Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/93/2016 z 25. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. októbra 2016, sp. zn. 4Cob/93/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7215207943.1
Krajský súd Košice | 4Cob/93/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7215207943.1 | 2016-10-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: ObZ, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bb4675f-afa6-49c8-9c2f-9e01edafbf45
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7215207943.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/93/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215207943
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215207943.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu I.. I. R. a členov senátu N.. F. Y. a N..
M. M. v právnej veci žalobcu: T. s.r.o., T. XX, H., V. XX XXX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou
Z. partners s.r.o., D. XX, H. - G. I., V. XX XXX XXX proti žalovanému: G. SK s.r.o., I. XXX/XXX, Y., V. XX
XXX XXX o zaplatenie X 316,24 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 23.2.2016 č. k. 36Cb 77/2015-34 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
X,X% ročne z dlžnej sumy X XXX,XX eura od X.X.XXXX do zaplatenia.

II. Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok
na náhradu trov prvostupňového konania vo výške XX,XX%.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X XXX,XX
eura istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X% z dlžnej sumy ročne od X.X.XXXX do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške X XXX,XX eura, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii
Z. partners s.r.o. Trovy konania v časti XXX,XX eura predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok,
XX,- eur paušálnu náhradu nákladov a v časti X XXX,XX eura predstavujú nárok na nahradenie trov
právneho zastúpenia žalobcu. Povinnosti uložené rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému
splniť v lehote X dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca na základe dohody so žalovaným podľa
písomnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyhotovil ku dňu X.X.XXXX dielo
„opláštenie vrátnice a strojovne G. vrátane olemovania“ na stavbe G. S. G. - X. X.. Q. č. XXXX-XX na
sumu X XXX,XX eura splatnú X.X.XXXX žalovaný nezaplatil.

3. Žalobca vzal na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX žalobu čiastočne späť nad sumu X XXX,XX
eura, t. j. vo výške XXX,- eur a v tejto časti súd prvej inštancie konanie podľa § 96 O. s. p. zastavil.

4. Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou posúdil podľa § 536, § 548 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré



ustanovenia Obchodného zákonníka a konštatoval, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo podľa
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vyhotoviť pre žalovaného „opláštenie
vrátnice a strojovne SHZ vrátane olemovania“ na stavbe G. S. G. - X. X. a tomu zodpovedajúca
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za vyhotovenie diela. Súd prvej inštancie
zistil, že žalobca poskytol žalovanému dohodnuté plnenie v nespornej sume X XXX,XX eura, preto uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu vrátane zákonných úrokov z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia vo výške X,X% ročne z dlžnej sumy.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania vo výške X XXX,XX eura, pretože žalobca mal vo veci neúspech
iba v pomerne nepatrnej časti voči celému uplatnenému nároku. Priznané trovy konania pozostávajú
z náhrady súdneho poplatku XXX,XX eura, paušálnej náhrady nákladov XX,- eur a z trov právneho
zastúpenia v sume X XXX,XX eura. Náhradu trov právneho zastúpenia určil súd prvej inštancie podľa
vyčíslenia žalobcu a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z. a pozostávajú z odmeny
za X úkony právnej služby po XXX,XX eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie
k odporu, účasť na pojednávaní); z režijného paušálu 3x po X,XX eura a 1x X,XX eura; z náhrady za
čas strávený cestou na pojednávanie a späť v sume XXX,- eur, t. j.  za XX polhodín po XX,XX eura
a z náhrady cestovných výdavkov na pojednávanie z H. do Y. a späť vo výške XXX,XX eura (za XXX
km pri základnej sadzbe po X,XXX eura/km a náhrada za spotrebované PHM pri spotrebe X,X litra/
XXXkm a cene PHM X,XX eura za X liter). Žalobcovi nepriznal súd prvej inštancie požadovanú náhradu
za ubytovanie, keďže pojednávanie bolo nariadené na XX,XX hod a žalobca použil motorové vozidlo.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol len  výrok
o priznaných úrokoch z omeškania a výrok o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok v napadnutej časti a žalobcovi priznal úroky z omeškania až od XX.X.XXXX a o náhrade trov
konania rozhodol podľa úspechu strán v spore. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym a skutkovým
posúdením veci a namietal tiež nesúlad medzi výrokmi napadnutého rozsudku a ich odôvodnením.
Citujúc ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že najmä v obchodných vzťahoch
doručenie správne vystavenej faktúry predstavuje elementárnu a najdlhšie uplatňovanú obchodnú
zvyklosť aj z pohľadu akcesorických účtovných a daňových predpisov, preto podľa žalovaného jeho
omeškanie nemohlo vzniknúť skôr, ako žalovanému doručil žalobca správne vystavenú faktúru, t. j.
faktúru na sumu 4 XXX,XX eura, nie na sumu X XXX,XX eura.  Tvrdil, že až do XX.X.XXXX, kedy žalobca
svoje fakturačné pochybenie napravil čiastočným späťvzatím žaloby, nemohol byť žalovaný podľa § 264
Obchodného zákonníka v omeškaní. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného môže akceptovať len
taký rozsudok, ktorým ho súd zaviaže na úroky z omeškania až od XX.X.XXXX a oprávnenými nákladmi
by mohli byť len náklady, ktoré žalobcovi vznikli po tomto dátume, teda nemá nárok na tri úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a vyjadrenie k odporu. Žalovaný  tiež vytýkal
súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. Uviedol, že suma XXX,- eur,
v ktorej vzal žalobca svoj návrh späť, predstavuje X,X% z uplatneného nároku, čo je neúspech žalobcu v
konaní a po odpočítaní úspechu žalovaného v tejto časti má žalobca nárok na náhradu trov konania len
vo výške XX,X%. Žalovaný upozornil aj na nesúlad medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením,
pretože súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku, že žalobca vzal žalobu o zaplatenie nad
X XXX,XX eura čiastočne späť a súčasne uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vzal
ohľadne spornej časti nároku žalobu čiastočne späť. Nesúlad videl v tom, že okrem istiny XXX,- eur v
odpore žalovaný označil za sporné aj celé príslušenstvo žalovanej pohľadávky.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že do omeškania by sa mohol žalovaný dostať až doručením
správne vystavenej faktúry, teda až od XX.X.XXXX, kedy žalobca vzal žalobu o zaplatenie XXX,- eur
späť. Žalobca zdôraznil, že spornú faktúru vystavil za riadne vykonané, odovzdané a potvrdené práce,
čím súčasne došlo k uplatneniu pohľadávky. Uplynutím doby splatnosti určenej vo faktúre, došlo k
zosplatneniu nároku žalobcu a vzniku omeškania žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 340 ods.
2 Obchodného zákonníka tvrdil, že doručenie faktúry žalovanému je požiadaním žalobcu o splnenie



povinnosti, navyše, žalobca práce riadne vykonal a žalovaný ich prezval a potvrdil rozsah vykonaných
prác, preto ani doručenie faktúry ako výzvy na zaplatenie nič nemení na vzniku záväzku žalovaného
zaplatiť cenu prevzatých prác. Žalobca ďalej uviedol, že čiastočné späťvzatie žaloby nemá za následok
posunutie doby splatnosti dlhu, ktoré sa viaže na uplynutie lehoty na plnenie povinnosti. Vznik nároku
na úroky z omeškania sa viaže na splatnosť dlhu a plynie po celú dobu, po ktorú je dlžník v omeškaní. V
predmetnej veci omeškanie nastalo uplynutím splatnosti faktúry, pričom nesprávna výška sumy uvedenej
vo faktúre nič nemení na tom, že žalovaný bol s úhradou v omeškaní.  Žalobca tiež poukázal na to, že až
do uplatnenia nároku súdnou cestou žalovaný výšku faktúry nerozporoval, nepopieral a bol si vedomý
svojho omeškania. K čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške XXX,- eur žalobca uviedol, že tak urobil
len z procesných dôvodov a z dôvodu hospodárnosti konania, pričom zvažuje podanie samostatnej
žaloby na dodatočné uhradenie tejto sumy, lebo nárok aj v tejto časti považuje za dôvodný. Zdôraznil,
že čiastočným späťvzatím žaloby žalobca neuznal svoje pochybenie v uplatnení nároku nad rámec
poskytnutých prác.  Žalobca považoval za správnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. na
rozhodnutie o náhrade trov konania, pretože zákon nevymedzuje, čo sa považuje za úspech nepatrný a
súd prvej inštancie tiež zohľadnil v tomto prípade, že čiastočným späťvzatím žaloby došlo k urýchleniu
konania a nenavyšovaniu trov konania. Za nedôvodné označil žalobca tvrdenie žalovaného o nesúlade
medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože nie je zrejmé, v čom má tento nesúlad
spočívať. Výrok aj odôvodnenie rozhodnutia považoval za jasný, vecný a z hľadiska jazykového výkladu
za zrozumiteľný.

8. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného nevyjadril, vyjadrenie žalobcu mu
bolo doručené dňa X.X.XXXX.

9. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa XX.X.XXXX. Odvolacie konanie sa začalo
podaním odvolania žalovaným súdu prvej inštancie XX.X.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

10. Od 1.7.2016 platí nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C. s. p.“).

11. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané pred 1. júlom XXXX, odvolací súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.  Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového
poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa 379  a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
je čiastočne dôvodné.



15. Žalovaný odvolaním napadol len výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky
z omeškania a výrok o náhrade trov konania. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti. V týchto výrokoch nadobudol
rozsudok právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

16. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaný si písomnou objednávkou zo dňa X.X.XXXX objednal
u žalobcu vykonanie špecifikovaných prác s uvedenou jednotkovou cenou, mesačnou fakturáciou a
splatnosťou faktúr XX dní. Žalobca objednávku v plnom rozsahu akceptoval, práce vykonal, protokolom
o odovzdaní a prevzatí stavby dielo žalovanému dňa XX.X.XXXX odovzdal a dňa X.X.XXXX vystavil
faktúru č. XXXX-XX na sumu X XXX,XX eura splatnú X.X.XXXX.

17. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal len vyúčtovanie troch položiek žalobcom vo
faktúre v celkovej sume XXX,- eur. K písomnému stanovisku žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené
spolu s predvolaním na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, sa žalovaný nevyjadril a pojednávania sa
nezúčastnil. Žalobca na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX vzal v tejto časti žalobu späť a výslovne
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie X XXX,XX eura s príslušným úrokom z omeškania.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na nesúlad výroku rozsudku a jeho odôvodnenia, táto
odvolacia námietka nie je opodstatnená, pretože v odpore žalovaný namietal len nedôvodné vyúčtovanie
časti istiny v sume XXX,- eur a žalobu ako celok žiadal zamietnuť pre jej predčasnosť. Nenamietal
teda osobitne nedôvodnosť  žalobcom uplatnených úrokov  z omeškania a pojednávania vo veci sa
nezúčastnil, preto spornou v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie bola len istina vo výške
XXX,- eur. Čiastočné späťvzatie žalobcu sa týkalo tiež v žalobe uplatnených úrokov z omeškania zo
sumy XXX,- eur vo výške X,X% ročne od X.X.XXXX do zaplatenia a v tomto rozsahu súd prvej inštancie
konanie aj zastavil.

19. Zmluva o dielo uzavretá podľa Obchodného zákonníka nepredpisuje písomnú formu, pre platné
uzavretie takejto zmluvy však ustanovenie § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka vyžaduje dohodu strán
o zhotovení určitého diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za dielo.

20. V posudzovanej veci sporové strany uzavreli zmluvu o dielo konkludentným spôsobom, keď žalobca
na základe písomnej objednávky žalovaného, v ktorej uviedol požadované práce a jednotkovú cenu za
jednotlivé práce, dielo v požadovanom rozsahu vykonal a žalovaný ho prevzal.

21. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

22. Žalobca akceptoval aj návrh žalovaného na zaplatenie ceny diela, keď po prevzatí diela žalovaným
vystavil faktúru na cenu diela s lehotovou splatnosti XX dní od jej vystavenia. Faktúra žalobcu sa stala
splatnou X.X.XXXX.

23. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil splatnú cenu diela na základe faktúry žalobcu, dňom
X.X.XXXX sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobcovi vzniklo zákonné právo
podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka na úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadením
vlády č. 21/2013 Z. z.



24. Súd prvej inštancie preto správne priznal žalobcovi uplatnené zákonné úroky z omeškania zo sumy
4 XXX,XX eura, ktorej zaplatenie nebolo sporné, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od
X.X.XXXX do zaplatenia.

25. Na správnosti tohto rozhodnutia nič nemení ani fakt, že žalobca na námietky žalovaného vzal žalobu
v časti o zaplatenie XXX,- eur s prísl. späť, lebo žalovaný nezaplatil ani nespornú cenu diela vo výške
X XXX,XX eur a po splatnosti faktúry sa nepochybne dostal do omeškania so zaplatením peňažného
záväzku v tejto sume. Úvahy žalovaného o inom počiatku omeškania preto nezodpovedajú platnej
právnej úprave. Navyše, žalovaný len tvrdil, ale nepreukázal, že namietal výšku ceny diela vyúčtovanú
žalobcom v spornej faktúre pred začatím konania, čo žalobca poprel, a že faktúru z tohto dôvodu vrátil
so žiadosťou o vystavenie novej správnej faktúry s novou lehotou splatnosti. Keďže sa tak nestalo, platí
splatnosť dlhu tak, ako bola určená žalobcom vo faktúre.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške X,X% ročne zo sumy X XXX,XX eura od
X.X.XXXX do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

27. Odvolanie podal žalovaný dôvodne proti výroku o náhrade trov konania.

28. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku z dôvodu, že neúspech žalobcu v konaní bol len v pomerne nepatrnej časti voči
celému uplatnenému nároku.

29. Je pravdou, že zákon nevymedzuje, čo je pomerne nepatrná časť, nepochybne však ide o takú
zanedbateľnú časť vo vzťahu k celému uplatnenému nároku, že pre určenie pomeru úspechu a
neúspechu strán v konaní je to bezvýznamné.

30. To však neplatí v predmetnej veci. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že žalobca vzal žalobu späť
v sume XXX,- eur, čo je X,X% zo žalobcom uplatneného nároku vo výške  X XXX,XX eura, čo podľa
názoru odvolacieho súdu nie je nepatrná časť voči celému uplatnenému nároku. Zastavenie konania v
tejto časti znamená v konečnom dôsledku neúspech žalobcu v konaní a úspech žalovaného v tomto
rozsahu (XXX% - X,X% - X,X% = XX,XX%), preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p., t. j. podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní
(teraz § 255 ods. 1 C. s. p.).

31. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

32. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

33. V predmetnej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd zmenil výrok o náhrade
konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo
výške XX,XX%.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).



35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 264 ods. 1 C. s. p. a vzhľadom na to, že predmetom odvolania bola len časť súdom prvej
inštancie priznaných úrokov z omeškania a bola namietaná len sčasti náhrada trov konania priznaná
súdom prvej inštancie, pričom ani jedna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní plne úspešná
a predmet konania je možno zistiť len s ťažkosťami, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov odvolacieho konania právo.

36. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).