Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/15/2016 z 19. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. septembra 2016, sp. zn. 3Sd/15/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200173.5 Krajský súd Prešov | 3Sd/15/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200173.5 | 2016-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94acee8c-a9e0-4fa0-9ca3-562db79650e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200173.5 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/15/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200173
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200173.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa I. A.,
zastúpeného opatrovníčkou C. A., obaja bývajúci vo C. nad T., Ul. K. č. XXXX/XXX, proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.marca 2016 č. XXX XXX XXXX 0 podľa §250j ods. 2
písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím, ktoré odporkyňa vydala dňa 28.12.2015 pod č. XXX XXX XXXX 0 rozhodla
tak, že zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.12.2015 podľa §70 a § 71 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

2. V odôvodnení rozhodnutia citovala ustanovenia Zákona o sociálnom poistení § 70 ods.1 a § 71
ods. 1 s tým, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, zo dňa 08.12.2015 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatovala, že posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť uvedené v odbornom posudku o invalidite zo dňa 08.12.2015, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli podkladom na záver, že navrhovateľ nie je invalidný.

3. Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý bol
doplnený vo vyjadrení opatrovníčky navrhovateľa, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec
odporkyni na ďalšie konanie. Žiadal prehodnotiť zdravotný stav.

4. Opatrovníčka navrhovateľa uvádzala, že syn podľa jej názoru nie je schopný starať sa o svoje veci a
nie je schopný ani pracovať. Celodennú činnosť navrhovateľa opísala tak, že ráno si urobí kávu, potom
pozerá celý deň televízor, nerobí vôbec nič. Raz do mesiaca sa ide s bratrancom prejsť po meste. On
svoje veci vybaviť nie je schopný, aj k lekárovi musí ísť s ním, lebo lekárovi nevie nič povedať. Vo vzťahu
k pracovnej schopnosti navrhovateľa uviedla, že po skončení strednej školy dva týždne pracoval kdesi
v Čechách, po dvoch týždňoch ho prepustil s tým, že on nie je schopný pracovať. Syn je vyučený ako
stolár. Na otázku samosudkyne, ako navrhovateľ ukončil učňovku, keď má problémy s vyjadrovaním sa,
opatrovníčka uviedla, že odpovedal písomne, skončil so štvorkami a to iba z toho dôvodu, že vedúci,
teda jeho majster sa s ňou pozná a predpokladá, že dal mu štvorky iba z milosti. Ako tak ešte premýšľal,



keď chodil so školy. Asi 2-3 mesiace po ukončení učňovky sa začal správať úplne inak. Začal sa hrať s
autíčkami a jej pripadal tak, ako keby bol chlapec, ktorý dovŕšil 10 rokov. Vzhľadom na uvedený stav so
synom išla k psychologičke a tá jej vtedy povedala, že syn sa nudí, a že ak si nájde nejakú prácu, tak
sa zmení. Syn si žiadnu prácu nie je schopný nájsť, pretože do práce ho nikto nevezme.

5. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 24.03.2016 a poukázala na to, že
podľa posudku posudkového lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad
Topľou zo dňa 08.12.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok,
navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia
odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa
prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa podľa
záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia
§ 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok
bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný
stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Vranov nad Topľou dňa 17.02.2016 a posudkovým lekárom sociálnej poisťovne ústredia dňa
03.03.2016. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia zo
dňa 03.03.2016 nie je navrhovateľ invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V dôsledku
zmeny v posudkových záveroch bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok. V
prílohe odporkyňa zaslala rovnopis rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.03.2016, ktorým bolo
v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 zákona zrušené napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0
zo dňa 28.12.2016. Zároveň v prílohe pripojila aj rovnopis rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa
18.03.2016, ktorým bola navrhovateľovi podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona v znení neskorších
predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 08.12.2015. Vzhľadom na uvedené skutkové
a právne dôvody odporkyňa žiada, aby krajský súd nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa
18.03.2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil.

6. Odporkyňa súčasne súdu predložila kópiu rozhodnutia zo dňa 18.03.2016, ktorým podľa § 70, § 71
Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 08.12.2015
s odkazom na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Košice
zo dňa 03.03.2016, podľa ktorého navrhovateľ nie je invalidný a posúdenie zdravotného stavu, ktorému
zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené
v pripojenom odbornom posudku o invalidite zo dňa 03.03.2016.

7. Ďalej odporkyňa pripojila kópiu ďalšieho rozhodnutia zo dňa 18.03.2016, ktorým podľa § 112 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušila napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 28.12.2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.

8. Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozhodnutie bolo zrušené, pretože bol opätovne posúdený zdravotný
stav navrhovateľa posudkovým lekárom dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia Košice
zo dňa 03.03.2016.

9. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
preskúmal rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.03.2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok,
vypočul opatrovníčku navrhovateľa, doplnil dokazovanie, oboznámil sa s obsahom predloženého
administratívneho spisu a zistil tento skutkový stav.

10. Súd konštatuje, že z predloženého spisu vyplýva, že pri vydaní prvého rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 08.12.2015 boli u navrhovateľa ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie vedené duševné choroby a poruchy správania so zaradením do kapitoly V.,
položka 5, písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.

11. Z posudku Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 03.03.2016
súd zistil, že posúdené boli neurologické vyšetrenie zo dňa 08.09.2015, 16.02.2016, pričom podľa
objektívneho nálezu navrhovateľ bol pri vedomí, orientovaný správne miestom a osobou, s verbálnym



kontaktom v chudobnej slovnej zásobe, nález na hlavových nervoch bol v norme, cerí symetricky, jazyk
plazí v strede, uvula v strede, horné končatiny: RŠO výbavné, spastické paretické javy neprítomné,
taxia správna, dolné končatiny: RŠA a RMP nízke, taktilná citlivosť neporušená, Lasseque voľný,
chrbtica: paravertebrálne spazmy v C chrbtici, lateroflexie redukované, aj záklon, prehlbená Th kyfóza,
so záverom mentálna retardácia, balbuties, neurotická porucha s anxietou, cervikokraniálny syndróm,
thoracalgia.

12. Z ortopedického vyšetrenia zo dňa 10.02.2015 objektívne vyplýva prehlbená hrudná kyfóza,
palpačná bolestivosť nad tŕňami stavcov hrudnej chrbtice a paravertebrálneho svalstva, flexia v
bedrových kĺboch do 110 stupňov, rotácie 25-0-35 stupňov, kolená bez náplne, väzy pevné, flexia 140
stupňov, subpatelárne drásoty, poklesné klenby chodidiel, RTG C chrbtice: prehlbená krčná lordóza,
RTG Th chrbtice: prehĺbená Th kyfóza, telo stavca Th 9 dopredu klinovité znížené, so záverom torakálna
hyperkyfóza, M. Scheuerman stavca Th 9, porušená statika chrbtice, cervikokraniálny syndróm, algický
vertebrogénny syndróm chronický, koxartróza obojstranne I. stupňa, pedes plani obojstranne.

13. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 27.05.2015 a 05.11.2015 objektívne konštatuje, že navrhovateľ je pri
vedomí, kontakt nekvalitný, odpovie jednoslovne, len na niektoré otázky, spomalené psychomotorické
tempo, vyššia intrapsychický tenzia, anxiozita, afektívna labilita, plochý úsudok, organické poškodenie
centrálneho nervového systému na báze perinatálnej encephalopatie, poruchy spánku, so záverom
neurotická porucha s anxietou u osobnosti s inferiórnym intelektom v pásme subnormy až ľahkej
duševnej zaostalosti, organický psychosyndróm na báze perinatálnej encefalopatie, balbuties.

14. Ďalšie psychiatrické vyšetrenie zo dňa 19.01.2015 objektívne poukazuje na to, že navrhovateľ je
pri vedomí, kontakt nadviazaný, nekvalitný, odpovie len na pár otázok jednoslovne, verbálny prejav
v chudobnej slovnej zásobe, dyslalický, balbuties, afektívna labilita, neurotická symptomatológia,
maladaptácia, znížená sociabilita, inferiórny intelekt, somatické algie, hyposomnia, hyporhexia s
úbytkom na váhe, so záverom neurotická porucha s anxietou u osobnosti s inferiórnym intelektom,
balbuties.

15. Z psychologického vyšetrenia zo dňa 21.01.2015 je v objektívnom náleze uvedené, že kontakt
je sťažený kvôli poruchám reči, balbuties, expresívna porucha reči, odpovede po dlhej latencii na
veľmi jednoduché otázky, vnímanie intaktné, poruchy vnímania a myslenia v zmysle psychotických
fenoménov nezistené, v popredí klinického obrazu dominuje vyššia tenzia, anxiozita, porucha reči,
neistota v odpovediach, spomalené myslenie, bradypsychizmus, nízke tempo psychomotoriky, znížená
koncentrácia pozornosti, poruchy spánku, chudobná slovná zásoba, afektívna labilita, poruchy v oblasti
sociálnych vzťahov, neurotická symptomatológia, znížená sociabilita, veľmi nízke psychomotorické
tempo. Intelektové vybavenie sa nachádza v pásme mentálnej subnormy až ľahkej duševnej zaostalosti
IQ = 70, pamäťové schopnosti sú oproti intelektu znížené a nekorelujú s nimi MQ - 58, Benton - skóre
0 - výkon v oblasti organickej patológie, G-K - skóre 13 - oblasť organickej patológie, so záverom
výsledky psychologického vyšetrenia svedčia pre simplexnú osobnosť neuroticky štrukturovanú,
s inferiórnym intelektom, ktorý je na úrovni mentálnej subnormy až ľahkého stupňa duševnej
zaostalosti pravdepodobne na báze perinatálnej encefalopatie, osobnosť afektívne labilná, dráždivá,
psychosomatický narušená s telesnými ťažkosťami, napätá, rýchlo unaviteľná, nepokojná, podráždená,
nesmelá, s ťažkosťami v sociálnych kontaktoch, neistá, mlčanlivá, málo aktívna a podnikavá, s nízkou
sebadôverou, introvertovaná, plachá s tendenciou k všeobecným telesným ťažkostiam, porucha reči:
balbuties, šušľavosť.

16. Na základe uvedených odborných nálezov ako choroby sú konštatované neurotická porucha
osobnosti s anxietou, organický psychosyndróm, balbuties a dorzalgia.

17. K zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia nedošlo a rozhodujúcim zdravotným postihnutím
sú duševné choroby a poruchy správania so zaradením do kapitoly V., položka 4, písm. a/ s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

18. Za iné zdravotné postihnutia nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.



19. Vzhľadom na stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zrejmé, že
navrhovateľ nebol uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Posudková lekárka sociálnej poisťovne ústredia neuznanie navrhovateľa za invalidného odôvodnila
tým, že navrhovateľ má učňovské vzdelanie, je nezamestnaný a prvýkrát bol vyšetrený psychiatrom v
roku 2007, kedy bola stanovená diagnóza úzkostnej poruchy osobnosti s inferiórnym intelektom (IQ 80)
a navrhovateľ nepotreboval psychiatrickú liečbu. Od januára 2015 je sledovaný a liečený psychiatrom
pre neurotickú poruchu sa anxietou (úzkosťou) u osobnosti so zníženým intelektom a pre organický
psychosyndróm. Vzhľadom k tomu uskutočnené psychologické vyšetrenie dokumentuje simplexnú
(jednoduchú) neuroticky štrukturovanú osobnosť so zníženým intelektom na báze organického
poškodenia. Hodnota IQ je t.č. 70, čo je na úrovni mentálnej subnormy až ľahkého stupňa ľahkej
mentálnej retardácie. V objektívnom klinickom náleze je vnímanie a myslenie neporušené, v popredí
je anxiozita, teda úzkosť, vyššia tenzia (napätie), prítomné sú poruchy spánku, nižšie psychomotorické
tempo. Vo februári 2015 bol jedenkrát vyšetrený ortopédom pre bolesti chrbtice a bedrových kĺbov,
hybnosť v bedrových kĺboch je len mierne obmedzená, prítomné je iba ľahko stuhnuté chrbtové
svalstvo v hrudnej oblasti a stav je posudkovo nevýznamný. Posudková lekárka sociálneho poistenia
ústredie konštatovala, že zhodnotili celkovo zdravotný stav navrhovateľa pri rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí tak, ako súd citoval vyššie, neurotická porucha s úzkosťou stredne ťažkého stupňa, liečená
iba ambulantnou formou, ktorá je zaradená vyššie uvedeným spôsobom.

21. Na základe predložených lekárskych nálezov bol uznesením zo dňa 22.04.2016 vyžiadaný doplňujúci
posudok a to vo vzťahu k neurologickému vyšetreniu zo dňa 13.05.1993, lekárskej správe z 31.08.1999
a psychiatrickému nálezu zo 16.04.2007 s tým, že úlohou posudkovej lekárky je posúdiť zdravotný stav,
či predložené lekárske nálezy dokumentujú taký zdravotný stav navrhovateľa, na základe je možné
vysloviť záver, že navrhovateľ bol invalidný v čase, kedy sa končí povinná školská dochádzka, že ide
o tzv. invaliditu z mladosti.

22. Doplňujúci posudok bol vypracovaný dňa 12.05.2016 a na základe týchto nálezov k zmene posudku
nedošlo, ani k zaradeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Posudková lekárka predložené
nálezy vyhodnotila tak, že ortopedické vyšetrenie dokumentuje prehĺbenú hrudnú kyfózu, chybné
držanie tela, mierne stuhnutie chrbtového svalstva, funkčne však bez významnejších porúch statiky a
dynamiky chrbtice. Následne navrhovateľ absolvoval rehabilitačnú liečbu, doporučené bolo posilňovanie
chrbtového svalstva. Podľa objektívneho neurologického vyšetrenia z mája 1993 bol nález bez
lateralizácie a bez fokálneho nálezu a tieto uvedené ťažkosti sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú
invaliditu v čase, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.04.2007,
kedy navrhovateľ dovŕšil vek 20 rokov, bolo posúdené v žiadosti o invalidný dôchodok. Po celkovom
zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľa rozhodujúcim zdravotným postihnutím je neurotická
porucha úzkostná, stredne ťažkého stupňa, ktorá bola zaradená uvedeným spôsobom.

23. Ďalší doplňujúci posudok bol vypracovaný dňa 12.07.2016 a účelom tohto posudku bolo posúdiť
prepúšťaciu správu z hospitalizácie na akútnom psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice v
Michalovciach, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný v dobe od 07.01.2016 do 05.02.2016, vyrovnať
sa z odborného medicínskeho hľadiska so závermi odborných psychiatrických nálezov za prítomnosti
odborného lekára psychiatra vzhľadom na odlišnosť názorov na pracovnú schopnosť navrhovateľa.

24. Predmetom posúdenia bol aj psychiatrický nález zo dňa 07.06.2016.

25. V posudku je citované z prepúšťacej správy z hospitalizácie na akútnom psychiatrickom
oddelení Psychiatrickej nemocnice v Michalovciach zo dňa 05.02.2016, v ktorom je konštatovaný
objektívny nález vedomie lucídne, sociabilný, pokojný, na výzvu sa posadí orientovaný správne,
verbálny kontakt nadviazaný až po dlhej chvíli, skôr mutistický, pasívne negativistický, odpovede
jednoslovné, chudobná slovná zásoba, chýba spontánna verbálna produkcia, balbuties, reč tichá,
mimika a gestikulácia chudobné, psychomotorické tempo inhibované, nálada depresívna, patická,
málo odkloniteľná, anamnesticky popisovaná emočná a afektívna labilita, instabilita, stavy zvýšenej
intrapsychickej tenzie, sklony k sociálnej izolácii, činnostná dekompenzácia, váhový úbytok, somatizácie
- dorzalgia a cefalea. Anamnesticky popisovaný návyk na analgetiká. Osobnosť premorbídne



deteriorovaná v pásme mentálnej subnormy až na hranici ľahkého stupňa duševnej zaostalosti, myslenie
bradypsychické, vnímanie intaktné, bez manifestnej psychotickej symptomatiky, kontakt s realitou
zachovaný, suicidálne úvahy nezistené. Psychologické vyšetrenie konštatuje osobnosť premorbídne
simplexnejšia, introvertovaná, emocionálne nezrelá, plachá, pasívna, neistá, málo samostatná, emočne
labilná, neuroticky štrukturovaná, inferiorna intelektová výbava - orientačne až pásmo ľahkej duševnej
zaostalosti, susp. na báze organických zmien, výrazné ťažkosti v oblasti sociálnych kontaktov, sociálna
izolácia, so záverom organická afektívna porucha, mierna duševná zaostalosť bez poruchy správania
alebo s minimálnou poruchou správania, organická porucha osobnosti.

26. Ďalej je citovaný obsah psychiatrického vyšetrenia zo dňa 07.06.2016, v ktorom sa konštatuje,
že navrhovateľ verbálny kontakt nenadviazal, na otázky neodpovedá, v popredí bola zvýšená
intrapsychická tenzia, labilná afektivita, iritabilita, nízka frustračná tolerancia, nivelovaný intelekt,
sociálna izoláciam mnestické poruchy, kognitívny deficit, hypobúlia, činnostná dekompenzácia,
organické zmeny CNS, poruchy spánku, so záverom organická porucha nálady, organická porucha
osobnosti, ľahká duševná zaostalosť.

27. Ako choroby sú uvedené organická afektívna porucha, balbuties, bolesť chrbta.

28. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania so zaradením
do kapitoly V., položka 1, písm. a/ v rámci rozpätia 30 - 45% je stanovená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30% a za iné zdravotné postihnutie nedošlo k zvýšeniu miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. V odôvodnení posudku posudková lekárka poukázala na predchádzajúci posudok. Konštatovala, že
novodoložená prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z januára 2016 obsahuje
psychologické vyšetrenie, kde je vyšetrenie intelektu realizované iba orientačne, na hranici ľahkej
duševnej zaostalosti na podklade pravdepodobne pravdepodobne organických zmien. V objektívnom
klinickom náleze je v popredí organická afektívna porucha, porucha charakterizovaná zmenou nálady
alebo afektivity. Po úprave liečby došlo k prejasneniu nálady, zmierneniu úzkosti a ani doložené
ambulantné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 07.06.2016 vo svojom klinickom obraze neprináša také
postihnutie, ktoré by viedli k uznaniu invalidity. Ďalej uviedla, že zdravotný stav bol zhodnotený aj za
prítomnosti prísediaceho lekára psychiatra so záverom - vyhodnotením dynamiky zmien psychiky došlo
k prehodnoteniu diagnostického záveru na organickú poruchu afektivity, ktorá je ľahkého stupňa a trvá
od januára 2016. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu vzhľadom k novodoloženým odborným
lekárskym vyšetreniam, najmä s prihliadnutím na vyjadrenie prísediaceho lekára, u navrhovateľa ide
o organickú afektívnu poruchu ľahkého stupňa, ktorá podľa zákona č. 461/2003 Z.z. bola zaradená do
kapitoly V., položka 1, písm. a/ s mierou poklesu 30 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola
stanovená vzhľadom k ľahkému stupňu postihu a ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu schopnosti,
neschopnosti a k schopnosti s dočasnými alebo trvalými obmedzeniami sa vyjadrí ošetrujúci lekár alebo
pracovná zdravotná služba.

30. K posudku sa vyjadrila opatrovníčka navrhovateľa, v ktorom namietala, že s posudkom nie je
spokojná. Nie je lekárkou, aby mohla posúdiť synov zdravotný stav. Býva s ním odmalička a vie, že je
chorý. Lekári, ku ktorým chodia, jej povedali, že mu dôchodok patrí aspoň polovičný, a preto podala
žiadosť o dôchodok. S takou skrivenou chrbticou, rečovou chybou a aj po psychickej stránke syn nie je
v poriadku. Syn je stále práceneschopný. Lieči sa na psychiatrickej ambulancii, bol aj v nemocnici a jeho
zdravotný stav nie je dobrý a bola mu odporúčaná ďalšia hospitalizácia. Zdravotný stav sa mu zhoršil,
prestal hovoriť, ani s lekárkou nechce komunikovať, má strach. V noci sa často budí, plače, že ho bolí
hlava, chrbát a ruka. Nie je samostatný, musí o neho starať ako o malého chlapca. Do práce ho nikto
nezoberie, je práceneschopný rok a pol, zdravotný stav sa mu zhoršil.

31. Súčasne predložila nález obvodného lekára zo dňa 04.08.2016, kde sa konštatuje nízka frustračná
tolerancia, depresívna symptomalógia, apatický abulický syndróm, činnostná dekompenzácia,
nivelizovaný intelekt, sociálna izolácia, redukcia záujmov, mnestické poruchy, kognitívny deficit,
organické zmeny CNS, poruchy spánku, s diagnostickým záverom organická afektívna porucha,
organická porucha osobnosti, ľahká duševná zaostalosť.



32. Z posudku citovaného vyššie je zrejmé, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 18.03.2016 bolo vydané
na základe posudku zo dňa 03.03.2016 a rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli duševné choroby
a poruchy správania, kapitola V., položka 4, písm. a/. Podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov v kapitole V. sú upravené duševné choroby a poruchy správania a súčasne
je uvedené všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívne, emocionálnej oblasti, na schopnosti
adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pod položkou 4 sú
uvedené neurotické, stresové a somatoformné poruchy, pod položkou a/ stredne ťažké formy s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 - 20% a pod písm. b/ ťažké formy (napr. ťažké
obsedantné neurózy) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 - 70%.

33. Na základe nových lekárskych nálezov pri vypracovávaní posudku dňa 12.07.2016 došlo k zmene
položky. Pod položkou 1 sú uvedené organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity
(organický psychosyndróm), perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri
Creutzfeldtovo-Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod., pod písm. a/ stredne ťažké formy s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 - 40 %, pod písm. b/ ťažké poruchy (ťažká
demencia) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 80%.

34. Vzhľadom na to, že v čase vypracovania posudku, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie
odporkyne zo dňa 18.03.2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok, súd je toho
názoru, že stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je nepresvedčivé a
nedostatočne odôvodnené.

35. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v §70 ods. 1 upravuje,
že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

36. Ustanovenie § 71 ods. 1 až 10 citovaného zákona stanovuje, že poistenec je invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

37. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

38. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

39. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

40. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

41. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

42. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.



43. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 4 až 8 Zákona o sociálnom poistení).

44. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia - ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré
je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

45. Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa
posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

46. Z predložených lekárskych nálezov je zrejmé, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa
bolo zistené už v roku 2007. V roku 2015 bola konštatovaná neurotická porucha, pričom je evidentné, že
u navrhovateľa došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. V diagnostickom závere zo správy z hospitalizácie
zo dňa 05.02.2016 je konštatovaná organická afektívna porucha, mierne duševná zaostalosť bez
poruchy správania alebo s minimálnou poruchou správania, organická porucha osobnosti a správania
zapríčinená chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu bližšie neurčená. Súčasne sa konštatuje, že
vykonané psychologické vyšetrenie poukazuje na premorbidne simplexnejšiu osobnosť, introvertnú,
emocionálne nezrelú, pasívnu, malo samostatnú, emočne labilnú, neuroticky štruktúrovanú, inferiórna
intelektová výbava v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, suspektná, na báze organických zmien CNS,
výrazné ťažkosti v oblasti sociálnych kontaktov, sklony k sociálnej izolácii. Súčasne je uvedené, že
prognosticky pacient nie je schopný zapojiť sa do pracovných procesov, je schopný socializácie len v
malých skupinkách, po dlhšom čase a navrhovateľ bol prepustený domov do ambulantnej starostlivosti
v parciálne zlepšenom stave.

47. Podľa názoru súdu s vyššie citovaným záverom sa posudková lekárka, ale aj prizvaná odborná
lekárka psychiatrička, nedostatočne a nepresvedčivo vyrovnali a posudok je nepresvedčivý.

48. Ak teda posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach konštatovala,
že navrhovateľ nie je invalidný, súd s takýmto záverom vzhľadom na nedostatočne a nepresvedčivo
odôvodnený posudok sa stotožniť nemôže, pretože v napadnutom rozhodnutí zo dňa 18.03.2016
odporkyňa poukazuje na to, že posudok je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti potom musí spĺňať kritéria kladené zákonodarcom v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov na odôvodnenie rozhodnutia a to v ustanovení § 209 ods. 4. Podľa
tohto ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z citovaného posudku v odôvodnení tohto
rozsudku je zrejmé, že posudková lekárka a odborná lekárka psychiatrička závery citované zo správy
z hospitalizácie absolútne ignorovali, pretože sa s uvedenými závermi žiadnym spôsobom nevyrovnali.
Postupovali tak v rozpore s citovaným ustanovením § 71 ods. 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení, pričom
zo správy z hospitalizácie nevyplýva, že u navrhovateľa došlo k totálnej zmene v zdravotnom stave,
pretože z tejto správy z hospitalizácie vyplýva, že navrhovateľ bol prepustený do domácej starostlivosti
a ambulantnej liečby v parciálne zlepšenom zdravotnom stave.

49. Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.

50. V ďalšom konaní je odporkyňa povinná opätovne posúdiť zdravotný stav a v prípade, ak posudková
lekárka sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť so závermi uvedenými v správe z hospitalizácie na
psychiatrickom oddelení Nemocnice Michalovce zo dňa 05.02.2016, potom je treba u navrhovateľa
nariadiť diagnostickú hospitalizáciu, prípadne vo veci je treba vypracovať znalecký posudok. Len po takto
doplnenom dokazovaní bude môcť byť objektívne a dostatočne zistený zdravotný stav navrhovateľa na



posúdenie, či miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá alebo nezodpovedá
invalidite.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, ktorý v konaní nemal úspech,
si náhradu trov konania neuplatnil.

52. Súd v predmetnej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, teda zákona č.
99/1963 Zb., pretože konanie bolo začaté dňa 09.03.2016, teda pred účinnosťou zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku, ktorý v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).