{"guid": "58c8fc7a-ceb1-4b29-b4c2-224d9e488681:ed19c8dd-7e29-4b03-9cd5-fe11c3fc5895", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3809202808.3", "spisova_znacka": "16CoE/254/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/254/2013 z 26. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. novembra 2013, sp. zn. 16CoE/254/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3809202808.3", "identifikacne_cislo": "3809202808", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mária Prikrylová", "sudca_id": 1523, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-prikrylova-1523", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed19c8dd-7e29-4b03-9cd5-fe11c3fc5895", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3809202808.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3809202808.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3809202808.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16CoE/254/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3809202808\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3809202808.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,\nBratislava, IČO 36 864 421, proti povinnej H. G., bydliskom M. T. XXXX/X, R. 1, o vymoženie 974,42\neur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k.\n16Er/358/2009-94, zo dňa 22. júla 2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže Tamojší súd uznesením č. k. 16Er/358/2009-56 zo dňa 25. 09. 2012 podľa § 57 ods. 2  Exekučného\nporiadku exekúciu zastavil z dôvodov tam uvedených. Toto rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne\nuznesením č. k. 16CoE/135/2013-86 zo dňa 12. 06. 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s dôvodov\ntam uvedených, najmä z dôvodu, že súd prvého stupňa pre účely preskúmania rozhodcovskej doložky,\nako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nevyžiadal od oprávneného Všeobecné podmienky poskytnutia\núveru, v ktorých je rozhodcovská doložka obsiahnutá, z ktorého dôvodu bol záver súdu prvého stupňa\no neprimeranom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa\nprávny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere zo dňa 07. 03.\n2008  považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §  52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nHodnotiac obsah zmluvy o úvere zo dňa 07. 03. 2008 mal súd prvého stupňa za to, že ide o reálnu\nzmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. V danej veci\nmal za nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Súd prvého stupňa\ndospel tiež k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľský\núver v zmysle § 2 písm. a), resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa §  2  písm. b) zákona č.\n258/2001 Z. z.. Súd prvého stupňa uviedol, že súčasťou predmetnej zmluvy sú aj všeobecné podmienky,\nv ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka (bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru),\nna podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku v\nzmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje\nvoči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd prvého stupňa\npovažoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne\nneplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto\ndoložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc\neurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia\n§ 54 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého\nstupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o\nrozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\n\nProti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie\n\npodľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie predložil ním navrhnuté prejudiciálne otázky. Namietal, že súd rozhodol\nnad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), že sa nepodal návrh na začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ OSP),\nže súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal\nnáležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Oprávnený podal odvolanie aj podľa ustanovenia § 205\nods. 2 písm. a) OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, teda pre odňatie možnosti\nkonať pred súdom. Tvrdil, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne\nnie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie a exekučné konanie je tak poznačené závažnými\nprocesnými nedostatkami. Oprávnený citoval časť rozsudku Súdneho dvora sp. zn. C-472/11 zo dňa 21.\n02. 2013 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, v súlade s ktorým tvrdil, že exekučný súd\nnezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania\nna neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému\nvyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Ďalej bol oprávnený toho názoru, že exekučný súd\nsa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom\nzmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak\nnavrhne dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka\nneprijateľnou podmienkou. Poukázal na rozsudky Spolkového súdneho dvora z 13. 01. 2005, III ZR\n265/03, z 19. 05. 2011, III ZR 16/11 a na uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn IV. ÚS 1281/12 z 11.\n10. 2012 a sp. zn. II. ÚS 3057/10 z 05. 10. 2011. Citoval časti odôvodnenia uznesenia Krajského súdu\nv Bratislave 18CoE/641/2011 zo dňa 30. 11. 2012. Oprávnený zastával názor, že súd prvého stupňa\nsa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.\nz. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou,\nktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná\nv pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony, smerujúce k opätovnému\nkomplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť\nvykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd totiž nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002\nZ. z., nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje v konaní vo veci v\nrozsahu, uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu, uvedenom vo vzájomnej žalobe. Dôvodil, že všeobecný\nsúd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu\nbolo vydané v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd totiž musí s právoplatným rozhodcovským\nrozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade\nby porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak\noprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu, vydaného všeobecným súdom a iný\nprístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom\nkonaní. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným\ntitulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,\nnemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že\nvšeobecný súd interpretoval a následne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.\nz. tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského\nsúdu nedostatky bližšie špecifikované v § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o rozhodcovskom\nkonaní. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní však explicitne\nupravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku\nrozhodcovského súdu. Mal za to, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone\nrozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania na podklade uvedeného rozhodnutia len\nna návrh účastníka konania. Uviedol, že exekučný súd konal pri revízii rozhodcovského rozsudku mimo\nrámec zverenej právomoci a rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania\núplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte, spojené s exekučnou\nvecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,\nprávo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zastával názor, že v konaní\npred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, a\nto v súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu, pričom pre toto jeho iné postavenie\nho exekučný súd vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom\npatrí z titulu  platnej zmluvy o úvere. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,\nargumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení\na taktiež nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, ktoré však výrazným\n\nspôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek\nmožnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho\nprocesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.\nOprávnený tiež uviedol, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie aj keď tak bol podľa\nzákona povinný učiniť. Dôvodil, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.\noprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a\nnie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Tvrdil, že predmetná rozhodcovská doložka\nje platná. Účastníkom zmluvy je totiž daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo\nna riadny súd a preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4  písm. r) Občianskeho\nzákonníka. V závere vyjadril svoj nesúhlas s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o\nspotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že nakoľko predmetom úverov\nposkytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy\no úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na\ncharakter podnikateľskej činnosti oprávneného preto nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery\nna základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti\ntohto zákona. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa, kedy sa stal splatným celý dlh až do dňa jeho uhradenia, uviedol, že tento úrok má sankčný\ncharakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Poukázal na skutočnosť,\nže ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodno-záväzkové vzťahy\nobmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR sp.\nzn. 3Obdo/96). Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy\nmožnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si\nvšak svoju povinnosť nesplnil, a preto by mal za porušenie svojej povinnosti znášať vopred dohodnutú\nsankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo - právneho vzťahu súhlasil. K poplatku za poskytnutie úveru\na poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že nakoľko poskytuje peňažné prostriedky z vlastných\nzdrojov, mohol si dojednať odplatu - poplatok pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov\nna vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.\nPoukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa\npredmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz\nprávoplatne rozhodol. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný preskúmať\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,\npričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného\ntitulu so zákonom. Upozornil na to, že v predmetnej veci nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie\nza neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného\nexekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po\nvykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od\nvydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie pritom nenastali žiadne nové\nprávne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. K návrhu na prerušenie konania\nuviedol, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ platí pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v\ninej právnej veci, pričom prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v\nktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí. Preto žiadal, aby odvolací súd položil Súdnemu dvoru EÚ nasledujúce\nprejudiciálne otázky: 1/ či sa má ustanovenie písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje\nrozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom\nrozhodcovských súdov; 2 /v prípade zápornej odpovede na otázku 1, či je možné ustanovenie písm.\nq/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie takej\nrozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. 17 VPPÚ (ktorú citoval) a 3/ či je v súlade s čl. 17\na 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne\na procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti\npohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.\n\nPovinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa\n\nje potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie\npodľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia z dôvodov uvedených nižšie.\n\nZ obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou (H.\nG.) bol založený dňa 06. 05. 2008 zmluvou o úvere č. 3870056 (č. l. 13). Odvolací súd zdôrazňuje, že z\nodôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvého stupňa opätovne prihliadal na zmluvu o\núvere zo dňa 07. 03. 2008, č. 3840037, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a I. U. (č. l. 23), ktorá\nv predmetnom exekučnom konaní nie je účastník konania.\n\nZo zmluvy o úvere č. 3870056 zo dňa 06. 05. 2008 (č. l. 13), vyplýva, že povinná (H. G.) ako dlžník\nje v predmetnej zmluve označená obchodným menom, v záhlaví zmluvy je uvedená adresa, ktorá bola\nzhodná s miestom podnikania povinnej uvedeným v živnostenskom registri, identifikačné číslo povinnej\nako podnikateľského subjektu (IČO) a číslo živnostenského registra. V zmluve sú aj údaje povinnej ako\nfyzickej osoby, s uvedením bydliska a rodného čísla. Súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami v\nnapadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci na to odvolací súd poukázal už aj v\nuznesení zo dňa 12. júna 2013 č. k. 16CoE/135/2013, 16CoE/136/2013.\nOdvolací súd opätovne uvádza, že prílohu zmluvy o úvere zo dňa 06. 05. 2008 medzi oprávneným a\npovinnou (H. G.) netvoria žiadne všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa listom\nzo dňa 19. 06. 2012 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby mu predložil úverové zmluvy, vrátane\nvšeobecných obchodných podmienok, a to k uvedeným spisovým značkám. V predmetnom liste však\nsúd prvého stupňa nesprávne označil číslo exekútorského spisu, keď namiesto EX 771/09 uviedol\nEX 868/2009. V súlade s touto žiadosťou súdu prvého stupňa oprávnený predložil zmluvu zo dňa\n07. 03. 2008 (č. l. 23) a k nej príslušné Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (č. l. 24). Odvolací\nsúd poznamenáva, že predložené všeobecné podmienky nemožno považovať za neoddeliteľnú súčasť\nzmluvy o úvere zo dňa 06. 05. 2008 (č. l. 13). Preto odvolací súd už uznesením zo dňa 12. júna 2013 č. k.\n16CoE/135/2013, 16CoE/136/2013 uložil súdu prvého stupňa, aby zistil, či súčasťou zmluvy o úvere zo\ndňa 06. 05. 2008 uzatvorenej s povinnou H. G. sú aj všeobecné podmienky obsahujúce rozhodcovskú\ndoložku.\n\nOdvolací súd záverom konštatuje, že v každej jednej veci je potrebné starostlivo posúdiť vzťah medzi\núčastníkmi exekučného konania a až následne, ak súd dospeje k odôvodnenému záveru, že ide o\nspotrebiteľský vzťah, môže vec posúdiť podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.\nUstanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\nukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v\nrozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), t. j. ak rozhodcovský rozsudok\nmá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka\nrozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje\ndobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri\nzistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku\nzastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.\n\nPre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa preto\nsúd prvého stupňa správne zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka\nrozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje\ndobrým mravom. Uvedené otázky môže exekučný súd posúdiť len na podklade kompletnej úverovej\nzmluvy, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, a to vrátane príslušných\nvšeobecných zmluvných podmienok, alebo iných obdobných zmluvných dojednaní.\n\nS ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa nemohol objektívne posúdiť prijateľný,\nresp. neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky v posudzovanej veci. Za danej dôkaznej situácie\nje preto záver súdu prvého stupňa o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a\nnepreskúmateľný v inštančnom postupe.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 221 ods. 1 písm.  h/, ods. 2 OSP ).\n\nV ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či v danej veci boli súčasťou zmluvy č.\n3870056 (č. l. 13) medzi oprávneným a povinnou (H. Struhárovou) uzatvorenou 06. 05. 2008 aj príslušné\n\nvšeobecné podmienky, nakoľko za takéto nemožno považovať všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou\nsúdneho spisu (č. l. 24). V prípade, ak oprávnený doloží príslušné všeobecné podmienky, je súd\nprvého stupňa oprávnený v spojitosti s ustanoveniami § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní\na príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa posudzovať primeraný,\nresp. neprimeraný (nekalý) charakter jednotlivých ustanovení predmetnej zmluvy, ako aj príslušných\nvšeobecných obchodných podmienok, a predovšetkým posudzovať konkrétne znenie rozhodcovskej\ndoložky, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok,\npredložený oprávneným ako exekučný titul.\n\nVysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/358/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "2b4838f6-5359-4685-bba9-5bc70ea9d3cc:23eae16a-008e-4547-86a6-f361f087f999", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6713208576.1", "spisova_znacka": "16CoE/135/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/135/2013 z 25. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6713208576.1"}, {"guid": "af6903a2-3b60-4874-a300-ed1ee55c6086:eb27d589-83f1-4805-ab85-ff414a2202e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6412209181.1", "spisova_znacka": "16CoE/136/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/136/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6412209181.1"}], "citovane_v": []}