Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/65/2012 z 3. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. júla 2012, sp. zn. 4CoP/65/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3111217098.1 Krajský súd Trenčín | 4CoP/65/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3111217098.1 | 2012-07-03 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8de6ca5f-16e8-4e7e-80f1-08e42017bc93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111217098.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111217098
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3111217098.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa J. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného T. P., dieťa rodičov: matky S. J., bytom Y. D., X. XXX/XX a otca X. J., bytom
Y. D., X. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.apríla 2012, č. k. 32P/170/2011-30 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na
maloletého J. a vo výroku o zročnom výživnom z m e ň u j e takto:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. sumou 130 Eur mesačne s účinnosťou od
01.07.2011 k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 01.7.2011 do 30.06.2012 u r č u j e otcovi výške
1.560 Eur a p o v o ľ u j e ho otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 40
Eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť platiť na výživné pre
maloletého J. sumou po 100 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred
s účinnosťou od 01.07.2011. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu pre
maloletého J. vo výške 1.000 Eur povolil otcovi splácať spolu s určeným výživným v mesačných
splátkach po 30 Eur od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom
straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo
zistenia, že maloletý J. sa narodil z manželstva svojich rodičov, ktoré je stále platné. Rodičia dieťaťa žili
v spoločnej domácnosti až do 16.05.2011, kedy sa otec odsťahoval z domácnosti ku svojej priateľke.
Teraz matka spolu s maloletým žije v trojizbovom byte, ktorý je v BSM jeho rodičov. V domácnosti matky
okrem maloletého J. žije aj plnoletá dcéra O., narodená z ich manželstva. Matka pracuje v spoločnosti
K. R. /. K. L. E. s priemerným mesačným zárobkom za obdobie 02/2010 až 01/2012 vo výške 520,11
Eur. Podľa jej osobného vyjadrenia je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 184,60 Eur. Otec
dieťaťa pracoval ako operátor výroby v Českej republike v obci Y. prostredníctvom slovenskej pracovnej
agentúry B. s priemerným mesačným zárobkom 281 Eur s nárokom na cestovné náhrady - diéty, za
obdobie od 09/2011 do 28.02.2012 vo výške 260 Eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem otca
za uvedené obdobie bol tak vo výške 541 Eur mesačne. Maloletý J. je študentom 2. ročníka Strednej
odbornej školy obchodu a služieb v P., kde sa učí v odbore kuchár - čašník. S jeho potrebami má matka



výdavky primerané veku maloletého J. a to stravné 60 Eur mesačne, cestovné 40 Eur mesačne a ostatné
výdavky spojené s jeho školskými a mimoškolskými potrebami. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Zo zhodných výpovedí rodičov maloletého dieťaťa
vyplynulo, že títo spolu nežijú a preto je potrebné upraviť ich rodičovské práva a povinnosti, najmä určiť,
ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o tejto otázke musí súd
prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, musí dbať najmä na citové väzby a vývinové potreby dieťaťa
a tiež na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho zdarný a zdravý vývoj. V
danom prípade vzal súd do úvahy skutočnosť, že maloletý žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje všetku
potrebnú starostlivosť. Je na dané prostredie zvyknutý a v starostlivosti matky neboli zistené žiadne
nedostatky. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky vyslovil súhlas aj otec dieťaťa. Súd
preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. V otázke určenia výživného súd prihliadol na
odôvodnené potreby maloletého, ktorý má v súčasnosti 16,5 roka a matka má s ním zvýšené výdavky
ako so študentom školy stredného typu. Za primerané možnostiam a schopnostiam každého z rodičov
preto súd určil výživné zo strany otca k maloletému sumou vo výške 100 Eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu, t.j. od 01.07.2011, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by mohol súd priznať výživné od 01.02.2011, ako žiadala vo svojom návrhu. V konaní bolo
preukázané, že v čase, keď otec dieťaťa mal finančné prostriedky, mesačne priemerne vo výške viac ako
540 Eur, na potreby dieťaťa neprispieval ničím. V súčasnosti nepracuje a nie je vedený na Úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie. Súd mal za to, že otec si aktívne nehľadá prácu a preto s prihliadnutím na
možnosti a schopnosti otca, ktorý nemá zdravotné problémy, určil výživné pre maloletého sumou 100
Eur mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu vo výške 1.000 Eur
(mesiace 7/2011 až 04/2012, spolu 10 mesiacov x 100 Eur) súd povolil otcovi dieťaťa splácať v súlade
s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právne
vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku a to výroku o určení výživného na maloletého J. podala v zákonnej lehote
odvolanie matka. Nesúhlasila s výškou výživného, ani s jeho splácaním. Mala za to, že uvedený rozsudok
vychádza z klamstva otca o tom, že je nezamestnaný. V skutočnosti je otec riadne zamestnaný, výpoveď
dostal , ale súdu zatajil, že od apríla 2012 je opätovne zamestnaný v D. Má mesačný príjem a k príjmu
dostáva aj diéty. Žiadala, aby súd riadne prešetril zamestnanie a príjem otca a tiež výpis z bankového
účtu. Za príjem otca považovala aj pôžičku 2.170 Eur a preto otec má z čoho splácať výživné jednorázovo
a nemusí ho splácať v splátkach. Mala za to, že keď si otec môže zobrať úver na hocičo, preflákať
ho s frajerkou, môže dať aj svojmu synovi, aby mal tento zabezpečené nevyhnutné potreby pre život.
Dala do pozornosti súdu, že pokiaľ banka poskytla otcovi úver, toto je tiež dôkazom toho, že otec má
dobrú finančnú situáciu a dobré zárobkové pomery. Na základe toho žiadala, aby súd priznal maloletému
výživné 180 Eur mesačne a dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť jednorázovo, nakoľko 1.000 Eur by
splácal po 30 Eur skoro 3 roky, čo je nereálne aj pri úvere, nie na výživnom. Považovala v rozpore s
dobrými mravmi, ak by súd neprešetril klamstvá otca, ktorými sa účelovo chce vyhnúť plneniu výživného,
a ktoré sú tiež dôkazom morálky otca.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo výroku o určení
výživného a vo výroku o zročnom výživnom/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1
písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne
dôvodné.

Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1 / zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a
pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný
bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu,
prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.



Za správny odvolací súd považuje názor súdu prvého stupňa, že i keď otec dieťaťa v čase rozhodovania
nebol zamestnaný, zistené okolnosti umožňujú určenie výživného z jeho strany. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že v otázke určenia výživného súd prvého stupňa prihliadol na odôvodnené
potreby maloletého, ktorý má v súčasnosti takmer 17 rokov a matka má s ním zvýšené výdavky ako so
študentom školy stredného typu. V konaní bolo ďalej preukázané, že matka je zamestnaná a dosahuje
priemerný mesačný zárobok vo výške 520 Eur mesačne. V čase, keď bol otec dieťaťa zamestnaný,
dosahoval mesačný príjem vo výške 541 Eur. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa otec nepracoval
a nebol vedený ani na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, preto súd prvého stupňa správne
vyhodnotil, že otec si aktívne nehľadá prácu a preto pri určení výživného vychádzal z jeho mesačného
zárobku 540 Eur. Nebola preto dôvodná odvolacie námietka matky, že súd vychádzal z klamstva otca
o tom, že je nezamestnaný. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že takto zistené osobné a zárobkové pomery otca súdom prvého stupňa odôvodňujú povinnosť otca
prispievať na výživu maloletého J. sumou 130 Eur mesačne. Maloletý J. je vo veku takmer 17 rokov, je
študentom Strednej odbornej školy obchodu a služieb v P., kde sa učí v odbore kuchár - čašník. S jeho
potrebami má matka zvýšené výdavky a to stravné 60 Eur mesačne, cestovné 40 Eur mesačne a ostatné
výdavky spojené s jeho ošatením, školskými a mimoškolskými potrebami. Odvolací súd je toho názoru,
že výživné na maloletého J. je otec povinný platiť počnúc dňom 01.07.2011, t. j. od mesiaca, v ktorom bol
návrh na určenie výživného podaný na súd, nakoľko neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie výživného spätne /§ 77 ods. 1 Zákona o rodine/. Otcovi takto vznikol dlh na výživnom
za dobu od 01.07.2011 do 30.06.2012/ do doby rozhodnutia odvolacím súdom, t. j. za 12 mesiacov vo
výške 1.560 Eur. Takto určené zročné výživné povolil otcovi splácať po 40 Eur mesačne spolu s bežným
výživným v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku. I keď matka
namietala v odvolaní zaplatenie zročného výživného v splátkach, odvolací súd mal za to, že vzhľadom
na výšku dlhu a pomery otca je rozhodnutie o splátkach odôvodnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil v zmysle § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti o výživnom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.