Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/376/2015 z 2. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 2. mája 2016, sp. zn. 16Cob/376/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3714209264.1 Krajský súd Trenčín | 16Cob/376/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3714209264.1 | 2016-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c6c3a01-25a4-40ab-a950-d5d3deffc0f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714209264.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/376/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209264
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714209264.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej
a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu MRM SLOVAKIA
s.r.o. so sídlom Zlatovská 27, 911 05 Trenčín, IČO 36 667 510, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom
Porubanom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín proti žalovanému Jozefovi Majerkovi,
podnikateľovi s miestom podnikania 020 63 Lednica 330,
IČO 41 708 784, právne zastúpenému Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom Mierové nám.
93, 019 01 Ilava o zaplatenie 10.000 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica, č.k. 14Cb/113/2015-105 zo dňa 3. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 278,93 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Petry Hrubovej, advokátky
so sídlom kancelárie Mierové námestie 93, Ilava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 14Cb/113/2015-105 zo dňa 3. júna 2015 zamietol žalobu
o zaplatenie 10.000 Eur s prísl. a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu súdneho poplatku 600 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 856,61 Eur na
účet Mgr. Petry Hrubovej, advokátky so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení
§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že účastníci
sa v článku 7.4. „Zmluvy o dielo“ dohodli na tom, že žalovaný zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu 10.000
Eur v prípade, ak „...poruší svoju povinnosť špecifikovanú v bode 6.1.“. Z ustanovenia
§ 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v dojednaní o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne určená
zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu (viď rozsudok
NS SR sp. zn. M Obdo 4/2003). V danom prípade bola povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola
zmluvná pokuta dojednaná, určená odkazom na iný článok zmluvy - konkrétne na bod 6.1.. Z článku
6.1. predmetnej zmluvy je však zrejmé, že tento neupravuje iba jednu povinnosť žalovaného, ale v
článku 6.1. je upravených minimálne 15 rôznych povinností žalovaného - počnúc predkladaním výkazu
o odpracovaných hodinách a končiac povinnosťou odovzdať kľúče od ubytovne. Vzhľadom na takto
naformulovaný text zmluvy (...poruší svoju povinnosť špecifikovanú v bode 6.1., pričom v článku 6.1. je
15 rôznych povinností) potom nie
je isté, pre porušenie ktorej konkrétnej povinnosti uvedenej v bode 6.1. vzniká žalobcovi nárok



na zmluvnú pokutu 10.000 Eur - teda nie je zrejmé, či mu tento nárok vzniká pri nesplnení povinnosti
špecifikovanej v bode 6.1.1. alebo pri nesplnení povinnosti špecifikovanej v bode 6.1.2. alebo pri
nesplnení povinnosti špecifikovanej v bode 6.1.3. alebo pri nesplnení povinnosti špecifikovanej v bode
6.1.5. atď.. Túto nejasnosť pritom posilňuje aj tá skutočnosť, že v článku 7.4. je použitý singulár a
nie plurál - použitie singuláru však naznačuje, že nárok na zmluvnú pokutu 10.000 Eur je viazaný na
porušenie nie každej z 15-tich povinností, ale že tento je viazaný na porušenie iba jednej - jedinej (i
keď nekonkretizovanej) povinnosti uvedenej v zozname povinností žalovaného. Pokiaľ teda žalobca
v zmluve použil formuláciu „„...poruší svoju povinnosť špecifikovanú v bode 6.1....“, podľa § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka je tento termín potrebné vyložiť na ťarchu žalobcu - a to tak, že nebola
jednoznačne určená povinnosť, pre prípad porušenia ktorej vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Žalobca totiž nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by súdu umožnili vyložiť zmluvu postupom
podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka - t.j. žalobca nepreukázal, že pri dojednaní článku 7.4. bol
jeho úmysel taký, že zmluvná pokuta 10.000 Eur sa má platiť práve v prípade, ak žalovaný nepredloží
výkaz
o odpracovaných hodinách, súpis prác a montážny denník a najmä že tento jeho prípadný úmysel bol
známy aj odporcovi. Keďže dohoda o zmluvnej pokute je nEurčitá a teda aj neplatná (§ 37 ods. 1
OZ), súd prvého stupňa návrh zamietol. Právny zástupca žalobcu pre kolíziu pojednávaní požiadal
o odročenie pojednávania vytýčeného na 3.6.2015. Súd prvého stupňa však vzhľadom na okolnosti
nepovažoval kolíziu pojednávaní za dôležitý dôvod a preto vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal
v jeho neprítomnosti.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania. V konaní nebolo sporné,
že účastníci uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej si slobodne dojednali zmluvnú pokutu na zabezpečenie
záväzkov, okrem iného aj povinnosti žalovaného odovzdať súpis vykonaných prác a montážny denník
po zhotovení diela. Žalovaný teda nemal len povinnosť viesť súpis a denník, ale aj ho odovzdať. Vedenie
súpisu vykonaných prác a montážneho denníka je dôležitým podkladom pre korektné fungovanie vzťahu
medzi podnikateľmi nie len počas zhotovovania diela, ale aj po jeho odovzdaní do prevádzky,
a to najmä v záručnej dobe. Žalovaný v konaní nepoprel, že viedol montážny denník a priznal,
že ho neodovzdal žalobcovi, pretože ho nechal na stavbe po tom ako zhotovil dielo. Súd prvého stupňa
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď v rozpore s § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti
žalobcu (jeho právneho zástupcu), hoci na to neboli splnené predpoklady uvedené v danom ustanovení.
Súd prvého stupňa v predvolaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 04.05.2015
uviedol, že: „Súd pokladá za potrebné Vás v tomto konaní vypočuť“. Týmto dal súd žalobcovi na vedomie,
že jeho účasť považuje za nevyhnutnú.
Na strane žalobcu nastala vážna prekážka prejednania veci na nariadenom pojednávaní, pričom kolíziu
s iným súdnym pojednávaním v inom meste a v tom istom čase nebolo možné odstrániť inak, ako len
žiadosťou o odročenie termínu pojednávania v tejto veci. Súd prvého stupňa nezohľadnil túto nezavinenú
prekážku na strane žalobcu pričom právny zástupca žalobcu
sa snažil využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci
účastníkovi, ktorého zastupuje. Klienti právneho zástupcu výslovne trvali na jeho osobnej účasti na
pojednávaní a preto nebolo možné spravodlivo od niektorého z dotknutých klientov požadovať, aby si
zvolil iného zástupcu. Samotná kolízia dvoch pojednávaní síce nie je dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania, toto však neplatí automaticky a je potrebné venovať pozornosť aj okolnostiam konkrétnej
kolízie. Postup súdu a rozhodovanie súdu prvého stupňa
je arbitrárne, pretože z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť prečo súd nepovažoval dôkazmi
podloženú kolíziu pojednávaní za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa výrazne
sťažil možnosť žalobcu k procesnej aktivite a navodil stav nerovnosti strán. Neprítomnosť žalobcu
(jeho zástupcu) bola na ujmu riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. Súd prvého stupňa zneplatnil
dojednanie o zmluvnej pokute z dôvodu nejednoznačnosti zabezpečovanej povinnosti odovzdať
montážny denník. Žalovaný však presne vedel,
že je povinný viesť montážny denník a aj ho odovzdať. Súd prvého stupňa tak spochybnil existenciu
slobodného dojednania. Nerešpektoval slobodu rozhodovania jednotlivca, v rámci ktorej má každý voľný
výber zmluvného typu, zmluvného partnera a obsahu záväzku, do ktorého vstupuje. Z okolností prípadu
vyplýva, že zmluvné strany si boli vedomé toho akú zmluvu uzatvárajú, čo je jej predmetom plnenia,
vrátane povinností zabezpečených zmluvnou pokutou. Toto potvrdzuje fakt, že žalovaný námietku
neplatnosti takéhoto dojednania nevzniesol. Žalovaný vedel čo má zhotovovať, pretože dielo zhotovil a



aj odovzdal žalobcovi. Žalobca v odôvodnení svojho odvolania poukázal na judikatúru Ústavného súdu
SR.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okrem iného uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty odmieta v plnom rozsahu. Každý právny úkon (aj ustanovenia o zmluvnej pokute) musí
byť určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný. Na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada súd
ex offo - z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ich účastníci namietajú. Absolútnu neplatnosť
právneho úkonu nie je možné zhojiť dodatočným schválením prípadným výsluchom účastníkov konania
nemôže byť konvalidovaný ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Žalovaný má za to, že
sa žalobcovi neodňala možnosť konať pred súdom, nakoľko každý má právo a nie povinnosť zúčastniť
sa pojednávania a žalobca toto právo nevyužil. V odvolaní sa ďalej žalovaný vyjadril k konkrétnym
povinnostiam uvedeným v bode 6.1. uzavretej zmluvy. Rozsudok súdu prvého stupňa žiadal potvrdiť
a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 278,93 Eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia za jeden právny úkon - podanie vyjadrenia k odvolaniu spolu s režijným paušálom.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny
a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. je potrebné ho potvrdiť.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote
na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p.
aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací
súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalobcom
vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa
§ 212 ods.1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa § 205 ods.2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p.
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné
ustanovenia žalobu zamietol.

Z ust. § 101 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd prvého stupňa pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávaní, ani nepožiada z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu o odňatí práva konať pred
súdom, neobstojí. Žalobca bol na pojednávanie vytýčené na deň 03.06.2015 riadne
a včas predvolaný (predvolanie prevzal dňa 04.05.2015), pričom súd prvého stupňa už raz jeho žiadosť o
odročenie pojednávania z dôvodu dôležitej pracovnej povinnosti akceptoval a pojednávanie odročil. Dňa
14.05.2015 (10 dní po prevzatí termínu pojednávania, teda nie bezodkladne) právny zástupca žalobcu
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie
už iných skôr nariadených pojednávaní. Súd prvého stupňa dňa 26.05.2015 oznámil na mailovú adresu
právneho zástupcu žalobcu, že pojednávanie sa uskutoční. Možno teda konštatovať,
že žalobca sa síce z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, avšak nepreukázal dôležitosť dôvodu, pre
ktorý sa pojednávanie malo odročiť, nakoľko kolízia pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania. Odvolací súd podotýka, že právny zástupca žalobcu nepreukázal,
že tvrdený dôvod na odročenie pojednávania skutočne existoval. Súd prvého stupňa preto postupoval
správne, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal a rozhodol i v jeho neprítomnosti, pričom
prihliadol na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy. V súvislosti
s tvrdením žalobcu, že mu nebolo umožnené reagovať na tvrdenia žalovaného na pojednávaní, odvolací
súd uvádza, že z obsahu spisu vyplývajú tvrdenia žalovaného uvádzané na svoju obranu, ktoré uviedol
už v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Posúdenie platnosti resp. neplatnosti dohody o
zmluvnej pokute tak, ako to posudzoval súd prvého stupňa je právnym posúdením, pričom súd skúma
platnosť dohody vždy ex offo.



Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bola otázka neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, ktorá bola
súčasťou Zmluvy o dielo zo dňa 13.11.2013.

Žalobca v zmluvnom postavení objednávateľa a žalovaný v zmluvnom postavení zhotoviteľa uzavreli dňa
13.11.2013 zmluvu o dielo, v ktorej si v bode 6. pod názvom Ďalšie povinnosti zmluvných strán dohodli
povinnosti zhotoviteľa ako aj povinnosti objednávateľa. V bode 6.1. sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal
k 15-im tam špecifikovaných povinnostiam. V bode 7.4. si dohodli pre prípad porušenia povinnosti
špecifikovanej v bode 6.1., že zhotoviteľ zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Eur. Samotný bod 6.1.,
na ktorý dohoda o zmluvnej pokute odkazuje pozostáva z 15-ich povinností žalovaného ako zhotoviteľa.

Jedným zo spôsobov zabezpečenia splnenia záväzku je zmluvná pokuta. Jedná
sa o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti. Je upravená v ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka a v ust. § 300 až 302
Obchodného zákonníka. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, to zn. musí byť presne a určito
špecifikované na porušenie akej povinnosti
sa zmluvná pokuta vzťahuje. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute potvrdil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo 4/2003 (judikát č. 92/2004).

Odvolací súd je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute tak, ako je v predmetnej zmluve v čl.
7.4. koncipované, je neurčité, lebo pripúšťa rôzny výklad. Z predmetného článku totiž nie je zrejmé,
či by mal žalovaný povinnosť platiť zmluvnú pokutu v dojednanej výške len jednorázovo pri porušení
jednej akejkoľvek z uvedených povinností v čl. 6.1. alebo jednorázovo pri porušení všetkých povinností
uvedených v č.l. 6.1, alebo by mal zmluvnú pokutu platiť vždy, keď poruší niektorú zo zmluvných
povinností a výška zmluvnej pokuty sa vynásobí počtom porušení zmluvných povinností.

Keďže v prejednávanej veci nebola určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená povinnosť, v
dôsledku porušenia ktorej by mal žalovaný platiť zmluvnú pokutu, odvolací súd dospel k záveru o
neplatnosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku jej
neurčitosti. Neplatnosť dohody ako dvojstranného právneho úkonu
by nebolo možné zvrátiť žiadnymi ďalšími tvrdeniami a dôkazmi zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany
a nie je možné neplatnosť konvalidovať ani jej dodatočným špecifikovaním. Z týchto dôvodov vyhodnotil
odvolací súd odvolanie žalobcu ako neopodstatnené, skonštatoval vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol zaoberal
a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v
podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaný ako úspešný účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
ako neúspešnému účastníkovi. Žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 278,93 Eur pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 270,54 Eur a režijný paušál vo výške 8,39 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaného Mgr. Petry Hrubovej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.