Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/136/2012 z 30. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. januára 2013, sp. zn. 4CoP/136/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3712212650.1
Krajský súd Trenčín | 4CoP/136/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3712212650.1 | 2013-01-30 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06819a6d-496a-4277-a5e4-dce209dada24
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3712212650.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/136/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712212650
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712212650.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu
JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky Y. Z., bytom L. XXX
proti odporcovi Y. Z., bytom L. XXX, o určenie výživného manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. novembra 2012, č. k. 6P/110/2012-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      z m e ň u j e    takto:

Odporca    j e    p o v i n n ý    prispievať na výživu navrhovateľke sumou 25 eur mesačne, s účinnosťou
od 17.10.2012, vždy do 15. dňa každého mesiaca.

Zročné výživné za dobu od 17.10.2012 do 31.01.2013 vo výške 91,80 eur sa odporcovi   p o v o ľ u j e
splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Vo zvyšujúcej časti návrh    z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov    n e m á     právo na náhradu trov konania.

Odporca   j e     p o v i n n ý     zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica súdny poplatok
vo výške 18 eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 50 eur mesačne od 17.10.2012. Výživné je povinný  poukazovať navrhovateľke
do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Vo zvyšku návrh
zamietol. Zročné výživné od 17. 10. 2012 do 30. 11. 2012 vo výške 74,19 eur odporcovi uložil zaplatiť
navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Zároveň odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu v Považskej Bystrici súdny poplatok vo výške 36 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka s odporcom sú
manželmi od 22. 02. 1979. Bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí navrhovateľke a v dome s nimi býva
aj ich dospelý syn P.. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa a poberá dôchodok z Českej republiky v
sume 6.120,- Kč mesačne a na Slovensku 62,60 eur mesačne. Odporca je invalidný dôchodca, dostáva
dôchodok z Čiech 6.735,- Kč mesačne a na Slovensku 168,40 eur mesačne. Účastníci konania, hoci



bývajú v spoločnej domácnosti, hospodária každý sám. Navrhovateľka požiadala súd o manželské
výživné po 50 eur mesačne od 01. 10. 2012. Návrh na súd doručila 17. 10. 2012. Vzhľadom k príjmom,
ktoré účastníci konania majú, je podľa názoru súdu odôvodnené, aby odporca prispieval na výživu
navrhovateľky titulom manželského výživného po 50 eur mesačne. Pretože výživné možno priznať
len odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa, keď bol návrh doručený súdu, súd určil výživné
odporcovi na navrhovateľku od 17. 10. 2012 a za obdobie od 01.10. do 16.10.2012 návrh navrhovateľky
zamietol. Zročné výživné od 17.10.2012 do 30.11.2012 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
(správne § 71 ods. 1 Zákona o rodine).

Proti tomuto rozsudku, a to jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol
ho zmeniť tak, že návrh navrhovateľky bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietal, že súd prvého
stupňa nebral do úvahy jeho zlú finančnú situáciu, jeho zhoršený zdravotný stav, s čím má spojené
zvýšené finančné náklady. Veľa finančných prostriedkov minie aj na stravu, nakoľko sa v spoločnej
domácnosti nestravuje. Poukázal na to, že je po ťažkej operácii (operovali mu bajpas) a je držiteľom
ZŤP a v súčasnosti si vybavuje prechodný pobyt v meste Považská Bystrica, nakoľko s navrhovateľkou
a synom sa to nedá vydržať. Garsónku by mal po schválení dostať na budúci rok, kde bude musieť
mesačne platiť sumu od 115 eur do 150 eur. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka aj syn P. Z.
míňajú neúmerné finančné prostriedky na alkohol a cigarety. Taktiež navrhovateľka hradí mesačne okolo
50 eur za mobilný telefón. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy, že navrhovateľka
poberá polovičný invalidný dôchodok a ešte si privyrobí upratovaním a pletením svetrov v spoločnosti
U. Považská Bystrica. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že hradila 3.000 eur za rozvod elektriny v ich
rodinnom dome, nakoľko rozvod elektriny stál asi 150 eur.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní   (§ 212 ods. 1, §
214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu  je čiastočne dôvodné.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Rozsah vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, teda vzájomné vyživovacie povinnosti
trvajúce po celú dobu existencie manželstva tak, ako je to upravené v  ust. § 71 ods. 1 Zákona o
rodine, určí súd vtedy, ak niektorý z manželov túto povinnosť dobrovoľne neplní buď vôbec, alebo v
dostatočnej miere na návrh druhého manžela tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola
zásadne rovnaká. Zmyslom návrhu na určenie výživného je teda vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne
manželov. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti manžela sa vychádza zo všeobecných
hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda sa prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi
manželmi podľa uvedených hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov,
vrátane ich príjmu, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života,
zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v danej veci správne posúdil, že dôvod rozhodnutia o
výživnom navrhovateľky je daný, keďže mal za preukázané, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke neplnil. Nestotožňuje sa však s určenou výškou výživného, keď pri jej určení
súd vychádza zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby
navrhovateľky a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu.



Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo preukázané, že účastníci sú manželia, žijú v
spoločnej domácnosti, avšak spoločne nehospodária. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa i odvolacieho súdu bola poberateľkou invalidného dôchodku v Českej republike v sume 6.120,-
Kč (čo v prepočte na eurá pri kurze k 30.01.2013 1 euro = 25,659 Kč) predstavuje 238,50 eur a na
Slovensku poberá dôchodok vo výške 62,60 eur mesačne. Odporca je taktiež invalidný dôchodca, ktorý
poberá dôchodok z Českej republiky vo výške 6.735,- Kč, čo pri uvedenom kurze predstavuje sumu
262,48 eur, na Slovensku poberá dôchodok vo výške 168,40 eur. Príjem navrhovateľky mesačne takto
činí 301,10 eur a príjem odporcu 430,88 eur. Ako už bolo vyššie uvedené, pri určení výživného manželky
sa vychádza zo zásady, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká, a keďže príjem odporcu
je vyšší ako príjem navrhovateľky a odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne neplní,
správne súd prvého stupňa dôvodnosť návrhu navrhovateľky posudzoval podľa § 71 Zákona o rodine.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou určeného výživného súdom prvého stupňa, keď pri určení
výživného manželky vychádzal z toho, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú
rovnosť medzi manželmi. Odporca na odvolacom pojednávaní uviedol, že má zdravotné ťažkosti, je po
operácii srdca, má dva bajpasy, umelú chlopňu, a jeho zdravotný stav si vyžaduje pravidelné užívanie
liekov, pričom mesačne vynakladá na lieky cca 30 eur. Odvolaciemu súdu predložil k nahliadnutiu
bločky o zakúpení liekov v mesiaci november 2012, 2013, podľa ktorého na lieky vynaložil sumu 20,70
eur. Taktiež z lekárskej správy, predloženej odporcom na odvolacom pojednávaní, zo dňa 08.11.2012,
Kardiologickej ambulancie Považskej Bystrice, vystavenej MUDr. L. W. odvolací súd zistil, že u odporcu
ide o stav po náhradnej chlopni a bajpase s tým, že v uvedenej správe boli špecifikované lieky, ktoré
odporca užíva. Odporca z tohto dôvodu musí dodržiavať určitý režim pri stravovaní, nesmie jesť ťažké a
slané jedlá. Keďže si nevie sám navariť, chodí do reštaurácie, asi tak 3-krát do týždňa, s čím má taktiež
zvýšené finančné náklady. Navrhovateľka na odvolacom pojednávaní uviedla, že odporca dostal v máji
2011 vyplatený dôchodok vo výške 4.000 eur. Odporca potvrdil túto skutočnosť a uviedol, že uvedená
suma mu bola vyplatená ako zročný invalidný dôchodok, z ktorého okolo 700 eur dal dcére aj synovi v
rôznych čiastkach, a dostala aj navrhovateľka. Z týchto peňazí má odložené na pohreb. Odvolací súd
pri určení výživného zohľadnil u odporcu preukázané zvýšené  náklady súvisiace so zlým zdravotným
stavom odporcu, ako aj zvýšené náklady na stravovanie, a z týchto dôvodov výživné na navrhovateľku
určil v sume 25 eur mesačne. Nebola však dôvodná námietka odporcu, uvádzaná v odvolaní, že bude
mať náklady na bývanie vo výške 115 až 150 eur mesačne, pokiaľ si vybaví prechodný pobyt v Považskej
Bystrici, nakoľko podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Odvolací súd však aj pri zohľadnení zvýšených nákladov odporcu v súvislosti so zdravotným stavom,
stravovaním, prihliadol aj na tú skutočnosť, že odporca zo sumy 4.000 eur, ktorú dostal vyplatenú v máji
2011 ako zročný dôchodok, má časť odloženú. Bude preto v jeho schopnostiach a možnostiach platiť
výživné manželky na navrhovateľku vo výške určenej odvolacím súdom. Počiatok vyživovacej povinnosti
bol odporcovi voči navrhovateľke stanovený od 17.10.2012, takže od tejto doby je odporca povinný platiť
na výživu navrhovateľke 25 eur mesačne. Tým mu vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej sume
86,66 eur (za 14 dní mesiaca október 2012 11,66 eur, za november, december 2012 až január 2013 v
sume 75 eur mesačne, 25 x 3), ktorý mu odvolací súd povolil splácať v 10-eurových mesačných splátkach
spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ sa
navrhovateľka domáhala určenia výživného manželky od 01.10.2012, v tejto časti odvolací súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol s poukazom na ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine,
podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Navrhovateľka podala návrh
na súd dňa 17.10.2012, preto odvolací súd určil výživné odporcu na navrhovateľku od 17.10.2012.

Na základe týchto skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľka je podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov oslobodená od súdneho poplatku za návrh. Preto poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 cit.
zákona bola uložená odporcovi. Výška súdneho poplatku predstavuje 2 % z trojnásobku ceny ročného
plnenia, t. j. 900 eur (§ 7 ods. 5 cit. zákona - pol. 8 Sadzobníka súdnych poplatkov), t. j. 18 eur.



O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 2 O.s.p., keď
navrhovateľka i odporca mali čiastočný úspech i neúspech v prvostupňovom a odvolacom konaní, a
preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.