{"guid": "54377537-d4dc-4e40-b34b-56737c7b2ff2:d6378827-58e1-4df2-ac21-5f2aec811708", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220554.2", "spisova_znacka": "5Co/500/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/500/2014 z 5. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. mája 2015, sp. zn. 5Co/500/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4212220554.2", "identifikacne_cislo": "4212220554", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2015-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6378827-58e1-4df2-ac21-5f2aec811708", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220554.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220554.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220554.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/500/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220554
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220554.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich.
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. februára 2014 č. k.
9C/488/2012-40 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 26. februára 2014 č.k. 9C/488/2012-40 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol žalobu a  žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na
to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
125,- Eeur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 403,84 Eura  z dôvodu, že
Okresný súd Komárno v exekučnej veci č. k. 13Er/688/2010 viac ako 219 dní nerozhodol o návrhu na
udelenia poverenia pre súdneho exekútora, preto  si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil
sumu 403,84 Eur. Nemajetková ujma mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto
sumy žalobca odôvodnil tým, že Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal
sťažovateľovi satisfakciu 20 000,- Sk, t. j. 660,00 Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade
Okresný súd Komárno bol bezdôvodne nečinný viac ako  219 dní, prináleží žalobcovi náhrada za 12
mesiacov v roku 55,00 Eur za mesiac, teda vo výške 403,84 Eura. Nároku na náhradu majetkovej škody
v sume 125,- Eur  žalobca odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému vynaložil sumu  70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,00 Eur, a na administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému
súdu na výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania sumu 15,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu,



s ktorými je potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu, a v
tomto prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe neuznal nárok žalobcu na náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pokiaľ je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (tak, ako v
tomto prípade), a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota neplatí a tiež
neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Po procesnej stránke žalovaný namietal,
že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd, napriek tomu, že sám má ako žalobca dôkaznú
povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda vôbec vznikla, neoznačil
ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktoré  bola
zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza na základe akého právneho titulu si
svoj nárok uplatňuje, pretože v zmysle zák. č.  514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok žalobcu do podania žaloby
prerokovaný nebol, preto má žalovaný za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Prieťahy v
konaní je oprávnený posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vydanie exekúcie pred 23.04.2009. Žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami,
ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca
nepreukázal vznik, ani výšku škody ako aj príčinnú súvislosť medzi príčinou škody a postupom, na
základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako právne
neopodstatnenú zamietol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe zo
dňa 20.01.2014 a exekučným spisom Okresného súdu Komárno č.k. 13Er/688/2010 a z exekučného
spisu Okresného súdu Komárno sp.zn.  13Er/688/2010 zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie
poverenia na začatie exekúcie podal súdny exekútor  na základe návrhu oprávneného na Okresnom
súde Komárno dňa 25.08.2010 a súd túto žiadosť súdneho exekútora  uznesením zo dňa 20.01.2011
zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 09.08.2011 zastavil, pričom toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.04.2012.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa   ustanovení § 4 ods.1 písm. a/ bod 1,  § 9 ods. 1, 2, § 16
ods. 1, § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ako i ust. § 41 ods. 1, 2 písm. c/,d/ , § 44 ods. 1  zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného konania
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Prvostupňový súd poukázal na to, že žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej
ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúcich
OSP, bol riadne špecifikovaný žalobný nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné
náležitosti, ktoré OSP pre podanie daného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy,
ktorými odôvodňoval svoje tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd
žalobu môže zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v
konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť
o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanému, pričom ani žalovaný vo svojom
vyjadrení k žalobe nekonkretizoval, ako bola táto žiadosť žalobcu u neho vybavená, len konštatoval, že
o tomto nároku žalovaný ešte nerozhodol, s prihliadnutím na tieto skutočnosti, by mohol súd dospieť k
záveru, že žaloba bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bol žalovaný uspokojil nárok žalobcu na
náhradu škody v zmysle citovaného zákona č.  514/2003 Z. z.,  avšak práve pre nedostatok podkladov
zo strán oboch účastníkov nemohol súd o túto skutočnosť oprieť svoje rozhodnutie vo veci. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného exekučného
konania nebol dôvodný (oprávnený voči uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia,
a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver súdu), a vznik
akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojený so správou
a vymáhaním pohľadávky, ktoré vyčíslil žalobca sumou  125,- Eur si žalobca spôsobil sám podaním
nedôvodného návrhu na súde (resp. u exekútora), a to bez ohľadu na to, kedy súd  o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného pokiaľ



sa týka skutočnosti, že 15  dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá EP sa nevzťahuje na
prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo
explicitne vyplýva už aj z toho, že uvedená 15 dňová lehota je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2
EP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti
exekútora na vydanie poverenia, a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na
mieste vydanie  poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti,  neurčuje súdu žiadnu
lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody,
ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou,
ktorá ju spôsobila a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a
predložiť o nich dôkazy.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 403,84 Eura, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť, súd konštatoval, že obdobne ako je už vyššie uvedené ohľadom majetkovej škody aj tento
nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným
Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
SR, či Európsky súd pre ľudské práva. A pokiaľ by žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, táto
nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na
vykonanie exekúcie zo strany samotného oprávneného - žalobcu. Samotná nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržiavania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od
okolnosti, ktoré  v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých
súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží
predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia
vo svojej podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pri tom musela byť už pred podaním tejto žaloby známa
rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov
rozhodnutia súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v
prípade spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný. Pokiaľ ide o vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného, oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 28.01.2011, svoj návrh na náhradu škody žalobca uplatnil na súde dňa 21.09.2012, takže
nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods.  1, zákona č.  514/03 Z. z., ktorá je
trojročná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd môže konštatoval, že žalobca vo svojich
žalobách (bolo podané veľké množstvo, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok podľa § 9 ods.  1, zákona č.,
514/2003 Z. z.  voči žalovanému) v podstate žiada, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia
okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží súdu prvého stupňa, teda nie
je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako  už súd konštatoval, takéto
skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej, alebo Ústavnému súdu SR
pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Pretože nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovať ako nesprávny úradný postup k žiadnej škode, lebo nebola preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, okrem toho bolo preukázané, že
žiadna škoda nevznikla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a
nešpecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP - účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom ( ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods.1 písm. f/ OSP), b/ v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav  (ust. § 205 ods.2 písm. a/
OSP v spojení s ust. § 221 ods.1 písm. h/ OSP), c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností                ( ust. § 205
ods.2 písm. c/ OSP), d/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia



veci ( ust. § 205 ods.2 písm. f/ OSP). Žalobca zásadne namietal, že súd rozhodol v merite na základe
( a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom  súdnom konaní nie je možné nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1  vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím de
iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.  Žalobca namietal, že súd
vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Žalobca
nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to
podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby
boli použité v ňom obsiahnuté listiny. To však žiadal už pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu
škody pred Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré jeho opakované žiadosti  a návrhy ignorovalo, čím ho
utvrdilo v správnosti jeho postupu. Samotná nedôveryhodnosť údajov nemohla nič zmeniť na fakte, že
zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo
vydané v zákonom ustanovenej lehote.  Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo
zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

Žalobca vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd mal aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda boli neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne
negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorá bola základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny
proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol,
že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú \"mimosúdne\" faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej
súdnej agendy atď.. Tento súd opakovane uviedol, že \"Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali
svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo
na rozhodnutie veci v primeranej lehote.“  Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide
o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku -ďalej len „OSP“) po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania včas (§ 201  a § 204 OSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania   (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu
najmenej päť  dní pred jeho vyhlásením  (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol  vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.



543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s právnymi
dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých konaniach
podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.

Odvolací sa pri posudzovaní danej veci preto zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností  § 120 ods.1 OSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 OSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP).

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne  a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3.júla 2003).

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa v žalobe domáhal proti  žalovanému
náhrady škody, a to z titulu  majetkovej škody zaplatenia sumy 125 Eur, ktorá suma podľa žalobcu
predstavuje  náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 701 EUR, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Zároveň
si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 403,84 Eura, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe  v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na  prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,



ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Žalobca uskutočnil
výpočet nároku v sume 403,84 Eura alikvótnym pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660 Eur za
rok: 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil ako primeranú
náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie. Tvrdil, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čo   považoval žalobca
za nesprávny úradný postup exekučného súdu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z obsahu spisu vyplýva, že exekučným
titulom v tejto veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave , Karloveské rameno 8 sp. zn. SR 02932/10 zo dňa
04.05.2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 13Er/8970/2010 a v širšom zmysle sa začalo
spísaním návrhu oprávneného u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 12.07.2010. Súdny
exekútor podal dňa 28.08.2010  na Okresný súd Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v predmetnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti
povinnej: D. E., bytom I. na H., pre vymoženie istiny  264 Eur s príslušenstvom a tento exekučný súd
uznesením zo dňa zo dňa 20.01.2011 č. k. 13Er/688/2010-13 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 zo dňa 19.07.2010 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 13Er/688/2010 (EX 8970/10). Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.02.2011. Ďalším uznesením zo dňa 09.08.2011, č. k. 13Er/688/2010-23 súd
exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 60, pod č. EX 8970/10 ( 13Er/688/2010) zastavil a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov exekúcie. Toto uznesenie sa stalo právoplatné dňa 11.04.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len \"žiadosť\" ) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003Z.z. v znení do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia  každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.



Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa ods. 2 toho ustanovenia najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa,
keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa  ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom do 31.05.2011, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, keďže  ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Ak zákonodarca
explicitne ustanovil, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, akýkoľvek extenzívny výklad by bol v
rozpore s účelom zákona. Pokiaľ nebola dodržaná zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia (ak
bola zákonom v danom období stanovená), takýto stav predstavuje nesprávny úradný postup súdu.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím  štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom nie je absolútne , ale v záujme právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny
úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí   Pod slovo „postup“ možno podriadiť ako konanie ( činnosť) štátneho
orgánu, tak aj jeho nekonanie             ( nečinnosť, omisívnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti
a spravidla ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou činnosťou. Podľa konkrétnych okolností môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri nej  alebo v jej dôsledku
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.

Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom určenej lehote. Správnosť  úradného postupu je treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Zodpovednosť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 je
jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu ( bez ohľadu na zavinenie).

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasné ( kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť        ( kauzálny nexus) medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti  by išlo vtedy, ak škoda
vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, t. j. vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda by



boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo.

Podľa § 442 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov ( Občiansky zákonník, skr. „OZ“)
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Právna teória i prax považujú škodu za ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívnej vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ušlý zisk je v podstate ušlým
majetkovým prospechom spočívajúcim v nenastalom zväčšení                   (rozmnožení) majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, pokiaľ by
nebolo došlo k škodnej udalosti ( pozri stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70).

Spôsob zisťovania ušlého zisku podnikateľa závisí v každom jednotlivom prípade na skutkových
tvrdeniach poškodeného, ktorými je uplatnený nárok na náhradu škody odôvodnený. ( NS ČR sp. zn.
25 Cdo 1920/99).

Okolnosť, že žalobca v exekučnom súdnom konaní  pre nečinnosť súdu nedosiahol v zákonom
stanovenej lehote vydanie požadovaného súdneho rozhodnutia, prípadne poverenia na vykonanie
exekúcie ešte nezaručuje samo osebe dôvodnosť a priznanie nároku na náhradu škody.

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá
veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012, sp. zn. 5 Cdo 205/2011).

Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak je škoda
podľa všeobecnej povahy, obvyklého  chodu vecí a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho
úkonu alebo škodnej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny.
Pre zodpovednosť za škodu nie je nevyhnutné, aby vznik určitej škody bol pre konajúceho ( škodcu)
konkrétne predvídateľný, ale je postačujúce, že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko
nepravdepodobný (ČR  I.ÚS 3438/11).

Právne posúdenie príčinnej súvislosti môže iba spočívať v stanovení toho, medzi akými skutkovými
okolnosťami má byť jej  existencia stanovená, prípadne určenie, či a aké okolnosti sú spôsobilé
tento vzťah vylúčiť. Vzťah príčinnej súvislosti musí preukázať poškodený, ktorému je treba poskytnúť
dostatočný dôkazný priestor, t.j. príležitosť preukázať existenciu takých skutkových tvrdení, ktoré sú z
hľadiska potencionálnej príčinnej súvislosti relevantné.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa  stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že v čase rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora
na vydanie poverenie sa  15 dňová lehota na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia nevzťahovala, a preto neboli splnené podmienky pre zodpovednosť štátu za údajnú škodu
spôsobenú žalobcovi. Zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti v zmysle cit. ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platí iba vtedy, ak súd vydá poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora ale zákon v citovanom ustanovení žiadnou
zákonnou lehotou nelimituje. Z uvedeného vychádzalo aj súdom prvého stupňa aplikované ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca relevantným spôsobom  nenapadol podrobné
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, a preto ani nemohli byť  predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Žalobca si svoju
dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup exekučného levického súdu, žalované sumy bližšie nešpecifikoval
a ani ich  ničím nepreukázal, pričom jeho tvrdenia o vzniku škody predstavujúcej náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky



v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
exekučného súdu o tejto žiadosti, sa javia ako účelové. Žalobca ako právnická osoba, ktorej náplňou
činnosti je práve vymáhanie pohľadávok, nesporne na zabezpečenie svojej činnosti musí viesť databázu
vymáhaných pohľadávok prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia, prípadne
zániku iným spôsobom. Pracovné výkony zamestnancov v súvislosti so správou týchto pohľadávok,
administratívnymi prácami, udržiavaním informačného systému a pod. tak nepredstavujú zmenšenie
majetku žalobcu v čase nerozhodnutia súdu o žiadosti exekútora. Preto absentuje príčinná súvislosť
medzi konaním exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca taktiež nešpecifikoval a ničím
nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu.

K odvolaciemu argumentu žalobcu ohľadne  trvania stavu právnej neistoty a ohľadne dĺžky a
obmedzenosti súdu lehotou odvolací súd dodáva, že aj samotný oprávnený ovplyvnil dĺžku exekučného
konania, keď spolu s návrhom na vykonanie exekúcie nepredložil všetky potrebné doklady a hlavne
podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil exekučný súd veľkým
počtom podaní a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo k rozhodovaniu exekučného súdu aj s
určitým časovým odstupom, ktoré bolo ovplyvnené i tým, že exekučný súd náležitým spôsobom skúmal
exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi, návrhov na vykonanie exekúcie i žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, atď.). Súd prvého stupňa v danej veci
správne aplikoval platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v
súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom
čase. V konaní nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok,
nebolo rozhodnuté v primeranom čase. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal  vznik majetkovej škody ani nemajetkovej
ujmy, ktoré mu údajne mali vzniknúť následkom nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
spočívajúceho v nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle §
9 ods. 1 zák. č. 514/2002 Z.z., čím žalobca ako poškodený nepreukázal predpoklad pre zodpovednosť
žalovaného na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu
neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods.9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/488/2012", "guid": "bd041e76-ae2d-4342-9013-59a8dcb0ebce:08e618ee-0e51-4c4a-bd4c-5415dc64f032", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5d3c56a8-b393-49d5-b921-5213921cb71f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 128/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 128/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d3c56a8-b393-49d5-b921-5213921cb71f"}]}