Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/582/2014 z 11. 8. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. augusta 2016, sp. zn. 14Co/582/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1106237441.3 Krajský súd Bratislava | 14Co/582/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1106237441.3 | 2016-08-11 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2bb609c-e851-4374-ae0e-6a0e96a610d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1106237441.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/582/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106237441
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106237441.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr.
Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Kráľa v právnej veci žalobcu: K. L., nar. XX.XX.XXXX, K. XX,
XXX XX Fintice, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR,
so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a
iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 24C/110/2016-523
zo dňa 21.3.2014, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 24C/110/2016-523 zo dňa
21.3.2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2006 sa žalobca
domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., spôsobenej nesprávnym úradným postupom
súdu v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/236/1994. Podaním doručeným súdu dňa
27.02.2012 žalobca rozšíril žalobu o nárok na náhradu škody v sume 354 643,-Sk s príslušenstvom
na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/396/2005. Na preukázanie svojho
nároku žalobca predložil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 111/01-62 zo dňa
28.02.2002, v ktorom bolo konštatované porušenie základného práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/236/94. Rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva č. 65567/01 zo dňa 27.05.2003 bol štát v tejto veci zaviazaný zaplatiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 3 700,-EUR, pretože došlo k porušeniu čl. 6 § 1 Dohody o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV.ÚS
156/09-71 zo dňa 19.08.2009 konštatoval, že bolo porušené aj základné právo žalobcu na prerokovanie
veci bez zbytočných odkladov v konaní pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 5K 162/2002
a priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 1 600,-EUR a náhradu trov konania. Európsky
súd pre ľudské práva rozhodnutím č. 3817/07 zo dňa 16.10.2012 vyhlásil sťažnosť na neprimeranú
dĺžku konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach v konaní o žalobe podľa zákona o
zodpovednosti štátu za škodu za prijateľnú a priznal žalobcovi sumu vo výške 5 200,-EUR. Žalovaný vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že je podaná predčasne z dôvodu, že žalované nároky si žalobca uplatňuje
v konkurznom konaní, ktoré nie je právoplatne skončené. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v danom
prípade je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb., keďže súdne konania, v ktorých
namieta nesprávny úradný postup začali pred 1.7.2004. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci na
pojednávaní dňa 24.09.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 55 026,-EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 18.08.2005 do zaplatenia, a sumu
vo výške 11 772,-EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.11.2005 do zaplatenia. Na
pojednávaní dňa 25.10.2013 súd pripustil rozšírenie tejto žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi aj sumu vo výške 497 908,-EUR, titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Tento nárok zdôvodnil



tým, že mu bola ujma spôsobená ponižovaním zo strany súdov, čo bolo preukázané aj pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, veta prvá; 9 ods.
1 písm. b); 10; 18 ods. 1 a 20 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. a na ustanovenia § 3 ods. 1; 5 ods. 1; 6 ods.
1 a 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Na základe vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový stav:
• Dňa 29.12.1994 podal žalobca na Okresný súd Prešov žalobu na náhradu mzdy proti jeho
zamestnávateľovi KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., Prešov. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 14C
236/94-260 zo dňa 18.09.2002 zaviazal žalovaného uhradiť mu mzdu vo výške 1 538 310,-Sk za obdobie
od 14.11.1992 do 30.09.2002 a nahradiť trovy konania. Rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. 3Co 627/02-741 zo dňa 21.06.2005 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2005,
• Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5K 162/02 zo dňa 16.12.2002 bol vyhlásený na
spoločnosť KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., konkurz. Žalobca si prihláškou zo dňa 27.01.2003 uplatnil
priznanú pohľadávku súdom v celej výške 1 538 310,-Sk a pohľadávku vo výške 111.952,-Sk ako
náhradu trov konania,
• Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 111/01-62 zo dňa 28.02.2002 konštatoval
porušenie základného práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/236/94. Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutím č.
65567/01 zo dňa 27.05.2003 zaviazal štát zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 3 700,-EUR a
sumu 300,-EUR za náklady a výdavky, pretože došlo k porušeniu čl. 6, § 1 Dohody o ochrane ľudských
práv a základných slobôd,
• Dňa 21.11.2005 podal žalobca na Okresný súd Prešov ďalšiu žalobu na náhradu mzdy proti tomu
istému zamestnávateľovi. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 28C 396/2005-66 zo dňa 27.06.2007
zaviazal správcu konkurznej podstaty úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., uhradiť žalobcovi sumu
vo výške 354 643,-Sk za obdobie od 01.10.2002 do 26.10.2005. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.04.2008,
• Žalobca podaním zo dňa 28.11.2005 požiadal žalovaného v súvislosti s prejednávanou vecou o
predbežné prerokovanie nároku, a to len v súvislosti s nárokom vyplývajúcim z konania na Okresnom
súde Prešov sp. zn. 14C/236/94. Žalovaný tento nárok v stanovenej lehote neuspokojil a žalobca podal
žalobu na súd. Žalobca súdu nepreukázal, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku aj
v súvislosti s konkurzným konaním na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 5K 106/02 a v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/396/2005,
• Podaním doručeným súdu dňa 28.04.2008 si žalobca uplatnil v konkurznom konaní proti úpadcovi
KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., svoju pohľadávku 342 642,Sk z titulu náhrady mzdy na základe
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C 396/2005-66 zo dňa 27.06.2007,
• Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV.ÚS 156/09-71 zo dňa 19.08.2009 konštatoval,
že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných odkladov v konkurznom konaní
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 162/2002 bolo porušené. Žalobcovi priznal finančné
zadosťučinenie 1 600,-EUR a náhradu trov konania,
• Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutím č. 3817/07 zo dňa 16.10.2012 vyhlásil sťažnosť na
neprimeranú dĺžku konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach v konaní o žalobe
podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu za prijateľný a priznal žalobcovi sumu vo výške 5 200,-
EUR.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcu opakovane vyzýval spresnenie, či náhradu škody uplatňuje
z titulu nezákonného rozhodnutia alebo z titulu nesprávneho úradného postupu, a k zdôvodneniu
uplatňovaných nárokov čo do ich výšky. Vzhľadom na obsah podaní žalobcu ustálil, že si vo veci
uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov sp. zn. 14C 236/94, v konaní na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 5K 106/02 a
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 28C/396/2005. Zo súdneho spisu mal súd
za preukázané, že konanie na Okresnom súde Prešov č.k. 14C/236/1994 začalo dňa 29.12.1994,
pričom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie základného práva navrhovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní nálezom zo dňa 28.02.2002 a Európsky súd
pre ľudské práva rozhodnutím zo dňa 27.05.2003. Ku konštatovaným prieťahom v konaní došlo za
účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ktorý nekonkretizoval čo je nesprávnym úradným postupom. Súd
preto vychádzal z okolností konkrétneho prípadu. Poukázal na to, že podľa platnej judikatúry (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 60/2003, 3Cdo 134/2003) za nesprávny
úradný postup je potrebné považovať aj nečinnosť štátneho orgánu, ak jeho úkony nie sú vykonávané
vôbec, alebo v určitej lehote, či v primeranej lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov. Samotná dĺžka konania však neoprávňuje záver o zodpovednosti štátu za vznik



škody. Bolo preukázané, že v konaní na Okresnom súde Prešov vedenom pod sp. zn. 14C/236/1994
došlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu prieťahov v tomto konaní. Súd preto skúmal
existenciu ďalších dvoch nevyhnutných podmienok, t.j. či navrhovateľovi vznikla škoda a či je daná
priama príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a zisteným nesprávnym úradným postupom.
Zákon č.58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody. Keďže je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku prepisom
špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú
úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady bolo preto potrebné použiť ustanovenie § 442 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa § 442 odst. 1 obč. zák. hradí sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nárok priznaný
žalobcovi v konaní na Okresnom súde Prešov v konaní sp. zn. 14C/236/1994 si žalobca uplatnil v
konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o.. Uvedená pohľadávka
bola riadne prihlásená do konkurzného konania a bola správcom konkurznej podstaty uznaná v sume
51 062,53-EUR ako pohľadávka I. triedy. Z obchodného vestníka 33/2014 zo dňa 18.02.2014 súd zistil,
že Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5K/162/2002-753 zo dňa 11.02.2014 rozvrhol konkurznú
podstatu úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o.. Vec nie je právoplatne skončená, nakoľko žalobca
podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Súd ďalej skúmal, či sú splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom v konaní na Okresnom súde
Prešov sp. zn. 28C/396/2005, v ktorom bol žalobcovi priznaný nárok rozsudkom zo dňa 27.06.2007
vo výške 11 772,-EUR s príslušenstvom. Súd v tomto konaní nemal za preukázanú dôvodnosť nároku
žalobcu titulom nesprávneho úradného postupu, t.j. za nečinnosť štátneho orgánu. Konanie v tejto
veci začalo dňa 21.11.2005 a bolo právoplatne skončené dňa 02.04.2008, pričom ku dňu rozhodnutia
súdu v prejednávanej veci nebolo z dôvodu nezákonnosti zrušené. Predložené nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nesúvisia s konaním na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/396/2005. Naopak, súd mal za preukázané, že žalobca si nárok
proti úpadcovi KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. riadne prihlásil do konkurzného konania a bol správcom
konkurznej podstaty uznaný ako pohľadávka proti podstate. Pokiaľ žalobca poukazoval na prieťahy v
konaní na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K/162/2002, konštatované nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 156/09-71 zo dňa 19.08.2009 a rozhodnutím Európskeho súdu pre
ľudské práva č. 3817/07 zo dňa 16.10.2012, z titulu týchto prieťahov si žalobca nárok na náhradu škody
v prejednávanej veci neuplatnil. Preto ani súd prvej inštancie v tejto časti nemohol vecne rozhodnúť. V
prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. (stav k okamihu
vyhlásenia rozsudku súdu) žalobcovi môže škoda vzniknúť až vtedy, keď pominú účinky vyhláseného
konkurzu, alebo vtedy, ak nebude nárok voči dlžníkovi uspokojený ani v rámci konkurzu, kedy vzniká
majetková ujma. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 18. 12. 2003 sp.
zn. 25Cdo 803/2003. Z hľadiska definície vzniku škody, spočívajúcej v strate pohľadávky, až právoplatné
rozvrhové uznesenie znamená verdikt o tom, nakoľko bude pohľadávka uspokojená, resp. naopak v
akej výške ju možno považovať za nedobytnú, pretože ani v rámci konkurzného konania ju nebolo
možné veriteľovi vymôcť. V posudzovanom prípade ku dňu rozhodnutia súdu uvedené rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť, takže nemožno konštatovať, že pohľadávka je nedobytná. Súd tak dospel
k záveru, že žaloba je predčasná. Preto žalobu ako predčasne podanú zamietol s konštatovaním, že
by bolo nadbytočným zaoberať sa uplatňovaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.
2.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podaním zo dňa 28.4.2014. Domáhal sa
zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Namietol, že súd nedôvodne zamietol žalobu
ako predčasnú, hoci vo veci preukázal prieťahy v súdnych konaniach. V tejto veci súd prvej inštancie
konal viac ako 7 rokov, čo mu spôsobuje stav právnej neistoty a žalovaný nie je ochotný vec vyriešiť
mimosúdne. Súd sa nemá vyhovárať na zákon č. 58/1969 Zb, ktorý je podľa jeho názoru protiústavný,
ale rozhodnúť v súlade s Ústavou SR a medzinárodným dohovorom. Svojich zákonných práv sa na
súde domáha viac ako 20 rokov, pričom aj v konkurznom konaní konštatoval ústavný súd aj ESĽP
porušenie jeho základných práv, čo sa vzťahuje aj na konanie vedené na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 28C/396/2005. Ak súd považoval za rozhodujúce ukončenie konkurzného konania, mal
rozhodnúť o jeho nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bol preukázaná a vyčíslená, a voči
ktorej nenamietal ani žalovaný. Elektronickým podaním zo dňa 29.7.2014 žalobca doručil súdu prvej
inštancie uznesenie NS SR č.k. 5K/162/2002-804, ktorým bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v



Košiciach č.k. 5K/162/753 zo dňa 11.2.2014 o rozdelení sumy získanej speňažením konkurznej podstaty
úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. v konkurze, Prešov.
3.
V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. V súlade citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal
odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok a postup súdu, ktorý mu predchádzal trpí takými vadami, že rozsudok je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.
4.
Odvolací súd z obsahu podanej žaloby zo dňa 16.12.2006 a podaní žalobcu zo dňa 23.2.2012 (č.l.270)
a zo dňa 30.9.2013 (č.l. 403) zistil, že žalobca sa vo veci domáha, aby mu žalovaný uhradil z
titulu zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a č. 514/2003 Z.z. náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy z týchto titulov:
a) za prieťahy v súdnom konaní na Okresnom súde Prešov pod. sp. zn. 14C/236/1994, ktoré začalo dňa
29.12.1994 a bolo právoplatne skončené dňa 2.8.2005, t.j. približne za 10 rokov, v sume 55 026,- Eur
s príslušenstvom. Uvedenú sumu vyčíslil tak, že sa rovná súdom právoplatne priznanej sume z titulu
mzdových nárokov z pracovného pomeru , ktoré mu neboli vyplatené napriek vykonateľnosti rozsudku
v tejto veci. Prieťahy v tomto konaní konštatoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS/111/2001
z 28.2.2002, v ktorom nepriznal žalobcovi žiadne finančné zadosťučinenie. Prieťahy ďalej konštatoval
aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 27.5.2003, ktorým priznal
žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 700,- Eur a náhradu nákladov,
b) za prieťahy v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/396/2005, ktoré začalo dňa
21.11.2005 a bolo právoplatne skončené rozsudkom dňa 2.4.2008 (t.j. približne za 2,5 roka), a žalobcovi
bola priznaná suma 11 772,- Eur s príslušenstvom z titulu mzdových nárokov z pracovného pomeru. V
tomto konaní nekonštatovali prieťahy ani ÚS SR a ani ESĽP. Žalobca chce z uvedeného titulu rovnako
náhradu škody vo výške súdom priznanej čiastky za nevyplatené mzdové nároky,
c) za nezákonné rozhodnutie a prieťahy v konkurznej veci na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
5K/162/2002 na majetok bývalého zamestnávateľa žalobcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o., voči
ktorému si na základe citovaných právoplatných rozsudkov Okresného súdu Prešov prihlásil svoje
pohľadávky do konkurzu, a tieto boli zo strany správcu konkurznej podstaty aj uznané. Konkurzné
konanie začalo uznesením zo dňa 16.12.2002 a ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa
21.3.2014 nebolo právoplatne skončené. K tomuto dňu tak trvalo viac ako 11 rokov. V uvedenej veci
konštatoval prieťahy Ústavný súd SR nálezom č. IV.ÚS/156/2009 z 19.8.2009 a priznal žalobcovi
finančné zadosťučinenie vo výške 1 600,- Eur.; a aj ESĽP rozhodnutím zo dňa 16.10.2012, ktorý
rovnako priznal žalobcovi ako finančné zadosťučinenie 5 200,- Eur. Vo vzťahu k nárokom uplatneným
z tohto titulu, žalobca ich spresňoval na pojednávaní dňa 24.9.2013 (č.l. 366) tak, že obidva citované
rozsudky Okresného súdu Prešov smerovali voči správcovi konkurznej podstaty, a keďže šlo o mzdové
nároky, žalobca mal byť v konkurznom konaní prednostne uspokojený. Keďže sa tak nestalo, je za to
zodpovedný štát. V podaní zo dňa 29.10.2013 (č.l. 458) žalobca na výzvu súdu prvej inštancie výslovne
uviedol, že v konkurznom rozhodnutí zo dňa 6.11.2012 neboli uznané v celosti nároky z oboch rozsudkov
a považuje ho za nezákonný, ako aj prieťahy v tomto konaní v trvaní viac ako 10 rokov,
d) Okrem nárokov pod písm. a) až c) si žalobca uplatnil ďalší samostatný nárok vzhľadom na celkovú
dĺžku vo všetkých uvedených konaniach viac ako 20 rokov (od roku 1994 do roku 2014) o jeho mzdových
nárokoch, ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 497 908,- Eur (za každý rok 24 895,- Eur).
Zmeny žalobného petitu boli postupne súdom pripustené uzneseniami na č.l. 366 - na pojednávaní dňa
24.9.2013, a na č.l. 454 - na pojednávaní dňa 25.10.2013.
5.
Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav odvolací súd dospel k nasledovným záverom:
• súd prvej inštancie sa predovšetkým nevyporiadal v celosti so žalovaným a súdom pripusteným
žalobným petitom. Žalobu v celosti ako predčasnú zamietol ako predčasnú len z toho dôvodu, že
uplatnené nároky zo zodpovednosti štátu za prieťahy v súdnom konaní, ktoré sú totožné s výškou
súdmi právoplatne priznaných súm za nevyplatené mzdové nároky žalobcovi, je možné uplatniť až
po skončení konkurzného konania, ak sa preukážu ako tzv. nedobytné. Nároky pritom posúdil len
podľa zákona č.58/1969 Zb. s odôvodnením, že súdne konanie na Okresnom súde Prešov sp. zn.
14C/236/1994 začalo (a prieťahy vznikli ) za účinnosti tohto zákona. Nevyporiadal sa však s tým, že



prieťahy v tejto veci trvali až do 2.8.2005, kedy už bol účinný zákon č. 514/2003 Z.z.. Tá istá situácia sa
týka aj konkurzného konania, ktoré bolo síce začaté v roku 2002, ale skončené bolo až v roku 2014. Vo
veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn 28C/396/2005 tvrdené prieťahy vznikli a mali trvať
výlučne za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z Súd uvedené právne posúdenie nedostatočne odôvodnil,
s čím súvisí úplná absencia jeho záverov k možnosti priznania žalobcovi aj náhrady nemajetkovej ujmy
(nie len majetkovej škody), ktorú zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne upravuje,
• Tvrdenie súdu na strane 6 rozsudku (posledný odsek), že žalobca si za konkurzné konanie neuplatnil
nárok za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v súdnom konaní (a preto o takomto nároku
nemohol vecne rozhodnúť), je v rozpore s tvrdením súdu na strane 4 rozsudku (štvrtý odsek), kde
konštatuje, že žalobca si uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu nárok aj za konkurzné konanie.
Navyše v podaní zo dňa 29.10.213 na č.l. 458, na výzvu súdu žalobca výslovne uviedol, že si uplatňuje aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zo zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a aj za prieťahy
v konkurznom konaní ,
• Bez ohľadu na výsledok konkurzného konania, si tak žalobca uplatňoval nároky na náhradu majetkovej
aj nemajetkovej ujmy za už konštatované prieťahy v súdnych konaniach o mzdových nárokoch žalobcu
zo strany ústavného súdu aj ESĽP. Rozhodnutie o nich tak nebolo viazané výlučne na výsledok
konkurzného konania, a preto nebol dôvod zamietnuť ako predčasnú jeho žalobu v celosti,
Po vydaní napadnutého rozsudku už bolo konkurzné konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 5K/162/2002-804 právoplatne skončené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.5.2014, ktorým
bolo potvrdené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K/162/753 zo dňa 11.2.2014 o rozdelení
sumy získanej speňažením konkurznej podstaty úpadcu KELIS KOVOPROJEKT ELI, s.r.o. v konkurze,
Prešov. Žalobcovi bola priznaná náhrada jeho uplatnených pohľadávok z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov len v sume 11 406,85 Eur.
6.
Z dôvodov uvedených pod bodom 5. odvolací súd podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP napadnutý rozsudok
zrušil. Súd prvej inštancie svojim postupom a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia
znemožnil strane sporu, aby uskutočnila svoje procesné práva. Vec súčasne vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, v ktorom sa riadne vyporiada s celým petitom žaloby tak, ako bol v priebehu konania
pripustený; vyporiada sa s právnym posúdením veci v naznačenom smere a vzhľadom na ukončené
konkurzné konanie rozhodne v merite veci o celej podanej žalobe.
7.
O trovách spojených s týmto odvolacím konaním rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).