Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/60/2017 z 11. 9. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. septembra 2017, sp. zn. 6Cob/60/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8117214145.1
Krajský súd Prešov | 6Cob/60/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8117214145.1 | 2017-09-11 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d257f0e-a8fd-4b1e-b194-3cdc58522c1f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8117214145.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214145
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117214145.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: BRAND FOOD INVEST s.r.o., IČO:
46 598 421, so sídlom Popradská 56, 040 01 Košice, právne zastúpený Juhás, Marják & Ferenci s. r. o.,
so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: RACIOTHERM,
s.r.o., IČO: 36 614 475, so sídlom Javorinská 20, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/107/2017-39 zo dňa
11.7.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaný  m á  voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal nariadiť žalovanému
zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na účte vedenom v J. W., G.: X. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX do výšky 55.843,48 eur, a to až do času rozhodnutia vo veci samej v konaní o zaplatenie
55.843,48 eur.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili
dňa 1.6.2015 Zmluvu o dielo č. XX/XX/XXXX (ďalej len „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bola
realizácia diela „práce spojené s realizáciou a kompletizáciou ústredného vykurovania v bytoch a
nebytových priestoroch“ (ďalej len „Dielo“). Cena diela bola podľa ČI. V. Zmluvy dohodnutá vo výške
128.604,26 eur bez DPH. Dňa 18.8.2015 bol prijatý Dodatok č. 1 (ďalej len „Dodatok“) k Zmluve o dielo,
v ktorom v súlade s ČI. III. ods. 1 žalobca a žalovaný rozšírili predmet Zmluvy o dielo a dohodli sa
na nasledovnom : „Zmluvné strany sa dohodli, že dielom v zmysle Cl. I. ods. 2 zmluvy sa rozumie aj
záväzok zhotoviteľa zrealizovať práce na zdravotechnických zariadeniach (vodovod, kanalizácia, odvoz
zrážkovej vody, požiarna ochrana) špecifikovaných v prílohe č. 1 - Cenová ponuka zhotoviteľa. V zmysle
Dodatku bola cena Diela navýšená o sumu 59.102,84 eur bez DPH. Zo strany žalovaného (zhotoviteľa)
došlo k porušeniu ČI. III. ods. 2 Zmluvy o dielo: „Zhotoviteľ sa zaväzuje dokončiť dielo v termíne najneskôr
do 60 dní od dňa podpisu zmluvy. Termín dokončenia Diela v zmysle Dodatku bol stanovený v súlade s
Prílohou č. 2 - Harmonogram realizácie prác dňa 30.9.2015 (ďalej len „Harmonogram“). Podľa ČI. VII.
Zmluvy o dielo ods. I: „V prípade omeškania zhotoviteľa s ukončením diela v termíne podľa Cl. III ods. 2
tejto Zmluvy, zaplatí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny diela
za každý aj začatý deň omeškania.“ Zmluva o dielo bola podpísaná dňa 1.6.2015. To znamená, že Dielo
v zmysle ČI. III. ods. 2 Zmluvy o dielo malo byť dokončené a odovzdané dňa 31.7.2015. Dielo rozšírené
o práce v zmysle Dodatku č. 1 malo byť dokončené a odovzdané v súlade s Harmonogramom dňa
30.9.2015. Celkovo bolo Dielo odovzdané až dňa 19.2.2016 na základe Odovzdávacieho a preberacieho
protokolu k Zmluve o dielo č. 02/04/2015 zo dňa 19.2.2016. Žalovaný (zhotoviteľ) bol teda v omeškaní s



Dielom v hodnote 128.604,26 eur podľa Zmluvy o dielo, od 1.8.2015 do 19.2.2016. Keďže neodovzdal
včas ani Dielo rozšírené o práce v zmysle Dodatku v hodnote 59.102,84 eur, bol s prácami na Diele v
zmysle Dodatku v omeškaní odo dňa 1.10.2015 do dňa 19.2.2016. Zmluvná pokuta, na ktorú vznikol
žalobcovi nárok za neodovzdanie Diela podľa Zmluvy o dielo je vo výške 130 533,32 eur, a to za
obdobie odo dňa 1.8.2015 do dňa 19.2.2016 a za neodovzdanie celkového Diela vrátane prác podľa
Dodatku je vo výške 41.963,02 eur za obdobie odo dňa 1.10.2015 do 19.2.2016. Zmluvná pokuta
je teda spolu vo výške 130.533,32 eur + 41.963,02 eur = 172.496,34 eur. Pohľadávka žalobcu voči
žalovanému vo výške 172.496,34 eur čiastočne zanikla započítaním. Žalobca v súlade so zákonom
uskutočnil jednostranné započítanie. Čiastočný zánik pohľadávky nastal na základe jednostranného
započítania pohľadávky žalobcu na zmluvnú pokutu dohodnutú pre prípad omeškania s vykonaním
Diela oproti pohľadávke žalovaného (cena Diela). Pohľadávku žalovaného predstavovali nasledovné
faktúry, ktoré vystavil žalovaný žalobcovi za realizáciu Diela: Faktúra č. 150202 zo dňa 22.5.2015 na
sumu 200,60 eur splatná dňa 29.5.2015 Faktúra č. 150201 zo dňa 22.5.2015 na sumu 409,01 eur
splatná dňa 29.5.2015 Faktúra č. 150203 zo dňa 22.5.2015 na sumu 1.816,42 eur splatná dňa 29.5.2015
Faktúra č. 150331 zo dňa 30.9.2015 na sumu 2.400,  eur splatná dňa 14.10.2015 Faktúra č. 160068
zo dňa 29.2.2016 na sumu 480,- eur splatná dňa 14.3.2016 Faktúra č. 160069 zo dňa 29.2.2016 na
sumu 3.946,- eur splatná dňa 14.3.2016 Faktúra č. 160082 zo dňa 11.3.2016 na sumu 107.400,83
eur splatná dňa 18.3.2016. Spolu predstavujú faktúry sumu vo výške 116.652,86 eur. Žalobca vykonal
započítanie v súlade so zákonom a Zmluvou o dielo. Došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného vo
výške 116.652,86 eur. Pohľadávka žalobcu je teda vo výške 172.496,34 eur - 116.652,86 eur = 55.843,48
eur. Naliehavý právny záujem a neodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil
údajmi z registra účtovných závierok žalovaného. Podľa Účtovnej závierky podnikateľov v podvojnom
účtovníctve zostavenej k 31.12.2016 (ďalej ako „Účtovná závierka“) je vlastné imanie žalovaného vo
výške 53.150,- eur. Podľa účtovnej závierky za rok 2015 bolo vlastné imanie žalovaného vo výške
-10.871,- eur . Záväzky žalovaného voči spoločníkom sú vo výške 464.500,- eur, zatiaľ čo dlhodobý
hmotný majetok predstavuje iba sumu 89.556,- eur. Žalovaný má podľa žalobcu účelové dlhy voči svojim
spoločníkom s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu veriteľov.

3. Súd prvej inštancie následne aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, všetko zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), posúdil návrh žalobcu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a dospel k záveru, že
v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky, za ktorých by bolo potrebné, aby dočasne boli
spôsobom navrhnutým  žalobcom upravené pomery strán konania tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 324 ods. 1 CSP. V danom prípade podľa súdu prvej inštancie, žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu obavy žalobcu, že mu zo
strany žalovaného nebude uhradená zmluvná pokuta, na ktorú vznikol žalobcovi nárok za neodovzdanie
Diela podľa Zmluvy o dielo je vo výške 130.533,32 eur, a to za obdobie odo dňa 1.8.2015 do dňa
19.2.2016 a za neodovzdanie celkového Diela, vrátane prác podľa Dodatku je vo výške 41.963,02 eur
za obdobie odo dňa 1.10.2015 do 19.2.2016, nakoľko záväzky žalovaného voči spoločníkom sú vo
výške 464.500,- eur, zatiaľ čo dlhodobý hmotný majetok predstavuje iba sumu 89.556,- eur, pričom
súdu neuviedol a nepreukázal, že by dochádzalo k právnym krokom žalovaného, z ktorých by vyplývala
odôvodnená obava prípadného vyhýbania sa splnenia povinnosti žalovaného voči žalobcovi, poukázal
len na výšku prípadnej pohľadávky a na záväzok žalobcu voči jeho veriteľovi. Podľa okresného súdu
žalobca  poukázal na výšku prípadnej pohľadávky a na záväzok žalobcu voči jeho veriteľovi. Žalobca
žiadnym spôsobom neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy, t. j.  základné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia (zrejme mal súd prvej inštancie na mysli neodkladného opatrenia).

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v konaní neboli rozhodujúce skutočnosti
žalobcom  osvedčené dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom
stanovených podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

5. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že pohľadávka žalovaného, ktorá vznikla na základe zmluvy
o dielo č. XX/XX/XXXX zo dňa 1.6.2015, čiastočne vo výške 172.496,34 eur zanikla jednostranným
započítaním pohľadávky žalobcu, ktorá mu vznikla na základe zmluvnej pokuty, keď po započítaní je
výška  pohľadávky žalobcu v sume 55.843,48 eur. Odvolateľ ďalej uviedol, že na strane žalobcu stále
trvá nebezpečenstvo hroziacej ujmy v majetkovej sfére, a to s poukazom na vyššie uvedenú pohľadávku,



ktorú žalovaný ku dňu podania odvolania neuhradil, pričom z jeho správania je podľa žalobcu zrejmé,
že nemá záujem predmetnú pohľadávku uhradiť ani v budúcnosti.

6. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého nie je splnená podmienka
obavy, že by bol výkon exekúcie v danom prípade ohrozený, keď z tohto slovného spojenia podľa
žalobcu jednoznačne vyplýva, že ohrozenie exekúcie v čase rozhodovania o nariadenie neodkladného
opatrenia ešte nemusí nastať, postačí, ak je obava, že v budúcnosti nastane. Odvolateľ mal za to,
že dané ustanovenie vyjadruje zámer zákonodarcu, aby neodkladné opatrenie bolo nariaďované už
pri dôvodných predpokladoch, naplnenie ktorých by reálne ohrozilo exekúciu. Ak by súd s nariadením
neodkladného opatrenia čakal až do naplnenia tejto obavy, bolo by už neskoro.

7. Rovnako nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuviedol a nepreukázal, že by
dochádzalo k právnym krokom žalovaného, z ktorých by vyplývala odôvodnená obava prípadného
vyhýbaniu sa splnenia povinností žalovaného voči žalobcovi. V tomto smere poukázal na ním
predloženú účtovnú závierku podnikateľov v podvojnom účtovníctve zostavenú k 31.12.2016, ktorá
reflektuje finančnú situáciu žalovaného a z údajov ktorej vyplýva, že vlastné imanie žalovaného
predstavuje 53.150,- eur. Podľa účtovnej závierky za rok 2015 predstavovalo vlastné imanie žalovaného
mínus10.871,- eur s tým, že v súlade s ustanoveniami § 67a Obchodného zákonníka, bol žalovaný
v tomto období v kríze. Zdôraznil, že záväzky žalovaného voči spoločníkom sú podľa účtovnej
závierky vo výške 464.500,- eur a v porovnaní s tým dlhodobý hmotný majetok predstavuje iba sumu
89.556,- eur. Na základe týchto informácií vyplývajúcich z účtovnej závierky mal žalobca za to, že
žalovaný takto účelovo vytvára dlhy voči svojím spoločníkom, aby sa v budúcnosti vyhol uspokojeniu
veriteľov. Práve toto konanie žalovaného je podľa žalobcu konaním, z ktorého pre žalobcu vyplýva
odôvodnená obava, ako predpoklad potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za to, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom obmedzenia žalovaného v disponovaní
finančnými prostriedkami, je jediným efektívnym a legálnym  spôsobom, ako možno dosiahnuť, aby
žalobca mohol v budúcnosti uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovanému. Uložením tohto obmedzenia
je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha žalobca, zostane tak teda zachovaný
princíp efektívnosti ako jeden z predpokladov, pri posudzovaní ktorých vychádza súd predtým, než
rozhodne o nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z
účtovných závierok žalovaného mal žalobca odôvodnenú obavu, že výkon súdneho rozhodnutia bude
ohrozený. Podľa žalobcu, žalovaný  bude aj naďalej konať spôsobom, ktorý smeruje k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Neodkladné opatrenie navrhnuté žalobcom smeruje k zvýšeniu
finálnej vymožiteľnosti jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, keď týmto spôsobom sa obmedzí
priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne postihnuteľných peňažných prostriedkov u žalovaného.
Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k ohrozeniu chodu žalovaného, pretože podľa účtovnej
závierky žalovanej, eviduje peniaze v hotovosti vo výške 68.294,- eur, to podľa žalobcu znamená, že
likvidná hotovosť žalovaného je dostatočná. Navyše súčet záväzkov žalovaného z obchodného styku
predstavuje sumu 64.508,- eur, z čoho vyplýva, že žalovaný má k dispozícii dostatočné množstvo peňazí
v hotovosti na to, aby nimi dokázal pokryť všetky svoje záväzky. Žalobca nemá v úmysle obmedziť
žalovaného nad nevyhnutný rozsah, keď cieľom je iba reálne zabezpečenie žalovanej pohľadávky v
uvedenej výške.

8. Poukazujúc na vyššie uvedené preto žalobca navrhol v rámci odvolacieho petitu, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov konania.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, pri ktorom zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalovaný použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), f), g) CSP), v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 373 CSP) postupom  bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385



ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, pretože
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
dostatočne, presvedčivo a objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by zásadne postačovalo
len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na
odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s námietkami žalobcu, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu
ďalšie dôvody.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2, písm. c) CSP, neodkladným opatrením možne strane uložiť najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

16. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených
práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže
neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť strany sporu alebo ak existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobré možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (prípadne nemusia byť neodkladne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Preto je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba
za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia je výnimočným ustanovením,
slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením
nastať nezvratný stav.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom
prípade neboli osvedčené rozhodujúce skutočnosti tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom
stanovených podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia. Jedným z nich je aj podmienka
subsumovaná v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, a to, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keď žalobca
v podanom návrhu na jeho nariadenie, ani v odvolaní, nijako nezdôvodňuje, prečo nemožno
sledovaný účel (vymôcť žalobcom tvrdenú pohľadávku zostatku zmluvnej pokuty) dosiahnuť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia, t. j. prečo žalobca navrhuje uložiť žalovanému zdržať sa nakladania s
vlastnými finančnými prostriedkami, a to až do času rozhodnutia vo veci samej. Takéto obmedzenie
by podľa odvolacieho súdu spôsobilo neprimeranú ujmu na strane žalovaného, ktorý by nemohol
disponovať s týmito finančnými prostriedkami, pričom návrh vo veci samej doposiaľ (aspoň to zo
spisového materiálu nevyplýva) nebol podaný. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na
účelové vytváranie dlhov žalovaného voči svojím spoločníkom, aby sa v budúcnosti vyhol uspokojeným
veriteľom, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na inštitút odporovania právnych úkonov, podľa
ktorého sa žalobca v prípade pravdivosti jeho tvrdení, môže domáhať odporovaniu týchto úkonov, ktoré
by ukracovali uspokojenie jeho pohľadávky, t. j. tieto úkony by boli vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinné



a žalobca by sa mohol domôcť svojej prípadnej pohľadávky (ak by táto v budúcnosti bola súdom
judikovaná) vo vzťahu k tým osobám, ktoré by z takýchto ukracujúcich úkonov mali prospech.

18. Tvrdenie žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k ohrozeniu chodu žalovaného,
pretože podľa účtovnej závierky eviduje peniaze v hotovosti vo výške 68.294,- eur, preukazuje podľa
odvolacieho súdu práve opak, a to, že  žalovaný sa nezbavuje účelovo svojho majetku za účelom vyhnúť
sa uspokojeniu svojich veriteľov, lebo inak by nedržal likvidnú hotovosť v takejto výške, ale práve naopak,
takáto likvidná hotovosť je potrebná pre zabezpečenie chodu bežnej obchodnej činnosti žalovaného,
keď pri nariadení neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by vzhľadom k disponibilnému zostatku
na účte žalovaného došlo nepochybne k obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti, a tým zjavne
neprimeranej ujme na jeho strane.

19. Rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej, preto súd neskúma
vecnú opodstatnenosť návrhu vo veci samej, ktorého podanie už nie je podmienkou pretrvávania
nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako tomu bolo v minulosti v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd neskúmal vecnú opodstatnenosť nároku žalobcu
na zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty po započítaní jej časti voči pohľadávke žalovaného, ale len to,
či žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy týchto právnych vzťahov v navrhovanom znení. Žalobca
ani v konaní pred súdom prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní, nepredložil súdu žiaden doklad
preukazujúci jeho tvrdenia uvádzané v podanom návrhu, ako aj v odvolaní, že v minulosti oznámil
žalovanému započítanie a informoval ho aj o výške pohľadávky, pričom žalovaný do dnešného dňa
dlžnú sumu neuhradil, keď z tohto správania žalovaného má byť zrejmé, že nemá záujem predmetnú
pohľadávku uhradiť v budúcnosti. Takáto výzva sa v spisovom materiáli nenachádza a nenachádza sa
v nej ani doklad o jednostrannom započítaní pohľadávky žalobcu voči pohľadávke žalovaného a že
toto započítanie bolo dané na vedomie žalovanému, ale naopak, sa v spisovom materiáli nachádzajú
doklady preukazujúce vznik zmluvného vzťahu účastníkov na základe zmluvy o dielo a jej dodatku, kde
z odovzdávacieho a preberacieho protokolu k tejto zmluve zo dňa 19.2.2016 vyplýva, že žalobca ako
objednávateľ prehlásil, že dielo zhotovené žalovaným, je v súlade s touto zmluvou v znení jej dodatku a
ním vytýkané vady a nedostatky považuje týmto za odstránené. Ani náznakom v tomto odovzdávacom
a preberacom protokole nespomína údajné omeškanie žalovaného s odovzdaním diela, a už vôbec
neuvádza svoj nárok na zaplatenie zmluvnej  pokuty z titulu tohto omeškania.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. Odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a žalovanému ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní, ktorá má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, priznal ich náhradu v rozsahu 100 %, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, a to samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

22. Senát Krajského súdu v Prešove uvedené uznesenie prijal v pomere hlasov 3 : 0 (článok 1, § 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).