Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/31/2012 z 28. 2. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. februára 2012, sp. zn. 17Co/31/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6411210276.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/31/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6411210276.1 | 2012-02-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: § 23 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0577c24f-701f-411d-a6ff-4340c9c2fa47
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6411210276.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411210276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411210276.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci
navrhovateľa I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., B.. Z. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Poláčekom, so sídlom Majerská cesta 100/A, Banská Bystrica, proti odporkyni M. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R. D. C., ul. H. XX/XX, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/207/2011-31 z 22. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  mení tak, že manželstvo účastníkov I. C., nar. XX. XX. XXXX a M. C.,
rodenej A., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v R. nad C., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu R. nad C. vo zväzku 17 ročník 1990 na strane XX pod poradovým číslom XXX,
rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrh na rozvod manželstva okresný súd zamietol z dôvodu, že nepovažoval zákonné podmienky pere
rozvod manželstva za splnené. Manželstvo účastníkov trvalo viac ako 21 rokov. Vzťah s inou ženou
nadviazal navrhovateľ iba vo februári 2011. Porovnaním obdobia, počas ktorého manželstvo trvalo a
obdobia oddeleného žitia manželov dospel k názoru, že nie je možné konštatovať trvalý a vážny rozvrat
manželstva. Odporkyňa tvrdí, že stále manžela miluje a neveru mu odpustí. Z ojedinelého vážneho
porušenia manželských povinností nemožno vyvodiť záver o bezperspektívnosti obnovenia vzťahov a
spolužitia. Trovy konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Okresnému súdu vytýkal, že z vykonaných
dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia a vec nesprávne právne posúdil. Porovnávať dĺžku trvania
manželstva a odlúčenia od odporkyne a na základe toho konštatovať, že nejde o trvalý a vážny rozvrat v
manželstve nie je možné. Navrhovateľ viackrát pred súdom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva
čakal do dospelosti detí pochádzajúcich z manželstva. Rozhodnutie navrhovateľa odísť od odporkyne
je pevné a neobnoví s ňou spolužitie ani v prípade, že by sa rozišiel so svojou priateľkou M. C..
Do domácnosti odporkyne chodí len za účelom návštevy spoločných detí, s ktorými mieni aj naďalej
udržiavať dobré vzťahy. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a návrhu na rozvod
manželstva vyhovel.

Odporkyňa trvala na tom, aby manželstvo zostalo zachované. Od rozhodnutia okresného súdu navštívil
navrhovateľ jej domácnosť asi 10 krát. Počas rozhovorov ju prosil, nech urobí všetko preto, aby



manželstvo nebolo rozvedené. Pri posledných návštevách ju navrhovateľ pri príchode pobozká, rovnako
aj pri rozlúčke. Jeho návštevy sú čoraz dlhšie, cíti sa uvoľnený, prijíma ponúkané jedlo. S M. C. žije v
spoločnej domácnosti len z dôvodu, že nevie ako od nej odísť. Ona navrhovateľovi neveru odpustí a
obnoví spolužitie,  pokiaľ sa navrhovateľ k nej vráti.

Krajský súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti odporkyne podľa § 214 ods. 1
písm. a/ v spojení s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a rozsudok
okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani
zrušenie.

Zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
sú zakotvené v § 23 ods. 1 - 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Z8kon o rodine“). Súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

Povinnosti manželov zakotvené v § 18 a § 19 Zákona o rodine sú: žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie,
uspokojovať potreby rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, osobne sa
starať o deti a domácnosť, rozhodovať spoločne o veciach týkajúcich sa rodiny. Výsluchom účastníkov
a svedkov pred prvostupňovým súdom bolo zistené, že od februára 2011 manželia nežijú spolu z
dôvodu, že navrhovateľ porušil sľub vernosti, nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou založil spoločnú
domácnosť. nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali deti pochádzajúce
z manželstva. Odporca sa stará len o uspokojovanie potrieb spoločných detí. Ako nefunkčné nehodnotil
manželstvo len navrhovateľ, ale aj svedkyňa C. A. - matka odporkyne, ktorá sama neuverila tvrdeniam
odporkyne, že by dokázala neveru manželovi odpustiť. Úmysel žiť trvale spolu s navrhovateľ potvrdila
pred súdom aj súčasná priateľka navrhovateľa M. C.. Takto zistený skutkový stav odôvodňuje právny
záver o hlbokom a trvalom rozvrate manželstva, u ktorého nie je možné očakávať obnovenie spolužitia
manželov, keď navrhovateľ o to záujem nemá. Tvrdenia odporkyne, že navrhovateľ navštevuje jej
domácnosť a správa sa tak, ako keby sa chcel vrátiť k rodine len nedokáže opustiť priateľku, ktorá s nim
manipuluje, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Sama skutočnosť, že priateľka navrhovateľa pred
súdom potvrdila existenciu mimo manželského zväzku svedčí o vážnosti tohto vzťahu. Príčinu rozvratu
manželstva videl odvolací súd v nespokojnosti navrhovateľa v manželstve. Nadviazanie známosti s inou
ženou je dôsledkom tejto nespokojnosti. Deti pochádzajúce z manželstva nie sú maloleté. Ich záujem
na zachovaní zväzku rodičov už nemá vplyv na rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak súd zistí,
že vzťahy manželov sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Okresný súd rozhodol vo veci 22. 11. 2011.
Do rozhodnutia odvolacieho súdu 29. 02. 2012 navrhovateľ nezmenil svoj názor, nevrátil sa k odporkyni.
Odlúčenie manželov trvá už jeden rok. Tento stav vyhodnotil odvolací súd ako trvalý rozvrat manželstva,
preto rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva podľa § 23 ods.
1 Zákona o rodine vyhovel.

Podľa § 144 O. s. p. v konaní o rozvod manželstva žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.