{"guid": "54e2ca7b-e266-4b8b-8fe2-2ec57eafddcd:46972f14-7e82-42aa-8c02-8c0ee3a04a37", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1109228466.1", "spisova_znacka": "2Co/156/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/156/2011 z 18. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2012, sp. zn. 2Co/156/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1109228466.1", "identifikacne_cislo": "1109228466", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2012-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. a) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-38", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-62", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-64", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46972f14-7e82-42aa-8c02-8c0ee3a04a37", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1109228466.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1109228466.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1109228466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/156/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228466
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109228466.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: H.. V. Q. U. I.
T. J. U. , bytom Q., Z. Č.. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou MHS Legal, s.r.o., Bratislava,
Seberíniho č. 1, IČO: 36 866 687, proti odporcovi: Z. SK, W..Y..R.., O., B. Č.. X, IČO: XX XXX XXX,
zastúpený Mgr. Danielom Kováčom, advokátom v Bratislave, Kolískova č. 1, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I. zo dňa 17. februára 2011, č.k. 7C 203/2009-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 17.2.2011, č.k. 7C 203/2009-94, návrh zamietol. Ním sa
navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 27.2.2009 a určenia,
že pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Návrh podal v lehote uvedenej v ustanovení § 77 Zákonníka
práce. Dôvodil, že výpoveď mu bola daná v ochrannej dobe, počas trvania práceneschopnosti.
Pracovný pomer medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.3.2003 s nástupom
navrhovateľa do práce dňa 24.3.2003. Na základe tejto pracovnej zmluvy navrhovateľ vykonával prácu
na pracovnej pozícii vedúci údržby v prevádzke odporcu v Q.. Odporca listom zo dňa 27.2.2009, ktorý
navrhovateľ odmietol prevziať dňa 27.2.2009, dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, teda                       z
dôvodu, že sa navrhovateľ stal pre odporcu nadbytočný. V zmysle uvedenej výpovede výpovedná
doba mala začať plynúť dňom 1.3.2009 a nakoľko navrhovateľ odpracoval                       u
odporcu viac ako 5 rokov, výpovedná doba v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce je
trojmesačná, teda pracovný pomer sa mal skončiť dňom 31.5.2009. Dňa 27.2.2009               v
ranných hodinách, ešte pred daním výpovede, navrhovateľ navštívil svojho praktického lekára Q.. P.
G., ktorý určil, že vzhľadom na jeho zdravotný stav (zablokovanie krčnej chrbtice) sa stal počnúc
dňom 27.2.2009 dočasne práceneschopným.               O tejto skutočnosti ošetrujúci lekár vystavil
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré dňa 27.2.2009 navrhovateľ predložil odporcovi (U.
O.). Dňa 27.5.2009 navrhovateľ listom oznámil odporcovi podľa ustanovenia § 78, § 79 Zákonníka
práce, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Z daného dôvodu mal navrhovateľ za to, že jeho pracovný
pomer trvá a neskončil uplynutím výpovednej doby (predmetná žiadosť bola prevzatá odporcom dňa
28.5.2009 v osobe H.. U. Y.). Navrhovateľ trval na skutočnosti, že dňa 27.2.2009 bol uznaný dočasne
práceneschopným, pričom túto práceneschopnosť si úmyselne nevyvolal, ani nespôsobil pod vplyvom
alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a tak možno konštatovať, že sa naňho vzťahoval
zákaz výpovede v zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov. Nakoľko navrhovateľovi bola daná výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka



práce v znení neskorších predpisov, navrhovateľ dospel k záveru, že na jeho osobu sa nevzťahovala
výnimka zo zákazu výpovede uvedená v ustanovení § 64 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pracovný
pomer medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.3.2003 s nástupom do práce
dňa 24.3.2003 a navrhovateľ u odporcu vykonával prácu na pracovnej pozícii vedúci údržby v prevádzke
odporcu v Q.. U zamestnávateľa došlo  k organizačnej zmene v mesiaci január 2009. V dôsledku
zníženia objemu zákaziek v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 sa vedenie spoločnosti v písomnom
rozhodnutí zo dňa 23.1.2009 rozhodlo zrušiť 100 výrobných pracovných miest. Pre nadbytočnosť zrušil
k 1.6.2009 aj miesto technického zamestnanca - vedúceho údržby na prevádzke technickej údržby.
Odporca listom zo dňa 27.2.2009, ktorý navrhovateľ odmietol prevziať dňa 27.2.2009, dal navrhovateľovi
výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia §  63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože
navrhovateľ sa stal pre odporcu nadbytočný; skončenie pracovného pomeru bolo prerokované  s B.
R. S. Z. SK W..Y..R.. V zmysle uvedenej výpovede výpovedná doba začala plynúť dňom 1.3.2009 a
nakoľko navrhovateľ odpracoval                u odporcu viac ako 5 rokov, výpovedná doba z pracovného
pomeru v zmysle ustanovenia                 § 62 ods. 1 Zákonníka práce je trojmesačná, teda pracovný
pomer sa mal skončiť dňom 31.5.2009. Z listinného dôkazu \"Dochádzka \" (č.l. 31 spisu) je nesporné,
že navrhovateľ dňa 27.2.2009 nastúpil do práce u odporcu o 7:30 hod. a k lekárovi odišiel z pracoviska
o 8:03 hod. V tomto čase  personalistka odporcu požiadala navrhovateľa o  prevzatie výpovede zo
dňa 27.2.2009. Navrhovateľ prevzatie výpovede odmietol. Následne opustil pracovisko o 8:03 hod. a
išiel k lekárke; od uvedeného dňa (27.2.2009) zostal práceneschopným. Doklad o práceneschopnosti
rovnako v uvedený deň navrhovateľ doručil odporcovi (U. O.); stalo sa tak teda až po jeho odmietnutí
prevzatia výpovede ráno na pracovisku od personalistky. Vyplývajúc z týchto skutočností súd prvého
stupňa považoval podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce doručenie výpovede ešte pred
práceneschopnosťou navrhovateľa; navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď ešte pred vydaním dokladu
potvrdzujúceho jeho dočasnú práceneschopnosť ošetrujúcim lekárom, a preto podľa ustanovenia § 64
ods. 3 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, sa zákaz výpovede                v danom prípade
na navrhovateľa nevzťahuje. Dňa 27.5.2009 navrhovateľ listom oznámil odporcovi podľa ustanovenia
§ 78 a § 79 Zákonníka práce, že trvá na ďalšom zamestnávaní.  Vzhľadom na zložitosť prejednávanej
veci súd prvého stupňa si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol, podal včas odvolanie
navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. d/, f/ O.s.p.). Dňa 27.2.2009 v ranných hodinách ešte pred daním výpovede navštívil svojho
praktického lekára Q.. P. G., ktorý určil, že vzhľadom na zdravotný stav (zablokovanie krčnej chrbtice)
sa stal dňom 27.2.2009 dočasne práceneschopným. Do čakárne prišiel niečo po 7.00 hod. a vzhľadom
na odbery krvi, odišiel do práce, kde mal lieky od bolesti. Do práce nešiel za účelom výkonu práce,
ale iba za účelom vyzdvihnutia si liekov, ktoré užíval na bolesti chrbtice. Do práce prišiel o 7.30 hod. a
pracovisko opustil o 8.03 hod. V tom čase mu pracovníčka personálneho oddelenia odovzdala výpoveď,
ktorú odmietol prevziať. Následne po tom odišiel späť k všeobecnému lekárovi, ktorý mu vystavil doklad
dočasne práceneschopného. Má za to, že práceneschopnosť mu vznikla dňa 27.2.2009 už o 0.00 hod,
a teda v čase od 7.30 hod. do 8.03 hod. bol už práceneschopný. V tejto súvislosti zdôraznil judikát
Najvyššieho súdu Českej republiky R 42/2002, v ktorom sa uvádza, že z hľadiska zákazu výpovede
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce (v Slovenskej republike § 64 ods. l písm. a/ Zákonníka práce)
je rozhodujúcim časom deň, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že zamestnanec je dočasne neschopný
vykonávať prácu pre chorobu alebo úraz. Z tohto hľadiska nie je významnou skutočnosť, že lekár
dodatočne so spätnou pôsobnosťou uznal zamestnanca práceneschopným skorším dňom zhodným
s dňom doručenia výpovede, až v dobe po doručení výpovede. Uvedený postup lekára zabezpečuje,
aby prípadná neprítomnosť zamestnanca v práci nebola považovaná za neospravedlnenú, ale za
dôležitú osobnú prekážku v práci, po dobu, v ktorej je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť
zamestnanca v práci. Navyše v nedávno zrušenom zákone č. 981995 Z.z. o liečebnom poriadku v §
37 ods. 3 sa uvádzalo, že dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, keď ju lekár zistil. Ak má
zamestnanec zmenu už odpracovanú, začína sa nasledujúcim pracovným dňom. Len vo výnimočných
prípadoch, najmä ak poistenec nemohol prísť k lekárovi skôr, môže lekár uznať dočasnú pracovnú
neschopnosť začínajúcu sa skorším dňom, najviac však tri dni späť. Z toho vyplýva, že jeho argumenty



sú odôvodnené a že práceneschopnosť v čase pobytu na pracovisku dňa 27.2.2009 v čase od 7.30 hod.
do  8.03 hod. už trvala. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
časti zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojich vyjadreniach v konaní pred súdom prvého stupňa
a síce v tom, že navrhovateľ navštívil svojho lekára až po doručení výpovede, teda pred začatím plynutia
ochrannej doby. Riadne si navrhovateľ vyznačil do systému príchodu vstup  a čas v kategórii výkonu
práce. Navrhovateľ začal tvrdiť, že do práce si dňa 27.2.2009 išiel len pre lieky, až vtedy, keď v konaní
pred súdom prvého stupňa sám preukázal, že navrhovateľ riadne nastúpil do práce. Navrhovateľom
spomínaný judikát nemožno použiť, pretože lekár nevystavil doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti
spätne. V prípade, žeby ochranná doba začala plynúť už pred vydaním dokladu o dočasnej pracovnej
neschopnosti, na minimum by bola znížená právna istota zamestnávateľa, i zamestnanca. Znamenalo
by to praktickú nemožnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a možné zneužitie
zo strany zamestnanca. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,41 € spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa v sume 57,--
€ a paušálnu sumu náhrad 7,41 €.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                   (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky
(nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa
19. septembra 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia,
upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne
správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

V prejednávanej veci nie je sporné to, či a kedy vznikol medzi účastníkmi pracovný pomer, že bola
daná výpoveď navrhovateľovi zo strany odporcu, kedy sa tak stalo, ani obsah výpovede a napokon
ani to, že výpoveď bola účinne doručená navrhovateľovi dňa 27.2.2009 v čase medzi 7.30 hod. a
8.03 hod. postupom podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce, keď ju navrhovateľ odmietol
prevziať. Aj v odvolacom konaní zostala spornou otázka, či výpoveď bola doručená navrhovateľovi
v ochrannej dobe, teda v dobe, keď navrhovateľ bol dočasne uznaný za práceneschopného pre
chorobu od 27.2.2009, alebo nie, teda ešte pred jej začatím. Aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou odporca ako zamestnávateľ doručil navrhovateľovi
ako zamestnancovi pred začatím plynutia ochrannej doby. Na veci nič nemení skutočnosť, že obe
rozhodujúce právne skutočnosti nastali v jeden deň (27.2.2009). Navrhovateľ riadne nastúpil v uvedený
deň do práce, svoj príchod vyznačil spôsobom u odporcu bežným. Ak by navrhovateľ bol skutočne
odkázaný na ošetrenie lekára, a do práce by zašiel len pre lieky na utíšenie bolesti, pri príchode
do práce by nevyznačil svoj riadny príchod a nezotrvával by na pracovisku. Ošetrujúci lekár vystavil
doklad o práceneschopnosti navrhovateľa od 27.2.2009 až po odchode navrhovateľa z pracoviska (o
8.03 hod.). Ako je uvedené vyššie, doklad o rozviazaní pracovného pomeru bol účinne navrhovateľovi
doručený v čase od 7.30 hod. do 8.03 hod. dňa 27.2.2009. V takomto prípade z pohľadu existencie
ochrannej doby, začatia jej plynutia, je rozhodujúci okamih doručenia rozviazania pracovného pomeru
navrhovateľovi a okamih vystavenia dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca lekárom.
Tento právny záver podporuje napokon aj judikát Najvyššieho súdu Českej republiky označený v
odvolaní navrhovateľa. Rozhodujúcim časom je deň (v prejednávanej veci okamih), v ktorom bolo
rozhodnuté o tom, že zamestnanec je dočasne neschopný vykonávať prácu pre chorobu alebo úraz a
že sa tak stalo po doručení výpovede. Úplne iná situácia by nastala v prípade, ak by odporca doručil



rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou navrhovateľovi po tom, ako by bol uznaný za dočasne
práceneschopného. Len vtedy by bolo treba navrhovateľovi priznať úspech. O tento prípad ale v
prejednávanej veci nepochybne nejde. Súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov vyvodil správne
skutkové závery a vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti
vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; tvrdil skutočnosti ako pred súdom prvého stupňa. Rovnako
tak ani odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa neuvádzal skutočnosti iné ako v konaní
pred súdom prvého stupňa. Z tohto dôvodu potom odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi vyjadrenie
odporcu k jeho odvolaniu.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011,                  7Cdo 56/2011).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania (§ 224 ods. 1, ods. 4, § 142 a nasl. O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.                      o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/203/2009", "guid": "9ed9c001-2be5-4fd8-8031-0f3649a32733:afda596f-447b-45b6-9757-612a8ce02d42", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}