Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/216/2015 z 27. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. júna 2017, sp. zn. 8Cob/216/2015, ECLI:SK:KSTN:2017:3113218996.1 Krajský súd Trenčín | 8Cob/216/2015 | ECLI:SK:KSTN:2017:3113218996.1 | 2017-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 OZ, § 544 ods. 1 OZ, § 544 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/021a016a-9f62-437c-a8fe-0ccfd96c58fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3113218996.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/216/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218996
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113218996.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10,
IČO: 35 855 673, proti žalovanému: DARNELL, s. r. o., so sídlom Dubnica nad Váhom,
C II 70/1, IČO: 44 945 949, o zaplatenie 455,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. februára 2015, č. k. 37Cb/145/2013-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá
a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, vydaným za účinnosti O.s.p., súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,66 Eur spolu s úrokom
z omeškania 0,05 % denne zo sumy 190,66 Eur od 30.03.2012 do zaplatenia, výrokom II. žalobu vo
zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Podanou žalobou
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 455,64 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 30.03.2012 do zaplatenia. Zároveň
si uplatnil právo na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. D
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a zmluvu č. D ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu,
ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte bolo
pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzatvorení Dodatku k Zmluve č. D
odpredal žalovanému mobilný telefón značky I. P. P. P. za kúpnu cenu 350 Eur. Tým, že žalovaný riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 2011/11 - 2011/01 porušil zmluvné povinnosti
a v zmysle Dodatku k Zmluve
č. D časť následky neplnenia si zmluvných povinností, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 261 Eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 15.03.2012 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v
dodatočnej lehote a následne v zmysle článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť zmluvy č. D
Žalobcova pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania tejto žaloby pozostáva z neuhradených služieb
vo výške 194,64 Eur a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty vo výške 261 Eur t. j. celkom sumu
455,64 Eur. Súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do
spisu predložených listinných dôkazov, a to výpisom z Obchodného registra na žalovaného
z 26.06.2013, zmluvou o pripojení č. D dodatkom k zmluve o pripojení



č. D pokusom o pokonávku, doručenkou o doručovaní zásielky žalovanému z 21.03.2012,
faktúrou č. 2140517273, faktúrou č. 2137137730, faktúrou č. 2133754695, všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko a.s., výpisom z Obchodného registra na žalobcu z 09.01.2014,
výpisom z obchodného registra na žalovaného z 09.01.2014, výpisom z internej evidencie žalobcu,
prílohou č. 1 k dodatku k zmluve, cenníkom služieb, výpisom z Obchodného registra na žalobcu z
26.02.2015 a výpisom z Obchodného registra na žalovaného z 26.02.2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 365 veta prvá, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 544
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca a žalovaný
platne uzatvorili Zmluvu o pripojení č. D ktorá obsahovala dostatočne určito predmet plnenia, a ktorou
sa žalobca zaviazal umožniť žalovanému prístup do verejnej telefónnej siete prevádzkovanej žalobcom
a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za poskytované služby žalobcovi cenu služieb. Na základe uvedených
zmlúv žalovaný sa zaviazal uhradiť služby poskytované mu žalobcom. Účastníci si vzájomné práva
a povinnosti dohodli v uzatvorenej zmluve, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky
žalobcu. K uzatvorenej zmluve žalobca so žalovaným uzatvorili v ten istý deň Dodatok č. 1. Žalobca na
základe uzatvorenej zmluvy poskytoval žalovanému služby
a vystavil žalovanému v súlade s uzatvorenými zmluvami faktúru č. 2137137730 a faktúru
č. 2133754695, ktorými fakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 190,66 Eur.
Žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 2140517273 v sume 3,98 Eur za odpojenie. Žalovaný bol
povinný uhrádzať žalobcovi cenu služieb. Za cenu služieb však nemožno považovať cenu za odpojenie,
ktorého úhrada osobitne v rámci zmluvy medzi zmluvnými stranami dohodnutá nebola. Predmetné
odpojenie súd prvej inštancie nepovažoval za elektronickú komunikačnú službu, ktorá by bola poskytnutá
žalobcom žalovanému. Vzhľadom k tomu, že uvedený nárok nepovažoval za dôvodný a korešpondujúci
s právami žalobcu a povinnosťami žalovaného z uzavretej zmluvy, žalobu v tejto časti, a to vo výške 3,98
Eur zamietol. Žalobu v časti zaplatenia sumy 190,66 Eur, ktorá predstavuje cenu poskytnutých služieb
v zmysle zmluvy, ktorá bola vyfakturovaná žalobcom faktúrami, ktoré boli žalovanému riadne, v súlade
so zmluvou vystavené a ktorými boli žalobcom žalovanému vyfakturované poskytnuté telekomunikačné
služby, súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Žalovaný si túto povinnosť zo zmluvy dobrovoľne
nesplnil, preto bola žaloba v tejto časti podaná dôvodne. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 261 Eur. Súd prvej inštancie dôvodil, že v uvedenom prípade,
bola zmluvná povinnosť vymedzená iba všeobecne, odkazom na porušenie zmluvných povinností, t. zn.
zrejme akýchkoľvek, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Z neplatného dojednania súd prvej inštancie
nemôže priznať žalobcovi právo, preto žalobu žalobcu v časti, ktorej si uplatňoval nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dostal do
omeškania, preto je povinný uhradiť zmluvne dojednané úroky
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, a to od uplynutia lehoty na dodatočné plnenie záväzku,
pričom súd prvej inštancie žalobcovi nemôže priznať viac ako si uplatňuje v žalobe, preto zaviazal
žalovaného na úhradu úroku z omeškania od uplynutia lehoty na dodatočné plnenie peňažného záväzku,
t. zn. od 30.03.2012 do zaplatenia, tak ako si to uplatnil žalobou žalobca. O náhrade trov konania
rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich žalovanému (ktorý mal v spore čiastočný úspech) nepriznal,
nakoľko si náhradu trov konania v spore neuplatnil.

2. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a výroku o náhrade trov konania
podal v zákonnej lehote, za účinnosti O.s.p., odvolanie žalobca
s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadom zmluvnej
pokuty nepovažoval za správnu, mal za to, že ide o nesprávne právne posúdenie veci. V zmysle
Dodatku k zmluve č. D sa jednalo o zmluvnú pokutu vo výške 377,88 Eur, pričom žalobca modifikoval
výšku zmluvnej pokuty na sumu 261 Eur, z dôvodu, že Dodatok k tejto Zmluve o poskytovaní verejných
služieb č. D bol uzavretý dňa 10.06.2010, a nezaplatenie ceny za služby nastalo v období november
2011 - január 2012. Žalovaný teda za poskytnuté služby neuhradil faktúru v novembri 2011, teda 16
mesiacov po podpise zmluvy aj dodatku, pričom doba viazanosti bola stanovená na 24 mesiacov.
Uvedená výška zmluvnej pokuty teda v tomto konkrétnom prípade nebola neprijateľná, naopak žalobca
ju modifikoval na primeranú výšku vzhľadom k tomu, že žalovaný získal mobilný telefón zn. I. za sumu
52,12 Eur, pričom skutočná hodnota telefónu je 430 Eur. Žalobca túto výšku zmluvnej pokuty považoval
za primeranú vzhľadom k tomu, akú škodu žalovaný žalobcovi skutočne spôsobil. Zmluvná pokuta
bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok, za
účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu a že si bude svoje zmluvné



povinnosti plniť. Dojednaná zmluvná pokuta si plnila jednak preventívnu funkciu, nakoľko žalovaného
nútila k plneniu si svojich zmluvných povinností, ale aj zabezpečovaciu funkciu, nakoľko žalobcovi mala
zmierniť škodu, ktorú žalovaný spôsobil porušením svojich povinností. V prípade žalobcu, ktorý poskytol
žalovanému značné výhody v podobe zvýhodnenej kúpnej ceny mobilného telefónu, ako aj cien hovorov,
bolo namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých zmluvných strán zmluvného vzťahu,
a teda k vyváženiu nerovnováhy v právach a povinnostiach spôsobenej v poskytnutí vyššie uvedených
výhod v prospech žalovaného, čo sa dosiahlo tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá
doba viazanosti 24 mesiacov a taktiež v zmluve o pripojení, ako aj dodatku bola dohodnutá zmluvná
pokuta. Žalobca trval na tom, že v Zmluve aj dodatku k nej išlo o platne dojednanú zmluvnú pokutu,
ktorá sa dohodla ako sankcia k porušeniu určitej konkrétnej zmluvnej povinnosti, podľa čl. 2 bod 2.5
Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4
tohto článku. Žalobca v Dodatku uviedol konkrétne zmluvné povinnosti, po porušení ktorých bol ako
žalobca oprávnený žiadať od žalovaného dojednanú zmluvnú pokutu, išlo teda o individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.11.2007, sp. zn. 32
Odo 1085/2006, sp. zn. 2 Cdon 257/97 a zo dňa 27.04.2006, sp. zn. 33 Odo 938/2004. Žalovaný, ktorý
získal mobilný telefón, a 16 mesiacov po podpise Dodatku neuhradil cenu za poskytnuté služby
a naopak získal mobilný telefón, a tým došlo k zavinenému porušeniu povinnosti zo strany žalovaného
a k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. V nadväznosti na ustanovenia Obchodného zákonníka, ako
aj v nadväznosti na to, že žalovaný je právnická osoba žalobca uviedol, že jednou zo základných
zásad obchodného styku je riadne a včasné plnenie záväzkov. Práve porušením uvedenej zásady
zo strany žalovaného je potrebné hodnotiť jeho správanie ako nekalé a deklarovať ako konanie v
rozpore s poctivým obchodným stykom. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol odvolaciemu súdu,
aby posúdil aj náhradu trov konania, predošlého konania, sp. zn. 37Cb/145/2013. Žalobca navrhol
odvolaciemu súdu, aby odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu
vo zvyšnej časti zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 455,64 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 455,64 Eur od 30.03.2012 do zaplatenia a k náhrade trov
konania, ktoré vznikli počas konania na prvej inštancii, ako aj k náhrade trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné vo výroku, ktorým
bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania (výrokoch II. a III.), ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.



9. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 610/2003 Z. z. žalobu v
časti uplatnenej zmluvnej pokuty a poplatku za odpojenie spolu s príslušenstvom zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil
v súlade s požiadavkami
§ 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej
časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b)
CSP.

12. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu, a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

13. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

14. Posúdením jednotlivých skutkových zistení, dôkazov z dôkazných prostriedkov, ktorými vykonal súd
prvej inštancie dokazovanie, odvolací súd zistil, že z týchto dôkazov ustálil skutkový stav dostatočne a
správne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
z článku 2. bod 2.5 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 10.06.2010 uzatvorených medzi žalobcom a
žalovaným vyplýva, že v prípade porušenia niektorej povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo
2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služby, nedodržanie záväzku uvedeného
v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej v sume určenej v jednotlivých dodatkoch.

15. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

17. Odvolací súd preskúmaním obsahu jednotlivých dodatkov k zmluve v časti týkajúcej sa dohody o
zmluvnej pokute dospel rovnako ako súd prvej inštancie k právnemu názoru, že dojednanie o zmluvnej
pokute tak, ako je v predmetných článkoch koncipované, je neurčité, lebo pripúšťa rôzny výklad. Z



predmetných článkov totiž nie je zrejmé, či by mal žalovaný povinnosť platiť zmluvnú pokutu v dojednanej
výške len jednorázovo, bez ohľadu na to, porušenia ktorej povinnosti, resp. koľkých povinností sa
dopustí, alebo by mal zmluvnú pokutu platiť vždy, keď poruší niektorú zo zmluvných povinností a výška
zmluvnej pokuty sa vynásobí počtom porušení zmluvných povinností.

18. Z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute je
platná, ak je v písomnej forme, ak je určená výška pokuty, a ak je určito a zrozumiteľne vymedzená
povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Je nepochybné, že ak jedna z podstatných náležitostí
dojednania o zmluvnej pokute absentuje, dohoda o zmluvnej pokute platne nevznikne.

19. Keďže v prejednávanej veci nebola určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená povinnosť, v
dôsledku porušenia ktorej by mal žalovaný platiť zmluvnú pokutu, a to v nadväznosti na dojednanú
výšku pokuty (teda či išlo o jednorazové dojednanie bez ohľadu na charakter a počet porušení zmluvných
povinností, alebo sa dojednaná pokuta mala platiť za každé porušenie z tam uvedených povinností),
odvolací súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka v dôsledku jej neurčitosti. Preto vyhodnotil ako neopodstatnené odvolanie
žalobcu aj v zamietajúcej časti výroku týkajúcej sa zmluvnej pokuty a skonštatoval jeho vecnú správnosť.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom neodôvodnil napadnutie
rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou zmietol uplatnený nárok týkajúci sa sumy 3,98 Eur
uplatnený titulom poplatku odpojenie. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s argumentáciou súdu
prvej inštancie a preto potvrdil rozsudok aj v tejto časti.

20. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania potvrdil, ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil, nevyčíslil a preukázateľne mu žiadne
nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)



- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).