{"guid": "55e80cc8-a5ec-4cac-990d-5525cf863ccb:bd50ecd8-c2b8-416b-8f25-e4ce8e0cbfd7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7212206230.1", "spisova_znacka": "3CoPr/1/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoPr/1/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. februára 2014, sp. zn. 3CoPr/1/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7212206230.1", "identifikacne_cislo": "7212206230", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd50ecd8-c2b8-416b-8f25-e4ce8e0cbfd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7212206230.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7212206230.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7212206230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212206230
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212206230.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu L.. R.. V. X., I.. XX.
XX. XXXX, Z. N., G. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Martinecom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, proti žalovanému Správa katastra Košice, Južná trieda 82, Košice, v konaní o neplatnosť
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 18CPr/2/2012-112 zo dňa 17.10.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 02.03. 2012  domáhal neplatnosti výpovede danej mu listom žalovaného
zo dňa 17.10.2011 podľa ustanovenia § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu zrušenia jeho
štátnozamestnaneckého miesta.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol v štátnej službe od 01.04.2004 do 15.01.2012 a v čase
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pracoval v pozícii štátneho zamestnanca s miestom výkonu
štátnej služby Správa katastra Košice - okolie na oddelení dokumentácie a poskytovania informácii, v
pozícii samostatného radcu. Listom zo dňa 17.10.2011 mu bola daná výpoveď podľa § 47  písm. b)
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta na oddelení
dokumentácie a poskytovania informácií na Správe katastra Košice - okolie s tým, že služobný úrad
nemá iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Podľa podpisu na uvedenej listine žalovaný výpoveď
prevzal dňa 18.10.2011. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopností bol žalovaný práceneschopný
v čase od 13.12.2011 do 15.01.2012. Výpoveď daná žalobcovi spĺňala formálne podmienky platnosti
tohto právneho úkonu, vyžadovaného zákonom, čo do zákonom určenej písomnej formy tohto právneho
úkonu, skutkového vymedzenia dôvodov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou,
ako i predpokladov riadneho doručenia do vlastných rúk zamestnanca (§ 61 Zákonníka práce, zákona č.
311/2001 Z.z.). Žalobca uplatnil neplatnosť skončenia zamestnaneckého pomeru v zákonom stanovenej
dvojmesačnej lehote od času, keď sa mal pracovný pomer skončiť, § 77  Zákonníka práce. Vzhľadom na
námietky žalobcu sa súd prvého stupňa zaoberal splnením hmotnoprávnych podmienok pre ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru so žalovaným, teda či reálne došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého
miesta a služobný úrad nedisponoval vhodným štátnozamestnaneckým miestom v čase dania výpovede
žalovanému, teda či bol jeho štátnozamestnanecký pomer skončený zo zákonom vymedzených dôvodov



podľa § 47 písm. b)  zákona č.  400/2009 Z.z. Žalobca vykonal svoju činnosť na úseku štátnej správy
geodézie, kartografie a katastra. Ústredným orgánom štátnej správy v tejto oblasti  je podľa zákona
č. 575/2001 Z.z.  o ministerstvách a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a katastrálneho
zákona  (zákona č. 162/1995 Z.z.) Úrad geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „Úrad“). Služobným
úradom žalovaného bol podľa ust. § 9 zákona č. 400/2009 Z.z. v spojení s ust. § 16, § 16a
zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálny úrad v Košiciach. Vedúcim služobného úradu je podľa § 16a
zákona č. 162/1995 Z.z. prednosta katastrálneho úradu. Rozhodnutím vedúcej služobného úradu Ing.
Vajdovej zo dňa 26.09.2011 č. Osú-362/2011 došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckých miest z dôvodov
úsporných opatrení na úseku Geodézie, kartografie a katastra. Uvedeným rozhodnutím sa okrem iného
k 31.12.2011 zrušilo tiež jedno štátnozamestnanecké miesto na oddelení dokumentácie a poskytovania
informácii na Správe katastra Košice - okolie, na ktorom pôsobil žalobca. Z vyjadrenia Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR vyplynulo, že je vo výlučnej kompetencii katastrálnych úradov ako služobných
úradov štátnych zamestnancom vytváranie a rušenie štátnozamestnaneckých miest v ich územnej
pôsobnosti. Tento ústredný orgán štátnej správy neposudzuje počet štátnozamestnaneckých miest,
ani ich funkčné zaradenie. V konkrétnom prípade katastrálny úrad v Košiciach pristúpil k zníženiu
štátnozamestnaneckých miest v dôsledku znižovania finančných prostriedkov pridelených rezortu
Geodézie, kartografie a katastra zo štátneho rozpočtu po prehodnotení vlastných kapacít, ktorý postup
zvolili aj ostatné katastrálne úrady.  V súlade s ust. § 9 a § 12 ods. 1, 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej
službe námietky žalobcu proti právomoci prednostky Katastrálneho úradu ako vedúcej služobného úradu
rozhodovať o znižovaní počtu zamestnancov na katastrálnom úrade, nepovažoval súd prvého stupňa
za opodstatnené. Vedúca tohto služobného úradu bola oprávnená konať vo vzťahoch vyplývajúcich
zo štátnozamestnaneckých pomerov a katastrálny úrad, ako samostatný právny subjekt v medziach
jemu zverených kompetencií oprávnený rozhodovať o štruktúre zamestnaneckých miest. Schválený
počet štátnozamestnaneckých  miest predstavuje  maximálny limit počtu zamestnancov pre tú ktorú
oblasť štátnej správy, čo však neznamená, že orgány štátnej správy nemôžu vyvíjať činnosť smerujúcu
k znižovaniu nákladov na chod svojej činnosti, čo je možné aj cestou znižovania počtu zamestnancov
bez ohrozenia plnenia úloh plynúcich so zákonom im zverenej pôsobnosti. Rozhodnutie o zrušení
štátnozamestnaneckého miesta nemá zákonom predpísané náležitosti, musí byť z tohto úkonu zrejmé,
akého štátnozamestnaneckého miesta sa týka, a na jeho základe musí dôjsť reálne k zrušeniu takéhoto
miesta, ak majú byť naplnené výpovedné dôvody podľa ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z..
Služobný úrad je oprávnený rozhodnúť o štruktúre a počte miest, ktoré zruší a tiež na výbere služobného
úradu, s ktorým  zamestnancom ukončí štátnozamestnanecký pomer, ak sa zrušujú len niektoré z
viacerých štátnozamestnaneckých miest obsadených zamestnancami v rovnakej funkcii a v zhodnom
odbore pracovnej pôsobnosti.  Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade vedúca
Katastrálneho úradu v súlade so zákonom preukázateľne rozhodla o zrušení štátnozamestnaneckého
miesta žalobcu a následne služobný úrad pristúpil k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so
žalobcom podľa ust. § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., v zmysle ktorého  služobný úrad môže
dať zamestnancovi výpoveď ak sa zrušuje, alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad
nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, alebo štátny zamestnanec
nesúhlasí s trvalým preložením  v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Pokiaľ
ide o existenciu vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré malo byť k dispozícii žalovanému a
nebolo ponúknuté žalobcovi, takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Naopak z predložených
listín vyplynulo, že v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom žalovaný nedisponoval  vhodným
štátnozamestnaneckým miestom, ktoré by mohol ponúknuť žalobcovi. Novoprijatí zamestnanci boli
prijatí na iné pracovné pozície  a na základe pracovnej zmluvy keďže sa jednalo o výkon práce vo
verejnom záujme a nie o štátnozamestnanecké miesta. Pokiaľ by sa aj jednalo o štátnozamestnanecké
miesta vzhľadom  na druh pracovnej činnosti  (vrátnik, upratovačka, ekonóm - účtovník) by nebolo
možné ich považovať za vhodné miesto pre žalobcu zohľadňujúc jeho vzdelanie, prax a doterajší
charakter vykonávanej práce. Nový štátnozamestnanecký pomer nevznikol ani v prípade R. M., ktorá
bola štátnym zamestnancom žalovaného od 21.06.2010. V jej prípade došlo k zmene miesta výkonu
štátnozamestnaneckého pomeru, a to trvalým preložením do 15.11.2011 zo Správy katastra Košice -
okolie, pracovisko Moldava nad Bodvou na Správu katastra Košice - okolie, Južná trieda 82 na oddelenie
dokumentácie a poskytovania informácii. Zo služobnej zmluvy a opisu  štátnozamestnaneckého miesta
vyplýva, že menovaná pôsobila v inej funkcii (referent) v nižšej (štvrtej) platovej triede a s nižším
rozsahom kompetencií ako vykonával pôvodne žalobca.  V porovnaní so žalobcom, ktorý bol ako
samostatný radca oprávnený na samostatné odborné činnosti na úseku poskytovania informácii z
katastra, vyžadujúce ovládanie predchádzajúcich evidencií, a bol oprávnený na rozhodovanie v prvom
stupni správneho konania, poskytovanie informácii z katastrálneho operátu, prešetrovanie vlastníckych



práv k nehnuteľnostiam, i konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte a dokumentačnú činnosť v
pozemkovej knihe, rozsah  pôsobností R.. M. ako hlavného referenta sa dotýkala len zisťovania a
prešetrovania údajov katastra nehnuteľnosti bez oprávnenia na samostatné konanie. Preto vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa ustálil, že boli splnené všetky zákonné podmienky
pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, keďže na základe rozhodnutia o
zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobcu bol jeho štátnozamestnanecký pomer skončený so
zákonom uvedených dôvodov podľa ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. a žalovaný ako služobný
úrad nemal pre žalobcu vhodné štátnozamestnanecké miesto. Aplikujúc na právne vzťahy účastníkov
konania okrem zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe aj ustanovenia Zákonníka práce vymedzené
v ust. § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. vzhľadom k dočasnej práceneschopnosti žalovaného v čase od
13.12.2011 do 15.01.2012 v súlade s ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce došlo k predĺženiu dvojmesačnej
výpovednej doby (§ 48 zákona č. 400/2009 Z.z. Podľa ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce, keďže
zamestnancovi bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (v tomto prípade práceneschopnosť)
tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím
posledného dňa ochrannej doby, okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého procesne úspešný účastník
má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní proti
účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Pretože procesne úspešnému žalovanému preukázateľné
trovy konania nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov, súd prvého stupňa vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p. V dôvodoch odvolania akcentoval
na to, že súd prvého stupňa listom č. 18Cpr/2/12 zo dňa 29.05.2012 žiadal žalovaný Katastrálny úrad
v Košiciach predložiť doklady o voľných štátnozamestnaneckých miestach. V predložených dokladoch
ako organizačná štruktúra Katastrálneho úradu, zrušenie štátnozamestnaneckých miest, výpoveď a
opis štátnozamestnaneckého miesta, ktoré žalovaný dodal súdu, nie je uvedený počet obsadených
a ani voľných štátnozamestnaneckých miest. Tiež súd prvého stupňa listom 18Cpr/2/12 zo dňa
24.07.2012 žiadal žalovaného nadriadený úrad Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o
informáciu aj o počte štátnozamestnaneckých miest. V odpovedi zo dňa 02.08.2012 takúto informáciu
neuviedol, hoci podľa § 9 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe takúto informáciu mal,
keď  vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov koordinuje činnosť podriadeného úradu miestnej
štátnej správy. Navrhovateľ  predložil súdu ako nový dôkaz Výročnú správu o činnosti Katastrálneho
úradu v Košiciach na rok 2011 ( zdroj na adrese www.geodesy.gov.sk /kontakty a výročné správy za
rok 2011/ katastrálne úrady/ v Košiciach), kde v kapitole 6.l „Plán zamestnancov a jeho plnenie“ sa
uvádza, že plánovaný počet zamestnancov stanovil Úrad geodézie, kartografie a katastra SR na 307
zamestnancov. Z toho teda vyplýva, že v roku 2011 bolo v Katastrálnom úrade v Košiciach voľných
13 štátnozamestnaneckých miest. Odvolateľ tiež namietal, že  na súde prvého stupňa už tvrdil, že
v organizačnej štruktúre Správy katastra Košice - okolie na oddelení dokumentácie a poskytovania
informácií, kde vykonával štátnu službu, bol dňa 31.10.2011 ukončený štátnozamestnanecký pomer s Z.
W.. Uvedené štátnozamestnanecké miesto zrušené nebolo, bolo voľné a Katastrálny úrad v Košiciach na
splnenie hmotnoprávnej podmienky z dôvodu výpovede uvedené voľné miesto žalobcovi neponúkol. Od
01.11.2011 bola na oddelenie dokumentácie a poskytovania informácii, kde žalobca pracoval, preložená
R. M. z pracoviska Moldava nad Bodvou. Štátnozamestnanecké miesto v Moldave nad Bodvou bolo
voľné, nebolo zrušené a Katastrálny úrad v Košiciach znovu uvedené miesto žalobcovi neponúkol. Dňa
31.12.2011 na oddelení dokumentácie a poskytovania informácií bol ukončený štátnozamestnanecký
pomer s W. Y.. Jej štátnozamestnanecké miesto ostalo voľné, nebolo zrušené a Katastrálny úrad ani toto
uvedené miesto žalobcovi neponúkol. Teda to sú jasné dôkazy o tom, že Katastrálny úrad v Košiciach
klamal súdu, že nemá pre žalobcu vhodné štátnozamestnanecké miesto. V odvolaní žalobca  zopakoval
právnu argumentáciu namietanú v konaní pred súdom prvého stupňa, že právo vytvárať nové alebo
rušiť štátnozamestnanecké miesta § 39 ods. 2 písm. b) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii Ústrednej štátnej správy patrí Vláde Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje limity
počty zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.  Toto právo zo zákona
nemá Katastrálny úrad Košice, ako úrad iba  miestnej štátnej správy. Vláda Slovenskej republiky v



uznesení č. 667 zo dňa 06.10.2010 (dôkaz č. 13) na rok 2011 stanovila pre Úrad geodézie, kartografie
a katastra 2487 štátnozamestnaneckých miest. Nadriadený Úrad geodézie, kartografie a katastra  určil
Katastrálnemu úradu v Košiciach 307 štátnozamestnaneckých miest. Oproti roku 2010 je to dokonca
navýšenie o 2 miesta. Teda súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ak v
dôvodoch rozsudku uviedol, že je vo výlučnej kompetencii katastrálnych úradov ako služobných úradov
štátnych zamestnancov vytváranie a rušenie štátnozamestnaneckých miest v ich územnej pôsobnosti.
Citované stanovisko, že katastrálne úrady majú kompetenciu vytvárať nové štátnozamestnanecké
miesta je v rozpore s kompetenciou Vlády Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 2 písm. b) zákona č.
575/2001 Z.z. a § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona č. 5400/2009 Z.z. podľa ktorých úrady na plnenie svojich
úloh štátnej správy môžu prekladať štátnych zamestnancov alebo prijímať nových uchádzačov, ak je
voľné štátnozamestnanecké miesto. Poukazovanie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky na § 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. ( o rozpočtových pravidlách verejnej správy) je
podľa odvolateľa irelevantné, pretože týmto zákonom sa neriadi zamestnávanie štátnych zamestnancov.
Zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. pripúšťa v § 120 a § 121 na štátnozamestnanecké vzťahy použiť
primerané ustanovenia iba Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka a nie aj zákona č. 523/2004 Z.z.
Na podporu tvrdenia odvolateľa, že rušiť štátnozamestnanecké miesta nie je v právomoci vedúceho
úradu podľa § 12 ods. 2 v zákona č. 400/2009 Z.z., žiadal žalobca informáciu o ďalších právnych
normách, ktorými by sa mala riadiť štátna služba. Úrad vlády SR a Ministerstvo práce, sociálnych
veci a rodiny SR nepoukázali na žiaden právny predpis, ktorým bola prenesená kompetencia rušiť
štátnozamestnanecké miesta aj na úrady miestnej štátnej správy.  Keďže podľa zákona č. 400/2009
Z.z.  (§ 1 ods. 3 štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu po prijatí
občana na voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky, jedine Vláda
Slovenskej republiky má právo rušiť štátnozamestnanecké miesta, čo aj využila, keď zrušila krajské
úrady špecializovanej správy. Na základe tohto môže nástupca Katastrálneho úradu v Košiciach dávať
výpoveď štátnym zamestnancom podľa § 47 ods. b), že sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké
miesto, atď. Aj podľa zákona č. 400/2009 Z.z. (§ 60 ods.  1 písm. a) aj bývalá vedúca Katastrálneho
úradu v Košiciach R.. V. O. bola povinná dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ďalšie právne normy.
Ako vedúca úradu mala konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovujú zákony a v žiadnom zákone
Slovenskej republiky nie je ustanovené, že mala právo vytvárať nové alebo rušiť štátnozamestnanecké
miesta. Na záver poukázal žalobca na to, že aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru Katastrálnym
úradom v Košiciach ku dňu 15.01.2012 je neplatné, keďže dňa 13.12.2011 bol kvôli pracovnému
úrazu operovaný a práceneschopný a schopný práce až od 16.01.2012. Keďže podľa § 64 ods. 2
Zákonníka práce pracovný pomer končí uplynutím posledného dňa ochrannej lehoty a dňa 15.01.2012
bol ešte práceneschopný až 16.01.2012 mohol byť ukončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu s
Katastrálnym úradom v Košiciach.

Žalovaný Správa katastra Košice vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok  ako vecne
správny potvrdiť. Žalovaný má za to, že Katastrálny úrad v Košiciach ako právny predchodca Správy
katastra Košice postupoval v súlade s ust. §  47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe
a v zmysle § 64 ods. 2 Zákonníka práce, keďže žalobcovi bola daná výpoveď pred začiatkom
ochrannej doby, pracovný pomer skončil uplynutím posledného dňa ochrannej doby, t.j. posledný deň
ochrannej doby bol 15.01.2012 lebo dočasná pracovná neschopnosť žalobcu bola ukončená ku dňu
15.01.2012. Ďalšie skutočnosti uvádzané odvolateľom v odvolaní nemajú podľa žalovaného žiadny
právny relevantný vplyv  na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní
uvádza, že Katastrálny úrad v Košiciach  k odvolanému štátnemu zamestnancovi na pracovisku
v Kráľovskom Chlmci ponúkol iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a ďalším 6 zamestnancom
umožnil zmenu pracovisku v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolateľa, Katastrálny
úrad v Košiciach iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom nedisponoval, čo preukázal listinami.
Pokiaľ ide o údajné voľné štátnozamestnanecké miesta po zamestnancoch R. M., Z. W. F. W. Y. žalovaný
uvádza, Ž. R. M. bola preložená z pracoviska Moldava nad Bodvou na pracovisko Košice - okolie, teda
jej štátnozamestnanecké miesto sa neuvoľnilo, nakoľko vykonávala práce naďalej, pracovné činnosti
vykonávané Z. W. F. W. Y. vykonávali ostatní zamestnanci Správy katastra bez potreby prijať na tieto
činnosti nových zamestnancov.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľa, že je len v kompetencii vlády SR vytvárať nové alebo rušiť
štátnozamestnanecké miesta žalovaný uvádza, že z právnej úpravy zákona č. 400/2009 Z.z. o
štátnej službe a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností je zrejmé, že nie sú pravdivé
tvrdenia odvolateľa o nedostatku právomoci prednostky katastrálneho úradu rozhodovať o znižovaní



počtu zamestnancov na katastrálnom úrade. Rozhodnutím vedúcej služobného úradu R.. O.
zo dňa 26.09.2011 č. Osú-362/2011 došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckých miest z dôvodu
úsporných opatrení na úseku geodézie, kartografie a katastra. Uvedeným rozhodnutím sa zrušilo i
štátnozamestnanecké miesto na oddelení dokumentácie a poskytovania informácii Správy katastra
Košice - okolie. Vedúca služobného úradu bola oprávnená konať vo vzťahoch vyplývajúcich o
štátnozamestnaneckých pomerov a katastrálny úrad, ako samostatný právny subjekt bol v medziach
jemu zverených kompetencií oprávnený rozhodovať o štruktúre zamestnaneckých  miest. Schválený
počet zamestnancov, na ktorý sa odvoláva  navrhovateľ, predstavuje  maximálny limit počtu
zamestnancov pre tú ktorú oblasť štátnej správy, neznamená však, že orgány štátnej správy nemôžu
vyvíjať činnosti smerujúce k znižovaniu nákladov na chod svojej činnosti, čo je možné aj cestou
znižovania počtu zamestnancov bez ohrozenia plnenia úloh plynúcich zo zákonom im zverenej
pôsobnosti.

Dňa  01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej
štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný  okrem iných
zákonov aj katastrálny zákon. Citovanou novelou došlo k zmene organizácie štátnej správy na úseku
katastra. V zmysle §  1 písm. h) zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej
správe  a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zrušujú katastrálne úrady.  V zmysle § 7 ods.
1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na
správy katastra v sídlach krajov.

Preto v súlade s ust. § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval odvolací súd v konaní s právnym nástupcom
Katastrálneho úradu v Košiciach Správou katastra Košice,  keďže zo zákona došlo k procesnému
nástupníctvu Správy katastra Košice namiesto pôvodného žalovaného Katastrálneho úradu v Košiciach.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho  pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v súlade s
ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Žalobca uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové  zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p., a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré
súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. e)
O.s.p.) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. sú odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník
konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Spoločným
znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti.
Ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. možno vykladať len
tak, že tieto nové skutočnosti a dôkazy môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka.
Dôkaz navrhovaný žalobcom v odvolacom konaní, informácia o počte štátnozamestnaneckých miest 307
štátnych zamestnancov a v roku 2011 bolo v Katastrálnom úrade zamestnaných iba 294 zamestnancov,



čo podľa žalobcu preukazuje, že v roku 2011 bolo v Katastrálnom úrade v Košiciach voľných 13
štátnozamestnaneckých miest nemôže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca
v odvolaní síce predkladá ako nový dôkaz „výročnú správu o činnosti katastrálneho úradu v Košiciach
na rok 2011, poukazujúc na  bod 6.1 výročnej správy, že plánovaný počet zamestnancov stanovil Úrad
geodézie, kartografie  a katastra SR na 307 zamestnancov, ale neberie zreteľ na bod 6.7 výročnej správy
Očakávaný vývoj v budúcom období, kde sa uvádza: Katastrálny úrad v Košiciach realizuje personálnu
a mzdovú politiku na základe zasielaných záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na príslušný
kalendárny rok v súlade so schváleným  počtom zamestnancov a výškou pridelených finančných
prostriedkov. Vzhľadom na zníženie mzdových prostriedkov na rok 2011 na mzdy, platy, služobné príjmy
a ostatné osobné vyrovnania, realizoval Katastrálny úrad v Košiciach už koncom roka 2010 opatrenia
na zabezpečenie dodržiavania zákona o rozpočtových pravidlách v roku 2011, ktoré spočívali najmä
v znížení počtu zamestnancov  Katastrálneho úradu v Košiciach a jeho príslušných správ katastra. V
týchto opatreniach úrad pokračoval aj v priebehu roka 2011.

Odvolací súd dospel k záveru, že ani namietané odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p. nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ako aj ustanovenia Zákonníka práce, pričom sa zaoberal každou
okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná.

Odvolací súd preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v
celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie
sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 až §35 O.s.p.
Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil správne závery), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dodáva:

Služobný úrad (Krajský úrad v Košiciach) bol oprávnený rozhodnúť o štruktúre a počte zrušených
miest služobného úradu a tiež je na výbere služobného úradu, s ktorým zamestnancom ukončí
štátnozamestnanecký pomer, ak sa zrušujú len niektoré z viacerých štátnozamestnaneckých miest
obsadených zamestnancami v rovnakej funkcii a v zhodnom odbore pracovnej pôsobnosti. Vedúca
služobného úradu postupovala v súlade s ust. § 16a zákona č. 162/1995 Z.z. a § 46 ods. 1
písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., keď rozhodnutím č. Osú-362/2011 zo dňa 26.09.2011 zrušila
štátnozamestnanecké miesto žalobcu. Z dôvodu, že služobný úrad nemal k dispozícii iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto, bol naplnený výpovedný dôvod v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona
č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, pričom výpoveď daná žalobcovi
spĺňala formálne podmienky platnosti tohto právneho úkonu, čo do zákonom určenej písomnej formy,
skutkového vymedzenia dôvodov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, ako i
predpokladov riadneho doručenia do vlastných rúk zamestnanca (§ 61 Zákonníka práce).

Pokiaľ ide o námietky odvolateľa o existencii vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré malo byť
k dispozícii žalovanému a nebolo ponúknuté žalobcovi, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, že v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolateľa
nedisponoval Katastrálny úrad v Košiciach iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom, čo v konaní
preukázal. R. M. bola preložená z pracoviska Moldava nad Bodvou na pracovisko Košice - okolie a
jej štátnozamestnanecké miesto sa neuvoľnilo, lebo vykonávala prácu naďalej. R. M. pôsobila navyše
v inej funkcii (referent) a v nižšej (4. platovej triede) a s nižším rozsahom kompetencií ako vykonával
pôvodný žalobca.

Pracovné činnosti vykonávané Z. W. F. W. Y. vykonávali ostatní zamestnanci správy katastra bez potreby
prijať na tieto činnosti nových zamestnancov.



Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu o neplatnosť výpovede zamietol ako
vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný nesprávne vyznačil skončenie služobného pomeru žalobcu u
žalovaného, nebolo predmetom konania. Odvolací súd však poukazuje na znenie ust. § 64 ods. 2 zákona
č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce), ktorý sa vzťahuje primerane aj na právne vzťahy účastníkov konania
podľa zákona 400/2009 Z.z. Pretože výpoveď bola daná žalobcovi pred začiatkom ochrannej doby,
výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, preto štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím
posledného dňa ochrannej doby.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil i výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola priznaná. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a
žalovaný trovy konania neuplatnil, ani mu preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch  v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18CPr/2/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}