Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/300/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2015, sp. zn. 41CoE/300/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114204960.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/300/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114204960.2 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, OZ, § 44 ods. 2 EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/59b6c442-ebaa-4455-a4c6-a2255b49a3d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114204960.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/300/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114204960.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému E. G., nar. XX.XX.XXXX,
hlásený pobyt bezdomovca, XXX XX J. J., štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníčkou R. G., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedeného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX
2584/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1217,01 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/705/2014-26 zo dňa 11. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/705/2014-26 zo dňa 11. júna 2014 z r u š u j
e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2Er/705/2014-26 zo dňa 11. júna 2014 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava sp. zn. SR 01766/12 zo dňa 14.08.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný
súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 21.01.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva o úvere“) a rozhodcovskú zmluvu.

Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal za preukázané, že medzi
oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský vzťah a že povinný mal vo vzťahu vzniknutom z
uzatvorenej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z
uzatvorenej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy
je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom
v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného
partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy
dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa,
keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť



iniciovania sporu z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to,
že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou
doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi
viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom, ako silnejšou
stranou spotrebiteľského vzťahu. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako
tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom.

Okresný súd z predloženej rozhodcovskej zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o
úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len
vpisujú konkrétne údaje. Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje
dôvodné pochybnosti o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou
o úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez
možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej obsah. Preto okresný súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dojednanú, nakoľko povinný jednoznačne nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani
oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku.

Okresný súd zároveň konštatoval, že znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu
okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na znenie ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. V
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom obchádza zákon. Okresný súd dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne
neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný
v rozpore so zákonom, a preto v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru
okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré
sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom ZoRK.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu poukázal na
to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa ZoRK. K námietke
okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci okresný súd konal nad
rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.



Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 01.02.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761 sp. zn. SR 01766/12 zo dňa 14.08.2012. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 1217,01 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky
vystavenej dňa 21.01.2011, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový
vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od
rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Napadnutým uznesením okresný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že súd, v súvislosti s rozhodovaním
o vydaní poverenia skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k
návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či exekučný titul bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú
oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky
konania podľa ust. § 103 O. s. p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul, nie sú v rozpore
so zákonom vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.
V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z
hľadísk uvedených v ust. § 45 ZoRK. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu preskúmať aj materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku. Preto je súd povinný v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či
sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ZoRK.
Odvolací súd však z napadnutého uznesenia okresného súdu zistil, že okresný súd v danom prípade
na právny spotrebiteľský vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným neaplikoval ust. § 45 ZoRK,
preto vznesenú námietku oprávneného v odvolaní o nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní považoval za bezpredmetnú.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (O. s. p.) v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.
januára 2015 a ktorým bol novelizovaný ZoRK bolo ust. § 45 zrušené. Podľa ust. § 54b ods. 1 ZoRK
(Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.



Odvolací súd sa ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 21.01.2011 oprávnený a povinný
uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný
podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením
tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným
na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú
listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná
za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil
vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to
označil okresný súd.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods.1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie