéra žalobcu R. U. bola známa realitnému maklérovi



( svedok M. ) aj zamestnancom centrály žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom voči takémuto postupu
nenamietal. R. U. neprevzala záväzok žalobcu ani nepristúpila k jeho dlhu ( pre obidva prípady je
zákonom vyžadovaná písomná dohoda ) podľa § 531 a § 533 Občianskeho zákonníka. Súd sa necítil
byť viazaný právnym posúdením veci, preto hoc žalobca a jeho právny zástupca ani skutkovo netvrdili
možnosť pristúpenia R. U. k záväzku na uľahčenie postavenia dlžníka, hodnotiac obsah výpovede
menovanej svedkyne a obsah výsluch žalobcu ustálil, že R. U. pristúpila k záväzku podľa § 534
Občianskeho zákonníka. Označená právna úprava umožňuje pristúpenie tretej osoby k záväzku tak, že
sa preberateľ zaviaže dlžníkovi, že namiesto neho poskytne veriteľovi plnenie, čím sa však v postavení
veriteľa nemení nič. Uzavretie takejto dohody veriteľovi nemusí byť ani oznámené, pretože ide iba o
právny vzťah dlžníka a tretej osoby. K zmene dlžníka nedochádza, ani k zvýšeniu počtu dlžníkov, nemení
sa obsah pôvodného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom. Svedkyňa U. mohla tak peniaze na úhradu
rezervačnej zálohy poslať najskôr žalobcovi, ktorý by ich bol poukázal žalovanému. Praktickejšie a
rýchlejšie bolo poukázanie rezervačnej zálohy svedkyňou priamo žalovanému, ktorý toto plnenie riadne
prijal bez výhrad. Pokiaľ mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o správnosti tohto postupu vzhľadom na
účastníkov Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti z 30.7.2013, mohol a mal tieto financie ihneď vrátiť R. U.
ako jemu nepatriace. Keďže pri pristúpení tretej osoby k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka
nedochádza k zmene dlžníka, žalobca bol naďalej v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o rezervácii
nehnuteľnosti so žalobcom, ktorý následne od tejto zmluvy odstúpil, preto je žalovaný povinný vydať
prijaté bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Ak žalovaný argumentoval, že žalobca mal byť pri uzatváraní
Zmluvy o rezervácii zástupcom R. U., uvedené tvrdenie nepreukázal. Z textu zmluvy, výpovede žalobcu,
svedkyne U. ani svedka M. nevyplýva, že žalobca pri jej uzavretí vystupoval ako priamy alebo nepriamy
zástupca ( nekonal menom údajne zastúpenej na jej účet, ani svojím menom na jej účet ). Naopak,
údaj o zastúpení v zmluvnom formulári pripraveným vopred dodávateľom ostal nevyplnený napriek
niekoľkoročnej realitnej praxi makléra M.. Predmetom sporu napokon nebolo určenie, či tu právo je alebo
nie je, preto nebolo povinnosťou súdu skúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak, ako
to tvrdil žalovaný, predmetom konania totiž bola žaloba na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia.

8. Popri istine súd priznal žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods.1, veta prvá, ods.2
Občianskeho zákonníka vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V odstúpení zo dňa 13.8.2013 od Zmluvy určil žalobca
lehotu na plnenie v trvaní troch pracovných dní. Písomnosť bola doručená žalovanému 16.8. 2013 - v
piatok. Prvý pracovný deň na splnenie povinnosti bol pondelok 19.8.2013, posledný streda 21.8.2013,
žalovaný je v omeškaní od nasledujúceho dňa 22.8.2013, odkedy ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej istiny až do splnenia povinnosti.

9. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1, § 151 ods.1 v aplikácii
s § 150 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho
súdu ). Konštatoval plný úspech žalobcu v konaní, avšak z dôvodov vhodných osobitného zreteľa
priznal právo len na náhradu polovice trov konania titulom trov právneho zastúpenia. Pri hodnotení
dôvodov vhodných osobitného zreteľa súd poukazuje na okolnosti prejednávanej veci, ako aj okolnosti
dané na strane účastníkov konania. Zohľadnil najmä, že príčina pre podanie žaloby nespočíva len a
výlučne v správaní sa žalovaného, ale v rovnakej miere aj v správaní sa žalobcu. Obe strany sporu
totiž už pri samotnom vzniku zmluvného vzťahu rovnakou mierou porušili svoju prevenčnú povinnosť
v zmysle § 43 Občianskeho zákonníka. Hoc žalobca uzatvoril so žalovaným ako záujemca zmluvu o
rezervácii nehnuteľnosti, v ktorej označuje sám seba za záujemcu, ani po uplynutí troch rokov nevedel
na pojednávaniach uviesť, kto v konečnom dôsledku mal nehnuteľnosť kupovať. Hoc mal zmluvu o
rezervácii nehnuteľnosti žalobca k dispozícii a za pomoci svojej dcéry ju pripomienkoval, podpísal jej
verziu, v ktorej je označený ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti napriek tomu, že formulár zmluvy
obsahoval aj rubriku o zastúpení. Hoc žalobca sám seba označil za zmluvného partnera žalovaného,
na druhej strane s plným vedomím dopustil ( bez splnomocnenia ) jeho komunikáciu so svojou dcérou
R. U.. Na druhej strane aj žalovaný sa dopustil neprehľadnosti v predzmluvných a zmluvných vzťahov,
jednoznačne sa neuistil, kto je záujemcom o kúpu nehnuteľností. Je bez právneho významu, že
žalobca nie je osobou znalou práva, pretože disponuje plnou spôsobilosťou na právne úkony, ktorá ho
oprávňuje vstupovať do zmluvných vzťahov a v prípade nedostatku potrebných právnych vedomostí tieto
konzultovať s osobami znalými slovenského, resp. komunitárneho súkromného práva. Neprehľadnosť
týchto vzťahov a zaplatenie rezervačnej zálohy z účtu a peňazí, ktorých majiteľkou je dcéra žalobcu s
manželom, zneistili žalovaného v otázke, voči ktorému subjektu má povinnosť bezdôvodné obohatenie
vydať. V tejto otázke nemali účastníci jasno ani po odročení pojednávania za účelom ich mimosúdnej



dohody, keďže je účastníkmi podľa žalobcom predloženej verzie návrhu nemal byť len žalobca a
žalovaný, ale aj dcéra žalobcu R. U.. Dôsledkom neprehľadnosti týchto právnych vzťahov bolo podanie
žaloby a nebolo by spravodlivé, aby žalobcove trovy znášal výlučne žalovaný. Existencia povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie nebola žalovaným spochybnená, spochybnená bola totožnosť osoby,
ktorej má byť bezdôvodné obohatenie vydané.

10. Súd priznal žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 1 ( z celkovej sumy 1.605,19 eur )
titulom trov právneho zastúpenia vo výške 802,60 eur ( presnú špecifikáciu súd uvádza na 10,11
strane písomného odôvodnenia rozhodnutia ) vychádzajúc z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nepriznal
odmenu uplatnenú za tzv. ďalšie porady, rokovania s klientom v rozsahu jednej hodiny v dňoch
28.9.2015, 20.1.2016 a 14.3.2016, vykonanie týchto úkonov právnej služby nebolo žiadnym spôsobom
preukázané ( napr. písomným záznamom o vykonaní porady podpísaným obidvoma jej účastníkmi).
Odmenu nepriznal ani za písomné vyjadrenie zo dňa 5.10.2015 k podanému odporu z dôvodu
neúčelnosti, pretože si stanovisko žalobcu k podanému odporu riadiac sa zásadou ústnosti zistil súd
na pojednávaní konanom v najbližšom možnom termíne 19.10.2015, navyše, k predloženiu písomného
stanoviska k odporu žalobcu ani nevyzval. Odmenu nepriznal ani za úkon - rokovanie s protistranou
z 20.1.2016 v trvaní 3 hodín, súd v tejto súvislosti vychádzal z obsahu zápisnice o pojednávaní z
20.1.2016 ( začatom o 10.00 hod a skončenom bez prejednania veci o 10.44 hod.) podľa ktorého
účastníci opustili za účelom porady pojednávaciu miestnosť o 10.11 hod.,vrátili sa o 10.27 hod., pričom
štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa dohodli na uzatvorení mimosúdnej trojstrannej dohody
a právny zástupca žalobcu predniesol, že sa o takúto dohodu pokúsia. Súd podotkýka, že žalobca
na preukázanie cestovných výdavkov vzniknutých v tento deň predložil elektronický cestovný lístok na
rýchlik odchádzajúci z Liptovského Mikuláša 20.1.2016 o 13.09 hod., čo od ukončenia pojednávania o
10.44 nepredstavuje časový úsek rokovania s protistranou v trvaní troch hodín. Ak do tohto časového
úseku zahrnul žalobca aj pojednávanie z 20.1.2016 odročené bez prejednania veci, za tento úkon
právnej služby mu bola priznaná osobitná odmena. Ani vznik cestovných výdavkov za spiatočnú cestu z
23.11.2015 žalobca napriek § 120 ods.1,4 a § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku nepreukázal
cestovným lístkom, alebo čestným prehlásením o jeho strate ( predložil len jeden cestovný lístok ).

11. Súd podľa § 148 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016 - pozn. odvolacieho
súdu ) priznal náhradu trov konania štátu vo výške 25,80 eur titulom vyplateného svedočného a
vychádzajúc zo zásady výsledku konania zaviazal neúspešnú stranu sporu - žalovaného k povinnosti
nahradiť štátu trovy v uvedenej výške.

12. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhal za zrušenia rozsudku a zamietnutia žaloby pre
jej nedôvodnosť, alternatívne zastaviť konanie a priznať mu trovy konania titulom zaplateného súdneho
poplatku z odporu a odvolania. V prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie žiada, aby odvolací
súd vyslovil vo výroku rozhodnutia prípustnosť dovolania, pretože podľa jeho ( odvolateľa ) názoru ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

13. Odvolateľ nepovažuje odstúpenie žalobcu od zmluvy za platné. Argumentuje v odvolaní tým,
že zmluvu žalobca podpísal po individuálnej úprave s obsahom, kde upravil zmluvné podmienky,
vypustil formulárové ustanovenia a výslovne sám prostredníctvom dcéry žalobca doplnil do zmluvy
podmienku v čl.4.1 podľa ktorej v prípade odstúpenia od predmetnej zmluvy, ktoré musí byť písomné a
doručené druhej zmluvnej strane zo strany Sprostredkovateľa, alebo Záujemcu v súlade s Občianskym
zákonníkom je sprostredkovateľ povinný vrátiť Záujemcovi Rezervačnú zálohu. Zmluvné strany sa
riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to najmä par 596 až 600. Zmluvné strany sa zaväzujú
konať v súlade so zásadou pacta sunt servanda. Z uvedeného je zrejmé, že sa má postupovať podľa
Občianskeho zákonníka, hoc zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, čo zákon v danom
čase umožňoval. V uvedenom ustanovení však chýba zákonná dikcia uvedená v § 48 ods.1 a to, za
akých podmienok a z akých dôvodov možno od zmluvy odstúpiť, čo činí toto ustanovenie nejasným a
nezrozumiteľným, keď len konštatuje, „ v prípade odstúpenia „. Pokiaľ bola uvedená veta ( § 496 - 600 )
zo zmluvy považovaná pre stranu žalobcu ako dôvod na odstúpenie od zmluvy, toto nemá opodstatnenie
voči sprostredkovateľovi, ale len voči vlastníkovi nehnuteľností a je potrebné ho s ohľadom na druhú
hlavu a prvý oddiel Občianskeho zákonníka viazať na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a nie k
zmluve z ktorej plynuli povinnosti žalobcovi. Namieta preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, že označené
ustanovenia sa týkajú zodpovednosti predávajúceho za vady, ktoré neboli predmetom rezervačnej



zmluvy a sú v tejto nadbytočné, neplatné a nespôsobili zánik zmluvného vzťahu. Súd na jednej strane
konštatuje, že vymedzenie práv a povinností je zmätočné, ale prvá veta zakotvujúca právo odstúpiť od
zmluvy je platná. Podľa názoru odvolateľa len platné odstúpenie od zmluvy môže spôsobovať právne
účinky. Žalobca však nedodržal základnú zásadu civilného práva pacta sunt servanda ( dohody treba
zachovávať ).

14. Podľa odvolateľa žalobca nedisponoval ani aktívnou vecnou legitimáciou, na základe ktorej by bol
procesne oprávnený na základe hmotnoprávnej zmluvy sa domáhať právu zodpovedajúcej povinnosti
voči nemu a musel by preukázať, že uvedenú sumu uhradil zo svojich finančných prostriedkov. Žalobca
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2015 uviedol, že nedisponoval plnomocenstvom od dcéry
a zmluvu uzatvoril vo vlastnom mene. Súčasne súd poukázal a poučil žalobcu ( strana 3 zápisnice
z 19.10.2015), že v zmysle §§ 531 a 533 OZ je potrebná či už na prevzatie dlhu alebo pristúpenie
k záväzku písomná dohoda s veriteľom, resp. písomný súhlas veriteľa. Žalobca výslovne uviedol, že
súhlas veriteľa s takýmto postupom nemal. Taktiež žalobca uviedol, že kupujúcim mal byť on a domáha
sa vrátenia finančných prostriedkov on, lebo podpísal rezervačnú zmluvu. Ako súd správne uviedol v
odôvodnení rozhodnutia, základom pre správne rozhodnutie bolo, kto je oprávnenou osobou na vrátenie
finančnej zálohy od žalovaného, kto bol vlastníkom finančných prostriedkov. Odvolateľ poukazuje ďalej
na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 23.11.2015, že „ on to len tak blokoval, lebo boli saj iní
záujemcovia...“, za nezmysel označil, že dcéru zastupoval, celú zmluvu nechal konzultovať svojej dcére,
ktorá má skúsenosti a pohybuje sa v právnickej brandži, veci komunikovala dcéra za neho. Uvedené
tvrdenie žalobca doložil súdu aj plnomocenstvom, ktoré udelil dňa 11.11.2013 svojej dcére R. U. na celé
súdne konanie. Súd neriešil platnosť dvojitého plnomocenstva a zastupovania advokátom, následne s
R. U. konal ako svedkom, hoc táto sa vyjadrila, že peniaze patrili do BSM, výsluch svedka - jej manžela
nevykonal. Najdôležitejšie je však právne posúdenie o kto súd opiera rozhodnutie, že žalobca a R. U.
sa navzájom vôbec nezastupovali.

15. Odvolateľ vytýka, že i keď žalobca ani A. U. skutkovo netvrdili možnosť pristúpenia k záväzku, na
uľahčenie postavenia dlžníka súd ustálil, že pristúpila k záväzku. Podľa názoru žalovaného súd nie
je oprávnený rozhodovať proti dikcii zákona, ktorého obsah v predchádzajúcej vete priamo uvádza.
Svedkyňa U. a žalobca ani následne vôbec neriešili vzťah zaplatených záloh ako veriteľ a dlžník, žalobca
aj svedkyňa zhodne uviedli, že spoločnosť oslovila A. U., že všetka korešpondencia vrátane prípravy
kúpnej zmluvy a zaslaných podkladov žalovanému bola v jej mene, že maklér nevedel vypísať zmluvu,
tak uviedol do nej žalobcu. Aj svedok U. M. uviedol, že od počiatku považoval za záujemcu R. U..

16. Odvolateľ cituje z odôvodnenia rozhodnutia „ právnym následkom odstúpenia od zmluvy je jej
zrušenie od začiatku ( ex tunc ) a povinnosť jej účastníkov sa vzájomne vysporiadať. Žalobca a žalovaný
sa nedohodli inak, a toto nie je ani ustanovené právnym predpisom „. V uvedenej zmluve však podľa
odvolateľa absentuje samotná dohoda účastníkov o odstúpení, preto na zmluvu od ktorej sa odstúpilo sa
hľadí, akoby nebola nikdy uzatvorená. V tom prípade prichádza do úvahy jedine ústna zmluva s A . U..

17. Odvolateľ namieta záver súdu o pristúpení A. U. k záväzku s poukazom na to, že menovaná sama
toto poprela a tvrdila, že to boli a sú jej peniaze. Podľa odvolateľa predpokladom zabezpečenia záväzku
je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, dohoda musí mať písomnú formu a jej
obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Poukazuje aj na právny
význam ust. § 534, 533, 511 Občianskeho zákonníka.

18. Žalovaný v ďalšej časti odvolania zdôrazňuje obsah rezervačnej zmluvy, znenie jej článku II. v
ktorom žalobca ako záujemca svojim podpisom potvrdil, že ako prejav svojej vážnej vôle na zablokovanie
nehnuteľností pre seba zloží pri podpise Zmluvy rezervačnú zálohu uvedenú v bode III.1. strany zmluvy.
Žalovaný rezervačnú zálohu nezložil, túto zložila A. U. z jej účtu, podľa jej výsluchu sa jednalo o finančné
prostriedky patriace do BSM manželov, tak sa žalobca nemôže domáhať vrátenia toho, čo nezaplatil
osobne zo svojich finančných úspor. Vykonané dokazovanie nepreukázalo aktívnu legitimáciu žalobcu
v spore, preto súd neposúdil správne jeho námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd posúdil
nesprávne.

19. Podľa názoru odvolateľa konanie žalobcu a A.U. bolo od počiatku aj v rozpore s dobrými mravmi,
v rozpore s činnosťou sprostredkovateľa a vykazovalo zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji nehnuteľností a poskytovaní tejto služby s cieľom blokovať nehnuteľnosti na



ďalší predaj - bez cieľa tieto nadobudnúť, s čím nemienili niesť následky porušenia povinnosti uhradiť
zmluvnú pokutu za nesplnenie záväzku kúpiť nehnuteľnosti a toto ustanovenie zo zmluvy odstránili.
Treba prihliadnuť na to, že menovaný svojim konaním mu privodili škodu ako účastníkovi obchodného
vzťahu.

20. Súd žalobcovi prisúdil nárok titulom bezdôvodného obohatenia, i keď žalobca takého určenia sa
žalobným návrhom nedomáhal, súd tak rozhodoval nad rámec žalobného návrhu. On ( odvolateľ )
nezískal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ale získal plnenie od tretej osoby, A. U. totiž potvrdila,
že sú to finančné prostriedky patriace do BSM jej a manžela a v ich majetkových pomeroch sa táto
skutočnosť negatívne prejavila. Z uvedeného dôvodu tvrdí odvolateľ, že on nemá ani pasívnu legitimáciu
v spore.

21. V závere odvolania žalovaný poukazuje aj na to, že súd nesplnil podľa jeho názoru povinnosť
odôvodniť rozhodnutie z hľadísk ako mu to ukladá § 157 ods. 2 O.s.p. ( poznámka odvolacieho súdu
- v znení účinnom do 30.6.2016.

22. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť. Podľa
jeho názoru žalovaný zhromaždil v nie príliš zrozumiteľnej štruktúre odvolania viacero námietok, názorov
na výklad zákona ako aj svojich požiadaviek, pri ktorých nie je vždy zrejmé, aký vplyv majú mať na
podstatu posúdenia uplatneného nároku, odvolanie obsahuje viacero logických rozporov.

23. Žalobca svoju reakciu v písomnom vyjadrení k odvolaniu zameral najmä na v odvolaní namietanú :
neplatnosť odstúpenia od zmluvy, posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný až
v odvolaní prvýkrát v konaní spochybňuje odstúpenie od zmluvy, námietka neplatnosti odstúpenia
od zmluvy je námietkou novou, ktorú nemôže žalovaný v odvolaní účinne uplatniť, pretože uplatnená
novota nespadá ani pod jednu z prípustných odvolacích novôt ( § 366 CSP ). Nad rámec uvedeného
poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodnosť odstúpenia od zmluvy ( viď časť II.
písomného vyjadrenia k odvolaniu ). Je preukázané, že on ( žalobca ) doručil žalovanému písomné
odstúpenie od rezervačnej zmluvy. S námietkou aktívnej legitimácie, ktorú vzniesol v konaní žalovaný
sa okresný súd riadne zaoberal a podrobne sa aj vysporiadal, o čom svedčí aj záver ( správny )
súdu, že zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti dňa 30.7.2013 ako záujemca platne uzatvoril žalobca a
nie ako sa snaží žalovaný podsúvať ústnu zmluvu medzi žalovaným a dcérou žalobcu, pričom žalobca
ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti neprijal záväzok zaplatiť rezervačnú zálohu zo svojho účtu, ani
záväzok zaplatiť ju z financií v jeho vlastníctve a preto zaplatenie rezervačnej zálohy dcérou žalobcu
nie je nijako na ujmu žalobcovi, keďže naviac zamestnancovi žalovaného ( M. ) bola táto okolnosť
známa a nenamietal ju. Súd správne zhodnotil, že žalobca nebol pri uzatváraní zmluvy o rezervácii
zastúpený svojou dcérou ( tvrdenia sa nachádzajú na 8. strane rozsudku ). Záver súdu o aplikácii § 534
Občianskeho zákonníka na okolnosť zaplatenia rezervačného poplatku dcérou žalobcu nie je v rozpore
ani so zisteným skutkovým stavom a ani predpokladmi a podmienkami pristúpenia k záväzku podľa
uvedeného zákonného ustanovenia.

24. Žalobca zaujal stanovisko aj k rozhodovaniu súdu o trovách konania. Podľa jeho názoru nie
neprehľadnosť predzmluvných a zmluvných vzťahov bola dôvodom žaloby, ale neochota žalovaného
vrátiť poplatok z rezervačnej zmluvy. Žalovaný sa snažil v konaní navodiť dojem neprehľadosti týchto
vzťahov o čom svedčí to, že nikdy pred podaním odporu neuviedol ako dôvod nevrátenia rezervačnej
zálohy zmätočnosť právnych vzťahov, naopak veľmi jasne považoval žalobcu za zmluvného partnera a
až v konaní pred súdom sa snažil prikladať právny význam vystupovaniu žalobcovej dcéry v procese
uzatvárania rezervačnej zmluvy a zahmliť tak situáciu.

25. Necíti sa byť zodpovedný za neochotu žalovaného vrátiť zálohu vyplývajúcu z rezervačnej zmluvy,
preto sa javí nespravodlivé, že žalobca má znášať časť účelne vynaložených trov konania, hoc bez
svojej viny bol nútený podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Má za to, že neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd znížiť výšku náhrady trov konania,- argumentuje ďalej
žalobca. Vytýka súdu, že nepriznal odmenu za právne úkony právneho zastúpenia za ďalšie porady
alebo rokovania s klientom z dôvodu nepreukázaného vykonania úkonov právnej služby. Súd nepriznal
za dotknuté právne úkony odmenu výlučne z formálnych dôvodov napriek tomu, že v sprievodnom
liste k vyčísleniu trov konania bolo žalobcom uvedené, z akých dôvodov a kedy sa uskutočnili porady
a rokovania s klientom. Na tieto materiálne aspekty porád súd žiadnym spôsobom nereagoval. Súd



nepriznal odmenu za právny úkon rokovania s protistranou zo dňa 20.1.2016, nakoľko podľa jeho názoru
nemohla trvať tri hodiny. Mimosúdne rokovania s protistranou sa však uskutočnili v trvaní od 20.1.2016
do 11.3.2016. Na konci rokovaní s protistranou bolo zrejmé, že urovnanie sporu dohodou nebude možné.
Nejednalo sa tak o jedno rokovanie s protistranou trvajúce tri hodiny, ale o množstvo jednotlivých úkonov
v rokovaní s protistranou, ktoré trvali takmer 2 mesiace. Žalobca považuje aj vyjadrenie k odporu za
účelné, nakoľko jeho súčasťou bola významná vecná argumentácia pre meritum konania. Žiada preto,
aby odvolací súd priznal odmenu aj za tento úkon právnej služby. Cestovné výdavky za spiatočnú cestu
z 23.11.2015 podľa súdu žalobca nepreukázal cestovným lístkom alebo čestným prehlásením o jeho
strate. Z uvedeného dôvodu prehlasuje čestne, že došlo k strate predmetného lístka v sume 18,20 eur,
preto ho nebude možné doložiť.

26. Žalovaný v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenia žalobcu k odvolaniu v podstate zotrvával
na svojich odvolacích argumentáciách, ktoré sa dotýkali jednak neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ako
aj nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, opakoval ako uvedené otázky okresný
v dôvodoch rozhodnutia posudzoval (podľa odvolateľa nesprávne), v celom rozsahu zotrvával na
podanom odvolaní a v dôvodoch odvolania.

27. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (ide o písomnú reakciu žalovaného v
predchádzajúcom odseku) opakoval, že žalovaný v odvolaní mal zámer uplatniť nové skutočnosti
v odvolacom konaní, avšak ním uplatňované nové skutočnosti on považuje za nezrozumiteľné a
pokiaľ uvádza žalovaný v odvolaní námietku neplatnosti odstúpenia od rezervačnej zmluvy, nejde o
prípustnú novotu v odvolacom konaní. Obdobne na túto skutočnosť poukázal vo vyjadrení z 15.7.2016
(vyjadrenie k odvolaniu žalovaného). Žalovaný akoby vznášal podľa žalobcu novú námietku týkajúcu
sa platnosti rezervačnej zmluvy, opätovne však poukazuje na svoje skoršie argumenty, ktoré už uviedol
vo svojom odvolaní. Žalovaný kvalifikovaným spôsobom neuviedol žiadnu novú skutočnosť, neuplatnil
žiadnu novotu nad rámec jeho odvolania a dovtedajších písomných ako i ústnych vyjadrení, ktorá by
napĺňala niektoré z písmen a) - d) ust. § 366 CSP. Otázka platnosti rezervačnej zmluvy nebola nikdy
od jej uzatvorenia predmetom či už mimosúdnych rokovaní alebo súdneho konania, pričom jediným
účelom jej nadnesenia zo strany žalovaného je vyhnúť sa vráteniu rezervačného poplatku. Dovoľuje
si zároveň upriamiť pozornosť odvolacieho súdu na fakt, že žalovaný ako realitná kancelária, prijal
rezervačný poplatok, po možnosti riadneho oboznámenia sa s nehnuteľnosťou žalobca od rezervačnej
zmluvy odstúpil. Žalovaný opakovane označil žalobcu ako účastníka rezervačnej zmluvy a až v konaní
pred súdom začal používať argumentáciu o absencii aktívnej legitimácie, neplatnosti odstúpenia od
rezervačnej zmluvy či dokonca o neplatnosti samotnej rezervačnej zmluvy. Žalovaný opakuje, že aktívne
legitimovaným nemal byť žalobca ale jeho dcéra R. U., avšak vôbec nepredkladá argumenty, ktoré by
toto jeho tvrdenie podporovali a na ktoré by mohol žalobca reagovať. Navyše žalobca nikdy netvrdil, že
nekomunikoval s R. U. (ako sa to snaží podsunúť žalovaný), avšak ich vzťah, v rámci komunikácie o
rezervácii nehnuteľnosti nepredstavujú dôvod na záver, že žalobca konal ako zástupca v mene R. U..
Podľa názoru žalobcu žalovaný nepredložil žiadnu relevantnú argumentáciu spochybňujúcu rozsudok
súdu prvej inštancie, v konaní žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu, súd prvej inštancie uvedený
záver vecne správne konštatoval. Z tohto dôvodu navrhuje odvolaciemu súdu potvrdenie rozsudku v
súlade s § 387 Civilného sporového poriadku.

28. Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej iba CSP) po zistení,
že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonnej lehote proti rozsudku, ktorému odvolanie
je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, 380 CSP) postupom podľa §
219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti jeho záverov považuje
za svoju povinnosť zaujať stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám žalovaného.

29. Súd prvej inštancie v súdenej veci skutkový stav ustálil správne, vychádzal z dôkazov, ktoré
na svoje tvrdenia predkladali strany sporu a uzavrel spor so znalosťou veci a v súlade s hmotným
právom. V dôvodoch rozhodnutia podrobne, vyčerpávajúco vyargumentoval, z akých skutkových
okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov, ktoré pri právnom posúdení aplikoval,
dal relevantné odpovede v rozhodnutí, akými úvahami sa spravoval a aké úvahy ho viedli ku
konštatácii opodstatnenosti žaloby a následne k vyhoveniu žalobe. Písomné odôvodnenie rozhodnutia
po obsahovej stránke je naplnením práva strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Povinnosťou súdu



nie je dať odpovede na všetky argumenty (aj nepodstatného významu), ktoré v priebehu sporu (konania)
strany sporu, či už v rámci svojej obrany, resp. v rámci svojho útoku uplatnia. Povinnosťou súdu je v
dôvodoch rozhodnutia vyargumentovať nosné základné vecné a právne dôvody, z ktorých pri svojom
rozhodovaní vychádza. Tak po stránke formálnej ako aj po stránke vecnej treba konštatovať, že písomné
odôvodnenie rozhodnutia svojim obsahom garantuje stranám sporu (účastníkom konania) právo na
spravodlivý proces, nebolo možné sa preto stotožniť s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorou
vytýka prvostupňovému súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nedostatok dôvodov a neplnenie
náležitostí vyžadovaných v ust. § 157 ods. 2 OSP ( poznámka odvolacieho súdu - v znení účinnom v
dobe vydania odvolaním napadnutého uznesenia).

30. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu 2.7.2015 sa domáha voči žalovanému zaplatenia
peňažného plnenia - zaplatenia istiny 1500 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,5 % z tejto
sumy od 18.8.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že 30.7.2013 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb, na základe ktorej v súvislosti s
rezerváciou rodinného domu súp.č.XXX a pozemkov CKN parc.č. 427, 462 a 463/1, nachádzajúcich
sa v obci k.ú. T. zapísaných na LV č. XX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru
zaplatil rezervačnú zálohu 1500 eur. Keďže listom z 13.8.2013 od rezervačnej zmluvy podľa jej článku
4.1 odstúpil, požiadal žalovaného vystupujúceho ako sprostredkovateľa predaja nehnuteľnosti o vrátenie
zaplatenej rezervačnej zálohy 1500 eur. Písomné odstúpenie od predmetnej zmluvy doručil žalovanému
16.8.2013, žalovaný mu rezervačnú zálohu napriek písomnej výzve nezaplatil.

31. Žalovaný sa bráni v odvolaní, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore, s touto jeho odvolacou
argumentáciou odvolací súd súhlasiť nemohol. Podstatné pre vyhodnotenie záveru o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu v konaní bolo posúdenie, medzi ktorými subjektmi zmluva vznikla, t.j. medzi ktorými
subjektmi bol založený uzavretím zmluvy záväzkový právny vzťah, z ktorého potom plynuli aj práva
a povinnosti ako aj právne dôsledky v prípade zániku - napr. v konkrétne súdenej veci právne
dôsledky odstúpenia žalobcu od zmluvy. Jednoznačne písomnú zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a
poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti uzatvoril žalobca U. U. a žalovaný. Uvedenú
zmluvu označené zmluvné strany podpísali 30.7.2013, založili tak záväzkový právny vzťah, žalobca
v označenom právnom vzťahu vystupoval v pozícii záujemcu, žalovaný v pozícii sprostredkovateľa.
Podľa obsahu zmluvy žalobca U. U. v danom zmluvnom vzťahu vystupoval vo vlastnom mene, zmluvu
uzatvoril osobne, vlastnoručne ju potvrdil, zo zmluvy nevyplýva, že by žalobca U. U. konal ako
splnomocnený zástupca svojej dcéry A. U.. V predmetnej zmluve jej zmluvné strany medzi sebou
dohodli vzájomné práva a povinnosti, tie v zmluve aj vymedzili. Bezpochyby povinnosťou záujemcu
v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti bolo uhradenie rezervačnej zálohy 1500 eur dňa 30.7.2013
prevodom na účet sprostredkovateľa: Reality holding+, s.r.o. Vykonané dokazovanie preukázalo, že
rezervačná záloha v dojednanej výške 1500 eur a prevodom na účet Reality holding+ uhradená bola.
Je nespornou skutočnosťou, že žalovaný rezervačnú zálohu vo výške 1500 eur obdržal. Znamená to,
že žalobca ako účastník zmluvy o rezervácii, splnil si povinnosť ku ktorej sa zmluvne zaviazal - zložiť
žalovanému rezervačnú zálohu vo výške 1500 eur. Či túto sumu rezervačnej zálohy zaplatil z finančných
prostriedkov tvoriacich predmet jeho vlastníctva, alebo rezervačnú zálohu zaplatila žalobcova dcéra,
nie je z hľadiska zmluvných povinností kontrahovaných v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa
30.7.2013 podstatná. Podstatná bola, že účastník daného zmluvného vzťahu U. U. splnil svoju zmluvnú
povinnosť a rezervačnú zálohu vo výške 1500 eur prevodom na účet žalovaného zložil. Ide o skutkovo,
ako aj právne významnú okolnosť, ktorá následne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie
žaloby a na uplatnenie peňažného plnenia voči žalovanému. Ak na zloženie rezervačnej zálohy boli
použité finančné prostriedky dcéry žalobcu, táto okolnosť môže založiť peňažno-záväzkový vzťah jedine
medzi žalobcom a jeho dcérou a nie medzi dcérou žalobcu a žalovaným, základ ich právneho vzťahu
spočíva v ust. § 534 Občianskeho zákonníka, ako to správne vyargumentoval a zhodnotil okresný súd.
Preukázateľne dcéra žalobcu zmluvnou stranou zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a poskytovaní služieb
uzavretej dňa 30.7.2013 nebola, práva a povinnosti z označenej zmluvy nenadobudla. Ak jej finančné
prostriedky slúžili na zloženie rezervačnej zálohy, ku zloženiu ktorej sa jej otec ako účastník zmluvy
zaviazal, môže to byť predmetom vyrovnania a vysporiadania sa jedine medzi A. U. a žalobcom a nie
medzi A. U. a žalovaným. Napokon ani žalovaný nepovažoval A. U. za oprávnenú osobu pre vrátenie
zloženej rezervačnej zálohy, lebo nebolo preukázané v konaní (ani tvrdené zo strany žalovaného), že
rezervačnú zálohu 1500 eur by A. U. vrátil. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore je bezpochyby
preukázaná, túto otázku prvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutia podrobne rozoberal, s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na ne poukazuje. Akékoľvek odvolacie argumentácie



žalovaného smerujúce k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore hodnotí odvolací súd
za nedôvodné.

32. V konaní žalobca od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti odstúpil v súlade s článkom IV-4.1. Neplatnosť
odstúpenia od rezervačnej zmluvy žalovaný v štádiu konania pred prvostupňovým súdom nenamietal,
jednalo sa o tzv. nerozporovanú nespornú skutočnosť. Preto na odvolaciu argumentáciu žalovaného,
ktorou namieta neplatné odstúpenie od zmluvy o rezervácii v štádiu odvolacieho konania nebolo možné
prihliadnuť a sa s ňou zaoberať, keďže sa jedná o tzv. „neprípustnú novotu v odvolacom konaní“.

33. V konkrétne súdenej veci zmluva sa zrušila v dôsledku konkrétneho úkonu účastníka zmluvy
- žalobcu, jeho účinným odstúpením od zmluvy a vyvolala povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi
rezervačnú zálohu, pretože na jeho strane istina 1 500 eur predstavuje majetkový prospech
( bezdôvodné obohatenie ) na ktoré nárok nemá. Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že súd hoc žalobca
nepožadoval od neho peňažnú istinu titulom bezdôvodného obohatenia, napriek tomu aplikoval v
tejto otázke súvisiacu hmotnoprávnu úpravu, tu odvolací súd zdôrazňuje, že vymedzený skutkový
stav v žalobe umožnil súdu predmetný nárok bez toho, aby žalobca ho konkrétnym ustanovením v
žalobe vymedzil, subsumovať pod hmotnoprávnu normu upravujúcu otázky bezdôvodného obohatenia
a vyporiadanie zo zrušenej zmluvy s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka. Ide o postup
akceptovateľný vychádzajúci aj zo zásady, že súd pozná právo. Bezpochyby sa žalovaný dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu, priznanie úrokov z omeškania popri istine žalobcovi aplikáciou
ust. § 517 ods. 1, veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka má svoj zákonný rámec. Okresný súd výšku
úrokov z omeškania priznal v správnej výške, obdobne ustálil správne aj deň od kedy je žalovaný v
omeškaní s plnením peňažného dlhu.

34. V súdenej veci bola riešená štandardná právna problematika, nešlo o vec zásadného právneho
významu, nebol tak daný ani dôvod pre pripustenie dovolania vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu.

35. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd nemal dôvod odkloniť
sa od prijatých záverov okresného súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov správne zohľadnil súd princíp
úspechu/neúspechu účastníkov v konaní (§ 146 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016, t.j. v
znení účinnom v dobe vydania rozhodnutia). Žalobca bol úspešným účastníkom, žalovaný v konaní bol
neúspešný a z tohto dôvodu je opodstatnené konštatovať, že úspešný účastník má právo na náhradu
trov konania od účastníka neúspešného. Následne správne postupoval prvoinštančný súd, keď pri
rozhodovaní o trovách konania sa zaoberal aplikáciou tzv. výnimočného ustanovenia (§ 150 ods. 1 OSP).
Aj podľa názoru odvolacieho súdu okolnosťami v súdenej veci bol daný solídny základ pre rozhodovanie
o trovách konania aplikáciou § 150 ods. 1 a pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi po znížení
v jednej polovici. I keď možno čiastočne dať za pravdu žalobcovi, že neochota žalovaného zaplatiť mu
rezervačnú zálohu ho viedla aj k podaniu žaloby, nemožno však opomenúť, že v kontraktačnej fáze,
ako aj po uzatvorení zmluvy nejasnosti do právnych pomerov ako aj do právneho vzťahu vzniesli
obidve strany zmluvy ( strany sporu ), čo ako to správne konštatuje aj okresný súd, mohli žalovaného
zneistiť či má vrátiť rezervačnú zálohu žalobcovi alebo jeho dcére. Okresný súd aj účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia posúdil správne. Pokiaľ žalobca argumentuje účelnosťou uplatnených trov
v prípade úkonu právnej služby - písomné vyjadrenie k odporu, krajský súd sa stotožnil so záverom
okresného súdu. Hoc žalobca mal právo sa k predmetnému podaniu žalovaného vyjadriť, nebolo to
ani nevyhnutné, ani účelné, keďže súd ho k takémuto vyjadreniu nevyzval, navyše v krátkom časovom
slede sa konalo meritórne pojednávanie, na ktorom sa po vecnej stránke žalobca k veci vyjadril.
V prípade nepriznania trov za úkon právnej služby - rokovanie s protistranou 20.1.2016 v trvaní 3
hodín, sám žalobca potvrdzuje, že v predmetný deň v takomto rozsahu sa rokovanie neuskutočnilo.
Vznik cestovných výdavkov za spiatočnú cestu z 23.11.2015 správne uzavrel okresný súd, že žalobca
nepreukázal. V štádiu odvolacieho konania síce v písomnom vyjadrení k odvolaniu čestne prehlásil, že
spiatočný cestovný lístok sa stratil a žiadal náhradu, jeho čestné prehlásenie však malo iba všeobecný
charakter, keďže neobsahovalo žiadny relevantný údaj napr. označenie spoja, jeho času odchodu,
príchodu do cieľovej stanice, čo bolo podľa názoru odvolacieho súdu žiaduce v čestnom prehlásení
uviesť.



36. Povinnosť žalovaného nahradiť štátu trovy konania vo výške 25,80 eur (súvisiaci výrok) konštatoval
prvoinštančný súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016, táto povinnosť totiž
zaťažuje stranu neúspešnú.

37. O náhrade trov odvolacieho konania (o nároku na túto náhradu) rozhodoval odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol. Plne
úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, ktorý sa voči odvolaniu dôvodne bránil a dôvodne
argumentoval. Vzhľadom na plný úspech žalobcu krajský súd mu priznal aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému - odvolateľovi. Tu odvolací súd dodáva, že o
výške trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v samostatnom uznesení.

38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.