Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/24/2014 z 29. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2014, sp. zn. 10CoP/24/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5613212651.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/24/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5613212651.1 | 2014-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37f5435d-783f-4263-8b0c-c1d3780f4381 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5613212651.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212651
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613212651.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. X., nar.
XX.X.XXXX a P. X., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: matka P. X., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom R. V., X. XXX, otec
W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R. V., W. XXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fiačan &
Partners, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, o návrhu matky na zvýšenie výživného,
na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6P/42/2013-15 zo
dňa 14.1.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného otca tak, že otec je p o v i n n
ý mesačne prispievať na výživu maloletého R. X., nar. XX.X.XXXX, sumou 95 eur a na výživu
maloletej P. X., nar. XX.X.XXXX, sumou 60 eur, počnúc od 2.12.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky maloletých detí.
Vo zvyšku (na maloletého R. v rozsahu nad 95 eur do 120 eur mesačne a na maloletú P. v rozsahu nad
60 do 80 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o dlžnom výživnom tak, že p o v o ľ
u j e otcovi splácať zameškané výživné za obdobie od 2.12.2013 do 31.12.2013 v sume 21,93 eur na
maloletého R. a v sume 8,06 eur na maloletú P. v mesačných splátkach po 5 eur na každé dieťa, pričom
prvá splátka bude splatná právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/30/2011-58 zo dňa 10.5.2011
vo výroku o výživnom na maloletého V. a na maloletú P..

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil od 2.12.2013 výživné otca na maloletého R. na sumu 120
eur a na maloletú P. na sumu 80 eur mesačne. Po porovnaní pomerov v období predchádzajúcej úpravy
vyživovacej povinnosti (rozhodnutie tamojšieho súdu z 10.5.2011) a v súčasnom období konštatoval
čiastočnú opodstatnenosť návrhu matky. Deti sú staršie a už len v súvislosti s rastom životných nákladov
sú výdavky na ich výživu vyššie. Maloletý R. začal študovať v septembri 2013 na strednej škole, čo
sa prejavuje vo zvýšených nákladoch na cestovné a školské potreby. Otec je zamestnaný a jeho čistý



mesačný príjem činí 458 eur. Okresný súd neprihliadol na zrážky zo mzdy (vykonávané v rozsahu 127
eur), keďže (pravdepodobne) ide o dlžoby, ktoré otcovi vznikli neplatením odvodov v čase, keď podnikal.
Zdôraznil, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými platbami. Za primerané zvýšenie výživného
považoval zvýšenie o 50 eur u maloletého R. a o 30 eur u maloletej P.. Vo zvyšnej časti (až do sumy
200 eur, resp. 150 eur mesačne) okresný súd návrh zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že by takéto
zvýšenie výživného bolo v možnostiach a schopnostiach otca.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom v sumách 48 eur a 29 eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným na každé z detí. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie (s výnimkou zamietajúcej časti)
otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že zvýšené výživné
nezodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, keď ani pri vynaložení všetkého úsilia nedokáže uhradiť
výživné v (celkovej) sume 200 eur mesačne. Otec poukazoval na to, že okresný súd neprihliadal na
zvýšenie príjmu (vrátane daňového bonusu a rodičovského príspevku) i na strane matky. Podľa jeho
názoru má matka okrem príjmu z pracovného pomeru príjem aj z predaja značkovej kozmetiky, v
ktorej súvislosti navrhol vyžiadať výpisy z jej účtu v peňažnom ústave. Naopak, jemu tým, že sa musel
odsťahovať do Liptovského Mikuláša, vznikli ďalšie výdavky spojené s navštevovaním detí (cca 50 eur
mesačne), ako aj výdavky na bývanie.
V reakcii na závery okresného súdu otec zdôraznil, že zo Zákona o rodine nevyplýva jeho povinnosť
prispievať na výživu detí aj nad (súdom) stanovený rozsah výživného. Rovnako matka nijako
nepreukázala a v podstate ani konkrétne netvrdila zvýšené výdavky na maloletého R.. Doplnil, že aj on
by sa rád na výžive deti podieľal osobnou starostlivosťou, ale uvedené mu matka neumožňuje. Otec
dával do pozornosti aj svoj celkovo nízky životný štandard, pričom zrážky z jeho mzdy v rozsahu 127
eur mesačne sa viažu k dlhom vzniknutým ešte za manželstva rodičov maloletých detí.

Matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že zvýšené výživné
zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca a náležite zohľadňuje tiež jej osobnú
starostlivosť o maloleté deti a ich odôvodnené potreby. Zdôraznila nárast príjmu otca v rozhodnom
období z čiastky 250 až 280 eur na čiastku 458 eur mesačne. Za správne označila konštatovanie
okresného súdu o prednosti výživného pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Opakovane poukazovala na to, že zvýšené výdavky na maloletého R. vyplývajú bezprostredne z jeho
nástupu na strednú školu.
Rovnako kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, keďže zvýšenie výživného je v
záujme maloletých detí.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 211 ods. 1O.s.p. (z toho titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v nenapadnutom
výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku - v rozsahu nad 120 do 200 eur mesačne u R. a v rozsahu nad 80
do 150 eur mesačne u maloletej P.) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie
§ 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je
konštatované vo výroku tohto rozsudku.

Okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodnutia v súdenej veci - § 78 ods. 1 Zákona o rodine
(citovaný v napadnutom rozsudku) a nadväzne náležite prikročil k porovnaniu pomerov na strane výživou
povinnej osoby (otec) a na strane výživou oprávnených osôb (maloleté deti) v období predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom (máj 2011) a v súčasnosti. Z dotknutého porovnania je nepochybné daná
zmena pomerov v príjmoch otca - cca 200 eur mesačne, ktorú je namieste kvalifikovať ako zmenu
zásadnú.
Krajský súd však čiastočne odlišne (právne) posúdil výšku príjmu otca v období predošlej úpravy
výživného. V konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3C/30/2011 totiž prvostupňový súd
bez ďalšieho (najmä bez posúdenia daňových výdavkov) výšku čistého príjmu otca odvodzoval len
od rozsahu základu dane. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, ale i zo všeobecne známych
skutočností (§ 121 O.s.p.) je pritom dôvodné mať za to, že reálny príjem je vyšší, než základ dane (rozdiel
daňových príjmov a výdavkov, vrátane odpočítateľných položiek). Odpočítateľné daňové výdavky/
položky totiž v sebe čiastočne zahŕňajú aj bežné výdavky, ktoré dotknutá súkromne zárobkovo činná
osoba už nemusí osobitne (zo zdaňovaného príjmu) vynakladať. Z daného hľadiska nominálny rozdiel



medzi príjmom ustáleným v roku 2011 a aktuálnym príjmom otca nezodpovedá jeho reálnej výške. Inými
slovami, nie je možné vychádzať paušálne z nárastu príjmu až o 200 eur mesačne.

K podstatnej zmene došlo i v odôvodnených potrebách maloletých detí, čo je úplne jednoznačné v
prípade maloletého R., ktorý nastúpil na strednú školu. Bez nutnosti podrobnejšieho zdokladovania
jednotlivých výdavkov (čoho sa v odvolaní domáha otec) je potrebné konštatovať značný nárast
výdavkov v súvislosti s prechodom zo základnej školy na stredoškolské štúdium, osobitne mimo miesta
bydliska (čo je aj prípad maloletého R.).
Hoci maloletá P. naďalej navštevuje základnú školu v mieste bydliska, s poukazom na odstup času od
predošlého rozhodovania (cca 2,5 roka) a postupný fyzický rast maloletej, ako i rozsah mimoškolských
aktivít (ktoré odvolací súd hodnotí ako podnetné a prospešné pre celkový vývin osobnosti dieťaťa), i u
nej došlo ku kvalitatívnej zmene pomerov; aj keď v menšom rozsahu ako u staršieho R..

Zákon síce kritérium odôvodnených potrieb výživou oprávnených osôb a kritérium možností a schopností
výživou povinnej osoby definuje ako plne rovnocenné, ale z logiky veci je zrejmé, že prioritným sú
práve pomery výživou povinnej osoby. Za súčasného stavu rozvoja technológií a možností školských
a voľnočasových aktivít detí totiž odôvodnené potreby dosahujú v absolútnom nazeraní prakticky
neobmedzený rozsah. Avšak ich naplnenie v konkrétnom prípade je možné len do tej miery, akú dovoľujú
pomery výživou povinnej osoby, resp. vrátane pomerov osoby, ktorá má deti v osobnej starostlivosti.
Takéto chápanie kritéria určenia/zvýšenia výživného plne korešponduje (aj) so zákonom stanoveným
oprávnením detí podieľať sa na životnej úrovni rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).
Následne odvolací súd nepovažoval zvýšenie výživného vykonané rozhodnutím okresného súdu (v
úhrne) o takmer 45% za primerané. Aj pri správnom neakceptovaní dlhov, ktoré otcovi vznikli tým, že
v minulosti neplnil svoje povinnosti, resp., že (i spoločne s matkou) žili nad svoje reálne pomery, po
zohľadnení výdavkov (aj to len v najzákladnejšej miere) na bývanie, ošatenie, stravovanie, hygienu,
regeneráciu pracovnej sily (celkové) zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne pri príjme cca
460 eur by bolo dlhodobo neudržateľné. V konečnom dôsledku by viedlo nielen k strate motivácie na
strane otca, ale i k jeho objektívnej neschopnosti plniť takéto výživné. V danej spojitosti je nutné ako
opodstatnené výdavky otca kvalifikovať jeho výdaje spojené s realizáciou stretnutí s maloletými deťmi;
jednak vo forme nákladov na cestovné a jednak na úhradu výdavkov detí počas pobytu u neho.
Na základe popísaných úvah a východísk krajský súd dospel k záveru, že primeraným rozsahom
zvýšenia výživného je jeho zvýšenie u maloletého R. na sumu 95 eur mesačne a u maloletej P. na sumu
60 eur mesačne. Vo zvyšnej časti (do sumy 120 eur u R. a do sumy 80 eur u P.) návrh matky na zvýšenie
výživného zamietol.

K odvolaniu otca ešte krajský súd dodáva, že okolnosť rozsahu nárastu príjmu matky (osobitne ak sa
radovo jedná len o desiatky eur mesačne - navyše odvodené hlavne od priebežného nárastu minimálnej
mzdy) z hľadiska vyživovacej povinnosti otca nie je zásadnou. Uvedené platí obdobne aj ohľadne
výdavkov matky v súvislosti s miestom výkonu jej práce mimo miesto bydliska.

Nakoľko výživné bolo zvýšené (už) od 2.12.2013, otcovi vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom,
ktorý ku dňu rozhodovania okresného súdu činil 21,93 eur u maloletého R. a 8,06 eur u maloletej P.,
ktoré čiastky mu krajský súd povolil splácať spolu s bežným výživným po 5 eur mesačne. Prvá splátka
bude splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok krajského súdu nadobudne
právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, bude otec povinný prvú splátku zaostalého výživného zaplatiť už
v danom mesiaci. Pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť až po 15. dni v mesiaci, prvá splátka
zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

Samostatným výrokom krajský súd vyslovil, že aktuálnym rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3C/30/2011-58 zo dňa 10.5.2011 vo výroku o výživnom na maloleté deti
R. a P..

Vzhľadom na zmenu prvostupňového rozhodnutia krajský súd rozhodoval o náhrade trov celého (prvo-
i druhostupňového) konania. Nakoľko konanie v súdenej veci je v celom jeho priebehu konaním, ktoré
môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov -
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.