{"guid": "53c10f1a-ab60-4f0f-92ad-cdbc728ae9d9:a6356777-e8d5-4858-9cb8-472b626bf1bd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7509212109.1", "spisova_znacka": "7CoE/139/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/139/2011 z 7. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 7. augusta 2012, sp. zn. 7CoE/139/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7509212109.1", "identifikacne_cislo": "7509212109", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2012-08-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6356777-e8d5-4858-9cb8-472b626bf1bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7509212109.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7509212109.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7509212109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/139/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509212109
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7509212109.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného T., L..C..I.., T. XX, F., IČO: 35 807 598,
právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnej Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, o vymoženie 314,66 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12Er 3222/2009-16 zo
dňa 31.08.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.08.2009
domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06266/09 zo dňa
23.06.2009. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 30.09.2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 11.10.2010 povinná navrhla zastavenie exekúcie, pretože jej exekučný titul doposiaľ
nebol doručený. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej uviedol, že povinná si exekučný titul prevzala
dňa 10.07.2009.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 2,  § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a uviedol, že účastníci exekučného
konania uzavreli dňa 18.03.2008 zmluvu o úvere č.XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý
úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok
vo výške 443,47 Eur v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom 22.04.2008.

Ďalej súd citoval  ust. § 52 ods.  1 až 4 , § 53 ods. 1 , ods. 4 písm. r) a ods. 5 , § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník), ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), článku 3 ods. 1, 3 a  6 ods.
1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zmluvu o úvere
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, pričom povinná konala ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých
bode 17. je zakotvená rozhodcovská doložka, ktorá je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou



podmienkou  podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Uvedená doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Z týchto dôvodov  súd prvého stupňa exekúciu zastavil v súlade s ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní, pretože rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zastavení exekúcie oprávnený odvolanie. Uviedol,
že oprávnený poskytuje klientom úvery ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere podľa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu
o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože oprávnený poskytol povinnému úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Účastníci konania sa v bode 19 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy dohodli, že v zmysle ust. § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva o
úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
a preto nemusela byť v zmluve o úvere ako podstatná náležitosť dohodnutá ročná percentuálna miera
nákladov.

Ďalej oprávnený uviedol, že smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách má len nepriamu záväznosť. Vzhľadom na to, že smernica bola do právneho poriadku
Slovenskej republiky implementovaná ešte v rámci „prístupového obdobia“ súd ju nemôže aplikovať ako
prameň práva, ale musí aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

Zdôraznil, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď na rozhodcovskom alebo všeobecnom
súde.  Rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa dohodli na alternatíve určenej právomoci súdu na
riešenie sporov. Z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka pritom nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie. V danom prípade prebiehalo rozhodcovské konanie podľa
rozhodcovskej doložky a v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Navrhol uznesenie vo výroku
o zastavení exekúcie zrušiť.

Povinná sa k doručenému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach  (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.



Podľa  ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp.zn. SR
06266/09 zo dňa 23.06.2009 s právoplatnosťou dňa 20.07.2009 a vykonateľnosťou dňa 23.07.2009,
ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 314,66 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 302,72 Eur od 27.01.2009 do zaplatenia ako aj nahradiť
trovy konania vo výške 127,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX  zo dňa 18.03.2008 (v spise na č.l. 14) uzavretej medzi
účastníkmi konania, vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur (14 000 Sk), ktorý
sa povinná zaviazla vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 443,47 Eur (13 360 Sk)
t.j. celkovo 908,19 Eur (27 360 Sk) v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur (2 280 Sk) počnúc dňom
22.04.2008.

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých
bode 17. je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy o úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešiť a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinná
uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na
posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv. Navyše oprávneným nebol  v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru (z bodu 19.), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, síce vyplýva dohoda zmluvných strán v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorej sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Odvolací



súd je však toho názoru, že tieto ustanovenia v danom prípade nemožno použiť, vzhľadom na to, že
prednosť má špeciálna právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v zmysle zásady lex
specialis derogat legi generali (špeciálna právna úprava ruší všeobecnú právnu úpravu t.j. úpravu v
Obchodnom zákonníku). Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je nepochybne zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, aj keď je označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pretože podľa ust. § 41a Občianskeho zákonníka, ak má byť právnym úkonom
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluva podľa ust. § 2 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch ako správne uviedol súd prvého stupňa.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, ktoré povinná
nemohla ovplyvniť, pretože boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky
spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne
určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z tohto
dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku,
ktorá je prípustná.

Odvolací súd zdôrazňuje, že  takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je v rozpore právom na súdnu
ochranu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a nasl., ako aj v rozpore
s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súd prvého stupňa preto správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky,
ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej.

Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993 považuje odvolací súd za
neopodstatnenú. Súd prvého stupňa v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a
ani neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie. Článok 249 ZES (po nadobudnutí
účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) obsahuje
definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho práva. Smernica je rovnako ako
nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého dosiahnutie predpokladá. Členské štáty
Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom, ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva
implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne
záväzného právneho predpisu. (MAZÁK, J. - JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Základy práva Európskej únie. Ústavný
systém a súdna ochrana. Bratislava: Iura Edition, 2009).  V Slovenskej republike sa implementácia
smernice 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka  o spotrebiteľskom práve
(ust. § 52 až 54) v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (dňa 01.05.2004). Súd
prvého stupňa správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské
právo. Odvolacia námietka oprávneného preto bola aj v tejto časti neopodstatnená.

Oprávnený ďalej namietal, že zmluva o úvere nemusela obsahovať ako podstatnú náležitosť ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Uvedená námietka  je bezpredmetná, nakoľko súd prvého stupňa
posudzoval len rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných podmienkach úveru a ročnou
percentuálnou mierou nákladov sa v napadnutom uznesení nezaoberal.



Zastavenie exekúcie súdom prvého stupňa je v súlade s ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Z
týchto dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie vo
výroku o zastavení  ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/3222/2009", "guid": "d1bd6cc8-6fca-44ac-8c78-767bda5f64ad:d9c567cd-35bf-402e-a4aa-b43941143b64", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}