Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/15/2016 z 3. 7. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júla 2017, sp. zn. 7Sžo/15/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6014201542.1 Najvyšší súd | 7Sžo/15/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:6014201542.1 | 2017-07-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d506acf7-a522-4ee0-aaf7-c8ff25ad83be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201542.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201542
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201542.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
navrhovateľky: W. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX E., proti odporcovi: Centrum právnej
pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu Centra
právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina vydaného pod sp.zn. 8843/2014-KaZA zo
dňa 10. októbra 2014, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
25Sp/73/2014-32 zo dňa 27. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/73/2014-32 zo
dňa 27. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 25Sp/73/2014-32 zo dňa
27. októbra 2015 potvrdil rozhodnutie odporcu - Centra právnej pomoci Bratislava, Kancelária Žilina,
sp.zn. 8843/2014-KaZA zo dňa 10. októbra 2014. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“), citujúc právnu úpravu právnej normy § 1 v spojení s § 6 ods. 1, 2
a s § 8 uvedeného zákona v súlade s ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej správny poriadok) v spojení s § 164 O.s.p., postupom v zmysle právnej
úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a dospel k záveru, že žalovaný
správny orgán rozhodol vecne správne na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a v súlade so zákonom, keďže vo veci navrhovateľky mal preukázané, že navrhovateľka nesplnila
podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že Centrum právnej pomoci Bratislava, Kancelária Žilin,
napadnutým rozhodnutím sp.zn. 8843/2014-KaZA zo dňa 10. októbra 2014 navrhovateľke nepriznal
nárok na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka
obrátila na odporcu, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z troch
kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Poukázal pritom na znenie § 3
ods. 1, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 6a ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.. Navrhovateľka sa



domáhala právnej pomoci vo veci návrhu na opravu chyby v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.
5Co/172/2008-139 zo dňa 17. júna 2008 a to podľa § 164 O.s.p.. Podľa navrhovateľky je rozhodnutie
o trovách konania zmätočné kvôli chybe v písaní alebo počítaní, čo vyplýva z jej konceptu návrhu na
opravu tohto uznesenia. Odporca dospel k záveru, že žiadateľka žiada opravu chyby v rozsudku súdu,
ktorá nie je z obsahu celého rozsudku zrejmá a nie je bez ďalšieho problému zistiteľná. Opravou, ktorou
žiada, aby došlo k zmene odôvodnenia rozhodnutia aj k zmene povinnosti, ku ktorým bola žiadateľka
vo výroku zaviazaná. Pokiaľ žiadateľka nesúhlasila so spôsobom výpočtu trov právneho zastúpenia,
bolo potrebné sa domáhať zmeny rozsudku prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov
podľa Občianskeho súdneho poriadku. Lehota na podanie ktoréhokoľvek mimoriadneho opravného
prostriedku už márne uplynula, a teda takýto rozsudok nie je možné nijakým zákonným spôsobom
napadnúť a nedosiahnuť jeho zrušenie. Márne uplynula lehota aj na podanie podnetu generálnemu
prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania. Z toho vyplýva, že navrhovateľka žiada o zmenu
odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorú nie je možné vykonať prostredníctvom opravy zrejmej
nesprávnosti a taktiež už uplynuli lehoty na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto vec,
ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum je zrejme bezúspešným sporom.

Krajský súd prejednal vec na pojednávaní v súlade s § 250q Občianskeho súdneho poriadku (zákona
č. 99/1963 Zb. ďalej len „O.s.p.“), pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil
s obsahom správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia oboznámením sa so žiadosťou navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci a jej návrhom
na opravu chyby v rozsudku podľa § 164 O.s.p. a priloženým rozsudkom Krajského súdu v Žiline
5Co/172/2008-139 ako aj napadnutým rozhodnutím a podaným opravným prostriedkom.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných v opravnom prostriedku
navrhovateľky dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom,
a návrhu navrhovateľky preto nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že odporca bol povinný postupovať
v súlade so zákonom a rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Bol povinný
posúdiť zistené skutočnosti a to vec, v ktorej navrhovateľka požadovala poskytnutie právnej pomoci aj
z hľadiska toho, či nejde o vec, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva. Odporca takto aj
postupoval. Pokiaľ je bezúspešnosť uplatňovania práva zrejmá, odporca nemôže porušiť zákon, keď na
základe takejto skutočnosti žiadosti nevyhovie. Bezúspešnosť uplatňovania práva je zrejmá vtedy, keď
bez akejkoľvek hlbšej právnej analýzy účastníkom tvrdených skutočností jednoducho vyplynie záver o
tom, že z daných okolností vyplýva priamo, že účastník nemôže byť v spore úspešný.

Navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie jej veci, keď odporca dospel k tomu, že ide
o zrejme bezúspešné uplatňovania práva. Podľa navrhovateľky, ako vyplýva z prílohy žiadosti o
poskytnutie právnej pomoci, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline obsahuje zrejmú nesprávnosť, keď v
odôvodnení citované ustanovenie vyhlášky je v logickom rozpore so spôsobom výpočtu základu tarifnej
odmeny a že súd pochybil pri počítaní výšky trov konania.

Podľa názoru krajského súdu z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že navrhovateľka chce prostredníctvom
návrhu na opravu zrejmej chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia dosiahnuť zmenu spôsobu výpočtu
odmeny advokáta a tým aj zmenu výroku o výške trov, na úhradu ktorých bola zaviazaná. Krajský súd
konštatoval, že bez ďalšieho je nepochybné, že návrhom na opravu podľa § 164 O.s.p. možno žiadať
a dosiahnuť len opravu zrejmých chýb v počítaní, písaní alebo iných obdobných zrejmých chýb, ktoré
môže písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovať, ale nie zmenu rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré
navrhovateľka chce, aby bolo zmenené prostredníctvom tohto opravného prostriedku, obsahuje výrok,
ktorým bola navrhovateľka zaviazaná na náhradu trov konania
vo výške 69 524,- Sk, ktorý je odôvodnený jednak dôvodom, pre ktorý bola navrhovateľka zaviazaná
zaplatiť tieto trovy a jednak výpočtom výšky trov, ktoré boli vypočítané ako odmena advokáta
vychádzajúca z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určenej z hodnoty predmetu sporu vo
výške 10 650,- Sk. Navrhovateľka sa domnieva, že správne má byť odmena za jeden úkon právnej
služby určená nie z hodnoty predmetu sporu ale z hodnoty výpočtového základu vo výške 1 465,- Sk.
Z toho je zrejmé, že sa dožaduje použitia iného pravidla výpočtu odmeny za jeden úkon právnej služby,
ako použil súd, a teda zmeny rozhodnutia. I keď je potrebné uznať, že v odôvodnení rozhodnutia, ktoré
chce navrhovateľka zmeniť, nie je pri výpočte trov odkaz na zodpovedajúce ustanovenie predpisu, podľa
ktorého bol tento výpočet vykonaný.



Podľa názoru krajského súdu odporca správne právne posúdil vec, v ktorej navrhovateľka žiadala o
poskytnutie právnej pomoci ako takú, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva, pretože zmenu
súdneho rozhodnutia možno dosiahnuť len prostredníctvom riadnych opravných alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov, čo v danom prípade nebolo možné, pretože lehoty na ich podanie už uplynuli.
Uviedol, že to je jednoduchý právny záver, na ktorý nie je potrebná žiadna zložitejšia právna analýza, a
preto nemožno odporcovi vytknúť, že by nahradil činnosť súdu, keď posudzoval vec z hľadiska toho, či
ide alebo nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že navrhovateľke z dôvodu neúspechu
v tomto konaní náhradu trov konania nepriznal.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie v lehote stanovenej
zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Navrhovala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25Sp/73/2014-32 zo dňa 27.
októbra 2015 zmenil tak, že rozhodnutie odporcu - Centra právnej pomoci Bratislava, Kancelária Žilina,
sp.zn. 8843/2014-KaZA zo dňa
10. októbra 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania navrhovateľka namietala, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s argumenátciou odporcu. Tvrdila, že podstatou veci je
skutočnosť, že sa na Centrum právnej pomoci obrátila z dôvodu, že potrebuje právnu pomoc, keďže
v rozhodnutí súdu (konkretizovanom v žiadosti) súd omylom uviedol nesprávne ustanovenie vyhlášky,
keďže trovy konania priznal podľa iného ustanovenia tejto vyhlášky, než uvádza v odôvodnení. Mala za
to, že tvrdiť opak, t.j. že súd sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia nedopustil chyby v písaní, nie je
namieste. Poukázala na to, že takéto zjavné chyby bežne súdy naprávajú prostredníctvom opravného
uznesenia, Krajskému súdu Banská Bystrica dňa 20. októbra 2015 zaslala vyjadrenie, v ktorom priložila
rozhodnutie Krajského súdu Košice 8CoP/249/2011, kde súd na návrh opravil odôvodnenie rozsudku
v zmysle § 164 O.s.p. tak, aby aj odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo výroku súdu. Podľa názoru
navrhovateľky nie sú teda právne prekážky, pre ktoré by súd aj v jej veci nemohol opraviť nesprávne
uvedené ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď navyše, ako vyplýva z § 164 O.s.p., neexistuje
žiadna prekluzívna, či premlčacia lehota na opravu. Dôvodila, že vzhľadom na uvedené je nanajvýš
zrejmé, že tak ako Centrum právnej pomoci, tak aj Krajský súd Banská Bystrica nesprávne pochopili to,
čoho sa chcela v jej veci domáhať. Uviedla, že nechce zmeniť rozhodnutie súdu samotné, ale trvá na
tom, aby nesprávnosť v písaní, t.j. označenie zjavne nesprávneho paragrafu vyhlášky, bolo v písomnom
vyhotovení rozhodnutia odstránené opravným uznesením.

3.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa plne stotožňuje s vysloveným
právnym názorom krajského súdu, a navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Poukazom na skutkové okolnosti danej veci uviedol, že žiadateľka k žiadosti o priznanie právnej pomoci
priložila aj svoj koncept „Návrhu na opravu chyby v rozsudku podľa § 164 O.s.p.“, z ktorého vyplýva,
že žiadateľka nežiada o opravu zrejmej nesprávnosti - označenia použitého zákonného ustanovenia
- ako to uvádza v odvolaní, ale zjavne sa domáha takej opravy rozsudku, ktorou by došlo k zmene
odôvodnenia rozhodnutia a aj k zmene povinností, ku ktorým bola žiadateľka výrokom tohto rozhodnutia
zaviazaná. Konštatoval, že žiadateľka žiada o zmenu odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorú nie
je možné vykonať prostredníctvom opravy zrejmej nesprávnosti a taktiež už uplynuli lehoty na podanie
mimoriadnych opravných prostriedkov,
a preto na základe týchto skutočností je zrejmé, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum,
sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

4.



Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, účinný od 01.07.2016, konania
podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c
ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ) a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie
je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd
odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp.zn. 8843/2014-KaZA
zo dňa 10. októbra 2014 potvrdil.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj
konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými
námietkami navrhovateľky uvedenými v jej opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či
správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu -
odporcu sp.zn.: 8843/2014-KaZA zo dňa 10. októbra 2014, ktorým navrhovateľke nebol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z..

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským
súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe
skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.

Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie
je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.)
je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu



a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných
pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
citovaných vyššie.

Účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej
poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej
materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v
azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k
predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1).

Zákon č. 327/2005 Z.z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a
príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie
poskytovania právnej pomoci (§ 2).

Podľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o
súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a citovanej právnej úpravy dospel k
zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval
náležite v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z., vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval dostatočne v súčinnosti s navrhovateľkou a
v odôvodnení rozhodnutia pri aplikácii ustanovení § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 6a ods. 1 a s § 8 uvedeného
zákona náležite odôvodnil svoju právnu úvahu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu je treba považovať za zákonné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vo veci
súladne so zákonom, keď rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom podľa § 250q ods.
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že žalovaný
správny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že v danom prípade
nebola splnená podmienka ustanovená v právnej norme § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005
Z.z..



Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom (§ 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004
Z.z.) a nemôže si využívanie p/) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (Zákon č. 663/2007
Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas
celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z.z., ktorým zákonodarca sledoval vytvoriť systém
poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne
uplatnenie a ochranu svojich práv, centrum právnej pomoci, do právomoci ktorého zákonodarca zveril
právomoc rozhodovať o žiadosti žiadateľov na poskytnutie právnej pomoci, je povinné si zaobstarať
relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32
ods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola
zistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o
tom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre
priznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa centrum
nemôže zbaviť.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval argumentáciu odporcu uvedenú v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia za správnu, že vec, ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum je zrejme
bezúspešným sporom, konštatujúc, že vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, že rozhodnutie súdu o
trovách konania je zmätočné kvôli chybe v písaní alebo počítaní, čo vyplýva z jej konceptu návrhu na
opravu tohto uznesenia, žiadateľka žiada opravu chyby v rozsudku súdu, ktorá nie je z obsahu celého
rozsudku zrejmá
a nie je bez ďalšieho problému zistiteľná, keď opravou, ktorou žiada, aby došlo k zmene odôvodnenia
rozhodnutia aj k zmene povinností, ku ktorým bola žiadateľka vo výroku zaviazaná, poukazom na to,
že pokiaľ žiadateľka nesúhlasila so spôsobom výpočtu trov právneho zastúpenia, bolo potrebné sa
domáhať zmeny rozsudku prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho
súdneho poriadku, pričom lehota na podanie ktoréhokoľvek riadneho alebo mimoriadneho opravného
prostriedku už márne uplynula.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom
štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a
spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa
osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,
s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu



tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte
sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu
právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti
štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať
k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne
konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone
svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané
aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná
(čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie
postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca
v predmetnej veci správne posudzoval splnenie podmienok splnenia nároku na poskytnutie právnej
pomoci navrhovateľke. Skutkové okolnosti potvrdzovali, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 20.08.2014
žiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/172/2008
-139 z 17.06.2008 v časti o náhrade trov konania, pričom predložila koncept jej návrhu na opravu
chyby v rozsudku podľa § 164 O.s.p.. Odporca správne zameral pozornosť na to, či žiadateľka v
konaní o návrhu na opravu súdneho rozhodnutia v zmysle § 164 O.s.p. by mohla byť úspešná a či
takýmto návrhom by mohla zvrátiť súdne rozhodnutie v časti jej povinnosti zaplatiť náhradu trov konania.
Odporca z uvedených dôvodov teda správne posudzoval predložené doklady k žiadosti o poskytnutie
právnej povinnosti v súlade s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. a dospel k správnemu záveru, že v prípade
navrhovateľky nie je splnená podmienka ustanovená v § 6 ods. 1 písm. b/ tohto zákona (nejde o zrejmú
bezúspešnosť sporu). Zákonodarca pojem zrejmej bezúspešnosti sporu definuje v § 8 zákona tak, že pri
posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím
času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Odporca svoj úsudok, ku ktorému dospel na základe
skutkových okolností prípadu pri aplikáciií citovanej právnej úpravy v odôvodnení rozhodnutia aj náležite
odôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že odporca v danom
prípade správne právne posúdil vec, v ktorej navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci ako
takú, ktorá je zrejme bezúspešným uplatňovaním práva, pretože zmenu súdneho rozhodnutia možno
dosiahnuť len prostredníctvom riadnych opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čo v
danom prípade nebolo možné, pretože lehoty na ich podanie už uplynuli. Krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa otázkou zrejmej neúspešnosti sporu v prípade navrhovateľky náležite
zaoberal a námietkami uvedenými v jej opravnom prostriedku sa tiež náležite vysporiadal, z ktorých
dôvodov odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a súčasne na jeho argumentáciu
poukazuje.

Vychádzajúc z uvedeného vyššie odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku navrhovateľky, ktorou
namietala, že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúhlasiac s
argumenátciou odporcu. Pokiaľ aj navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že podstatou veci je skutočnosť, že
sa na Centrum právnej pomoci obrátila z dôvodu, že potrebuje právnu pomoc, keďže v rozhodnutí súdu
(konkretizovanom v žiadosti) súd omylom uviedol nesprávne ustanovenie vyhlášky, keďže trovy konania
priznal podľa iného ustanovenia tejto vyhlášky, než uvádza v odôvodnení, majúc za to, že tvrdiť opak, t.j.
že súd sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia nedopustil chyby v písaní, nie je namieste, poukazom na
to, že takéto zjavné chyby bežne súdy naprávajú prostredníctvom opravného uznesenia, nebolo možné
súhlasiť s jej tvrdením, pretože povinnosťou centra v každom posudzovanom prípade je skúmať splnenie
zákonných podmienok a teda aj, či priznanie právnej pomoci v konaní pred súdom žiadateľovi prinesie



sledovaný úspech, pričom v danom prípade konanie o oprave chyby právneho ustanovenia v zmysle
konceptu návrhu na opravu chyby súdneho rozhodnutia predložené navrhovateľkou, jednoznačne
potvrdzuje, že navrhovateľke oprava chyby v súdnom rozhodnutí by nepriniesla sledovaný cieľ a pokiaľ
navrhovateľka aj poukazovala na iné súdne rozhodnutia vo veci opravy rozhodnutia podľa § 164
O.s.p., v prípade posudzovania splnenia podmienok poskytnutia právnej pomoci v preskúmavanej veci
navrhovateľky, nie je právne relevantné ako súdy o oprave chyby rozhodnutia rozhodli v iných prípadoch.
Vzhľadom na zákonodarcom sledovaný cieľ stanovenia podmienok poskytovania právnej pomoci v
zákone č. 327/2005 Z.z., preto nemohol najvyšší súd pri hodnotení námietok navrhovateľky prihliadať
na ňou tvrdenú argumentáciu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov
vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k
zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danej veci náležite postupoval a
rozhodol v súlade s citovanou právnou úpravou, predmetu konania venoval náležitú pozornosť sledujúc
účel zákonnej úpravy poskytovania právnej pomoci, z ktorých dôvodov námietky navrhovateľky uvedené
v jej odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu odvolací súd nepovažoval za relevantné k
vyhoveniu jej odvolacieho návrhu.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá
O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ako vecne a právne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c
ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.. Navrhovateľke pre jej neúspech v tomto
konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.