{"guid": "57ef2ace-41df-4075-80de-32ba65753076:e6c3bb1f-aab2-402e-be01-2b6eb9f5458a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2", "spisova_znacka": "7Co/338/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/338/2015 z 23. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2015, sp. zn. 7Co/338/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2", "identifikacne_cislo": "1111244368", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 1607, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-1607", "datum_vydania": "2015-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6c3bb1f-aab2-402e-be01-2b6eb9f5458a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 7Co/338/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1111244368\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244368.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov\nsenátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: E. C., X.. X.\nX. XXXX, L. Ľ.N. X, L., zastúpený advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského\n2, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, Imricha\nKarvaša 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 3. novembra 2014, č. k. 9C 176/2011-198 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 11. marca 2015, č. k. 9C 176/2011-240, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .\n\nOdporkyni náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť\nodporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 1.000 eur s 9,25 % úrokom                 z omeškania ročne od 19. 4.\n2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky\nSlovenska podľa zák. č. 514/2003 Z. z.               o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov a zároveň zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej\notázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.                          o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vecne tým,\nže navrhovateľ v konaní vznik škody a nesprávny úradný postup odporkyne, ako ani príčinnú súvislosť\nmedzi škodou a nesprávnym úradným postupom nepreukázal. Poukázal na skutočnosť, že Úrad pre\nfinančný trh rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU SLOVENSKÉ\nINVESTÍCIE (ďalej „Družstvo“) Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho\ndodatku spolu s prílohou a to zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa\nktorej mal Úrad pre finančný trh schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev s tým, že Úrad\npre finančný trh Družstvo v upozornení zo dňa 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie\ntohto dodatku a upozornil Družstvo, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov\nuvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich Prospekt, z dôvodu vykonávania dohľadu nad\nčinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale nie dohľadu nad celkovou činnosťou\nDružstva s tým, že dňa                2. 6. 2008 uzavrelo Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL\nINVEST, o.c.p., a.s.                  v likvidácii, (ďalej „obchodník s cennými papiermi“) Zmluvu o\nriadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi, ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť\n\nportfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v\nsebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie\na vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,\nuschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných\nanalýz a obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo\nvýške 8 % ročne. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Národná banka Slovenska\nrozhodnutím zo dňa                    20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi\npokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods.\n1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. a rozhodnutím zo dňa 22. 4. 2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP\nzmenila obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb a povolila mu,\nokrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm.\na), b), c) zák. č. 566/2001 Z. z., s obmedzením podľa                § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie\ninvestičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods.\n1 zák. č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu, s poukazom na výpoveď obchodníka s cennými\npapiermi zo Zmluvy o riadení portfólia a skutočnosti, že Družstvo požiadalo listom zo dňa 15. 4. 2010\nNárodnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu\nna mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s\ncennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov a iné a listom zo dňa 23. 4. 2010 požiadalo\nDružstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi,\npretože tento si neplnil voči nemu svoje základné povinnosti, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia\nfinančných prostriedkov jemu zverených do správy. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že Národná banka\nSlovenska rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 12. 7. 2010, č. ODT-8305/2010 podľa § 25 ods.\n1 písm. a) zák. č. 747/2004                              Z. z. uložila obchodníkovi s cennými papiermi\npovinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu\nNárodnej banky Slovenska, keďže na základe najmä oznámenia Družstva vzniklo dôvodné podozrenie\nz možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi a rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010,\nč. ODT-8305-5/2010, potvrdeným Bankovou radou Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa\n1. 3. 2011, č. GUV-274/2011, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie\ninvestičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, ods. 9, § 85 ods. 2 v spojení s\nust. § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001                 Z. z. a rozhodnutím zo\ndňa 26. 8. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o schválenie dodatku k Prospektu investície z\ndôvodu, že žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom, čo potvrdila Banková rada Národnej\nbanky Slovenska rozhodnutím zo dňa                 7. 12. 2010, č. GUV-1744/2010. Rozhodnutím zo dňa\n30. 5. 2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18. 7. 2011, Národná banka Slovenska zakázala\nDružstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt z dôvodu\nporušenia ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou\nskutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo tento Prospekt nedodržiavalo a neurobilo žiadne\nkroky k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investícii. Súd prvého stupňa mal\nza preukázané, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách\nEDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a.s., pričom v zmysle\nprijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala\nprekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta CI\nHOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45 % a teda  Prospekt investície nebol zo\nstrany Družstva dodržaný a Národná banka Slovenska preto považovala za vhodné aby sa v aktívach\ndružstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI\nHOLDING, a. s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť,\nže Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010-21, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 5. 5. 2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol\nustanovený H.. H. Z. s tým, že mal vykonaným dokazovaním zároveň preukázané, že navrhovateľ bol\nčlenom Družstva  a škoda, ktorú si v konaní uplatňoval zodpovedala finančným prostriedkom vloženým\nnavrhovateľom do Družstva. Navrhovateľ si svoju pohľadávku neprihlásil v konkurznom konaní vedenom\nna majetok Družstva. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že nárok\nna náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne\nuplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi\niným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je\npovinný ho vydať a preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má\npovinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky\nvoči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu a tým ani predpoklad existencie\n\nškody. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom\nvzťahu, a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí\ndomáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka, resp.\nosoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu s tým, že\nnavrhovateľ si pohľadávku voči Družstvu síce neuplatnil v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok\nDružstva, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich\npráv voči družstvu, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok Družstva, s ktorým bol navrhovateľ\nv záväzkovom vzťahu, a z ktorého majetku by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná v\nprebiehajúcom konaní o náhradu škody za nesprávny úradný postup, a to i po skončení konkurzného\nkonania, pričom toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu. Taktiež poukázal  na skutočnosť, že\nnavrhovateľ nepodal ani návrh proti členom predstavenstva Družstva alebo jeho kontrolnej komisie\nv zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka, pričom až v prípade\nbezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady\nškody voči štátu, a preto dospel k záveru, že navrhovateľ svoj nárok uplatnil predčasne. Pokiaľ ide\no nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do\nProspektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti\ndružstva, súd prvého stupňa uviedol, že dohľad Národnej banky Slovenska nad činnosťou družstva ako\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zák. č. 566/2001 Z. z., pričom dohľad\nvykonávala                   v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností\nuložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom a k takým povinnostiam patrila\nod 1. 1. 2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa ust. § 125c ods. 1                  v spojení\ns ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. a od 1. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície\npodľa ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z.. Dospel preto k záveru, že v prípade nastania novej\nvýznamnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu\ninvestície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť\nv dodatku Prospektu investície a povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne\nna Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho\nna schválenie Národnej banke Slovenska, ktorá mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým\nodstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva s tým, že\nnie je možné opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za\npravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície, pričom schválenie Prospektu investície nemalo za\nnásledok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia. V tejto súvislosti uviedol, že Národná banka Slovenska\nnemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva s tým, že Družstvo až do 15. 4.\n2010 nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v\nčinnosti obchodníka s cennými papiermi a až pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20. 4.\ndo 6. 5. 2010  Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli\novplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však\njeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu\ninvestície pre neaktuálnosť jeho údajov. Poukázal na skutočnosť, že Národná banka Slovenska vyzvala\nDružstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície, ktorú síce predložilo, táto\nvšak neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj\ndodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. s tým, že Národná banka Slovenska konala\nv rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd prvého stupňa v jej postupe nezistil namietaný\nnesprávny úradný postup. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v prijatí\nnedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu uviedol, že predmetom konania je nesprávny\núradný postup odporkyne a nie obchodníka s cennými papiermi a preto v priamej príčinnej súvislosti s\nním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie navrhovateľovi, ktorý nebol v žiadnom záväzkovom, ani\ninom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi a zmluvnou stranou Zmluvy o riadení portfólia bolo len\nDružstvo. Taktiež  poukázal na skutočnosť, že dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zák. č.\n566/2001 Z. z. a informácie a podklady zistené v rámci predmetu dohľadu podľa ust. § 135 ods. 2 a § 137\nods. 2 zák. č. 747/2004            Z. z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného\nsubjektu,              v danom prípade Družstvu, ktorému zákon neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia\na rozloženia rizika, prípadne krytia rizika a Národná banka Slovenska podľa platnej úpravy                v\ndanom období (rok 2007) nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt\ninvestície sa na Družstvo v tom čase nevzťahovala a preto nemohla konať nad rámec, rozsah      a\nspôsob stanovený zákonom. Súd prvého stupňa zároveň dospel k záveru, že odporkyňa sa nesprávneho\núradného postupu spočívajúceho  v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu\npo zistení závažných pochybení obchodníka                       s cennými papiermi pri činnosti voči\n\nDružstvu nedopustila z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane\nnavrhovateľa, keď z listinných dôkazov, najmä z rozhodnutí Národnej banky Slovenska o uložení pokuty\nvo výške 16.596,96 eur (500.000,-Sk) a vo výške 9.958,18 eur (300.000,-Sk) je zrejmé, že Národná\nbanka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou\ninformovať Družstvo o výsledných zisteniach, nakoľko dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný\na účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu, je len\ndohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Bol názoru, že bolo\nprimárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s cennými\npapiermi, zabezpečiť priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu,\npričom nemožno zanedbať ani povinnosti navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas\nzaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnocovaniu, príp.\nnevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich                   s Družstvom. Rozhodnutie v časti\nvýroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej\núnie, odôvodnil právne ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie a vecne tým, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľom Súdnemu\ndvoru Európskej únie, nakoľko nejde o súd rozhodujúci v poslednom stupni a navrhovateľ nežiadal o\nvýklad platnosti právneho aktu Európskej únie a zároveň mal za to, že zodpovedanie prejudiciálnych\notázok navrhovateľa nie je pre rozhodnutie súdu potrebné. Súd prvého stupňa uviedol, že do zák. č.\n566/2001 Z. z. bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu                a Rady č. 2003/71/ zo\ndňa 4. 11. 2003 a jej účel je vyjadrený v čl. 1 ods. 1, podľa ktorého jej účelom je zosúladiť požiadavky\nna vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke\ncenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo\npôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere považujú prevoditeľne\ncenné papiere definované v čl. 1 ods. 4 smernice Rady č. 93/22/EHS zo dňa 10. 5. 1993 a patria k nim a/\nakcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b/ dlhopisy\nalebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c/ všetky\nostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto\nprevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo\nna peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Mal za zrejmé, že navrhovateľom označená\nsmernica Európskeho parlamentu              a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. 11. 2003 sa primárne aplikuje\nna prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Uviedol,\nže nakoľko označená smernica bola trasponovaná do nášho právneho poriadku a týkala sa primárne\noblasti právnej úpravy prospektu zverejňovania pri verejnej ponuke cenných papierov a nie pri verejnej\nponuke majetkových hodnôt a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu                    k prejednávanej\nveci je irelevantné zaoberať sa otázkami uvedenými navrhovateľom v návrhu na začatie prejudiciálneho\nkonania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.\n\nProti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny\n1.000,- eur s príslušenstvom zamietol, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\nf/ O.s.p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, resp. rozsudok súdu\nprvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu\ntrov konania. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s\nprincípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota\nsubjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k\nnim postupovať v súlade s ústavou                 a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude\nzo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor,\npretože vychádzal z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad\nProspektom investície je podľa odporkyne len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu\nodporkyne, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií\nnedefinoval a postup odporkyne bol svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporkyňu z hľadiska\nstability a ochrany investície spoľahol. Argument odporkyne, že upozornila Družstvo, že vykonáva\ndohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. §\n135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne\n\nirelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom\nsúdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností\nodporkyne, spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z.. Za\nobzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje\nzáležitosti v rámci zásady „právo patrí bdelým“, nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej\npovinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol\n„bdelý“ s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani\nobchodníka                      s cennými papiermi, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona\no cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že\npovinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných\nsubjektov a ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch, ktorý platí v\ntomto znení už od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako\naj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska,\nnapriek tomu, že odporkyňa v priebehu celého konania tvrdila opak, a preto mala Národná banka\nSlovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť\nvydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre\nfinančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska)                                a\nobchodníkovi s cennými papiermi s tým, že povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska\nbol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako\ntých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v\nrámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako                      i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k\nohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že\nv konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka A..\nB. E., M.., preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z\nhľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného\nemitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými\npapiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované\nv subjekte personálne a majetkovo prepojenom                  s obchodníkom a Družstvom a Národná\nbanka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že\ntoto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky, rozložené namiesto jednej do troch zmeniek,\na to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production\ns.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.\ns. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, A..\nZ. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Uviedol, že odporkyňa naďalej akceptovala stav,\nže celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.\ns. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v\nktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v\nrámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných\nohľadoch, ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje\nkompetencie                   v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné\nalebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu,\nresp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva\nalebo obchodníka). Mal za to, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva\naj obchodníka s cennými papiermi, vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov\ndo Družstva, pričom odporkyňa svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám\nzapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu odporkyňa\nsvojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal na skutočnosť,\nže odporkyňa tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť\na Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch,\nz čoho vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011\nNárodnou bankou Slovenska. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že odporkyňa svojím rozhodnutím\nzo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18. júla 2011, zakázala Družstvu\npredaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že odporkyňa ustálila\ntrvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v\nskutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle\nNárodnej banky Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva\nDružstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti a údaje o subjektoch, s\n\nktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o\nmajetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť                 z peňažných prostriedkov nadobudnutých\nna základe verejnej ponuky majetkových hodnôt              a základné strategické zámery podnikateľskej\nčinnosti Družstva, boli neaktuálne už k                     31. decembru 2006 z čoho vyplýva, že Družstvo\nsvojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods.\n1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona                 o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak\nodporkyňa voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. V ďalšom\nnavrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania\nžaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný\nje podľa názoru odporkyne, ako aj prvostupňového súdu, povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani\nzák. č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov,\nale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Mal za to, že ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo\npodanie občianskoprávnej, či inej žaloby                      o náhradu škody, potom by zákon o konkurze\na reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i\ntrestný zákon v platnom znení               a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania\na súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna\nzodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Namietol, že zo\nzápisníc            o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom\nprvého stupňa, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129\nods. 1 O. s. p., s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára\n2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010.\n\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v\nnapadnutej časti potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že je povinnosťou všeobecného súdu\ndať  odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa konštantnej judikatúry\nÚstavného súdu SR všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedla, že podstatou práva na\nspravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce\nnázorom a predstavám navrhovateľa, a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v\nnapadnutej časti považuje za denegatio iustitiae, je účelové. Taktiež uviedla, že navrhovateľ sa účelovo\nsnaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré iba odďaľujú vydanie\nrozhodnutí vo veci a zároveň sa snaží vyfabulovať fiktívnu existenciu jej údajného nesprávneho postupu\na tiež fikciu, kedy sa tak stalo, pretože údajný nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje.\nPoukázala na skutočnosť, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho\nnároku, pretože nepodal žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie\nDružstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Taktiež\npoukázala na skutočnosť, že kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad\ndohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR\na konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny\nvýklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z článku 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že\nNárodná banka Slovenska postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi, nebola\nnečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými\npapiermi dodržiavala zákonné pravidlá, zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a zákona o cenných\npapieroch. Bola názoru, že navrhovateľ mohol požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie jej\nzákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom               a muselo mu byť\nznáme, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich\nvýnosov s tým, že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také\nporušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň\npatria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.\n3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt\nmalo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície a teda až odvtedy mohla\nNárodná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava. Uviedla, že\n\npovinnosť aktualizovať Prospekt investície bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových\nhodnôt až od                  1. januára 2009, na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona\no cenných papieroch               v znení zák. č. 558/2008 Z. z. a počas celej doby od vyhlásenia\nverejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte\ninvestície, pričom  informácie a podklady, ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu\ndohľadu sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho\nzákonom uložených povinností. Poukázala na skutočnosť, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom\nverejnej ponuky majetkových hodnôt žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani\nkrytia, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva\nnemohla Národná banka Slovenska kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm. b) zákona\no cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o\nverejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že\ns touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich\nvýnosov a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom družstva vždy\nzodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej\nponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Ďalej uviedla,\nže mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových\nhodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo\nako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ust.\n§ 130 zákona o cenných papieroch, pričom tieto informácie odporkyňa nepotvrdzovala a ani nemohla\npotvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade                           s bývalými ustanoveniami §\n129 a § 130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov\nDružstva. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola nečinná, nakoľko vydala\nrelevantné rozhodnutia, pričom sa nedopustila žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej\noprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným\ntrhom a                 o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj\nÚstavou SR. Zároveň uviedla, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto\npojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že\nsúd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne\nšpecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, keď                  z odôvodnenia uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré\núčastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov na\nrovnakom skutkovom                        a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v\ntomto smere nebolo potrebné vykonať, pričom odporkyni je známe, že na Okresnom súde Bratislava I\nsú proti nej vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe a vo všetkých sporoch\nmajú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu.\n\nOdvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení\núčinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2\nO. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\n\nSúd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1                O. s. p.) z hľadiska posúdenia\nopodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich\nzáklade dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite\nodôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                           s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ\nINVESTÍCIE, Poľná  1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze vyhlásenom\nuznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa\n\n5. mája 2011, voči ktorému mu vnikla pohľadávka na vyplatenie do Družstva vložených finančných\nprostriedkov (členského vkladu), ktorú si však v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu\nneprihlásil.\n\nZ obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 2. 6. 2008 bola medzi Družstvom ako klientom    a obchodnou\nspoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná 1, Bratislava, (ďalej „obchodník s cennými\npapiermi“), ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001\nZ. z. o cenných papieroch a investičných službách  a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj\n„Zmluva“), predmetom ktorej podľa článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s cennými papiermi\nhospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať\npredaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od\nemitenta do portfólia Družstva v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať\ncenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v\nportfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve\nsa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne.\n\nMedzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa                   30. 3. 2010 zo\nstrany obchodníka s cennými papiermi, Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č.\nODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných\nslužieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV\n- 274/2011 (ďalej „rozhodnutie                     o odobratí povolenia“) a rozhodnutím zo dňa 30. 5.\n2011, č. ODT-10890-4/2010, Národná banka Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt\n(ďalej „rozhodnutie o zákaze činnosti“) podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu\nporušenia § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z. z. a ust. § 125c\nods. 1           v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zák. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch“).\n\nV posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu škodu v sume\n1.000,- eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. 4. 2011 do zaplatenia, ktorý mu mal vzniknúť\nv príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, ktorý spočíval v\ntom, že Národná banka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď\nDružstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a ust. § 125c ods. 1\nv spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a Národná banka Slovenska\nzasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci\nneaktuálnosť Prospektu investícií bola už od  31. 12. 2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany\nNárodnej banky Slovenska po 24. 8. 2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že               z hľadiska\nrizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané peňažné\nprostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s cennými\npapiermi, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré Národná\nbanka Slovenska pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, Národná banka Slovenska prijala od 20.\n8. 2008 do 4. 3. 2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné\nopatrenia                        a zapríčinila, že navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície už\nskôr, najmä po zisteniach, že obchodník s cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú\nmu poskytovať nemohol.\n\nV posudzovanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť\nspôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zák.\nč. 514/2003 Z. z.“).\n\nHmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č.\n514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.\n\nZodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej\nzodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch\npodmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody                a príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\n\nPrvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003            Z. z. v ustanovení\n§ 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti\norgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť\norgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do\npráv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho\n- ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho\norgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva                 z povahy,\nfunkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné                  v právnom predpise\nupraviť do najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z\nhľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom\nmôže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo\nprimeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho\norgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá\nprávu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).\n\nAni vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon\nč. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov\n(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah\npríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.\nAk bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka\npríčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v\nkonkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a\nako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku\nzodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková\nujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ\nvznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní\npríčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.\nPritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť\nale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím\nvyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti\nje totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;\nnestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v\nkomplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou\nzákon spája zodpovednosť za škodu.\n\nPríčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.\nVyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a\nvznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie\nbolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť\npríčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.\nRozhodujúca je vecná súvislosť príčiny            a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej\nrovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo\nopomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non\nspoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania\nškodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej\nsúvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu\nvecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,\nže škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so\nzreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky\npríčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a\nakou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie\nzodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková\nujma), za ktorú je požadovaná náhrada.\n\nPodľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n\nPodľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo\n(ušlý zisk).\n\nZ dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa\nchápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,\nt. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím\npredovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať\nv zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia\nodseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom\na spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne\nočakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody\npreukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.\n\nNevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup odporkyne v preskúmavanej veci bol nesprávny,\nje normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že odporkyňa tento postup\nnezachovala s tým, že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporkyne mal spočívať aj v tom,\nže odporkyňa oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva.\n\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup\nodporkyne ako orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľa,\npredovšetkým jeho individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jej námietka spočívajúca v tvrdení,\nže povinnosťou odporkyne bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií.\n\nPovinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na\nzáklade novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.                     o cenných papieroch v\nspojení s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a preto sa na odporkyňu nemohla\nvzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j.\npred 1. 1. 2009, z čoho vyplýva, že ak                   v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zák. č. 566/2001\nZ. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva\naktualizovať Prospekt investícií, je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany odporkyne v tomto smere z\ndôvodu, že nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej\nponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície\naž od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia               § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných\npapieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva, a preto pokiaľ Družstvo\nod 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla odporkyňa skúmať ani\ntúto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt\ninvestície dodržiavať.\n\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti odporkyne                v\noblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch\nneukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto\nani odporkyni z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť\nukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí\nniesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv\nsubjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo\nv jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností\nodporkyne               a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup odporkyne iba v prípade, ak\nby sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže\nvychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne                z\ntoho, že nemožno prisúdiť odporkyni pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym\nspôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu\norgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv.\n\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej\npodstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných\nfinančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo,\nže obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo\nsamotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,\nči predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák.\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient\nobchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií\nnie je zaručená a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,\nmusel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať                   a\nodhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov                   s\ncennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010,\nktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,\npotvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV -\n274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou\nSlovenska a činnosť Družstva, ktorého bola navrhovateľ             v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky\ninvestovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma\nnakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého\nvýnosu                    z realizovaného finančného investovania a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať\nprimárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť\nDružstva voči navrhovateľovi.\n\nNebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach odporkyne\nna nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri\nčinnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu odporkyne k obchodníkovi s cennými\npapiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila\nobchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a\nvrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo\ndňa                 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške\n9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým\nodobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací\nsúd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné.\n\nNavrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý\nmá spočívať v takom pochybení v postupe odporkyne, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci,\nkeď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí odporkyne, nakoľko\nnie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či\naplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten\núčastník, koho práv, či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\n\nOdvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že\nodporkyňa svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala\nv rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho\nexcesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným                   s ochranou základných práv a ľudských\nslobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup odporkyne bol v súlade                       s\nčlánkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe\nÚstavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ odporkyňa zisťovala\npodmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne\nzhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila a iné opatrenia,\nktoré od odporkyne navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporkyni.\nV daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a\nvady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia\na z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom\nnavrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup\nodporkyne. Odvolací súd má za to, že  pochybenia, či nedostatky spočívajúce                       v\ntom, že odporkyňa pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho\n\nvydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia\nvšak boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia.\nNavrhovateľ tvrdený nesprávny úradný postup odporkyne v konaní nepreukázal, pričom odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že nedostatočnosť opatrení prijatých odporkyňou, podľa názoru navrhovateľa,\nbez opory                   v zákone, podľa jeho subjektívneho presvedčenia, sa nemusia vždy legitímne\nzhodovať           s objektívnou realitou.\n\nV súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I  zo dňa 11. 4. 2011, č. k.\n3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. 5. 2011 na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza,\nže nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v\nobčianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej\npohľadávky v konkurznom konaní.   Odvolací súd má za to, že navrhovateľ si pohľadávku, ktorá je\npredmetom tohto sporu neuplatnil v prebiehajúcom konkurznom konaní, škoda mu preto ešte nevznikla,\na preto nemôže byť ani daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by\nmohol navrhovateľ úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal jej vydania\nv konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená v konkurznom konaní vylučuje vznik\nškody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou\núpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že                                 v prejednávanej veci nie je daný ani\nďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie\nNajvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod č. 4/87 vo\nVýbere rozhodnutí                a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné).\n\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanou odvolaní, týkajúcej sa procesného\npochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi\npredpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc                      o pojednávaní pred prvostupňovým\nsúdom vyplýva, že prvostupňový súd účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov.\n\nS poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom\nrozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi\nnavrhnutých dôkazov a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s\nktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal\na následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený\nskutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti\nako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť               v lehote\n10 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil právne položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov.\n\nProti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\nzrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Uviedol, že predmetom konania je jeho nárok\nna náhradu škody proti Slovenskej republike zastúpenej Národnou bankou Slovenska podľa § 9 zák. č.\n514/2003 z. z. a konanie sa začalo do 30. septembra 2012 a na toto konanie sa vzťahuje s poukazom\nna ust. § 18ca v spojení s § 4 ods. 4 zák. o súdnych poplatkoch neobmedzené vecné oslobodenie\nod platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych\npoplatkoch. Mal za to, že súd prvého stupňa postupoval pri vyrubovaní súdneho poplatku nesprávne, keď\nnezohľadnil to, že vecné oslobodenie sa vzťahuje na toto konanie ako celok bez ohľadu na to, kedy bolo\nodvolanie podané, nakoľko právne relevantné je to, že konanie sa začalo v čase, kedy bolo toto konanie\nvecne oslobodené. Na podporu svojej argumentácie záverom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 29. apríla 2014, č. k. 4Co 128/2014-310 v skutkovo i právne totožnej veci.\n\nOdvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení\núčinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2\nO. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa  nie je dôvodné.\n\nPodľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,\nv odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie\npoplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ              a dovolateľ.\n\nPodľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis                     z registra\ntrestov, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.\n\nPodľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch                       a poplatku\nza výpis z registra trestov, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na\njednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.\n\nNávrhy (odvolania, dovolania) sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov,\núčinného ku dňu podania návrhu.\n\nPodľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci\nsamej.\n\nSúdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za\núkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené                     v sadzobníku súdnych\npoplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú\naj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne\nuvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb.                 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového\núkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten,\nkto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 1 písm. a/, ods.\n4 zákona). Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na\nvykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm.\na/ zákona). Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.\nPoplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá,\ndruhá zákona). Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v\nkonkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie\no dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po\nnadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým\nsa schválil zmier (§ 8 ods. l, 4 zákona). Z ustanovenia § 4 ods. l zákona bolo vypustené písm. c/ (od\npoplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom) s účinnosťou od 1. 1. 2006 zákonom č. 621/2005 Z. z.. S\núčinnosťou od 1. 7. 2007 bolo zákonom č. 273/2007 Z. z. do § 4 ods. l zákona vsunuté písm. k/ (od\npoplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom), ktoré bolo (písm. k/) z ustanovenia\n§ 4 ods. l zákona vypustené zákonom                      č. 286/2012 Z. z., s účinnosťou od 1. 10. 2012. Z\ndôvodovej správy k zákonu č. 286/2012 Z. z. vyplýva, že sa týmto opatrením reaguje na nárast právne\nneopodstatnených žalôb o náhradu  škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súdoch, v ktorých sú\npredmetom sporu istiny                    v sumách nezriedka presahujúcich milióny eur bez toho, aby nároky\nžalobcov mali oporu               v zákone. Oslobodenie od súdneho poplatku v súdnom konaní o náhradu\nškody má pre súdy                 v konečnom dôsledku za následok výrazný nárast sporovej agendy,\nkeďže v štádiu predbežného prerokovania nároku v konaní pred ústredným orgánom štátnej správy\nnie je možné nárokom žiadateľov z dôvodu právnej neopodstatnenosti vyhovieť s tým, že pokiaľ sa v\nsúdnom konaní preukáže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, prípadne jeho nesprávny úradný postup\na štát bude zaviazaný na náhradu škody, úspešnému navrhovateľovi v rámci náhrady trov konania súd\nprizná i náhradu trov na zaplatenom súdnom poplatku. Žaloby sa budú spoplatňovať podľa položky\nč. l sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis                     z registra trestov v znení zmien a doplnkov (ďalej len sadzobník)\na upravuje spôsob výpočtu súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná\n\nsadzba. Podľa prvej vety bodu 3 poznámky k položke č. l sadzobníka  poplatky podľa rovnakej sadzby\nsa platia i v odvolacom konaní vo veci samej (v dôsledku zmeny zákona č. 71/1992 Zb. uskutočnenej\nzákonom č. 465/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009). Za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená\nosobitná sadzba, v sume 20 eur (položka č. 7a sadzobníka; od 1. 10. 2012). Z úkonov navrhnutých alebo\nza konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď\nsa stanú splatnými po              30. 9. 2012 (§ 18ca zákona).\n\nV ustanovení § 1 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe\nzákona, ako správne uviedol aj navrhovateľ v podanom odvolaní. Použitie analógie legis je v prípadoch\nvyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie možno vyrubiť len tomu,\nkoho zákon č. 71/1992 Zb. za poplatníka výslovne (jednoznačne) označuje, resp. komu poplatkovú\npovinnosť za návrh, odvolanie, dovolanie explicitne ukladá (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 25. novembra 2010, č. k. IV. ÚS 387/2010-38).\n\nV posudzovanej veci sa navrhovateľ žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa                30. 12. 2011\ndomáhal náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a dňa 17. 12. 2014 podal odvolanie proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa zo dňa  3. novembra 2014, č. k. 9C 176/2011-198.\n\nOd 1. 10. 2012 súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nepožíva vecné oslobodenie od súdnych\npoplatkov a preto pokiaľ aj navrhovateľ podal návrh na začatie konania pred dňom 1. 10. 2012, jeho\nčasť, odvolacie konanie, bolo nepochybne začaté po               1. 10. 2012.\n\nZ vyššie uvedeného výkladu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie\nkonania, odvolaním, dovolaním a vysvetlil, že v prípade, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,\nrozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom\nkonaní.\n\nV posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012, a preto navrhovateľovi vznikla\npovinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona                   o súdnych poplatkoch v znení\núčinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je\nv rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1. 10. 2012), pričom za irelevantnú\nje potrebné považovať skutočnosť, že v sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za\nodvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej\nujmy, podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko úplne iná situácia by bola v prípade, ak by naďalej, aj po\n1. 10. 2012, sa na konanie o náhradu škody, nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003             Z.\nz. vzťahovalo vecné oslobodenie od súdnych poplatkov.\n\nSúd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol vecne a právne správne, keď odvolateľovi\n(navrhovateľovi) vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa\n3. novembra 2014, č. k. 9C 176/2011-198 s tým, že prvostupňové uznesenie spĺňa náležitosti vyplývajúce\nz ustanovenia § 167 ods. l, § 169 ods. l O. s. p.,                   a zároveň je z neho zrejmý nezameniteľný\na nespochybniteľný dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas, spôsob, ako i platobné miesto\npre splnenie poplatkovej povinnosti. K rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, na ktoré navrhovateľ v\nodvolaní poukazoval, odvolací súd uvádza, že rozhodnutím iného senátu odvolacieho súdu v obdobnej\nveci odvolací súd nie je viazaný (§ 135 ods. 1 O.s.p.).\n\nOdvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok\nodkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený                  v rozsudku zo dňa 19.\njúna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky\nsúd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať\nzavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre\nľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za\nobmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nOdvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie, ktorým bola navrhovateľovi\nuložená povinnosť zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok podľa            § 219 ods. 1, 2 O. s. p.\nako vecne správne potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §\n142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na\nich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.).\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/176/2011", "guid": "8d7a66fe-bcfa-4e5b-931a-86be60227c7f:edf20f81-dede-4f47-9496-98594d941cff", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7de2dc9-fb9e-45d3-921a-c2062d0bd16a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 387/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7de2dc9-fb9e-45d3-921a-c2062d0bd16a"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}, {"guid": "a381dd54-88c7-4168-99d0-d3e6e4f6dc95:2c9ffe8e-0d38-4122-9d3c-a91f4fe52884", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7813203568.2", "spisova_znacka": "4Co/128/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/128/2014 z 29. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7813203568.2"}], "citovane_v": []}