Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/70/2014 z 24. 11. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2015, sp. zn. 6Sžo/70/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012207673.1 Najvyšší súd | 6Sžo/70/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:1012207673.1 | 2015-11-24 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cab7b55-ef93-48e7-a09a-dcdd33b2d76b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012207673.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/70/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207673
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012207673.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31 303 862, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou
Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom Námiestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 6703/2012-1.10 (52/2012 -rozkl.) zo dňa 21. augusta 2012, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. júla 2014, č. k. 1S 1670/2012-98, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. júla 2014, č. k. 1S
1670/2012-98, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia č. 6703/2012-1.10 (52/2012- rozkl.) zo dňa 21.08.2012,
ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 2300/2012-2.2 zo dňa 30.05.2012.
Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepnému
závodu Liptovský Hrádok (ďalej len „žiadateľ“) vydaný súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods.
2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o ochrane prírody) a § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu lesnej cesty Nad
Múraným mostom, ktorá vedie cez JPRL č. 183a11, 183a12, 185b10, 187 11, 187 30 (KN-C 9894, 9870)
na LC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len „NP Nízke Tatry“) a na zmenu stavu mokrade
v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty, nevydalo súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2
písm. c/ zákona o ochrane prírody a krajiny a § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu
lesnej cesty Kozie chrbty vedúcu cez JPRL č. 229c, 231 10, 233 (KN-C 10002, 10005, 10071, 10072,
10074, 10075, 10076, 10077, 10078, 10079, 10093, 10096, 10098) na LHC Čierny Váh v NP Nízke Tatry
a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty a nepovolilo výnimku zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a to úmyselne usmrcovať a rušiť
chránené živočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Kozie chrbty.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie,
napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny z dôvodov uvedených :
- V ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - súd
odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
- V ustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.



Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je obsahom svojho odôvodnenia nie takým, ktorým
zodpovedá požiadavkám riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia uvedeným v ustanovení
§ 157 ods. 2 písm. c/ a § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu neobsahuje totiž žiadne odôvodnenie.
Taktiež ani z rozhodnutia žalovaného nemožno identifikovať tú časť, v ktorej sa správne orgány vyrovnali
s konkrétnymi námietkami žalobcu.

Nedostatok odôvodnenia oboch správnych rozhodnutí podľa žalobcu spočíva aj v tom, že z nich
nemožno zistiť, akým spôsobom sa vyrovnali s odbornými stanoviskom KZZP podľa § 28 ods. 4 ZOPK
č. 2011/0051-13/DUR zo dňa 05.12.2011 a s odborným stanoviskom KUŽP podľa § 28 ods. 4 ZOPK č.
2011/00511-14/DUR zo dňa 05.12.2011, z ktorých vyplynulo, že výstavba uvedených lesných ciest môže
mať na územie sústavy chránených území významný vplyv a v prípade, že žiadateľ vyhodnotí potrebu,
výstavbu týchto lesných ciest, ako prioritu, musí pred podaním žiadosti prebehnúť proces posudzovania
vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Žalobca poukázal na to, že ani v prvostupňovom rozhodnutí ani v rozhodnutí žalovaného nemožno zistiť,
ako tieto orgány hodnotili uvedené podklady rozhodnutia, podľa ktorých „ministerstvo nemohlo povoliť
výstavbu lesných ciest“ ani k akým zmenám vo vývoji sústavy chránených území došlo v takej miere, že
„ministerstvo na základe týchto zmien už mohlo povoliť výstavbu lesných ciest“.

Keďže predmet ochrany, ani zmysel európskej sústavy chránených území sa v priebehu pol či trištvrte
roka nezmenil, zostal rozpor medzi týmito podkladmi rozhodnutia a neskôr vydanými stanoviskami ZOP
SR nevysvetlený, spôsobujúci nedostatočné odôvodnenie oboch napadnutých rozhodnutí.

Ak súd prvého stupňa poukázal na to, že žalovaný nebol povinný začať konanie podľa Zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nie celkom správne vyhodnotil ustanovenie § 8 ods. 4 ZOPK
v znení platnom v čase vydania oboch napadnutých rozhodnutí, podľa ktorého, ak orgán ochrany prírody
vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa ods. 3 odborné stanovisko na základe vyhodnotenia kritérií
podľa príloh č. 3 a 10 osobitného predpisu. Ak podľa odborného stanoviska orgánu ochrany prírody plán
alebo projekt nesúvisí so starostlivosťou o územie sústavy chránených území ani nie je pre starostlivosť
o takéto územie potrebný a pravdepodobne môže mať samostatne, alebo v kombinácii s iným plánom
alebo projektom významný vplyv na toto územie je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného
predpisu.

Z odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že takýto plán alebo projekt podlieha hodnoteniu
jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. Je teda zrejmé, že námietky žalobcu
nesmerovali voči tomu, či Ministerstvo životného prostredia SR začalo konanie podľa zákona č. 24/2006
Z. z., ale namietalo skutočnosť, že napriek označenému stanovisku ŠOP SR bolo o navrhovanej činnosti,
vydaní súhlasu na jej realizáciu rozhodnuté pred tým než by žiadateľ preukázal, že táto činnosť bola
posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v procese tohto posudzovania bolo vydané záverečné
stanovisko, ktoré navrhovanú činnosť odporúčalo realizovať.

Pokiaľ sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi oboch stupňov žalobca
uviedol, že správne orgány oboch stupňov nezohľadnili žiadosť žiadateľa z hľadiska predmetu a zmyslu
Zákona o ochrane prírody a krajiny a to predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že ochranou prírody
sa podľa § 2 ods. 1 rozumie obmedzovanie zásahov tam vymenovaných. Žalobca namietal, že nie je
možné zistiť; že by správny orgán prvostupňový, či odvolací skonfrontovali záujem na výstavbe lesných
ciest.

Zo žiadneho z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, v čom prevažuje záujem na výstavbe lesnej
cesty nad záujmom na ochrane prírody vyjadreným tak potrebou udelenia súhlasu na realizáciu
navrhovanej činnosti, ako aj zaradením predmetného územia do európskej sústavy chránených území.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,
tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že
žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade
so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a
z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.

Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu
a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie
správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich
nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje
rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných
pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami
vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS
9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je
predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je
predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené.

Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.



Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca ako podstatný žalobný dôvod uviedol, že z odôvodnenia oboch
správnych rozhodnutí nevyplýva ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu a z jeho vyjadrení podkladom
rozhodnutia, pre ktoré navrhoval neudeliť žiadateľom žiadané súhlasy:
- narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu a
biotopov národného významu,
- narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej
prevádzke lesnej cesty,
- neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov
hniezd, motorkárov a pod.,
- ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavovcov, ktorých priestorové šírenie je výrazne
limitované,
- napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín,
- zvýšenie odtokových koeficientov oblasti, zmena režimu pôdnej vody.

Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd
uvedené námietky žalobcu nechal bez povšimnutia, pričom si v podstate len v plnom rozsahu osvojil
dôvody uvádzané v rozhodnutiach správnych orgánov, t. j. žalovaného ako aj prvostupňového.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky, podľa
názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom
nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).

V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch
žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého
rozsudku založil iba na formálnom opise žaloby, vyjadrenia žalovaného, citovaní jednotlivých zákonných
ustanovení - paragrafových znení - na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom vlastnému
právnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozsudku venoval pozornosť v minimálnom
rozsahu, čím taktiež postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.

Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok postráda dostatočne
argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných
ustanovení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v
spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),
a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby,
dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o nej
rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.