{"guid": "5416a5a2-a63d-4ca7-9a7c-7ab71f08f7da:9cd6b2c4-2b10-4653-9855-ec0d668ee952", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1615010085.1", "spisova_znacka": "3To/64/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/64/2016 z 19. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. septembra 2016, sp. zn. 3To/64/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1615010085.1", "identifikacne_cislo": "1615010085", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vladislav Birás, PhD.", "sudca_id": 465, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladislav-biras-phd-465", "datum_vydania": "2016-09-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cd6b2c4-2b10-4653-9855-ec0d668ee952", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1615010085.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1615010085.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1615010085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010085
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615010085.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu
JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaných Z.. K. SkÁ. T. Z.. F. X. pre
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 § 326 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona o odvolaní okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/25/2015
z 18. januára 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/25/2015 z 18.01.2016 boli obžalovaní nstržm. K.
Q. a nstržm. F. X. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky
č. k. 1Pv 132/14/1106-30 zo dňa 13.03.2015, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa
spolupáchateľstvom podľa § 20 § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
počas výkonu služby dňa 22.01.2014 okolo polnoci v Q. na O. ulici pri predajni G.L. v smere na I.
B. zastavili a kontrolovali vodiča X. L., nar. XX.XX.XXXX, jazdiaceho na motorovom vozidle zn. V. G.,
zelenej farby, ev. č. XZX XXXX (CZ), ktorému za neplatnú emisnú kontrolu uložili blokovú pokutu vo
výške 50,- Eur aj napriek tomu, že emisná kontrola na vozidle bola platná, po jej zaplatení vodičovi
vydali 5 ks falošných „B“ časti pokutových blokov v nominálnej hodnote 10,- Eur série E čísiel XXXXXXX-
XXXXXXX opatrených červenou okrúhlou pečiatkou s číslom 08 a textom „Obvodné oddelenie PZ v
Stupave“, pričom konali v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch
a čl. 8a) nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v PZ a pokutu v rozpore s ustanovením čl. 44 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 nariadenia prezidenta
Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ nezapísali do
záznamu zo služby a vybranú hotovosť vo výške 50,- Eur si ponechali pre vlastnú potrebu,

oslobodení, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku podal odvolanie okresný
prokurátor v neprospech obžalovaných, proti výroku o oslobodení, pre jeho nesprávnosť.
V písomných dôvodoch odvolania konštatoval: „Zastávam názor, že na hlavnom pojednávaní počas
vykonaného dokazovania, bol preukázaný celý reťazec (najmä nepriamych) dôkazov, ktoré sa vzájomné
dopĺňajú, zapadajú do seba, preukazujú ucelený obraz spáchania skutku obžalovanými, tak ako to
je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Bez akýchkoľvek pochybnosti je zrejmé, (vyplýva to aj
z výpovede obvinených, ako aj listinných dôkazov -inštruktáže, záznamu zo služby a iných), že
dvojčlennú motohliadku PZ, dňa 22.01.2014 od 22.00h, do 06.00h nasledujúceho dňa, v rámci OO PZ
Stupava, vykonávali obžalovaní nstržm. K. Q., a nstržm. F. X., a to v určenom úseku ich kontrolnej
činnosti, kam spadalo aj k.ú. mesta Q.. Hliadku vykonávali na služobnom motorovom vozidle Z. X- K.,
ev.č. MA-XXXBP, s označením „polícia“. B. preukázané z listinných dôkazov (z písomných vyjadrení



jednotlivých oddelení PZ, ako súčasti PZ v rámci Bratislavského kraja, konkrétne od Pohotovostnej
motorizovanej jednotky, Krajského dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava
IV, ktoré príležitostne vykonávajú hliadkovú činnosť aj v okrese Malacky), že iné služobné vozidla
tejto značky, sa v inkriminovanom čase v tunajšom okrese nenachádzalo. Tento dôkaz jednoznačne
poukazuje na tú skutočnosť, že svedka X. L. nemohol kontrolovať niekto iný, len hliadka PZ, ktorá v
danom čase používala predmetné služobného motorové vozidlo Z. X- K., ev.č. MA-XXXBP, s označením
„polícia“. Uvedenú skutočnosť navyše potvrdzuje aj fakt, že aj keď si svedok nevšimol evidenčné číslo
vozidla, všimol si, že na vozidle nesvieti zadné pravé svetlo, čo potvrdil aj riaditeľ Obvodného oddelenia
OO PZ Stupava - svedok mjr. X. P., ako aj jeho zástupca mjr. P. J., ktorí bezprostredne po tom, čo sa o
tejto skutočnosti dozvedeli dňa 31.01.2014 od svedka X. L., vozidlo osobne vizuálne na OO PZ Stupava
skontrolovali. Tieto preukázané skutočnosti zapadajú do reťazca nepriamych dôkazov, a potvrdzujú
hodnovernosť výpovede svedka L. s tým, že v čase spáchania skutku, OO PZ Stupava disponovala len
jedným jediným služobným motorovým vozidlom konkrétnej značky Z. X-trial, ktorému navyše v danom
čase nesvietilo jedno zadné svetlo, čím takto možno prijať odôvodnený záver, že vozidlo bolo bez pochýb
identifikované, ako služobné motorové vozidlo Z. X- trial, na ktorom v čase spáchania skutku vykonávali
hliadkovú služobnú činnosť obaja obžalovaní príslušníci PZ. X. ide o stotožnenie obžalovaných svedkom
X. L., sú tu síce pochybnosti o procesnosti a následne aj zákonnosti rekognície, ako stotožňujúceho
dôkazu, na nemožnosť použitia ktorej, súd v odôvodnení svojho rozsudku odkázal. Avšak zároveň bolo
nutné prihliadnuť aj na samotnú výpoveď svedka X. L., ktorý aspoň popísal obžalovaných v podobe ich
základných fyziologických markantov /vek, výška, účes, bez brady, fúzov, okuliarov, resp. iných znakov/,
pričom tieto sa práve zhodujú so základnými fyziologickými markantami oboch obžalovaných. Keďže súd
síce neprihliadol na vykonanú rekogníciu, mal sa vysporiadať so svedeckou výpoveďou X. P., a to v tej
časti, kedy mu svedok X. L. priamo na OO PZ Stupava, dňa 31.1.2014, popísal okolnosti spáchania činu,
ako aj osoby zakročujúcich príslušníkov PZ, ktorých cez fotografie následne potom stotožnil. Uvedený
obsah svedeckej výpovede, možno považovať za ďalší doplňujúci nepriamy dôkaz. Bez akýchkoľvek
pochybností možno prijať záver, že svedok X. L. bol zastavený, kontrolovaný, a následne aj priestupkovo
sankcionovaný príslušníkmi PZ, čo okrem jeho svedeckej výpovede, a doposiaľ vyššie popísaných
skutočností, dokazujú ním odovzdané (od príslušníkov PZ prijaté) B-čkové pokuté bloky v nominálnej
hodnote 10,- Eur, s odtlačkom červenej okrúhlej pečiatky s číslom 08 a textom „Obvodné oddelenie
PZ Stupava“. Znalecký posudok potvrdil, že ide o odtlačok vyhotovený okrúhlou pečiatkou používanou
OO PZ Stupava, ku ktorej mali obaja obžalovaní prístup. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností je
možné vylúčiť, že by zo strany svedka X. L. išlo o nejaký akt pomsty voči obžalovaným príslušníkom
PZ. Jednak, až do okamihu kontroly sa obžalovaní s X. L. nepoznali, pričom v prípade X. L. nešlo o tzv.
závadovú osobu, ktorá by mala predchádzajúce konflikty s policajtmi, a chcela by sa im takto prípadne
pomstiť a negatívne ich zviditeľniť v očiach verejnosti. Uvedené platí o to viac, že X. L. sa hneď po
uložení pokuty na druhý deň osobne dostavil na OO PZ Stupava, kde chcel anulovať pokutu, ktorú
považoval za nespravodlivo uloženú. Nemal, a ani nemohol mať objektívnu vedomosť o tom, že B-
časti pokutových blokov, ktoré mu boli vydané boli falošné, a že policajtmi uložená pokuta nebola nikde
evidovaná, a títo sa takto obohatili na jeho úkor. Až následnými šetrením ku ktorému došlo po tom, čo si X.
L. podal písomnú žiadosť o prípadné prešetrenie a vrátenie udelenej blokovej pokuty, sa začali na povrch
spontánne vynárať skutočnosti, ktoré boli v rámci interného šetrenia Policajného zboru preverované, a
ktoré viedli k odhaleniu trestného činu a stotožneniu oboch páchateľov. Hodnovernosť výpovede svedka
X. L., zároveň potvrdzuje aj svedecká výpoveď D. L., a B. P., ktoré boli práve tými osobami, ktorým
svedok bezprostredne oznámil skutkové okolnosti spáchania trestného činu obžalovanými.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok
Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/25/2015 z dňa 18.01.2016 a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.“

Obžalovaný K. Q. vo vyjadrení k dôvodom odvolania okresnej prokuratúry uviedol, že samotný fakt, že
uvedeného dňa mal spolu s F. X. službu ešte neznamená, že sa skutku aj dopustil tak ako to tvrdí X.
L.. Dal do pozornosti neustále sa meniace výpovede svedka aj ohľadne zastavenia inou hliadkou v iný
deň vozidlom Z. X-trail ako aj popis príslušníkov PZ, ktorí ho mali pokutovať, pričom vo vzťahu k obom
tvrdil, že ani jeden z nich nemal okuliare, avšak pri opoznávaní páchateľov mu boli ukázané fotky, na
ktorých obžalovaný F. X. mal okuliare a aj za tejto situácie ho bezpečne opoznal vlastne v rozpore so
svojim popisom. K pečiatke č. XX , ktorá mala byť zneužitá na opečiatkovanie falošných blokov dodal,
že k tejto mal prístup na oddelení PZ ktokoľvek. Zotrval na postoji, že skutku sa nedopustil.



Zhodne ako je vyššie rozvedený obsah vyjadrenia obžalovaného, odôvodnil svoj postoj aj obhajca
obžalovaného so záverom, že rozsudok Okresného súdu Malacky považuje za správny a zodpovedajúci
vykonanému dokazovaniu.

K dôvodom odvolania poskytol vyjadrenie aj obžalovaný F. X. prostredníctvom obhajcu, ktorý považujúc
rozsudok súdu I. stupňa za správny, jeho zdôvodnenie za rozsiahle, precízne a dôkladné, navrhol
odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa písomného
zdôvodnenia odvolania, na podklade dôvodov v ňom uvádzaných, navrhla, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie

H. P.. K. za obžalovaného X. uviedol: „Ja sa pridržiavam písomného vyjadrenia k odvolaniu prokuratúry
a navrhujem odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.“

H. P.. O. za obžalovaného Q. uviedol: „Ja sa taktiež pridržiavam písomného vyjadrenia. Rozsudok
súdu prvého stupňa považujem za správny a preto navrhujem odvolanie prokuratúry ako nedôvodné
zamietnuť.“

Obžalovaný K. Q. právom záverečného návrhu predniesol: „Ja sa cítim nevinný, ja som tomuto svedkovi
nijakú pokutu nedal a navrhujem aby bolo odvolanie prokuratúry zamietnuté.

Obžalovaný F. X. právom záverečného návrhu predniesol: „Ja sa stotožňujem so slovami môjho
právneho zástupcu a nemám čo k veci dodať.“

Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, v
intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok.

Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého
rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané
neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j.
dovolania (§ 371 ods. 1Tr. poriadku), pričom zistil, že odvolanie okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho
rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti
svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy
tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť a nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp.
vykonávanie ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania).

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny resp. neviny. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Odvolanie smeruje skôr do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale nie je možné uzatvoriť,
že prvostupňový súd v tomto smere postupoval nelogicky resp. že by precenil dôkazy v prospech
obžalovaných. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je logické, prihliadajúc na ne jednotlivo aj
v ich súhrne.

Z predloženej trestnej veci odvolací súd zistil, že Okresnou prokuratúrou Malacky pod č.k. 1Pv
132/14/1106-30 dňa 13.03.2015 bola na obžalovaných nstržm. K. Q. a nstržm. F. X. podaná obžaloba



pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 20 § 326 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona.

Dokazovanie pred súdom bolo vykonané na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaných K. Q. a F.
X., vypočul svedkov mjr. Dr. X. P., mjr. D.. P. J., X. L., D. L. a B. P., so súhlasom procesných strán bol
prečítaný obsah znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava z odvetvia
grafická diagnostika, prečítal listinné dôkazy, najmä záznam o vykonaní osobnej prehliadky a prehliadky
priestorov, plán služieb a knihu jázd, zápisnicu o vydaní veci, knihu prevádzky vozidla Nissan X-K.,
hodnotenia na obžalovaných a ďalšie dôkazy, pričom dospel k záveru, že produkované dôkazy nedávajú
jednoznačný a spoľahlivý podklad pre uznanie viny obžalovaných.

Súd prvého stupňa svoj záver oprel o nasledovné úvahy a posúdenia: „Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku
súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Súd
konštatuje, že procesne spôsobilé dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní neumožňujú nepochybný
a nevyvrátiteľný záver, že páchateľmi žalovaného trestného činu sú obžalovaní K. Q. a F. X.. Súd
pritom vychádzal z týchto skutočností: Obaja obžalovaní spáchanie činu popreli, pričom svedok L.
obžalovaných ako páchateľov procesné nikdy neopoznol. Y. opoznávania vykonané pred podaním
obžaloby trpia takými vadami a sú v takom rozpore s judikatúru a zásadou kontradiktórnosti, že súd
tieto tzv. úkony nemohol prijal za dôkazy. Podľa rozhodnutia č. 54/1990 zb. rozhodnutí trestných NS
ČSFR (zošit č. 7 - 8) vzhľadom na povahu rekognície, ktorá je v podstate neopakovateľným procesným
úkonom, nesmie byť osoba, ktorá má byť spoznávaná, ukázaná pred rekogníciou stotožňujúcej osobe.
Ak by tento postup nebol dodržaný, môžu byť výsledky uvedeného procesného úkonu spochybnené
tak, že stratí svoj dôkazný význam. (Obdobne aj judikát č. R 28/1986). V predmetnej trestnej veci
ešte pred začatím trestného stíhania ukazoval svedkovi L. podobizeň obžalovaných riaditeľ Obvodného
oddelenia PZ Stupava mjr. Dr. P.. A keďže si bol vedomý porušenia procesných predpisov, nahováral
svedka, aby túto skutočnosť zatajil pri svojej výpovedi ako svedok. Ďalšia tzv. rekognícia evidentne
v rozpore so zákonom bola so svedkom L. vykonaná 21.02.2014, opätovne predkladaním fotografií.
V danom prípade sa nejednalo o neodkladný resp. neopakovateľný úkon v zmysle ust. § 199 ods. 4
Tr. poriadku, pričom obvinenie bolo vznesené až 13.06.2014 t. j. o 4 mesiace. Skutočné a procesne
relevantné opoznávanie za dodržania všetkých ustanovení zákona o práve na obhajobu sa uskutočnilo
dňa 24.10.2014 na živo (tvárou v tvár), kde svedok prehlásil, že obžalovaných nepozná a vôbec
netuší kto to je. Na tejto výpovedi zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Záver: svedok obžalovaných
ako páchateľov žalovaného skutku neopoznal. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby PZ vykonal so
súhlasom prokurátora osobnú prehliadku a prehliadku iných priestorov (č. I. 137-160) so zameraním
na zaistenie falšovaných pokutových blokov u obžalovaných. Záver: výsledok osobnej prehliadky a
prehliadky iných priestorov bol negatívny. Súd ďalej skúmal kto mal resp. mohol mať prístup k úradnej
okrúhlej pečiatke s nápisom Obvodné oddelenie PZ v Stupave č. XX. Viacerí svedkovia uvádzali, že
pečiatka sa doslovne povaľovala na stálej službe a hocikto mal k nej prístup. V tejto súvislosti je
signifikantná výpoveď svedka mjr. Dr. P.: „k tejto pečiatke mal prístup doslovne kde - kto, dokonca aj
civilné osoby. Keď vystriehnu nepozornosť príslušníka stálej služby, tak si môžu opečiatkovať“. Záver:
prístup k okrúhlej pečiatke č. 08 mal široký okruh osôb, príslušníkov z iných útvarov PZ a civilných
osôb. Riaditeľ Obvodného oddelenia PZ Stupava vypracoval dňa 02.10.2014 služobné hodnotenie na
obžalovaných K. Q. a F. X. (č. I. 269-274) so záverom: „nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v
štátnej službe pre stratu spoľahlivosti.\" Napriek tomu, že takéto služobné hodnotenie znamenalo v iných
prípadoch ukončenie služobného pomeru príslušníka policajného zboru, v prípade obžalovaných sa tak
nestalo a menovaní naďalej slúžia ako príslušníci polície. Záver: ani vyšším služobným orgánom sa
nepodarilo preukázať porušenie povinnosti policajta zo strany obžalovaných. Svedok X. L. vo svojej
výpovedi uviedol, že v spätom zrkadle svojho vozidla si všimol, že policajnému vozidlu nesvieti jedno zo
zadných obrysových svetiel. Podľa tvrdenia svedka mjr. Dr. X. P., tento dňa 31.01.2014 ohliadol služobné
vozidlo Z. X-K. a údajne naozaj jedno zadné svetlo nesvietilo. Tento dôkaz je však v rozpore s ďalšími
vykonanými dôkazmi. Riaditeľ obvodného oddelenia, hoci nemal procesné postavenie vyšetrovateľa,
začal vykonávať úkony vo veci, najmä výsluch X. L. (hantýrkou nazvaný vyťažovanie), taktiež vykonal
rekogníciu, avšak o poruche zadného svetla už záznam nespísal ani inak ju nezdokumentoval. Ďalší
dôkaz, ktorý oslabuje legendu o porúchanom svetle, je kniha prevádzky dopravného prostriedku Z.
X-K. (príloha spisu). Dňa 22.01.2014, kedy sa podľa obžaloby stal skutok, bol v dennej službe ako
vodič Z. X-K. orgán A.. Ten do knihy ako závady zapísal: „poškodený z. nárazník + z. hml. svetlá
(zrejme hmlovky), trčí kábel. “o poruche na žiarovke zadného svetla nie je žiadna poznámka. Od
22.01.2014 do 31.01.2014 sa na inkriminovanom služobnom vozidle vystriedalo 17 (!) hliadok PZ a



presne 17 príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Stupava ako vodičov bez toho, že by si boli všimli,
alebo zaznamenali poruchu zadného svetla. Toto mal až po 10-tich dňoch zistiť svedok mjr. Dr. P.. Pritom
každý vodič, teda ja príslušník PZ je povinný si pred nástupom jazdy resp. služby skontrolovať pridelené
motorové vozidlo, či je spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách. Záver: Legenda o poruche
zadného svetla na vozidle Z. X-K. je ako dôkaz spochybnená. Jediná skutková okolnosť, ktorá ako
dôkaz obstojí v rámci hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. je skutočnosť, že
hliadka policajného zboru, ktorá zastavila a kontrolovala ako vodiča motorového vozidla X. L. používala
motorové vozidlo Z. X-K.. K. uviesť, že tento typ vozidiel používa v značnom rozsahu Policajný zbor
Slovenskej republiky. Z dokazovania vyplynulo, že do obvodu Stupava prichádzajú z rôznych dôvodov
príslušníci z iných policajných útvarov. Identiťikácia služobného motorového vozidla nebola individuálne
stotožnená (napr. evidenčným číslom F ale len typovo resp. druhovo ako Z. X-K.. Napriek tom, že súd
tento dôkaz prijal ako hodnoverný, sám o sebe nemôže prelomiť vážne pochybnosti uvedené vyššie
(body 1) až 5)). Tieto pochybnosti nesporne oslabili dôkaznú situáciu. Súd pri hodnotení dôkazov musí
starostlivo a uvážlivo pristupovať k formulovaniu svojich záverov. Prikazuje to súdu ustanovenie § 2 ods.
12 Tr. por. s tým, že hodnotiť možno len dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Pokiaľ nie je možné ani
dôsledným dokazovaním rozptýliť pochybnosti prejednávanej trestnej veci, je povinnosťou súdu podľa
starej zásady rímskeho práva tieto posudzovať v prospech obžalovaného. Z množstva judikovaných
stanovísk najvyšších súdov k vyššie uvedenej zásade aspoň krátky citát: Aj keď obžalovaný bol dôvodne
podozrivý, že sa dopustil zažalovaného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom
nevyznievajú jednoznačne, a nie je ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by sa dal
vyvodiť bezpečný záver, treba obžalovaného oslobodiť. Súd teda dospel k záveru, že skutok sa stal, tento
je trestným činom, keďže uvádzanie sfalšovaných pokutových blokov do obehu a inkasovanie pokuty za
ne je trestné, avšak nebolo nesporne a bezozbytku preukázané, že skutok spáchali obžalovaní. Preto
súd postupujúc podľa ustanovenia § 285 písm. c) Tr. poriadku obžalovaných K. Q. a F. X. spod obžaloby
oslobodil.“

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že obžalovaným sa v obžalobe kladie za vinu, že mali počas
výkonu služby dňa 22.01.2014 okolo polnoci v Stupave zastaviť a kontrolovať vodiča X. L. jazdiaceho na
motorovom vozidle zn. V. G., zelenej farby, ev. č. XZX XXXX (CZ), ktorému za neplatnú emisnú kontrolu
uložili blokovú pokutu vo výške 50,- Eur aj napriek tomu, že emisná kontrola na vozidle bola platná, po jej
zaplatení vodičovi vydali 5 ks falošných „B“ časti pokutových blokov v nominálnej hodnote 10,- Eur série
E čísiel XXXXXXX- XXXXXXX opatrených červenou okrúhlou pečiatkou s číslom 08 a textom „Obvodné
oddelenie PZ v Stupave“ a mali porušiť príslušné ustanovenia zákona č. 372/1993 Zb. o priestupkoch
a čl. 8a) nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v PZ a pokutu v rozpore s ustanovením čl. 44 ods. 5, ods. 6 a ods. 7 nariadenia prezidenta
Policajného zboru č. 22/2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície PZ nezapísali do
záznamu zo služby a vybranú hotovosť vo výške 50,- Eur si ponechali pre vlastnú potrebu.

Pokiaľ mali obžalovaní podľa obžaloby takto konať, tak odvolací súd pripomína, že obžalovaným musí
byť vina preukázaná a títo nie sú povinní dokazovať žiadne skutočnosť.

Pre preukázanie protiprávneho žalovaného konania obžalovanými majú podľa okresného prokurátora
nasvedčovať skutočnosti ním rozobraté na strane 2-3 písomného odvolania tj. výpoveďami svedkov
malo byť jednoznačne preukázané, že žalovaného konania sa dopustili práve obžalovaní.

Úvodom je potrebné pripustiť, že prokurátor má pravdu, avšak len v tom, že bolo bez pochybností
preukázané, že obaja obžalovaní v danom čase v určenom úseku vykonávali kontrolnú činnosť a hliadku
vykonávali na motorovom vozidle Z. X-trail s označením „polícia“. R. však automaticky neznamená, že
svedka X. L. nemohol kontrolovať (ak vôbec kontroloval v čase uvedenom v skutkovej vete obžaloby)
niekto iný tj. iná hliadka PZ. Tu je potrebné pripomenúť, že skutok sa mal stať dňa 22.01.2014 okolo
polnoci a až dňom 31.01.2014 (čl.3) bolo X. L. urobené oznámenie a k oznámeniu boli pripojené
pokutové bloky vo fotokópii. V priebehu prípravného konania bolo totiž zistené, že v období odkedy malo
dôjsť ku skutku (22.01.2014) a časom podania oznámenia menovaným (dňa 31.01.2014-čl.3) bol svedok
X. L. ako sám priznal vo svojej výpovedi z 03.07.2014 (čl. 214), „na druhý deň“ zastavený inou hliadkou
PZ, „ktorí mu kompletne prehádzali auto a vo dverách našli malú krabičku so zvyškom marihuany“,
čo vyriešila táto hliadka tak, že marihuanu vysypali do trávy. Už v naznačenom je vážne spochybnené
jeho tvrdenie, že práve hliadka v zložení obžalovanými mala byť tou, ktorá pokutovala svedka falošnými



blokmi, nakoľko túto informáciu svedok v priebehu prípravného konania zamlčoval. Nemožno súhlasiť
s názorom prokurátora, že jedine táto hliadka (zložená z obžalovaných) jazdiaca na vozidle Nissan X-
trail, ktorému nesvietilo zadné pravé svetlo, bola práve tou, ktorá v inkriminovanom čase pokutovala
svedka. Odvolací súd dodáva, že správne okresný súd konštatoval, že informáciu, že vozidlu PZ dňa
22.01.2014 nesvietilo pravé zadné svetlo, nepotvrdzuje relevantný dôkaz, pričom je možné pripustiť, že
svetlo nesvietilo ani v čase kontroly svedka „na druhý deň“ inou hliadkou.

Je potrebné dodať, že túto informáciu verifikoval riaditeľ OO PZ Q.- mjr. X. P. a čiastočne aj jeho zástupca
mjr. P. J., avšak k osobe svedka - riaditeľa OO PZ Stupava treba dať do pozornosti, že to bol práve
on, kto iniciatívne kontaktoval svedka X. L. a tomuto vo svojej kancelárii pri „rozhovore“ so svedkom
(pravdepodobne o skutku) ukázal iba dve fotografie a to obžalovaných, ktorých svedok opoznal ako
členov hliadky, ktorá ho mala pokutovať.

Ak prokurátor vyzdvihuje význam svedeckých výpovedí X. L. zastávajúc názor, že tieto jeho tvrdenia
je nutné akceptovať a na ne prihliadať, pretože vyznievajú jednoznačne v neprospech obžalovaných a
týchto z protiprávneho konania usvedčujú, treba uviesť, že s týmto názorom prokurátora nemožno za
žiadnych okolností súhlasiť.

Totiž osobu svedka X. L. nemožno považovať za tak kvalitného svedka za akého ho považuje prokurátor,
ktorý jeho výpovede nekriticky preceňuje. Okrem toho čo už k svedkovi X. L. konštatoval súd prvého
stupňa, ani odvolací súd nemohol prehliadnuť, že menovaný svedok v prípravnom konaní vo svojej
výpovedi na čl. 70 opisuje výzor policajtov, ktorí mu uložili pokutu tvrdiac, že ani jeden z nich nemal
okuliare, je potom otázkou prečo pri rekognícii vo vzťahu k obžalovanému nstržm. F. X. tohoto opoznal
i napriek tomu, že obžalovaný bol na fotografii zobrazený s okuliarmi tak ako aj všetci z fotoalbumu.
V danom okamihu je tiež zaujímavé, že takúto významnú vec si svedok na obžalovanom nstržm, F. X.
nevšimol, pretože to v prvotnej výpovedi vôbec nespomenul, aj keď s obžalovanými pri kontrole dňa
22.01.2014 strávil „necelú pol hodinku“ - čl. 73. Podľa názoru odvolacieho súdu odpoveď dáva následné
konanie svedka mjr. X. P.- riaditeľa OO PZ Q., ktorý X. L. vo svojej kancelárii ukázal dve fotografie a to
práve obžalovaných, ktorých následne svedok „opoznal“ neuvedomujúc si, že v predchádzajúcej svojej
výpovedi neuvádzal, že by jeden z členov hliadky mal okuliare.

V danom okamihu je potrebné vo vzťahu k svedkovi X. L. pripomenúť, že vo svojich skorších výpovediach
najskôr zamlčal, že bol riaditeľom OO PZ Q. vôbec kontaktovaný a boli mu ukázané fotografie oboch
obžalovaných, tiež zamlčal, že bol po zastavení dňa 22.01.2014 nasledujúci deň zastavený inou hliadkou
PZ, že mu bola nájdená marihuana, ktorú táto hliadka vysypala do trávy?!

Čo sa týka záveru súdu prvého stupňa a hodnotenia výpovede svedka X. L., krajský súd zhodne
ako okresný súd nemôže tohto svedka považovať za tak dôveryhodného, aby na jeho výpovedi
bolo možné založiť konštatovanie o vine obžalovaných. Je na mieste dať do pozornosti vyjadrenie
svedka na hlavnom pojednávaní, ktorý po zložení prísahy a po výsluchu, na požiadanie samosudcu k
osobám obžalovaných, ktorý si mal možnosť prezrieť, doslova uviedol: „Neopoznávam obžalovaných
ako príslušníkov, ktorí ma zastavili, ani podľa výšky ani podľa fyziognómie. Ja netvrdím, čo toto sú
páchatelia, ja ich jednoducho neopoznávam.“

K hodnoteniu okolností týkajúcich sa služobnej pečiatky č. 08 nachádzajúcej sa na OO PZ Stupava,
krajský súd súhlasí s úvahami okresného súdu, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a na ne odkazuje,
pretože tieto vychádzajú z dôkazov vykonaných v konaní pred súdom a tieto rozhodne vo svojom súhrne
nedávajú jednoznačný a nespochybniteľný podklad pre vyslovenie viny u oboch obžalovaných.

Odvolací súd pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov zhodne ako súd prvého stupňa musí
jednoznačne konštatovať, že žiadny vierohodný dôkaz nepreukazuje skutočnosti, ktoré sú uvedené v
podanej obžalobe a to, že by skutok spáchali obžalovaní. Pri hodnotení dôkazov súd musí vychádzať z
platných zásad trestného konania a tam, kde existujú rozpory resp. nedostatočné dôkazy na rozhodnutie
o vine, musí tieto vyhodnocovať v prospech obžalovaného použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a
nie v neprospech obžalovaného.

Pre uznanie viny v tak závažnej trestnej činnosti akou je žalovaný skutok nemožno rozhodnutie
zakladať na vágnych - nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobností. V súvislosti



s prejednávanou vecou je nutné znovu zdôrazniť niektoré zásady dôkazného konania. Predovšetkým,
že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná a to spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti.

V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť
v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Vina obžalovanému musí byť preukázaná na základe
dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.

Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 ods. 4 Tr. poriadku, ktorá vychádza z úpravy
ustanovenej v čl. 50 ods. 2 ústavy a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak
po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej
okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech.
Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to
ani svedčiacu vo svoj prospech.

Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná
nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.
Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré
nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.

Odvolací súd je tiež toho názoru zhodne ako súd prvého stupňa, že vzhľadom na výsledky dokazovania
nemožno vysloviť, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby a trestného stíhania spáchali obžalovaní
nstržm. K. Q. a nstržm. F. X..

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Krajský súd v Bratislave odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky
v zmysle § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/25/2015", "guid": "683c3885-17cf-4642-a6eb-cdb38f8c8818:29ac89b7-bfbb-49db-a623-3c1275ab6f68", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}