Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/114/2013 z 4. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. decembra 2013, sp. zn. 26Sd/114/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013201371.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/114/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013201371.1 | 2013-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe25925f-bfd0-42c1-bcc4-4268a7a5dc76 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013201371.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201371
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Y. R.,
nar. XX. G. XXXX, trvale bytom R. F. XXXX/XX U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X z 21. marca 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21. marca 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a
d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
z 5. marca 2013, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 35%-
nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za
invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s výsledkom posúdenia svojich
zdravotných ťažkostí nesúhlasil.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a predložil nálezy z odborných
vyšetrení realizovaných od posledného posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom.
Zdôraznil najmä to, že nepočuje.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne bez potreby vykonania
ďalších dôkazov. Poukázala na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľa boli posúdené na základe tých
odborných lekárskych nálezov, ktoré boli k dispozícii v čase posudzovania. Vyslovený posudkový záver
bol náležite zdôvodnený aj ohľadom priznanej dolnej hranice možného percentuálneho rozpätia pri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľa. Uvedené bolo odôvodnené agraváciou ťažkostí
navrhovateľa, ktorá vyplynula z psychologického vyšetrenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v
súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa so žiadosťou navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia
Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom
administratívneho spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné



podľa § 250j ods. 2 písm. c) zrušiť, pretože odporkyňou zistený skutkový stav veci bol nedostačujúci pre
posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ods. 3 cit. zákonného
ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 5.marca 2013 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval
zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so
sídlom v Banskej Bystrici. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal posudkový
lekár z výsledku internej hospitalizácie z januára 2013 a z opakovaných psychiatrických nálezov,
psychologického a neurologického vyšetrenia z priebehu rokov 2010-2013. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie navrhovateľa označil stredne ťažkú depresiu so zaradením pod kapitolu V., pol. 3, písm.
a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril
na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 57-ročný navrhovateľ
s neukončeným základným vzdelaním, t.č. nezamestnaný, nebol zbavený spôsobilosti na právne
úkony. Vo februári 2009 bol vyšetrený psychiatrom prvýkrát pre úzkostnú poruchu, od roku 2011
je sledovaný pre depresívnu poruchu s obdobiami zlepšenia a zhoršenia stavu. Dlhodobo je na
nízkej dávke antidepresív, na liekoch na spanie a má lieky na uvoľnenie úzkosti. Doteraz nebolo
potrebné ho psychiatricky hospitalizovať. Psychologické vyšetrenie absolvoval vo februári 2013 na
podnet posudkového lekára. Psychológ opakovane pri vyšetrení popísal sklon k agravácii a simulácii
ťažkostí a spoluprácu navrhovateľa označil ako nedostatočnú. Popísal ho ako emočne labilnú simplexnú
osobu s obmedzením zvládacích mechanizmov. Pri takto preukázaných zdravotných ťažkostiach
navrhovateľa považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie depresiu, pre ktorú mu priznal
pokles pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, pretože jej stupeň
bol psychológom hodnotený ako mierny na liečbe, s prejavmi organického poškodenia mozgu, ktoré
však nebolo možné metricky vyjadriť, pre tendenciu navrhovateľa simulovať svoje prejavy. Zobral do
úvahy aj nízku úroveň vzdelania navrhovateľa a najmä psychologický nález. Ostatné ochorenia (poruchu
trávenia a vyprázdňovania, nezávažné zväčšenie prostaty) nepovažoval za posudkovo významné. Svoje
posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku a uvedené posúdenie zdravotného
stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľovi vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko
v Banskej Bystrici a to v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa opakovane na posúdenie svojho
zdravotného stavu bez ospravedlnenia nedostavil. V posudku z 13.augusta 2013 vychádzal z totožných
odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného ORL vyšetrenia zo 16.apríla
2013 a psychiatrického vyšetrenia z 30.apríla 2013 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako
prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že opakovanými psychologickými
vyšetreniami bola depresia navrhovateľa hodnotená ako mierna, čo bolo v rozpore s nálezmi
psychiatra, ktoré sa javili ako nadhodnotené a tendenčné. Po preštudovaní všetkých psychologických
aj psychiatrických nálezov dospel k posudkovému záveru, že depresívnu poruchu navrhovateľa možno
hodnotiť nanajvýš ako stredne ťažkú s priznaním 35%-nej miery jeho pracovnej schopnosti, tj. na
dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, pretože pri opakovaných psychologických vyšetrenia
boli popisované agravačné tendencie a simulácia ťažkostí navrhovateľa, ktoré psychológ hodnotil ako
rentové.

Z ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej
dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,
stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a na základe komplexných funkčných vyšetrení
a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady



na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podkladom na rozhodnutie
sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov a vyjadrenia účastníkov a svedkov, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb.

Podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy depresie vyjadriť v rozpätí 35-45%. Podľa písm. b)
zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca pri ťažkých formách depresie 50-80%-tám. Pri
stanovení konkrétneho percenta zníženej pracovnej schopnosti sa prihliada na vývoj osobnosti v
afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosť jeho adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného
a sociálneho uplatnenia.

Z priebežných psychiatrických nálezov z vyšetrení realizovaných každé 2-3mesiace vyplynulo, že
u navrhovateľa je opakovane diagnostikovaná ťažká depresívna porucha s výrazne redukovaným
pracovným potenciálom, hoci v priebehu dlhšieho časového obdobia depresívne prežívanie kolíše.
Hospitalizačnú liečbu odmieta. Z psychologického nálezu zo 14.februára 2013 vyplynulo, že navrhovateľ
bol psychologicky vyšetrený aj 27.februára 2012 so záverom, že výsledky diagnostických metód svedčia
pre organickú patológiu centrálnej nervovej sústavy stredne ťažkej závažnosti. Rovnaký záver bol
konštatovaný aj aktuálnym psychologickým vyšetrení. Tiež bolo zistené, že aktuálne u navrhovateľa
bola prítomná len mierna depresívna porucha, subjektívne prežívaná závažnejšie s tým, že hĺbka jeho
depresie môže vzhľadom k osobnostným predispozíciám výrazne kolísať. V diagnostickej úvahe je
tiež konštatovaná agravácia a simulácia problémov navrhovateľa zo zištných dôvodov. Psychiatrickým
vyšetrením bola u navrhovateľa konštatovaná ľahká mentálna retardácia, podľa psychologického
vyšetrenia sa jeho intelektový potenciál nedá metricky vyjadriť pre nedostatočnú spoluprácu. Z
foniatrického nálezu predloženého na pojednávaní zo 4.novembra 2013 vyplynulo, že u navrhovateľa
bola konštatovaná hypacusis perceptiva bilat., gravis s CSS 77,3 % s tým, že pri prebiehajúcej
psychiatrickej liečbe a akútnej recidíve depresívnej poruchy je tento výsledok dubiózny. Konštatované
bolo, že sa dorozumieva len odzeraním a pomocou naslúchadla.

Z judikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia odporkyne posudzuje súd na základe skutkového stavu veci, ktorý bol zistený v čase
rozhodovania správneho orgánu s výhradou, že pokiaľ ku dňu rozhodovania súdu vo veci preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne dôjde k takej zmene v skutkovom stave veci, ktorá by
mohla ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, je potrebné na ňu prihliadať.

Na základe uvedených zistení dospel krajský súd k záveru, že v tomto štádiu zistenia skutkového stavu
veci nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Doteraz zistený skutkový stav
veci je nedostatočný, pretože zistenie skutočného zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré je zásadným
a rozhodujúcim predpokladom posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého
východiskom bolo konštatovanie 35%-nej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa, nebolo
dostatočné. Pochybnosti o úplnom a správne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľa
vyvolávajú rozpory v hodnotení závažnosti duševných ťažkostí navrhovateľa (depresívna porucha)
ošetrujúcim psychiatrom navrhovateľa a psychológom a posudkovým lekárom. U navrhovateľa bola
psychologickým nálezom z februára 2012 a tiež z februára 2013 konštatovaná organická patológia
centrálnej nervovej sústavy stredne ťažkej závažnosti, k čomu posudkový lekár nezaujal žiadne
stanovisko, rovnako ani ku konštatovanej mentálnej retardácii navrhovateľa ľahkého stupňa, ktorá



bola konštatovaná v psychiatrickom náleze. Bez odborného posudkového vyhodnotenia podloženého
výsledkami z odborných vyšetrení nie je možné zistiť, či uvedené okolnosti môžu ovplyvniť doposiaľ
vyslovený posudkový záver o 35%-nej miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa a preto
nie je možné jednoznačne uzavrieť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Z
odborného psychologického nálezu vyplynul predpoklad agravácie a simulácie ťažkostí navrhovateľa,
ktoré posudkový lekár vyhodnotil v neprospech navrhovateľa bez toho, aby ich objektivizoval ďalšími
potrebnými vyšetreniami, prípadne platnosť týchto záverov presvedčivo, zrozumiteľne a logicky
zdôvodnil.

Pretože krajský súd nemá možnosť zistiť a posúdiť zdravotné ťažkosti navrhovateľa sám, môže
vychádzať len z podkladov, predložených k posúdeniu jeho zdravotného stavu a to z odborných
vyšetrení a posudkov posudkových lekárov. Pokiaľ z odborných vyšetrení vyplývajú nálezy, ktoré nie
sú zhodné, pričom rozpory v nich posudkový lekár vyhodnotil v neprospech navrhovateľa, nemá súd
inú možnosť ako konštatovať, že skutkový stav nie je dostatočný pre posúdenie vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia. Je povinnosťou odporkyne v konaní postupovať tak, aby objasnila a zistila
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka
konania. Pokiaľ posudkový lekár konajúci v mene odporkyne nezobral do úvahy odborný nález svedčiaci
o ťažkej depresívnej poruche navrhovateľa, o organickej patológii centrálnej nervovej sústavy stredne
ťažkej závažnosti, či o jeho ľahkej mentálnej retardácii, pretože mal o nich pochybnosti, mal ich v
rámci svojej právomoci odstrániť tak, že mal navrhovateľovi nariadiť príslušné odborné vyšetrenia
(podľa potreby aj opakované), prípadne mal nariadiť znalecký dôkaz, aby bol ním neakceptovaný
odborný psychiatrický nález objektivizujúcim odborným vyšetrením buď potvrdený alebo vyvrátený.
Bez uvedeného postupovala odporkyňa v rozpore so zákonom, pretože sporné okolnosti vyložila v
neprospech navrhovateľa bez toho, aby mala k uvedenému postupu príslušné objektivizujúce vyšetrenie,
resp. aby náležitým spôsobom odôvodnila vyššiu odbornú platnosť toho ktorého nálezu. Uvedený
nesprávny postup odporkyne by mohol mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto
musel krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť pre nedostatočne zistený skutkový stav aj
pre nedostatok dôvodov, tak ako bol vyššie konkretizovaný a vrátiť jej vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude odporkyňa postupovať v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami,
ktoré upravujú jej postup pred vydaním rozhodnutia a dokazovanie v potrebnom rozsahu doplní tak,
aby boli zdravotné ťažkosti navrhovateľa úplne a správne zistené na základe príslušných odborných
vyšetrení, ktorými budú diagnostikované a dostatočne objektivizované. Dodatočne posudkovo vyhodnotí
aj odborný foniatrický nález, svedčiaci o závažnej poruche sluchu navrhovateľa. Nové rozhodnutie riadne
odôvodní so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak,
aby bolo jej rozhodnutie náležitým podkladom na jeho preskúmanie a aby neboli pochybnosti o riadne
a úplne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľa a o ich správnom právnom vyhodnotení v
súvislosti s podanou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o náhrade
trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach /
§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.